Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/152/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200815 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2013200815.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Uppsala s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917 00 Trnava, IČO: 46 612 700, právne zast.: Advokátska kancelária Michal Polák - advocati s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná 12, 820 07 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 04925/2013-Op-3 zo dňa 02.10.2013 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu na ochranu osobných údajov SR Bratislava číslo: 04925/2013-Op-3 zo dňa 02.10.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,-Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 781,89 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 06.12.2013 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.04925/2013-Op-3 zo dňa 02.10.2013, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že nakoľko tento nepodal opravný prostriedok v zákonom stanovenej lehote, nadobudlo Opatrenie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky Bratislava č. 03512/2013-Úi- P2361/13-11 zo dňa 11.8.2013 právoplatnosť. V žalobe žalobca namietal, že Opatrenie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky Bratislava č. 03512/2013-Úi-P2361/13-11 zo dňa 11.8.2013 nemohlo nikdy nadobudnúť právoplatnosť, keďže nebolo žalobcovi riadne doručené, pričom toto Opatrenie prevzal žalobca až 21.8.2013, kedy si ho vyzdvihol na pošte, kde bola zásielka uložená a následne v zákonnej lehote 7 dní podal voči tomuto Opatreniu opravný prostriedok. Tvrdenie žalovaného, že došlo k náhradnému doručeniu prvostupňového rozhodnutia žalobcovi je nesprávne, pretože v súvislosti s fikciou inštitútu náhradného doručenia neboli splnené náležitosti ktoré spája zákon v súvislosti s týmto inštitútom. Poukázal, že jednak žalobca sa v čase doručovania zásielky nezdržiaval v mieste doručenia, ďalej žalobca nebol zo strany žalovaného vhodným spôsobom upovedomený kedy príde k opätovnému doručeniu prvostupňového rozhodnutia s uvedením dňa a hodiny a absentovalo zo strany žalovaného aj vhodné upovedomenie žalobcu o uložení zásielky na pošte. Keďže k skutočnému doručeniu prvostupňového rozhodnutia došlo u žalobcu až dňa 21.8.2013, týmto dňom nastali účinky doručenia a od tohto dňa bolo potrebné počítať aj plynutie 7-dňovej lehoty na podanie námietok, ktoré žalobca podal v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2013 uviedol, že pokiaľ ide o námietku, že žalobca sa nezdržiaval v mieste doručenia, poukázal na to, že správny orgán nemôže skúmať u každej osoby ktorej sa má doručiť písomnosť do vlastných rúk, či sa v mieste doručenia zdržiava alebo nezdržiava. Z doručenky ktorá sa nachádza v spisovom materiáli je zrejmé, že poštový doručovateľ si splnil svoju povinnosť, keď zásielku s opatrením doručoval opakovane, pričom prvý pokus o doručenie zo dňa 7.8.2013 opakoval dňa 8.8.2013, aj toto druhé doručenie bolo neúspešné a preto bola zásielka uložená na príslušnej pošte. Nakoľko si žalobca nevyzdvihol zásielku v lehote troch dní odo dňa jej uloženia na pošte v zmysle § 44a ods. 10 zák.č.428/2002 Z.z., bol posledný deň tejto lehoty považovaný za deň doručenia, hoci sa žalobca o uložení zásielky nedozvedel. Z prvostupňového rozhodnutia - Opatrenia Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky Bratislava č. 03512/2013-Úi-P2361/13-11 zo dňa 11.8.2013 vyplýva, že Úrad na ochranu osobných údajov vykonal dňa 20.6.2013 v priestoroch žalobcu kontrolu podľa § 38 os. 1 písm. f, h zákona o ochrane osobných údajov, ktorej výsledkom bol Protokol o vykonaní kontroly zo dňa 28.6.2013. Na základe tejto kontroly Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky Bratislava ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi Opatrenie v zmysle § 46 zákona č.428/2002 Z.z.. Dňa 27.8.2013 podal žalobca námietky proti tomuto Opatreniu. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím č.04925/2013-Op-3 zo dňa 02.10.2013 oznámil žalobcovi, že nakoľko tento nepodal námietky voči Opatreniu v zákonom stanovenej lehote uvedené v § 46 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z.z., nadobudlo Opatrenie vydané prvostupňovým správnym orgánom právoplatnosť. V tejto súvislosti poukázal, že predmetné Opatrenie bolo vydané 1.8.2013, pričom žalobcovi bolo doručované formou doporučenej zásielky do vlastných rúk a to 7.8.2013, kedy bol pokus o doručenie neúspešný a druhý tak isto neúspešný pokus bol uskutočnený dňa 8.8.2013. V tento deň bola zásielka aj uložená na pošte, pričom žalobca si zásielku prevzal až dňa 21.8.2013. Žalovaný poukázal, že v zmysle § 44a ods. 10 zák.č.428/2002 Z.z., ak nebol adresát zásielky ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že zásielku príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží zásielku na pošte a adresáta o tomto vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V zmysle uvedeného sa predmetné Opatrenie považuje za doručené dňa 12.8.2013. Žalobca podal námietky až 27.8.2013, teda po zákonom stanovenej lehote. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 22.1.2015 v zmysle § 244 ods. 1 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Na pojednávaní konanom dňa 22.1.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že Opatrenie bolo žalobcovi doručené až jeho fyzickým prevzatím dňa 21.8.2013, pričom v lehote šiestich dní boli proti tomuto Opatreniu podané námietky. Postupom žalovaného došlo k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom druhého stupňa preto, lebo v námietkach boli uvedené aj hmotnoprávne dôvody pre ktoré považuje žalobca Opatrenie za nezákonné, s ktorými sa však správny orgán nezaoberal, keďže odmietol odvolanie z procesných dôvodov. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že fikcia doručenia bola uplatnená správne, pretože doručenka nevykazovala žiadne nedostatky a po druhom neúspešnom doručení bola zásielka uložená na pošte. V danom prípade zákon č. 428/2002 Z.z. vylučuje použitie ustanovení správneho poriadku pre doručovanie. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 38 zák.č.428/2002 Z.z. Úlohy úradu (1) Úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov plní tieto úlohy: a) priebežne sleduje stav ochrany osobných údajov, registráciu informačných systémov a vedenie evidencie o informačných systémoch, b) odporúča prevádzkovateľom opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov v informačných systémoch; na tento účel vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti odporúčania pre prevádzkovateľov, c) pri pochybnostiach o tom, či spracúvané osobné údaje svojím rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania a využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania, sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné alebo sú časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu, vydáva záväzné stanovisko, d) pri pochybnostiach o cezhraničnom toku osobných údajov vydáva záväzné stanovisko, e) pri pochybnostiach o registrácii informačného systému vydáva záväzné stanovisko, f) prešetruje oznámenia podané podľa § 45, alebo koná na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy podľa § 44a a na odstránenie nedostatkov vydáva opatrenia na nápravu, g) pri podozrení z porušenia povinností uložených týmto zákonom môže predvolať prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa s cieľom podať vysvetlenia, h) kontroluje spracúvanie osobných údajov v informačných systémoch, i) ukladá sankcie pri zistení porušenia povinností uvedených v tomto zákone, j) podáva oznámenie 31) orgánom činným v trestnom konaní pri podozrení, že ide o trestný čin, k) vykonáva registráciu informačných systémov a zabezpečuje sprístupnenie stavu registrácie, l) podieľa sa na príprave všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, m) v rozsahu svojej pôsobnosti vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, n) vyjadruje sa k návrhom zákonov a k návrhom ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, v ktorých sa upravuje spracúvanie osobných údajov, o) predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave ochrany osobných údajov najmenej raz za dva roky. (2) Predmetom dozoru nad ochranou osobných údajov nie sú spory zo zmluvných alebo predzmluvných vzťahov prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov a dotknutých osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov. (3) Ak úrad zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo prevádzkovateľom vydaný vnútorný predpis porušuje základné práva a slobody fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov, predseda úradu môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu. Podľa § 44a ods. 10 zákona č.428/2002 Z.z. (10) Ak nebol adresát zásielky, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že zásielku príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží zásielku na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 46 ods. 1 zákona č.428/2002 Z.z. Opatrenie (1) Úrad a) pred začatím spracúvania osobných údajov alebo v priebehu spracúvania osobných údajov v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania môže dočasným opatrením uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel; pri podozrení z porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom vyzve prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na okamžité blokovanie osobných údajov alebo na dočasné skončenie tej činnosti, ktorá by mohla plnenie takejto povinnosti ohroziť, b) ak zistí, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ nesplnil alebo porušil niektorú z povinností alebo niektoré povinnosti ustanovené týmto zákonom, pri plnení niektorej z povinností alebo niektorých povinností obchádzal ustanovenia tohto zákona, nedodržal alebo obchádzal podmienky ustanovené týmto zákonom, alebo spracúva alebo spracúval osobné údaje v rozpore s týmto zákonom, je oprávnený uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. Úrad je ďalej oprávnený prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi 1. uložiť povinnosť zabezpečiť vypracovanie alebo doplnenie dokumentácie alebo bezpečnostného projektu v súlade s týmto zákonom v určenej lehote, 2. uložiť povinnosť prijať technické, organizačné a personálne opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania v určenej lehote, 3. zakázať spracúvať tie osobné údaje, ktorých spracúvanie je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, 4. zakázať spracúvanie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, 5. nariadiť odstránenie alebo likvidáciu osobných údajov v určenej lehote, ak sú alebo boli neoprávnene spracúvané a 6. uložiť prevádzkovateľovi povinnosť zrušiť písomné poverenie alebo písomnú zmluvu so sprostredkovateľom v určenej lehote. Podľa § 46 ods.4 zákona č.428/2002 Z.z. (4) Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ sú oprávnení písomne podať námietky proti opatreniu uloženému podľa odseku 1 písm. b) do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Námietky proti takémuto opatreniu majú odkladný účinok. Podľa názoru krajského súdu žalovaný vo svojom rozhodnutí nesplnil kritéria, ktoré vyžaduje ust. § 44a ods. 10 zák.č.428/2002 Z.z., ktorý upravuje inštitút náhradného doručenia zásielky vo veciach týkajúcich sa zákona č. 428/2002 Z.z.. Z ust. § 44a ods. 10 citovaného zákona vyplýva, že ak nebol adresát zásielky ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že zásielku príde znova doručiť v určený deň a hodinu. V tomto smere došlo k porušeniu zásad náhradného doručovania, pretože z doručenky nachádzajúcej sa v spisovom materiáli, ktorá sa nachádza na zadnej strane Opatrenia je zrejmé, že dňa 7.8.2013 došlo k neúspešnému doručovaniu zásielky pre žalobcu, pričom na doručenke je uvedené opakované doručenie dňa 8.8.2013. V danom smere teda nebola na doručenke vyznačená hodina kedy malo prísť k opakovanému doručeniu, teda nebolo pri náhradnom doručení dôsledne aplikované ustanovenie § 44a ods. 10 prvá veta zák.č.428/2002 Z.z.. Rovnako je Krajský súd v Trnave toho názoru, že v predmetnej veci absentuje vhodný spôsob upovedomia žalobcu o uložení zásielky na pošte. Žalovaný v priebehu celého konania nepreukázal, že žalobca bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení zásielky na pošte, ako aj poučený o tom, že po uplynutí troch dní sa bude zásielka považovať za doručenú. V danom smere treba teda konštatovať, že postupom správneho orgánu došlo k odňatiu práva žalobcu konať pred druhostupňovým správnym orgánom. Ak zákon č.428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov vo svojom ustanovení upravuje osobitný spôsob tzv. náhradného doručenia, je potrebné, aby bol postup pri doručovaní zo strany žalovaného dodržaný v plnom rozsahu, navyše nebola dostatočne vyvrátená zo strany žalovaného aj obrana žalobcu, že v čase doručovania zásielky sa tento nezdržiaval na mieste doručovania a teda nebolo zisťované či mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si písomnosť v zákonom určenej lehote. Ak sa adresát v mieste doručenia nezdržiava z akýchkoľvek dôvodov, je potrebné zásielku vrátiť ako nedoručiteľnú, pretože opačný postup by bolo potrebné považovať za nezákonný, pretože týmto postupom bolo žalobcovi odňaté základné právo, ktorým je právo na dvojinštančné konanie pred správnym orgánom. V prípade náhradného doručovania je ustanovením § 44a ods. 10 zák.č.428/2002 Z.z. konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť ( dosiahnutie právnej istoty) musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, nie je správny orgán oprávnený naplnenie fikcie konštatovať, v prípade, že tak spraví, prichádza z jeho strany k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom ktorý ustanovuje zákon. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods.1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia za nasledovné právne úkony: prevzatie a príprava obhajoby- 130,16 Eur plus režijný paušál 7,81 Eur, vypracovanie žaloby - 130,16 Eur plus režijný paušál 7,81 Eur, vyjadrenie zo dňa 13.3.2014 - 134,- Eur plus režijný paušál 8,04 Eur, účasť na pojednávaní 22.1.2015 - 139,83 Eur plus režijný paušál 8,39 Eur, náhrada za stratu času za 4 polhodiny na trase Bratislava - Trnava a späť 55,92 Eur, cestovné výdavky 29,46 Eur plus 20% DPH vo výške 130,32 Eur, spolu 781,89 Eur, ktoré trovy je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.