KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava14. 2. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/4/2016 z 14. 2. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 14. februára 2016, sp. zn. 23CoP/4/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2115224271.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224271
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115224271.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, vo veci starostlivosti súdu o maloletú: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. U. XXXX/
XX, K., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov:
matka - Ing. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. U. XXXX/XX, K., zastúpená: JUDr. Barbora Šruteková,
advokátka, Hlavná 44, Trnava, otec - Ing. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, C., zastúpený:
JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, o návrhu matky na zákaz styku a o návrhu otca na
zmenu zverenia, o návrhoch matky a otca na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 8P/84/2015-23 zo dňa 28. októbra 2015, v časti, v ktorej
súd jej návrh na nariadenia predbežného opatrenia zamietol, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, v ktorej súd návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom č. I. návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Výrokom č. II. návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Výrokom
III. začal konanie o nariadenie predbežného opatrenia o uložení výchovného opatrenia z úradnej moci.
Výrokom č. IV. uložil matke a otcovi podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-
psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava do rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 75 ods. 1, 6, § 74 ods. 1, § 76 ods.
1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Skutkovo v napadnutej časti, v ktorej
návrh matky zakázať otcovi stýkať sa s maloletou dcérou predbežným opatrením súd zamietol tým, že
styk otca s dcérou sa v súčasnosti nevykonáva a ani v minulosti sa nevykonával v kľudnej a pokojnej
atmosfére. Medzi rodičmi, napriek tomu, že v konaní o rozvod ich manželstva sa okrem iného dohodli
aj na úprave styku, stále vládne napätie a vzájomná nevraživosť. Táto atmosféra má negatívny vplyv
na maloletú M.. Úprava styku musí vychádzať z náležite zistených skutkových i odborných záverov,
ktoré budú mať vplyv na spôsob realizácie styku otca s maloletou M. s prihliadnutím na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Konanie o nariadení predbežného opatrenia je obsahom aj formou konaním
skráteným, keď súd vychádza len zo skutočností, ktoré sú aspoň osvedčené a vyplývajú zo spisového
materiálu. Nie je možné pri rozhodovaní o návrhoch rodičov na nariadenie predbežného opatrenia prijať
konečný záver o návrhu vo veci samej, pričom pre rozhodnutie sa vyžaduje komplexné dokazovanie,
prípadne aj znalecké. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáha zákazu styku otca s maloletou dcérou nie je dôvodný,
keď matka neosvedčila skutočnosti potrebné pre navrhovanú, aj keď dočasnú úpravu pomerov medzi
účastníkmi. Z obsahu podaní rodičov je osvedčené, že styk otca s dcérou každú nepárnu sobotu sa
nerealizuje od začiatku roka 2015. Otec sa s maloletou dcérou nestretáva ani každý párny piatok z
dôvodu, že maloletá odmieta s otcom ísť, pričom otec uvedené rešpektuje a nenúti maloletú, aby s
ním trávila určený čas. Podľa názoru súdu z odporúčania PhDr. I. B. a správy triednej učiteľky zo dňa
22.9.2015 nemožno vyvodiť záver, že návrh matky na zákaz styku maloletej dcéry s otcom je dôvodný.



Je prirodzené, že každé dieťa znáša začiatok povinnej školskej dochádzky rozdielne. Aj zo správy
triednej učiteľky vyplýva, že dieťa navštevuje školu len krátko, dieťa nástup do školy zvládalo ťažšie, ale
postupom času si zvyká na prostredie školy a nemá problém nadviazať kontakt s rovesníkmi.

Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol,
podala odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie odôvodnila tým, že
súd pri svojom rozhodovaní nezohľadňoval správu psychologičky zo dňa 29.09.2015, ktorá je úplne
najaktuálnejšia a odzrkadľuje súčasnú situáciu najpresnejšie. Je nelogické poukazovať na staršie
správy, resp. znalecký posudok, keď súd disponoval v čase rozhodovania aj aktuálnymi správami.
Je osvedčené, že PhDr. B. predpokladá možný rozvoj panickej poruchy, ktorá by mohla mať veľmi
nepriaznivý vplyv na ďalší vývoj maloletej a odporučila zvážiť dočasné obmedzenie stretávania sa otca
s maloletou. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.06.2014 č.
k. 8C 236/2010, kedy sa styk nerealizoval, požiadala matka o pomoc kolízneho opatrovníka. Kolízny
opatrovník sa odmietol zúčastniť pri odovzdávaní maloletej a matka má za to, že nevyvinul ani minimálnu
snahu vec riešiť. Súd uprednostnil argumentáciu otca bez objektívneho zistenia skutočných okolností
prípadu. Tvrdenie otca, že rešpektuje želanie maloletej, ktorá ho odmieta, je vyvrátené emailovou
komunikáciou otca adresovanou matke a jeho snaha o dohodnutie termínov styku sa javia ako určitá
forma „manipulácie“ získať pre seba čo najväčšie výhody. Vzťah matky k otcovi maloletej nie je
nenávistný, ale ide o strach. Potom ako otec matku napadol, za čo bol aj právoplatne odsúdený,
pravidelne pri odovzdávaní maloletej na matku kričí a správa sa verbálne agresívne, pričom svedkom
týchto verbálnych útokov je maloletá M.. Otec maloletej má neustále tendenciu cielene zdravotný stav
dcéry spochybňovať, vyzdvihovať a otáčať túto skutočnosť negatívne voči osobe matky. Tvrdenia otca,
že matka je voči nemu silne nepriateľsky naladená sú klamstvá a výmysly. Bol to otec, ktorý sa vyhrážal
matke, že ju pripraví o prácu, o M., o bývanie, pokiaľ mu nepodpíše listiny týkajúce sa domu. Na
matku podal podnet na trestné stíhanie prostredníctvom UPSVaR Trnava. Matka v odvolaní poukazuje
tiež na to, že ani ona a ani jej matka nikdy neboli prítomné počas toho, keď si otec M. vyzdvihol
zo škôlky v dobe od 01.09.2014 do 31.06.2015. Následne po odchode otca maloletej zo škôlky, keď
dcérka odmietla odísť s otcom, bola matka alebo stará matka kontaktovaná, aby vyzdvihli M. zo škôlky.
Vyskytli sa situácie, kedy po odchode z budovy škôlky zostal otec pred bránou MŠ a čakal kedy pôjde
matka s M. domov. Takúto situáciu využil a nevhodne sa správal voči matke pred dcérou, čím vytváral
konfliktnú stresovú situáciu. Pri ďalšom odovzdávaní M. odišla s otcom (len raz), keď následne pri
odovzdávaní dieťaťa sa toto vzpieralo a nechcelo ísť s otcom. Vzhľadom na danú situáciu sa stará
matka maloletej rozhodla byť prítomná pri ďalšom prebraní M. otcom. Otec poskytuje súdu zavádzajúce
informácie týkajúce sa pracovnej doby matky. Matka nepracuje každý deň a M. riadne ráno vodí do školy
a poobede ju vyzdvihne. Ak má dennú smenu vtedy vodieva dieťa do školy stará matka. Maloleté dieťa
je nevyhnutné stabilizovať a úplne zabrániť takýmto stresovým situáciám, z dôvodu ochrany dušeného
zdravia maloletej a jej ďalšieho nevystavovania zvýšenej psychickej záťaži. Vydané predbežné opatrenie
má slúžiť z dlhodobého hľadiska k zabezpečeniu dušeného zdravia dieťaťa a k tomu, aby sa nezvratne
jej zdravie nepoškodilo. Matka podala odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zakázal styk otca s maloletou
Emmou až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. K odvolaniu pripojila žiadosť na Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny z 30.07.2014, odpoveď z 01.08.2014, emailovú komunikáciu otca
maloletej a čestné prehlásenia P. L. a Ing. E. E. zo dňa 19.06.2014.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázal na to, že s
rozhodnutím súdu o zamietnutí úprav styku nesúhlasí, avšak odvolanie nepodal dúfajúc v skoré konanie
a dokazovanie vo veci samej. Výchovné opatrenie nemá nádej na úspech. Vychádza zo skúseností
s matkou maloletej, ktorá odmieta stretnutie s ním, on sám však problém absolvovať sedenia či už
s matkou maloletej, alebo bez nej, prípadne s dcérou nemá. Ak matka v odvolaní poukazuje hlavne
na správy PhDr. B., je potrebné zdôrazniť, že táto psychologička vychádza len z jednostranných
informácií zo strany matky maloletej. PhDr. B. je už štvrtý psychológ, ktorého dcéra navštevuje, keď
najskôr to bolo psychologické poradenské centrum, následne PhDr. P. a potom PhDr. L.. So žiadnym
z uvedených psychológov však matka maloletej nebola dostatočne spokojná, pretože títo sa snažili
v rámci možností podať objektívne a vyvážené správy, čo matke nemohlo dostatočne poslúžiť. PhDr.
B. je ochotná písať subjektívne a tendenčné správy a nezaujíma ju stanovisko otca. V máji 2014
bez nátlaku vyzdvihol dcéru zo škôlky, dcéra sa s ním hrala 3 hodiny, avšak pri odovzdávaní dcéry
starej matke, táto na neho pred dcérou slovne zaútočila a následne už s ním nechcela ísť. Aj na túto
skutočnosť poukazuje znalecký posudok PhDr. Benkoviča. Rovnaký postoj ako k psychológom zaujíma



matka maloletej aj k predškolským zariadeniam, keď opakovane menila materské školy, do ktorých dcéra
chodila. K neprihláseniu dcéry do družiny uviedol, že pri vypisovaní prihlášky si túto skutočnosť nevšimol.
K údajným vyhrážkam k strate zamestnania matky maloletej uviedol, že ide o klamstvo a naopak jej
rodina sa mu vyhrážala zabitím, ako aj tým, že dcéru neuvidí. Matka maloletej sa prezentuje ako obeť
násilia, ale je to práve ona, kto na neho neustále útočí a je agresívna, na stretnutiach ho uráža a to aj pred
dcérou. Zdravotný stav dcéry mu nie je a ani nebol ľahostajný, informoval sa u ošetrujúcej lekárky MUDr.
P., ale od matky maloletej nedostával žiadne informácie resp. len nezrozumiteľnú latinskú diagnózu. Na
zákaz jeho styku nie je žiaden právny ani skutkový dôvod a preto súd prvého stupňa rozhodol správne,
keď návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a navrhuje, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

Vyjadrenie k odvolaniu matky podal aj kolízny opatrník, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa
za vecne správne a navrhuje rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie nielen v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Uznesenie súdu prvého stupňa obsahovalo štyri výroky tak, ako sú uvedené v úvodnej časti
odôvodnenia. Matka podala odvolanie voči výroku I., ktorým súd jej návrh na nariadenie predbežného
opatrenia (zákaz styku dcéry s otcom) zamietol. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo preto
posúdiť, či súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Ostatné časti uznesenia (výroky II., III., IV.) nadobudli právoplatnosť a neboli
predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však
nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného
opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi a ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo matky a otca maloletej M. bolo rozsudkom Okresného súdu
Piešťany č. k. 8C 236/2010-76 zo dňa 07.06.2011 rozvedené a rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.
k. 8C 236/2010-496 zo dňa 20.06.2014 bola schválená rodičovská dohoda o výživnom a úprave styku
otca s maloletým dieťaťom.

Otec a aj matka tvrdia, že styk otca s maloletou M. sa nerealizuje v zmysle rodičovskej dohody z dôvodu
odmietania otca maloletou dcérou (dôvody, pre ktoré dieťa odmieta styk otca s dcérou vnímajú a popisujú



obaja rodičia rozdielne). Matka na jednej strane deklaruje, že nemá záujem brániť otcovi v kontakte s
maloletou, ale na druhej strane sa domnieva, že je potrebné chrániť dušené zdravie maloletej dcéry,
nevystavovať ju zvýšenej psychickej záťaži a stresovým situáciám, aby sa z dlhodobého hľadiska jej
duševné zdravie nezvratne nepoškodilo a preto žiada predbežný opatrením zakázať stretávať sa otcovi
s maloletou.

Matka odôvodňuje návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že maloletá M. v súčasnosti
navštevuje psychológa, PhDr. I. B. pre problémy správania pri stretávaní sa s otcom. Od septembra
2015 je žiačkou 1. ročníka základnej školy. Prvý deň maloletá prišla do školy s plačom, maloletá bola
v triede s matkou a v škole bol prítomný aj otec. Dieťa nechcelo mamu pustiť z triedy, plakala a
dožadovala sa jej, preto bolo umožnené byť matke s dieťaťom aj počas vyučovania. Postupom času
je M. pokojnejšia, pomaly si zvyká na prostredie triedy, školy, má v triede kamarátky. Nemá problém
nadviazať kontakt s rovesníkmi, je pozorná a pracuje podľa pokynov učiteliek. Svoje miesto neopúšťa
počas celého vyučovania (cez prestávky si kreslí), na WC chodí stále s doprovodom. PhDr. I. B. podľa
svojho vyjadrenia zo dňa 29.09.2015 doporučila, aby otec maloletú v škole nenavštevoval, pretože
predpokladá rozvoj panickej poruchy, ktorá môže mať veľmi nepriaznivé dôsledky pre ďalší vývin
maloletej a doporučila zvážiť obmedzenia stretávania sa otca s maloletou. Matka maloletej poukazuje
na to, že súd nebral do úvahy poslednú správu PhDr. B..

Súd prvého stupňa návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol v podstate tým, že v
danej veci je potrebné pokračovať v dokazovaní a len po vykonanom dokazovaní je možné vo veci
rozhodnúť. V tomto štádiu konania nie je možné návrhu matky vyhovieť, pretože matka neosvedčila
skutočnosti potrebné pre zákaz styku otca s dcérou. Rozhodnutie o predbežnom opatrení by v tomto
prípade nahrádzalo rozhodnutie vo veci samej.

Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedenými závermi súdu prvého stupňa. Zákaz styku rodiča s
dieťaťom je závažným rozhodnutím obmedzujúcim základné právo rodiča podieľať sa na výchove a
starostlivosti o dieťa a k záveru o zákaze styku rodiča s dieťaťom je zásadne možné až po náležitom
zistení skutkového stavu. V situácii, kedy otec rešpektuje neochotu dcéry sa s ním stretávať a styk sa
neuskutočňuje, neexistuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariadením
predbežného opatrenia. Nie je odôvodnená námietka matky vyjadrená v odvolaní, že súd neprihliadol
k správe PhDr. B., ktorá navrhla zvážiť dočasné obmedzenie stretávanie sa otca s maloletou dcérou z
dôvodu predpokladu rozvoja panickej poruchy. Správa PhDr. B. je však len jednou zo správ viacerých
psychológov, ktorí sa k problémom maloletej M. vyjadrovali a k rovnakému záveru, ako PhDr. B. nedošli,
na čo poukázal otec vo vyjadrení k odvolaniu. Matka tak dostatočne neosvedčila vyjadrený záver o
nutnosti zákazu styku otca s dcérou. Ostáva tak sporným, čo je dôvodom zdravotných problémov
maloletej M., z akých skutočných dôvodov stretávanie sa s otcom odmieta a či je zákaz styku (ako
závažný zásah do rodičovského práva) tým správnym riešením vzájomných vzťahov medzi účastníkmi.
Pri styku otca s maloletou dcérou má vždy matka povinnosť maloleté dieťa na styk pripraviť, čo znamená
dieťaťu primeraným spôsobom vysvetliť potrebu stretávať sa aj s otcom. Z obsahu spisu nevyplýva,
že by sa otec správal nevhodne voči dcére. Vzájomné nezhody medzi rodičmi by nemali mať vplyv na
vzťah rodiča s dieťaťom a rodičia by nemali zaťahovať maloletú dcéru do vzájomných rozporov. Bude
preto potrebné pokračovať v dokazovaní smerujúcom k poskytnutiu odpovedí na uvedené sporné otázky
a smerujúcom k odstráneniu protichodných záverov psychológov a po vykonanom dokazovaní bude
možné rozhodnúť vo veci samej. Do tejto doby podľa názoru odvolacieho súdu nie je vhodné zakázať
styk otca s dcérou, lebo takto by otec úplne stratil s dcérou kontakt a na strane otca neboli preukázané
žiadne skutočnosti oprávňujúce súd takýmto spôsobom ho obmedziť vo výkone rodičovských práv.
Maloletá dcéra by mohla s otcom stráviť aspoň niekoľko hodín mesačne a počas tejto doby by mohol
otec udržiavať s dcérou vzájomný kontakt. Ako už bolo vyššie uvedené, matka by mala byť schopná
dcéru na takéto krátke stretávanie sa s otcom pripraviť a otec by mal počas stretávania sa s dcérou
pripraviť jej vhodný program, ktorý dcéru zaujme a pomôže mu budovať vzájomný vzťah s dieťaťom.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a s prihliadnutím aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
ktorý v konaní zastupuje maloleté dieťa a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť, odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, s použitím § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 8P/84/2015

    potvrdené

Ďalšie rozhodnutia v tom istom spise

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam