KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava12. 1. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/59/2014 z 12. 1. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 12. januára 2015, sp. zn. 25Co/59/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2112227130.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112227130
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112227130.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8,
Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, R., za účasti
vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov,
IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom: JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov
163/66, o zaplatenie 512,10 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 12.8.2013, č.k. 19C/10/2013-51 - v jeho vyhovujúcej časti v rozsahu
istiny vo výške 241,- Eur s príslušenstvom, včítane časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie vedľajšieho účastníka vo vzťahu k vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku v rozsahu istiny
vo výške 241,- Eur s príslušenstvom, včítane výroku o trovách konania odporcu o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu
vo výške 512,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 512,10 Eur od
15.4.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 30,50 Eur, všetko
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 43 ods. 1 a 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, § 488, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 142 ods. 1 O.s.p. odôvodnil tým,
že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzatvorená Zmluva o pripojení podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a
dodatok k zmluve, na základe ktorých si navrhovateľ riadne splnil svoju povinnosť a poskytol odporcovi
služby v dohodnutom rozsahu a odporca sa zaviazal využívať telekomunikačné služby poskytované
navrhovateľom, ale svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy si riadne a včas nesplnil,
keď nezaplatil cenu poskytnutých služieb, podľa tvrdenia navrhovateľa za obdobie od decembra 2012
do marca 2013 v celkovej výške 274,10 Eur v lehote splatnosti jednotlivých faktúr a ani následne v
dodatočnej lehote, t.j. do 14.4.2011 poskytnutej v pokuse o pokonávku, ktorá bola doručená odporcovi
dňa 4.4.2011. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Súd preto odporcu zaviazal na
zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté služby vo výške 271,10 Eur (navrhovateľ žiadal v petite návrhu
zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 271,10 Eur). Súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho účastníka
o nepreukázaní vzniknutej škody navrhovateľovi a zaviazal odporcu i na zaplatenie sumy 241,- Eur



titulom náhrady škody, keď mal za preukázané porušenie právnych povinností odporcom, existenciu
škody i príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu a vznikom škody na
strane navrhovateľa, ako aj zavinenie. Odporca porušil právne povinnosti vyplývajúce zo vzniknutého
zmluvného vzťahu, keď si riadne a včas neplnil povinnosť platiť za poskytnuté služby, čo malo za
následok ukončenie zmluvného vzťahu. Odporca teda porušil i svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby viazanosti. Výška náhrady škody predstavuje rozdiel medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou mobilného telefónu a zaplatenou kúpnou cenou, t.j. sumu poskytnutej zľavy. Nakoľko
odporca nezaplatil cenu služieb a ani náhradu škody v lehote splatnosti, ani v dodatočnej lehote
poskytnutej v pokuse o pokonávku t.j. do 14.4.2011, navrhovateľ má právo na úrok z omeškania,
ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala
1,25 %, preto súd i v tejto časti vyhovel návrhu. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania za
súdny poplatok za návrh vo výške 30,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník na strane
odporcu, ktorý odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh nad sumu 271,10
Eur zamietnuť a priznať mu náhradu trov celého konania. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci a nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na to, že súd prvého stupňa zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 241,- Eur ako náhradu škody za to, že si nesplnil svoj záväzok
platiť za služby a využívať služby navrhovateľa počas dohodnutej doby viazanosti, aj keď mu navrhovateľ
predal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej. V prejednávanej veci žiada dodávateľ
náhradu škody za to, že v prvom rade on sám porušil zákon a to ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. veta
tretia, podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného
výrobku alebo na poskytnutie služby. Je si vedomý aj ust. § 4 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, podľa
ktorého za zaviazanie predaja sa nepovažuje, ak predávajúci predá tieto výrobky alebo poskytuje tieto
služby aj samostatne. Podľa jeho názoru však navrhovateľ vytvára len zdanie predávanie mobilných
telefónov samostatne, len aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovania služieb, čo predstavuje
svojou podstatou nekalú obchodnú praktiku. Neprijateľnú a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku
nie je možné modifikovať, k čomu sa už vyjadrila početná judikatúra vrátane Súdneho dvora Európskej
únie. Opäť by preto mohla byť od spotrebiteľa požadovaná rovnaká suma, či by z 24 mesiacov viazanosti
nesplnil nič, alebo by splnil napríklad 23 mesiacov. Aj keď sa navrhovateľ snaží presadiť, že sumu
241,- Eur už požaduje ako náhradu škody, v skutočnosti ju naďalej požaduje ako zmluvnú pokutu,
len ju modifikuje na výšku rozdielu medzi trhovou a akciovou cenou telefónu. Samotné uzatvorenie
kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť
navrhovateľovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme
a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako prvý predpoklad náhrady škody. Navyše
poukazuje aj na súdom konštatované odstúpenie od zmluvy navrhovateľom. Odvolateľ zároveň poukázal
na to, že k tejto otázke sa vyjadril už aj Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 2Co/120/2012
z 27.6.2013, ktorého časť odôvodnenia aj odcitoval. Odvolateľ zdôraznil aj to, že v návrhu sú spojené
dva skutkovo a právne samostatné nároky, pričom on do konania vstupuje na podporu spotrebiteľa, teda
len v rozsahu, v ktorom sú navrhovateľom porušované jeho spotrebiteľské práva. Nárok za neuhradené
služby považuje tak za dôvodný, jeho aktivita sa preto v tomto konaní týka len uplatňovanej zmluvnej
pokuty transformovanej na náhradu škody, ako skutkovo a právne samostatného nároku, ktorý mohol
byť uplatnený aj samostatným návrhom. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na množstvo rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove, osobitne na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/11/2013 z
21.6.2013 z ktorého časť odôvodnenia ďalej odcitoval.

Navrhovateľ a odporca odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu vedľajšieho účastníka sa
písomne vyjadril len navrhovateľ, ktorý považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a vydaný v
súlade so zákonom, preto nemá dôvod ho spochybňovať.

Na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 12.11.2014 adresovanú odporcovi s dopytom, či súhlasí s odvolaním
podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk
dňa 14.11.2014, odporca nereagoval - zostal tak nečinný.



Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že v priebehu prvostupňového konania podaním doručeným súdu
dňa 28.1.2013, vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu.

V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností.

V zmysle § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

S účinnosťou od 1. septembra 2003 ustanovenie § 201 O.s.p. „posilnilo“ postavenie vedľajšieho
účastníka v tých prípadoch, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkom a (ním podporovaným) vedľajším účastníkom. V týchto prípadoch je právo podať
odvolanie vedľajším účastníkom jeho samostatným procesným právom nezávislým od postoja, vôle a
úkonov (hlavného) účastníka konania. Zmyslom takej procesnej úpravy je zabrániť tomu, aby vedľajší
účastník čelil dôsledkom vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania bez možnosti ovplyvniť
výsledok konania aj podaním odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní taký vedľajší
účastník podporuje.

Ustanovenie § 201 veta druhá O.s.p. zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli a úkonoch niekoho
iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie v tých veciach, v ktorých z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
Uvedené ustanovenie v spojení s § 93 O.s.p. nemožno však v žiadnom prípade vykladať tak, že vedľajší
účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
jeho vzťahu s účastníkom konania.

Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore
niektorému z účastníkov konania. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež v
tom, že podá v prospech ním podporovaného účastníka odvolanie. Vedľajší účastník však môže podať
odvolanie, len ak vstúpil do konania pred súdom prvého stupňa alebo ak vstúpil do konania síce
po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak ešte pred uplynutím odvolacej lehoty účastníkovi, ktorého
podporuje. V prípade, že vstúpil do konania pred rozhodnutím súdu prvého stupňa i vedľajší účastník
môže podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v lehote uvedenej v § 204 ods. 1 O.s.p. Ak sa doposiaľ
nezúčastnil konania, je vedľajší účastník legitimovaný na odvolanie iba vtedy, ak okrem podania
odvolania spôsobom uvedeným v § 43 O.s.p. oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník,
a to do uplynutia lehoty na podanie odvolania účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať, a v ktorého
prospech preto podáva odvolanie. Teda, vedľajšiemu účastníkovi sa počíta odvolacia lehota samostatne,
ak vstúpil do konania ešte pred vyhlásením (vydaním) rozhodnutia súdu prvého stupňa a bolo mu preto
rozhodnutie doručené -daný prípad (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2009 sp. zn. 1Cdo
59/2009).

Vedľajší účastník tak má v rozsahu legitimácie účastníka právo podať odvolanie buď vedľa účastníka,
ktorého podporuje, alebo sám. Pokiaľ sa jeho úkony dostanú do rozporu s úkonmi účastníka, ktorého
v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Nesúhlas účastníka s odvolaním
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného
vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr.
ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo
nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie,
znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je
dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného
vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie,
ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom
vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý
stráži svoje práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita
účastníka sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania.



Vedľajšiemu účastníkovi zostáva možnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predložil
vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 7. mája 2014 sp. zn. 6Cdo 77/2014)

V danej veci odvolací súd postupoval v intenciách naposledy citovaného rozhodnutia NS SR, sám vyzval
odporcu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jej strane, na ktorú
tento nereagoval - zostala nečinný, preto jeho pasivitu zhodnotil ako nezáujem odporcu začať odvolacie
konanie, pričom vedľajší účastník si sám z vlastnej iniciatívy, ktorá sa tu z jeho strany pýta, takýto súhlas
neobstaral. Preto za popísanej situácie, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, iba odvolanie vedľajšieho
účastníka vo vzťahu k vyhovujúcej časti výroku napadnutého rozsudku v rozsahu istiny vo výške 241,-
Eur s príslušenstvom, včítane výroku o trovách konania odporcu s použitím ust. § 218 ods. 1 písm. b)
O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, odmietnuť.

Pokiaľ ide o tú časť odvolania vedľajšieho účastníka, ktorou napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo
vzťahu k nepriznaniu mu náhrady trov konania, tu potom je možné a to aj s prihliadnutím na odmietnutie
jeho odvolania v ostatnej časti, konštatovať len to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov
konania je vecne správne. Napádaným rozsudkom bolo návrhu v prejednávanej veci v celom rozsahu
vyhovené, čím zásadne navrhovateľovi vzniklo právo na plnú náhradu trov v takomto konaní vzniknutých
voči neúspešnému odporcovi, na strane ktorého stál vedľajší účastník a to s odkazom na následne
citované ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným preto rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti rozhodnutia o trovách konania a tým aj trovách konania vedľajšieho účastníka, podľa
§ 219 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže odmietnutie odvolania má obdobné následky ako zastavenie konania, s analogickým použitím
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo zásadne právo na náhradu trov
odvolacieho konania začatého na základe odvolania vedľajšieho účastníka navrhovateľovi, rovnako ako
pre prípad neúspechu odvolateľa v časti odvolania, ktorou napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo
vzťahu k nepriznaniu mu náhrady trov konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Napriek tomu však v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 19C/10/2013

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje