Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/340/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613208757 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613208757.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. P. V., Ul. D. L. XXX, t.č. V., B. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Štefan Martinkovič, so sídlom Bratislava, Saratovská 2A, P.O.BOX 19, proti odporkyni: D. M., nar. X.X.XXXX, bytom X., O.. J. W. XXX/X, zastúpenej advokátom: Mgr. Ľubomír Karika, so sídlom Myjava, M.R. Štefánika 638/56, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 27.3.2014, č.k. 4C/69/2013-71, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom v podiele 1 - ice vzhľadom k dole uvedeným podielom k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. F., obec F., okres Senica, zapísaných v LV č. XXXX: parc.č. 1479/1 o výmere 14171 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. 1479/2 o výmere 5719 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. 1481/1 o výmere 17990 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. 1481/2 o výmere 16181, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. 1761/1 o výmere 13603 m2, trvalý trávnatý porast, parcela reg. E v celosti, parc.č. 1761/2 o výmere 13603 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. č. 1762/1 o výmere 377 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. 1762/2 o výmere 313 m2, trvalý trávnatý porast, parcela reg. E v celosti, parc.č. 2044 o výmere 8646 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. 2108 o výmere 4114 m2 orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. 2144 o výmere 1838 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc.č. 1480 o výmere 3068 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, zapísaných v LV č. XXXX: parc.č. 545/1 o výmere 2539 m2, ostatné plochy, parcela reg. C v celosti, parc.č. 545/2 o výmere 1500 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. C v celosti, parc.č. 1982/1 o výmere 1939 m2, orná pôda, parcela reg. C v celosti, zapísaných v LV č. XXX: parc.č. 8186 o výmere 1701 m2, záhrady, parcela reg. E v 1 - ici a parc. č. 8169 o výmere 5240 m2, záhrady, parcela reg. E v 1 - ici. Odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu právneho zastúpenia vo výške 139,36 Eur a iné trovy konania vo výške 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 132 ods. 1, 2, § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i § 80 písm. c) a § 142 ods. 1 O.s.p., odôvodnil tým, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na žiadanom určení, nakoľko sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré zdedil, no v katastri nehnuteľností je ako vlastníčka predmetných nehnuteľností zapísaná odporkyňa. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam je teda sporné a určovacia žaloba vedie k zosúladeniu právneho stavu a stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. Súd mal ďalej jednoznačne z dedičských rozhodnutí Štátneho notárstva v Senici nad Myjavou D 807/1987-9 zo dňa 27.2.1976 a zo dňa 31.8.1987 preukázané, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je navrhovateľ a to v podieloch tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. V súdnom konaní č.k. 9C/15/1993, ktoré bolo vedené na tunajšom súde medzi navrhovateľom X. K. a právnym predchodcom odporkyne V. K. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom i tohto konania, bolo právoplatne skončené zastavením konania z dôvodu späťvzatia návrhu dedičmi V. K.. Uznesenie o zastavení konania č.k. 9C/15/1993 zo dňa 4.3.2003 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2003. Pôvodné rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 9C/15/1993 zo dňa 27.5.1993, na ktoré sa odporkyňa odvoláva, v ktorom bol za vlastníka sporných nehnuteľností označený V. K. a ktoré bolo podkladom na zapísanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva č. XXX, č. XXXX a č. XXXX bolo odvolacím súdom zrušené, teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, tak ako tvrdí odporkyňa a nemohlo sa stať právotvornou skutočnosťou pre zápis do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,36 Eur a iné trovy konania vo výške 99,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu odporkyňa, ktorá odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania. Odvolateľka argumentovala tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že na základe rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 27.5.1993 sp. zn. 9C 15/93, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.1993, zaevidoval príslušný kataster nehnuteľností vlastnícke právo - spoluvlastnícke právo o veľkosti 1/2 vtedajšieho navrhovateľa V. K. k predmetným nehnuteľnostiam v kat. úz. F.. V roku XXXX zomrel vtedajší navrhovateľ V. K., následne došlo k dedičskému konaniu, pričom v rámci dedičskej dohody nadobudla predmetné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva o veľkosti 1/2 ako dcéra. V danej situácii má pritom jednoznačne za to, že predmetné nehnuteľnosti v kat. úz. F. nadobudla z riadneho právneho titulu, nakoľko otec - právny predchodca, bol ako podielový spoluvlastník pri nehnuteľnostiach vedený od roku 1993, a to na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu ona sama, ako i ďalší oprávnení dediči po nebohom V. K., návrh v pôvodnom konaní vzali v celom rozsahu späť, v tejto súvislosti je však potrebné poukázať na tú skutočnosť, že pôvodní spor - konanie vedené na Okresnom súde Senica sp. zn. 9C 15/93, riešil výlučne a samostatne otec, t.j. jej právny predchodca. Odvolateľka zároveň poukázala na to, že po vyporiadaní dedičstva po zomrelom V. K. a nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam v katastrálnom území F., opakovane navštevovala a dobromyseľne užívala tieto nehnuteľnosti, a to v rámci jej možností a schopností, pričom o ďalších skutočnostiach, ktoré boli uvedené v podanom návrhu zo strany navrhovateľa, nemala absolútne žiadnu vedomosť a v tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že medzi účastníkmi tohto konania prebieha štandardná, bežná komunikácia, pričom navrhovateľ ju nikdy nevyzval k mimosúdnemu doriešeniu vzniknutej situácie, ku ktorej došlo jednoznačne bez jej zavinenia. Navrhovateľ na vykonanom súdnom pojednávaní dňa 27.3.2014 žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal predžalobnú komunikáciu, resp. snahu ohľadom mimosúdneho vyporiadania predmetnej právnej veci. Pokiaľ súd v danej veci aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p., má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. súd postupoval formalisticky, keď do úvahy nevzal všetky okolnosti, ktoré mali za následok rozhodnutie vo veci samej, ako i ďalšie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú náhrady trov konania. Má za to, že s poukazom na uvedené je preto možné konštatovať, že v danom prípade sú splnené podmienky § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, resp. podmienky § 150 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 7.6.2014, v ktorom poukázal na to, že poukázal na to, že je toho právneho názoru, že prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a záverom, vyhodnotil všetky produkované dôkazy a správne rozhodol vo veci. Odporkyňa nedoložila, ani neprodukovala a nevyjadrila žiadne nové skutočnosti, ktoré by podľa jeho právneho názoru mali viesť k jej požiadavke, aby žaloba bola zamietnutá. Trvá na tom, že mohla a mala vedieť, že konanie vo veci na prvom stupni nebolo skončené, odporkyňu, ako aj jej matku oslovil, žiaľ nebol záujem o dohodu, o čom svedčí aj jej nezáujem, keďže sa nezúčastnila konania na prvom stupni. Odvolací súd preto žiada, aby prvostupňové rozhodnutie vo veci samej v plnom rozsahu potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a) a d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s rozsudkom a obsahom spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba (návrh na začatie konania) je podanie, ktorým sa začína konanie pred súdom. Žaloba (návrh na začatie konania) musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v ustanovení § 42 ods. 4 O.s.p., okrem iného i opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí z nej byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak žaloba (návrh na začatie konania) neobsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti alebo ak je neurčitá alebo nezrozumiteľná, predseda senátu uznesením žalobcu vyzve, aby žalobu (návrh na začatie konania) doplnil alebo opravil, určí mu na to lehotu a poučí ho, ako treba doplnenie alebo opravu vykonať (porov. § 43 ods. 1 O.s.p.). Ak nie je napriek výzve predsedu senátu žaloba (návrh na začatie konania) opravená alebo doplnená a ak nemožno pre tento nedostatok v konaní pokračovať, súd uznesením žalobu odmietne, ak žalobca bol o tomto následku poučený (porov. § 43 ods. 2 O.s.p.). Rozhodujúcimi skutočnosťami sa v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej O.s.p. rozumie údaje, ktoré sú úplne nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými vykreslí skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Opísaním rozhodujúcich skutočností v žalobe plnia žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia, uloženú mu ustanovením § 101 ods. 1 písm. a) O.s.p. Ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia, významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v nej vykreslil aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke; povinnosť tvrdenia môže žalobca splniť aj dodatočne, a to pri príprave pojednávania, prípadne tiež, ak budú na to splnené zákonom stanovené podmienky, pri pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Označením dôkazov v žalobe plní žalobca svoju dôkaznú povinnosť, uloženú mu ustanoveniami § 101 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 1 O.s.p. Ak žalobca neoznačí dôkazy v žalobe, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní; dôkaznú povinnosť môže žalobca tiež splniť dodatočne pri príprave pojednávania, prípadne, ak budú na to splnené zákonom stanovené podmienky, pri pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Údaj o tom, čoho sa žalobca žalobou domáha (tzv. žalobný petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí počas konania celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie - s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 153 ods. 2 O.s.p. - účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Keby žalobca vymedzil v žalobe žalobný petit nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie súdu nebolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné. Presný, určitý a zrozumiteľný žalobný petit nie je len vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale je úplne nevyhnutným predpokladom pre to, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby tak nastali právne účinky, ktoré žalobca začatím konania sledoval. Požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, súčasne nemožno vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ustanovenie § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. žalobcovi neukladá formulovať návrh výroku rozsudku súdu, ale len to, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa domáha. Žalobca uvedie, čoho sa žalobou domáha, aj vtedy, ak v žalobe presne a jednoznačne označí (tak, aby ju bolo možné z obsahu bez pochybností vyvodiť) povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu, (ak požaduje v zmysle ust. § 80 písm. b) O.s.p., aby bolo rozhodnuté o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva), alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti (ak požaduje v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. alebo podľa osobitných právnych predpisov určenie, či tu právny vzťah, právo alebo právny skutočnosť je alebo nie je). Ak žaloba neobsahuje všetky ustanovené náležitosti alebo ak je - bez ohľadu na to, či po stránke "kvalitatívnej" alebo "kvantitatívnej" - neurčitá alebo nezrozumiteľná, predseda senátu uznesením žalobcu vyzve, aby žalobu doplnil alebo opravil, určí mu na to lehotu a poučí ho, ako treba doplnenie alebo opravu vykonať (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Ak nie je napriek výzve predsedu senátu žaloba opravená alebo doplnená a ak nemožno pre tento nedostatok v konaní pokračovať, súd uznesením žalobu odmietne, ak žalobca bol o tomto následku poučený (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ sa v prejednávanej veci návrhom na začatie konania domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. F. vo vlastníckom pomere 1/1 parciel č. 1479/1, 1479/2, 1481/1, 1481/2, 1761/1, 1761/2, 1762/1, 1762/2, 2044, 2108, 2144, 1480, 545/1, 545/2, 552, 1982/1, 1982/2 a vo vlastníckom pomere 1 - ce parciel č. 8168, 8169. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením č.k. 4C/69/2013-21 zo dňa 16.9.2013 vyzval navrhovateľa na upresnenie jeho návrhu na začatie konania v tom smere, že z neho musí byť zrejmé čoho sa domáha, teda podanie musí obsahovať jednoznačný rozsudočný návrh - petit, tzn. ako má súd rozhodnúť, teda pokiaľ má súd potvrdiť vlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnostiam, predmetné nehnuteľnosti musia byť jednoznačne konkretizované podľa katastrálneho územia, parcelných čísel pozemkov v súbore popisných informácii, druhov pozemkov, spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom k celku, výmery a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších ako celok, výmermi pripadajúcimi na spoluvlastnícky podiel. Predmetné uznesenie bolo navrhovateľovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené dňa 11.10.2013. Navrhovateľ podaním súdu prvého stupňa doručeným dňa 29.10.2013 upravil žalobný návrh tak, že žiadal potvrdiť vlastnícke právo v podiele 1 - ice vzhľadom k dole uvedeným podielom k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. F., obec F., okr. Senica, zapísaných na LV XXXX: parc. č. 1479/1 o výmere 14171 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 1479/2 o výmere 5719 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 1481/1 o výmere 17990 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 1481/2 o výmere 16181, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 1761/1 o výmere 13603 m2, trvalý trávnatý porast, parcela reg. E v celosti, parc. č. 1761/2 o výmere 13603 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 1762/1 o výmere 377 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 1762/2 o výmere 313 m2, trvalý trávnatý porast, parcela reg. E v celosti, parc. č. 2044 o výmere 8646 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 2108 o výmere 4114 m2 orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 2144 o výmere 1838 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, parc. č. 1480 o výmere 3068 m2, orná pôda, parcela reg. E v celosti, zapísaných v LV č. XXXX: parc. č. 545/1 o výmere 2539 m2, ostatné plochy, parcela reg. C v celosti, parc. č. 545/2 o výmere 1500 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. C v celosti, parc. č. 1982/1 o výmere 1939 m2, orná pôda, parcela reg. C v celosti, zapísaných v LV č. XXX: parc.č. 8186 o výmere 1701 m2, záhrady, parcela reg. E v 1 - ici a parc. č. 8169 o výmere 5240 m2, záhrady, parcela reg. E v 1 - ici. Súd prvého stupňa o tomto návrhu rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že mu vyhovel a do výrokovej časti prebral navrhovateľov žalobný petit v jeho upravenom znení na výzvu súdu uznesením č.k. 4C/69/2013-21 zo dňa 16.9.2013. Už z pôvodného návrhu na začatie konania muselo byť súdu prvého stupňa zrejmé čoho sa navrhovateľ v konaní domáha, vyplývalo to ako zo samotného petitu podaného návrhu, tak i z opisu rozhodujúcich skutočností. To, že navrhovateľ v petite návrhu na začatie konania neuviedol pri označení predmetu žiadaného určenia, t.j. vlastníckeho práva ku konkretizovaným nehnuteľnostiam č. listu vlastníctva, na ktorom sú tieto nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti zapísané, ani to o aký druh pozemkov ide a ich výmeru, ktoré skutočnosti napokon vyplývajú sčasti z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na začatie konania (predovšetkým č. listov vlastníctva, ostatné súdu prvého stupňa chýbajúce údaje vyplývajú priamo z nich, pričom navrhovateľ príslušné listy vlastníctva súdu prvého stupňa v priebehu konania aj predložil a mohol tak urobiť aj skôr na výzvu súdu) neznamenalo potrebu vytknúť navrhovateľovi neurčitosť petitu návrhu na začatie konania, naopak súd mal vo veci začať konať o návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal určiť vlastnícke právo aj k tým podielom sporných nehnuteľností, ktoré patria podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti odporkyni, teda určiť ho za výlučného vlastníka týchto nehnuteľností, samozrejme okrem posledných dvoch označených parciel, ku ktorým vlastníctvo žiadal určiť v 1 - ici vzhľadom k ich celku. Podľa listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre kat. územie F., nehnuteľnosti: parc. č. 1479/1 o výmere 14171 m2, orná pôda, parc. č. 1479/2 o výmere 5719 m2, orná pôda, parc. č. 1481/1 o výmere 17990 m2, orná pôda, parc. č. 1481/2 o výmere 16181, orná pôda, parc. č. 1761/1 o výmere 13603 m2, trvalý trávnatý porast, parc. č. 1761/2 o výmere 13603 m2, orná pôda, parc. č. 1762/1 o výmere 377 m2, orná pôda, parc. č. 1762/2 o výmere 313 m2, trvalý trávnatý porast, parc. č. 2044 o výmere 8646 m2, orná pôda, parc. č. 2108 o výmere 4114 m2 orná pôda, parc. č. 2144 o výmere 1838 m2, orná pôda, parc. č. 1480 o výmere 3068 m2, orná pôda, parc. č. 545/1 o výmere 2539 m2, ostatné plochy, parc. č. 545/2 o výmere 1500 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1982/1 o výmere 1939 m2, orná pôda sú evidované v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania každého v podiele 1 - ca k celku, teda ako navrhovateľ, tak aj odporkyňa vlastnia nehnuteľnosti každý v 1 - ci k celku. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie F., nehnuteľnosti: parc. č. 8186 o výmere 1701 m2, záhrady a parc. č. 8169 o výmere 5240 m2, záhrady, sú evidované v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania každého v podiele 1/4 - ina k celku, teda ako navrhovateľ, tak aj odporkyňa vlastnia nehnuteľnosti každý v1/4 - ine k celku. Pokiaľ súd prvého stupňa konal a rozhodoval o návrhu navrhovateľa v jeho upravenom znení podaním zo dňa 25.10.2013 a rozhodol, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. F., obec F., okres Senica, zapísaných na LV č. XXXX, č.XXXX a č. XXX v podiele 1 - ice vzhľadom k ich uvedeným podielom (t.j. pri parcelách zapísaných na v LV č. XXXX a č.XXXX vo vzťahu k celku a pri parcelách zapísaných na LV č. XXX vo vzťahu k ich 1 - ici), priznal tak navrhovateľovi kvantitatívne to, čo už preukazateľne vlastní, teda jeho podiel k sporným nehnuteľnostiam, ktorý je zapísaný na príslušných listoch vlastníctva. Tu je potom aj otázna naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na takomto žiadanom určení, vyžadovaná § 80 písm. c) O.s.p., keďže vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Tu však nikto nesporuje v katastri nehnuteľností už zapísané vlastnícke právo navrhovateľa k sporným nehnuteľnostiam, preto posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení podľa úpravy žalobného návrhu a petitu podaním navrhovateľa zo dňa 25.10.2013 navrhovateľa je v znení odôvodnenia napadnutého rozsudku zmätočné a tým nepreskúmateľné. V danom potom možno uzavrieť, že súd prvého stupňa si jednoznačne neustálil predmet konania a nedôvodnou výzvou na odstránenie vád petitu pôvodného návrhu navrhovateľa súdu prvého stupňa doručeného dňa 30.8.2013, uznesením č.k. 4C/69/2013-21 zo dňa 16.9.2013, na ktorú navrhovateľ reagoval podaním zo dňa 25.10.2013, spôsobil to, že nie je možné jednoznačne ustáliť čo je skutočne predmetom konania. Či ním je podľa odvolacieho súdu určitý pôvodný návrh doručený súdu prvého stupňa dňa 30.8.2013, resp. upravený žalobný návrh zo dňa 25.10.2013, ktorým však už navrhovateľ žiada priznať menej než návrhom pôvodným, pričom nie je vylúčené ani to, že ním reálne žiada priznať práve ten spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, ktorý patrí podľa zápisu v katastri nehnuteľností výlučne odporkyni, čím v konečnom dôsledku žiada priznať svoje výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX a č. XXXX a spoluvlastnícky podiel v 1 - ci k celku - t.j. aj 1- tinový podiel odporkyne na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX (podľa opisu rozhodujúcich skutočností sa to javí za najpravdepodobnejšie), čomu však musí zodpovedať aj petit návrhu - inak v danom prípade práve pôvodný petit, čo súdom prvého stupňa nebolo zohľadnené, keďže napadnutým rozsudkom rozhodoval pravdepodobne o upravenom žalobnom návrhu, keďže jeho petit prevzal do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí že súd je viazaný žalobou (návrhom na začatie konania). V prvom rade z toho vyplýva, že súd nemôže navrhovateľovi priznať viac, ako žiadal v petite návrhu. V § 153 ods. 2 O.s.p. sa súdu ďalej zakazuje, aby navrhovateľovi priznal niečo iné (teda, aby odporcovi uložil inú než navrhovateľom navrhovanú povinnosť), alebo aby navrhovateľovi priznal síce požadované plnenie, avšak na základe iného skutkového základu, než ktorý bol predmetom konania. Z ustálenej rozhodovacej praxe bol formulovaný právny záver (od ktorého nie je dôvod sa odchýliť ani v predmetnej prejednávanej veci), že neprípustným prekročením návrhu porušením dispozičnej zásady konania by bolo priznanie, resp. rozhodnutie o inom alebo väčšom plnení, než ktorého sa navrhovateľ petitom návrhu domáhal, alebo priznanie plnenia, resp. rozhodovanie na základe iného skutkového stavu, než toho ktorý bol v návrhu na začatie konania vykreslený a bol predmetom dokazovania (ako tomu je napokon aj v predmetnej právnej veci). Zhodný názor zastáva aj Ústavný súd Českej republiky (nález zo dňa 5. mája 2009, sp. zn. IV . ÚS 2780/08), podľa ktorého súd nemôže v občianskom súdnom konaní (až na určité výnimky) navrhovateľovi priznať viac než žiadal v žalobnom petite, odporcovi nemôže uložiť inú, než navrhovateľom navrhovanú povinnosť. Opačný postup by bol v rozpore s ústavnými princípmi (porov. nález Ústavného súdu zo 6.6.1996, sp. zn. IV. ÚS 286/95), pričom na porušenie tejto zásady možno v rovine ústavnoprávnej nazerať ako na porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi, vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O.s.p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k nesprávnemu výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd rozhodoval vo veci bez jednoznačného ustálenia si predmetu konania, keď pôvodný návrh navrhovateľa bol určitý a zrozumiteľný, jeho požiadavka v ňom uvedená bola aj logická vzhľadom na opis rozhodujúcich skutočností, pričom len jeho domnelá neurčitosť podľa nesprávneho názoru súdu prvého stupňa bola navrhovateľom odstraňovaná výlučne na základe výzvy súdu prvého stupňa, na ktorú nebol dôvod, teda nie z vôle samotného účastníka konania, pričom upravený návrh je v porovnaní s návrhom pôvodným kvantitatívne odlišný, potom jednoznačné neustálenie si predmetu konania súdom prvého stupňa vzhľadom na uvádzané za žiadúcej súčinnosti navrhovateľa, teda zistenie čoho sa skutočne navrhovateľ v konaní domáha, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvádzaným sa potom súd prvého stupňa dopustil takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším, odvolací súd považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok: Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, tu zaoberajúc sa aj odvolacou argumentáciou odporkyne, predovšetkým vo vzťahu aj k naznačenému možnému vydržaniu spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam, ktoré navrhovateľ žiadal určiť pôvodným návrhom na začatie konania do svojho výlučného vlastníctva a vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím príslušných zákonných ustanovení, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.