Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/51/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200532 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200532.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. Dušan Harant, nar. XX.XX.XXXX, A. Kubinu 1673/21, Trnava, IČO: 35 175 50, zastúpený PROSMAN a PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej spoločnosti koná konateľ a advokát JUDr. Maroš Prosman proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17352-2/2014-BA zo dňa 23.06.2014 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 04.08.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17352-2/2014-BA zo dňa 23.06.2014, ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie č. 700-0413175513-GC04/13 zo dňa 28.10.2013, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod a § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísala žalobcovi za obdobie január, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december 2004 a január - jún 2005 penále vo výške 859,95 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha. Žalobca v žalobe uviedol, že poistné a príspevky síce neuhradil včas, ale nekonal tak úmyselne, o tejto povinnosti nemal vedomosť a dozvedel sa o nej až z rozhodnutia č. 700-0410427008-GC04/08 Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava vydaného dňa 25.06.2008, ktorým mu Sociálna poisťovňa predpísala poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 30.185,- Sk, ktoré rozhodnutie ale bolo na základe jeho odvolania Sociálnou poisťovňou, ústredie zrušené a vec bola vrátená pobočke na nové prejednanie. Pobočka opäť prejednala vec a v rozhodnutí zo dňa 22.06.2009 č. 700-041038709- GC04/09/4 predpísala žalobcovi poistné a príspevok na starobné dôchodkové sporenie za obdobie marec 2004 až jún 2005 vo výške 987,75 eur, ktoré žalobca uhradil dňa 13.08.2009, čím si splnil svoju povinnosť a vec považoval za vybavenú. Napriek tomu mu bolo rozhodnutím č. 700-0413175513-GC04/13 Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 28.10.2013 vyrubené penále vo výške 859,95 eur, proti ktorému podal odvolanie, na základe ktorého predmetné rozhodnutie žalovaná potvrdila rozhodnutím, ktorého preskúmania sa domáha, predmetné rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaná nesprávne aplikovala a vyložila príslušné zákonné ustanovenia, čím žalobcu ukrátila na jeho právach. Žalobca mal za to, že mu nemalo byť predpísané penále, pretože splnil podmienku na uplatnenie tzv. generálneho pardonu pre dlžníkov, podľa ktorého poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, za ktoré bolo penále predpísané musia byť zaplatené do 30.04.2010, ktorú podmienku splnil, keď všetky dlžné povinnosti, za ktoré bolo penále predpísané uhradil do 30.04.2010 a tak podľa ust. § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa nepredpíše penále, alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, podľa osobitného predpisu za obdobie pred prvým januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Z rozhodnutia o predpísaní penále za obdobie január 2004, marec 2004 - jún 2005 nie je zrejmé z akého ustanovenia žalovaný pri výklade príslušného právneho predpisu vychádzal, nakoľko žalobca ako dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred dňom 01.01.2010, najneskôr do 30.04.2010 a penále mu nebolo odpustené z dôvodu, že príspevok na poistenie v nezamestnanosti za mesiac august 2003 zaplatil až 18.11.2011, čo bolo po 30.04.2010. Ak žalovaná podmieňuje odpustenie resp. nevyrubenie penále zaplatením všetkých dlžných súm poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, tak takýto výklad žalobca považuje za nezákonný a v rozpore s zmyslom znenia § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pretože zákon neuvádza, že by museli byť uhradené všetky dlžné sumy a príspevky na poistné, teda aj tie, na ktoré sa penále neviaže. Žalobca zastáva názor, že žiadnou z metód výkladu príslušnej právnej normy nemožno dospieť k záveru, ktorý aplikovala žalovaná, podľa ktorého predpokladom pre odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie registrácie. Takýto výklad označil žalobca za príliš extenzívny, ktorý si žalovaná vykladá vo svoj prospech a v rozpore so zmyslom zákona, pretože ak by mal zákonodarca cieľ, aby osoba dlžná na poistnom zaplatila všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia i pred dňom 01.01.2010 a nielen tie, na ktoré sa penále viaže, bolo by to v zákone zrozumiteľne a jasne vyjadrené s tým, že podmienkou na odpustenie alebo nepredpísanie penále je, aby boli zaplatené všetky dlžné sumy. Takto podmienka pre aplikovanie generálneho pardonu nie je nie je v zákone formulovaná, z toho dôvodu má žalobca za to, že žalovaná posúdila vec po právnej stránke nesprávne. Na podporu svojho tvrdenia dal do pozornosti i rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/281/2012 zo dňa 26.03.2014, ktorý v obdobnej veci vyjadril totožný názor aký zastáva i žalobca. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná predpísaním, resp. neodpustením penále vo výške 859,95 eur z dôvodu, že žalobca nedoplatok na príspevku na poistenie v nezamestnanosti za mesiac august 2003 vo výške 2,98 eur uhradil až dňa 18.11.2011 realizovala výkon práva šikanóznym spôsobom, pričom žalobca o existencii nedoplatku nemal vedomosť a upovedomený o ňom bol až pracovníčkou Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, okamžite ho uhradil v hotovosti do pokladne Sociálnej poisťovne. V rozhodnutiach o predpísaní poistného príspevok na poistenie v nezamestnanosti za mesiac august 2003 vo výške 2,98 eur ale žalobcovi nebol predpísaný a úhradu tohto nedoplatku Sociálna poisťovňa od neho žiadnym spôsobom nežiadala. Ak by bol mal žalobca o tomto nedoplatku vedomosť, určite by ho bol i s ostatnými sumami poistného a príspevkov včas uhradil tak, aby sa na neho generálny pardon vzťahoval. S podaním žaloby súčasne žalobca požiadal podľa § 250c ods. 1 O.s.p. o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorej žiadosti súd uznesením č.k. 20S/51/2014-71 zo dňa 25.11.2014 vyhovel a vykonateľnosť rozhodnutia odložil. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 24.09.2014, ktorá k žalobným dôvodom a námietkam žalobcu uviedla, že podľa príslušných ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj zák. č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpísala Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava žalobcovi ako povinnej nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe penále pretože zistila, že žalobca poistné a príspevky za uvedené obdobie nezaplatil včas. Podmienky odpustenia penále, resp. ich nepredpísanie podľa § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. žalobca ale nesplnil, pretože podmienkou odpustenia penále resp. jeho nepredpísania je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010, najneskôr do 30.04.2010. Splnenie podmienky odpustenia, resp. nepredpísania penále je oprávnená posudzovať vecne príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, ktorou je v konkrétnom prípade Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ktorá pri skúmaní podmienok vyžadovaných podľa ust. § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zistila, že žalobca podmienky pre odpustenie penále, resp. jeho nepredpísanie nesplnil, pretože príspevok za poistenie v nezamestnanosti za mesiac august 2003 uhradil až dňa 18.11.2011. V súvislosti s výkladom právnych predpisov poukázala žalovaná na nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 a tiež uviedla, že cieľom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni, pretože ak by Sociálna poisťovňa posudzovala zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre jednotlivé povinné subjekty neprimerane výhodne a Sociálna poisťovňa by tak nedosiahla, aby dlžníci riadne a včas zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov by sa potom vôbec neskúmalo. K uvedenému názoru dala žalovaná do pozornosti i Spoločnú správu výborov NR SR č. 1830/2009 zo dňa 01.12.2009 z ktorej jednoznačne vyplýva, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993, teda nielen dlžných súm poistného a príspevkov, ktorých sa rozhodnutie o predpísaní penále týka a práve z toho dôvodu je námietka žalobcu súvisiaca so skutočnosťou, že o nedoplatku na príspevku na poistenie v nezamestnanosti za mesiac august 2003 sa dozvedel až v roku 2011 právne irelevantná. Žalobca za nesplnenie tejto odvodovej povinnosti jednoznačne a výlučne zodpovedá ako platiteľ poistného a príspevkov a zo zákona nevyplýva povinnosť Sociálnej poisťovne vyzývať platiteľov a odvádzateľov poistného a príspevkov na riadne plnenie si odvodovej povinnosti, preto ani námietka, že k oneskorenému zaplateniu došlo len opomenutím nezakladá dôvodnosť pre podanie žaloby. K rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/281/2012 zo dňa 26.03.2014, na ktorý v žalobe žalobca poukázal žalovaná uviedla, že ide o individuálny právny akt štátneho orgánu s justičnou právomocou, ktorý ale nemá charakter všeobecne záväzného predpisu, oproti ktorému žalovaná disponuje iným rozhodnutím vydaným Krajským súdom v Žiline sp. zn. 21S/98/2012 zo dňa 20.03.2013, v ktorom súd vychádzal z celkovej logiky a účelu tzv. „generálneho pardonu“. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná žiadala, aby konajúci súd žalobu zamietol. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.05.2015. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila, súhlasila, aby súd vo veci konal a rozhodol i v jej neprítomnosti. Za žalobcu sa na pojednávanie dostavil Mgr. C. Y., ktorý uviedol, že je prokuristom spoločnosti PROSMAN a PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o., ktorú žalobca na zastupovanie splnomocnil a ako prokurista splnomocnenej právnickej osoby bude žalobcu zastupovať. Konajúci súd takéto zastúpenie nepripustil s poukazom na to, že žalobca na zastupovanie splnomocnil spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú na účel výkonu advokácie založili advokáti JUDr. Maroš Prosman a JUDr. Tomáš Pavlovič. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. S poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona o advokácii má konajúci súd za to, že prokurista spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb, ktorý aj keď je advokátom, ale nie je konateľom tejto spoločnosti, nemôže v mene a na účet takejto spoločnosti vykonávať advokáciu a takéto právo majú iba konatelia, ktorí sú advokáti. Prokúra je podľa § 14 Obchod. zák. špeciálnym druhom zastúpenia, pri ktorom je prokurista oprávnený na všetky úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, môže tiež zastupovať spoločnosť, ktorej je prokuristom v občianskom súdnom konaní , ale zákon o advokácii neuvádza, že by mohol zastupovať účastníka konania, ktorý na zastupovanie splnomocnil advokáta ako konateľa spoločnosti s ručeným obmedzeným. Z uvedeného dôvodu súd prítomného prokuristu za zástupcu splnomocnenej právnickej osoby nepovažoval a s ním nekonal. Súd skonštatoval, že právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne predvolaný, nedostavil sa, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd konal i v jeho neprítomnosti. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu ktoré mu predchádzalo a skonštatoval, že rozhodnutie žalovanej je vecne správne, žalovaná pri rozhodovaní a vyslovení svojho právneho názoru vychádzala zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý je v zhode s obsahom pripojeného administratívneho spisu, na ktorý boli aplikované právne predpisy vychádzajúce zo zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods.1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Hlavným žalobným dôvodom bolo tvrdenie žalobcu ktorý uvádzal, že si splnil podmienku vyžadovanú ust. § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a poistné ako i príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie uvedené v rozhodnutí Sociálnej poisťovni pobočka Trnava zaplatil do 30.04.2010, preto mu nemala Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vyrubiť penále a splnil všetky podmienky pre uplatnenie tzv. generálneho pardonu. Za príspevok na poistenie v nezamestnanosti za august 2003 do 31.12.2003 vyrubené nebolo, o nedoplatku z príspevku za poistenie v nezamestnanosti za mesiac august 2003 vo výške 2,98 eur žalobca nemal vedomosť, inak by ho bol ihneď zaplatil. Keďže ho uhradil 18.11.2011 žalovaná na neho neaplikovala právnu úpravu uvedenú v ust. § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z., pričom ide o zanedbateľnú čiastku, ktorú by bol žalobca určite uhradil. Žalovaná mala voči žalobcovi postupovať v súlade s ust. § 293ap a § 293bl zák. č. 461/2003 Z.z. , preto rozhodnutie, ktorým mu bolo predpísané penále je nezákonné a šikanózne. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004 fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné, ktoré neodviedli poistné za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná sumy poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2005 fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas, alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 43/2004 Z.z. predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur. Podľa § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 57/2009 Z.z. (účinné od 01.01.2010) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Podľa § 293a,p zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 555/2007 Z.z. Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné, dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu pred 01.01.2007, ak fyzická osoba, alebo právnická osoba povinná uhrádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31.01.2008. Je nesporné, že žalobca zaplatil príspevok na poistenie v nezamestnanosti za mesiac august 2003 až dňa 18.11.2011, t.j. po uplynutí dátumu 30.04.2010. Z logiky príslušného právneho predpisu vyplýva, že pre odpustenie penále musí žalobca ako dlžník zaplatiť pred dňom 01.01.2010 všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia najneskôr do 30.04.2010. Podmienkou na nepredpísanie penále je teda zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z celkovej logiky právneho predpisu, ktorým bol zakotvený generálny pardon, ktorý sa týkal povinnosti zaplatiť všetko poistné a dlžné príspevky, vrátane žalobcom dlhovaného príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie do 31.12.2003, ktorý žalobca nemal zaplatený, čo ani nepopieral. Generálny pardon zakotvený v § 293bl zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa je všeobecnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na penále a viaže sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993. Vzhľadom na uvedené postup žalovanej považuje súd za správny, ktorý je v súlade s úmyslom a cieľom zákonodarcu, v opačnom prípade by príslušné ustanovenie nedôvodne zvýhodňovalo niektorých dlžníkov Sociálnej poisťovne. K žalobnému dôvodu, podľa ktorého postup žalovanej označil žalobca za šikanózny konajúci súd uvádza, že dlh i keď vo výške 2,98 eur ako nedoplatok na príspevku na poistenie v nezamestnanosti, pre existenciu ktorého sa na žalobcu generálny pardon nevzťahoval nemožno vyhodnotiť ako šikanózny, pretože zákonodarca v právnej norme neurčil hranicu nedoplatku, ktorý by prípadne nemusel dlžník uhradiť. Pri akceptovaní názoru žalobcu a zohľadnení počtu odvádzateľov poistného, by takýto prístup výrazne ovplyvnil rozpočet žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobné dôvody vyhodnotil ako nedôvodné a žalobu podľa § 250j ods. 1 ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal. Senátom krajského súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.