Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309899663 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2309899663.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., S. XX, štátny občan SR, právne zastúpený advokátom: JUDr. Marek Lehuta, so sídlom ulica M. Waltariho 1, Piešťany, proti odporcovi: Pavol Szőke, so sídlom podnikania Švermova 273, Galanta, IČO: 14 065 461, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ingrid Gyökeresovou, so sídlom Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 1.898.279,- Sk (63.011,32 eur) istiny s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Galante č.k. 16C/11/2009-463 zo dňa 11. novembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť škodu spôsobenú na majetku v sume 1.898.279,- Sk + 17,6 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 17.02.2001 do zaplatenia. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, stavebným povolením, projektovou dokumentáciou, znaleckými posudkami a odbornými vyjadreniami, výsluchom svedkov JUDr. T. P., Y. J., Doc. Ing. L. T., CSc, Ing. Arch. J. G., Ing. I. L., T. W. a zistil po aplikácii ust. §§ 631, 632, 634 ods. 2 635 ods. 1, 644, 651 OZ, §§ 43d ods. 1 písm. a) a b), 48 ods. 1 51 ods. 1 a 2, 54, 62 os. 1 písm. d) zák. č. 50/1976, § 420 ods. 1 a 3 OZ a §§ 101 ods. 1, 120 ods. 1 a 4 , 153 ods. 1 O.s.p. takýto skutkový stav: Okresný úrad Bratislava I, odbor životného prostredia vydal rozhodnutie č. P-3127/97-197/G-Mar zo dňa 18.6-1997 na povolenie stavby pre navrhovateľku „Nadstavba a prestavba podkrovných priestorov na byt“ v obytnom dome X. ul. č. XX, nehnuteľnosť na pozemkoch parc. číslo 7909 kat. úz. U. T.“- dve bytové jednotky, tak, že na existujúcom obytnom dome s plochou strechou bude postavená sedlová strecha. Podkrovie sedlovej strechy bude zobytnené v dvoch úrovniach. Navrhovateľka s odporcom, ktorý podnikal okrem iných aj v stavebníctve uzavreli ústnu zmluvu o dielo v roku 1997 predmetom ktorej bolo vyhotovenie stavby v zmysle predloženej projektovej dokumentácie. Navrhovateľku zastupoval JUDr. P.. Dôkazné bremeno v danom prípade ťažilo navrhovateľa na preukázanie vzniku povinnosti odporcu zo zodpovednosti náhrady škody vzniknutej požiarom, keď v konaní sa preukazovalo, že ku škode na zhotoviť sa majúcom diele ku škode došlo inak ako porušením právnych povinností odporcu pri realizácii a výsledku diela. Nebolo preukázané, že by odporca sa odchýlil pri realizácii diela od projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením. Práve naopak, v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru, bolo zistené, že výstavba komína na 6. nadzemnom podlaží nebola projektovaná, v projektovej dokumentácii nebol požiarny múr projektovaný, neexistuje žiadna zmienka o rozdelení stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia. Krb, ktorý bol postavený inou spoločnosťou ako bol odporca nebol v tejto podobe naprojektovaný a teda nemohol byť odsúhlasený ani stavebným povolením. Napokon nezachoval sa ani stavebný denník preukazujúci jednotlivé stavebné postupy na stavbe, podľa ktorého by bolo možné zistiť v akom stave boli stavebné práce ukončené odporcom a na základe akých pokynov stavebníka bolo v stavebných prácach inou spoločnosťou pokračované. Je nepochybné, že kedy ku požiaru došlo odporca na stavbe už stavebné práce nevykonával, pričom stavbu ešte neodovzdal objednávateľovi. Nedošlo teda ani ku kolaudácii stavby. Je preukázané, že stavebník objednal vyhotovenie krbov inou spoločnosťou ako bol odporca nie v súlade so stavebným povolením (projektovou dokumentáciou), ktorá spoločnosť bez dobudovania komína na 6. nadzemnom podlaží napojila dymovod krbu do existujúceho otvoru komína na 7. nadzemnom podlaží. Dymovod nebol ukotvený v komíne vyššieho podlažia, nebol fixovaný proti zosunutiu a bez toho aby tento pohyblivý dymovod bol dostatočne izolovaný a bez preskúmania či dymovod sa nedotýka existujúceho stavu drevených konštrukcií v strope došlo na pokyn stavebníka k priamemu použitiu krbu (ešte pred kolaudáciou stavby), v dôsledku čoho vznikol požiar a následná škoda na stavbe. Pri vzniku požiaru a následnej škody teda nie je možné preukázať zodpovednosť odporcu v dôsledku porušenia právnej povinnosti. Je možné predbežné konštatovať, že zodpovednosť za vznik požiaru nesie spoločnosť, ktorá nie v súlade so staveným povolením (projektovou dokumentáciou) neodborným zapojením dymovodu od krbu do komínového telesa, (v rozpore s vyhláškou MV SR č. 84/1997) na pokyn stavebníka tieto stavebné práce vykonal, ako i samotný stavebník na príkaz ktorého pred kolaudáciou stavby došlo k jeho hoci i len k čiastočnému prípadne skúšobnému užívaniu stavby (zakúrenia do krbu). Na základe toho súd mohol konštatovať, že ku škode na stavbe pred jej odovzdaním odporcom objednávateľovi, pred jej kolaudáciou, došlo inak ako to predpokladá zodpovednosť zhotoviteľa za vykonané dielo v súlade so zákonom a zmluvou, pričom zodpovednosť odporcu nie je možné zistiť ani podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a preto súd návrh voči odporcovi bez nutnosti ďalšieho dokazovania vo veci v plnom rozsahu zamietol. Procesne úspešnému odporcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Na základe toho súd priznal odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia advokátom za 15 vykonaných úkonov po 546,05 eur, jedno nemeritórne pojednávanie dňa 22.11.2007 po 136,51 eur + režijný paušál 1 x 4,25 eur, 1 x 5,44 eur, 1 x 5,91 eur, 2 x 6,95 eur, 7 x 7,21 eur, 4 x 7,41 eur plus cestovné náhrady z Dunajskej Stredy do Galanty a späť na súdne pojednávania 171 eur, plus náhrada za stratu času 235,68 eur, plus 20 % DPH, spolu trovy konania 10.612,26 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie právny zástupca navrhovateľky. Poukázal na to, že dôvodom podania odvolania je, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ako prvý dôvod. Tento zdôvodnil tým, že napriek tomu, že rozhodnutie nepochybne záviselo od posúdenia vysokoodbornej otázky, súd prvého stupňa tento dôkaz nevykonal vzhľadom na ust. § 127 ods. 2 a ods. 4 O.s.p. a rozpory medzi odborným posudkom predloženým odporcom na jednej strane a posudkami predloženými navrhovateľkou na druhej strane. Navrhovateľka považuje vykonanie takéhoto dôkazu za náležité. Naopak nevykonanie toho dôkazu mohlo mať za následok neúplné, nekompletné zistenie skutkového stavu pred súdom prvého stupňa. Ako druhý dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď súd prvého stupňa znalca neustanovil v súvislosti so vznikom a šírením požiaru. Navrhovateľka produkovala množstvo dôkazov, znalecký posudok Doc. Ing. L. T., Csc., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb, projektovanie v stavebníctve a oceňovanie nehnuteľností, ktorý vypovedal. Ďalej znalecký posudok Ing. L. N., znalca v odbore požiarna ochrana, odvetvie horenie a hasenie látok a materiálov, zisťovanie príčin požiarov, ako aj odborné stanovisko spoločnosti Preskon, s.r.o. aj výpoveď Ing. Arch. J. G., odborný posudok OÚ Bratislava I, odbor požiarnej ochrany, takisto aj výpoveď VO Ing. T. W., ktorý tento posudok spracoval. Tieto dôkazy zhodne preukazovali diela realizovaného odporcom, ktoré boli príčinou vzniku a šírenia požiaru. Napriek tomu súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že nebolo preukázané, že by sa odporca odchýlil pri realizácii diela od projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením práve naopak, v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru bolo zistené, že výstavba komína na 6. nadzemnom podlaží nebola projektovaná a v projektovej dokumentácii nebol požiarny múr projektovaný. Neexistuje žiadna zmienka o rozdelení stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia. Opak však preukazuje znalecký posudok Doc. Ing. L. T., Csc., ktorý poukázal až na šesť rozdielov skutočného prevedenia stavby odporcom s projektom na strane 16 posudku v kapitole 3.3 Porovnanie prevedenia stavby s projektom. Ide najmä: o nedostatky prevedenia požiarnej steny, izolácie vnútri medzistropu a statických prvokov. Prílohou znaleckého posudku je i projekt pre stavebné konanie, projekt požiarnej ochrany vrátane nákresov požiarnych úsekov, ktoré rozpor skutočného prevedenia predstavené dokumentácie potvrdzujú. Takisto aj nákresy zreteľne znázorňujú krb na 6. podlaží s komínom ústiacim do 7. podlažia až na strechu. Súd prvého stupňa neprihliadol ani skutočnosti týkajúce sa porušenia záväzných technických noriem, dokonca ja vyhlášky č. 84/1997 Z.z., hoci tieto skutočnosti majú význam pre následné právne posúdenia. Zhotovenie diela musí zodpovedať nielen samotnému projektu a stavebnému povoleniu, ale v zmysle ust. § 633 ods. 1 O.z. aj záväznej technickej norme. Porušenie týchto noriem sa konštatovalo aj v znaleckom posudku Doc. Ing. L. T., Csc. Takisto nebolo súdom prvého stupňa ani dôsledné vyporiadanie sa so skutkovou otázkou príčiny vzniku požiaru. Jeho závery nekorešpondujú so závermi odborníkov v tejto oblasti a nemajú oporu ani v dokazovaní. Odvolateľka potom poukázala, že major TO Ing. T. W. určil ako príčinu vzniku požiaru vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené teplotou dymovodu, pričom ohnisko požiaru sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým prebiehal jeho kovový dymovod. Ing. L. N. určil príčinu vzniku požiaru zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop a ako miesto vzniku požiaru miesto vyústenia oceľového dymovodu cez drevenú konštrukciu do betónovej rúry komínového telesa. Doc. Ing. L. T., Csc. určil miesto vzniku a príčinu požiaru, že vznikol v mieste zahustenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou v byte č. 1. Iba Ing. I. L., znalec, ktorý bol zadovážený odporcom usudzuje, že príčinou vzniku požiaru bola nesprávna inštalácia oceľového flexi dymovodu, ktorý bol inštalovaný v rozpore s vyhláškou č. 84/1997 Z.z. Potom poukázala odvolateľka na to, že sa Ing. L. mýli, už aj vzhľadom na nákresy príčiny vzniku požiaru u jednotlivých odborníkov, ktorí sa k vzniku požiaru vyjadrili. Iba v nákrese Ing. L. je zjavné, že v ňom vynechal práve miesto vzniku požiaru, pritom toto miesto jasne preukazuje, že požiar vznikol v časti, ktorú zhotovil odporca a nie v časti, ktorú zhotovovala iná firma a ktorá časť bola riadne zaizolovaná. Preto posudkový nákres Ing. L. je v rozpore so všetkými ostatnými dôkazmi. Bol nakoniec konfrontovaný pojednávaním 26.11.2010 so svedeckou výpoveďou majora požiarnej ochrany Ing. T. W., svoj posudok korigoval a priznal, že ani nevylúčil, že by rezivo sa dotýkalo dymovej vložky a že by z tohto dôvodu mohol vzniknúť požiar, avšak jeho tvrdenie je také, že práve tu nebolo možné napojiť tento dymovod takýmto spôsobom už na vybudovaný komín bez dobudovania komínu na 6. podlaží. Major požiarnej ochrany Ing. T. W. poukázal na vyhlášku č. 84/97 Z.z. Komín sa kontroluje revíznym technikom komínov a vydáva o tom potvrdenia, že komín bol skontrolovaný. Preskúmanie komínov a dymovodov bolo vykonané 09.10.2000 kompetentným kominárom - revíznym technikom komínov Q. W. a vydal o tom potvrdenie, že sú vyhovujúce. Navrhovateľka je toho názoru, že otázka príčinnej súvislosti je skutkovou otázkou, nie otázkou právnou ako to odôvodňuje súd prvého stupňa, nakoľko ide zároveň o problém technického a vysokoodborného charakteru považuje navrhovateľka za arbitrárny postup súdu prvého stupňa, keď navzdory znaleckým posudkom a odborným vyjadreniam stanovil vlastnú príčinu vzniku škody. Riešil úzko odborné otázky, ktorých riešenie patrí znalcovi z príslušného odvetvia. Z dokazovania žiadnym spôsobom nevyplýva, že ukotvenie fixovania alebo pohyblivosť mali akýkoľvek vplyv na vznik požiaru. Dymovod bol v rozpore s názorom súdu prvého stupňa podľa posudkov izolovaný dostatočne izolačnou hmotou atestovanou na 1200 oC až po miesto, kde kovový dymovod ústi do šamotovej vložky komína, teda miesto, ktoré ešte vyhotovoval odporca. Nezávadnosť komína a dymovodu bola skontrolovaná kompetentným kominárom, ktorý osvedčil, že sú vyhovujúce. Tento kominár a ani pracovníci, ktorí inštalovali dymovod ústiaci do šamotovej rúry komínového telesa nemohli v dôsledku zabudovania drevených prvkov stropu, ktoré vykonal odporca vedieť a predpokladať, že medzi šamotovou rúrou, ktorú vyhotovil odporca a týmito drevenými prvkami nie je žiadna izolácia. Potvrdil to Doc. Ing. L. T., Csc. na strane 19 svojho posudku, že sa jedná o tzv. skrytú vadu a v odbornom posudku aj Ing. J. G. na strane 1. Miesto, kde vznikol požiar nedostatočne izoloval odporca, ktorý ponechal šamotovú vložku komínového telesa a ktorá nemá dostatočné izolačné vlastnosti, v priamom kontakte s dreveným záklopom a pritom nechal túto časť zabudovanú takže nebolo možné túto skrytú vadu zistiť. Odporca potvrdil, že túto časť komína zhotovoval sám bez ohľadu na použitie krbu. Pokiaľ by komín nemal spomínanú skrytú vadu ku škode nemohlo dôjsť. Príčinná súvislosť medzi porušeným povinnosti, ako aj otázka zavinenia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní práve naopak znalecké a odborné posudky koncipovali úplne odlišnú schému vzniku škody. Vôbec sa však súd nezaoberal príčinami šírenia požiaru do vedľajšieho bytu v súvislosti s porušením odporcu v oblasti realizácie požiarnej steny a ani rozsiahlym statickým poškodením stavby vo vzťahu k porušeniu povinnosti odporcu v oblasti statiky. Tieto aspekty súd prvého stupňa neprihliadal ani pri formulovaní záverov o zavinení škody. Zo znaleckého posudku Ing. T., Csc. stavba trpela viacerými skrytými vadami, ktoré na tieto procesy mali významný vplyv. Ďalší odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa neprimerane a bez opory v zákone zaťažil navrhovateľku dôkazným bremenom v otázke zavinenia škody odporcom, avšak sám odporca sám musí preukázať, že škodu nezavinil. Naopak navrhovateľku ťaží dôkazné bremeno v otázke porušenia povinnosti vzniku a výšky škody a príčinnej súvislosti. Navrhovateľka je toho názoru, že toto dôkazné bremeno s poukazom na množstvo predložených dôkazov uniesla. Ďalej v odvolaní poukázal právny zástupca navrhovateľky na ust. § 132 O.s.p., keď požiadavky v ňom uvedené súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nenaplnil. Odporca predložil súdu odborný posudok znalca Ing. I. L., tento znalec má však potrebnú kvalifikáciu, ba pre odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľnosti a nie pre odvetvie poruchy stavieb. Znalec tak nezložil predpísanú skúšku z príslušného odvetvia. Z toho dôvodu nie je známe ako môže znalec z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľnosti poskytnúť kvalifikovaný posudok v predmetnej veci. Znalec vykonal úkon a podal posudok napriek výslovnému zákazu s poukazom na ust. § 11 ods. 3 zákona č. 380/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Pochybne dôkazom, že znalec konal tendenčne. Svedecké výpovede Ing. L. si navzájom odporujú. Pri prvej výpovedi uvádzal, že v projektovej dokumentácii nie je požiarny múr a následne svoje tvrdenie opravuje, že tento sa nachádza v časti dokumentácie „Projekt požiarnej ochrany“ ako bolo spomenuté. Po prvotnom popieraní neskôr pripúšťa, že požiar vznikol priamym kontaktom šamotovej vložky s drevenou konštrukciou. Pokiaľ sa jedná o svedka J., tak tento je zamestnancom odporcu, vedúcim pracovnej čaty v predmetnej stavbe. Ak by nevypovedal v prospech odporcu za vzniknutú škodu priamo zodpovedný je odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi. Z toho dôvodu jeho výpoveď nepovažuje navrhovateľka za dôveryhodnú. Tento svedok tvrdil, že bol prítomný pri rozhovore, keď mal údajne JUDr. P. vysloviť, že mieni vyhotoviť len ozdobný krb a zároveň dohodnúť s odporcom zmeny týkajúce na výmene sadrokartónu za štukatúr. Toto však svedok P. vo svojej výpovedi vyvrátil, že tento rozhovor nikdy neprebehol. Je laik a podľa jeho výpovede nepozná rozdiel medzi sadrokartónom a štukatúrou. Ťažko uveriť, že by JUDr. P. ako laik dal odporcovi takéto rozsiahle odborné pokyny ako to vysvetľoval svedok J.. Napokon aj vo vyjadreniach odporcu sú rozpory, čo spochybňuje jeho dôveryhodnosť. Popieral, že by bol v nejakom vľúdnom vzťahu s navrhovateľkou, potom v priebehu konania priznal, že uzavrel zmluvu. 02.11.2009 na pojednávaní uviedol, že projekt s krbom nepočítal vôbec, neskôr začal uvádzať, že to mal byť okrasný krb a napokon, že JUDr. P. sa nevedel rozhodnúť, a preto nechali možnosti otvorené. Na pojednávaní 23.09.2011 vyhlásil, že na poslednom podlaží, čiže 7. bol vybudovaný komín a na 6. poschodí preto nebol projektovaný komín, nakoľko pôvodne chceli tam mať len ozdobný komín, nakoľko chceli mať len ozdobný krb. Toto tvrdenie je absurdné, pretože je nelogické, aby sa na poslednom podlaží budoval komín na vykurovanie tuhým palivom a doňho by sa naťahal akýsi ozdobný komín. Nebolo by potrebné ani vykonanie revízie kominárom. Na pojednávaní 02.11.2009 uviedol, že mu neboli zaplatené faktúry, no v konaní bol preukázaný opak. Ďalší dôvod podania odvolania, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia právny zástupca navrhovateľky odôvodnil tým, že je to hlavne vo vzťahu k nesprávnej aplikácii, resp. neaplikácii ustanovení procesného charakteru § 127, § 132 a § 133 O.s.p., ako i ustanovení hmotno-právneho charakteru týkajúcich sa zodpovednosti za škodu v špecifickom postavení zhotoviteľa (§ 415 ods. 1, § 420 ods. 1 a 3, § 420a, § 421a ods. 1, § 633 ods. 1, § 651 O.z.). Navrhovateľka už v záverečnej reči pred súdom prvého stupňa zhrnula svoje vyjadrenia a poukázala na to, že zavinenie odporcu pri jej príčinnej súvislosti so vznikom škody a má za to, že prednosť má osobitný druh zodpovednosti zhotoviteľa za škodu podľa ust. § 651 O.z. a ďalej v zmysle osobitnej zodpovednosti. Súd prvého stupňa sa zoberal len zodpovednosťou za škodu podľa ust. § 420 ods. 1. Z odôvodnenia rozhodnutia možno jednoznačne vyvodiť záver, že súd prvého stupňa sa zaoberal výlučne skutočnosťami potenciálne svedčiacimi v neprospech navrhovateľky. V zmysle ustáleného právneho názoru Ústavného súdu I. US 154/08 dochádza k založeniu nepreskúmateľnosti rozhodnutia a protiústavnosti pokiaľ súdy v prejednávanej veci síce vykonajú istý rad dôkazov, avšak pri vyhodnocovaní prihliadnu len na niektoré z nich, najmä tie, ktoré svedčia v neprospech uplatňovaného práva účastníka a len tieto dôkazy sú predmetom ich úvah a hodnotení, pričom iné dôkazy svedčiace v prospech uplatneného práva účastníka len konštatujú, vôbec nie sú predmetnom ich úvah. Táto skutočnosť má za následok vadu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., kedy súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa priznal odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v nesprávnej výške, keďže nesprávne vyrátal úkony právnej služby, kde napr. započítal aj úkon nahliadanie do spisu a výpisy z neho. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 63.011,31 eur zo 17,6 % úrokom z omeškania od 18.01.2001 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky podal právny zástupca odporcu. K odvolaciemu dôvodu neúplné zistenie skutkového stavu uviedol, že podľa názoru odporcu súd prihliadol ku všetkým predloženým dôkazom vrátane znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou a na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd vecne správne rozhodol. Z predložených dôkazov podotýkal, že v otázke príčiny vzniku požiaru sa jednotlivé posudky nerozchádzali. K odvolaciemu dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že predložené dôkazy zhodne preukazujú vady diela realizovaného odporcom, ktoré boli príčinou vzniku a šírenia požiaru, toto tvrdenie nie je pravdivé. Zo všetkých dôkazov vyplynulo jednoznačne, že požiar vznikol zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovo-komínovou vložkou. Príčina požiaru teda bola v nedodržaní projektu požiarnej ochrany nesprávnym riešením zaústenia dymovodu krbu do komínového telesa zhotoviteľom. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Predložené posudky sa v tomto nerozchádzali. Aj z vyjadrenia navrhovateľky a iných dôkazov vyplýva, že požiar spôsobil zhotoviteľ nesprávnym riešením montáže krbu. Zhotoviteľom vykonávateľom montáže krbu nebol odporca, ale spoločnosť Telervis - kuchynské štúdio, a.s. Tento bol tiež pôvodne žalovaný, ale z dôvodu jeho zániku a výmazu z Obchodného registra voči nemu bolo konanie zastavené. Táto spoločnosť osadzovala krb na 6. podlaží, pričom pohyblivú vložku dymovodu osadila do šamotovej vložky komínového telesa nachádzajúceho sa na 7. podlaží a to cez strop 6. podlažia, keďže komín a 6. podlaží, kde bol osadený kúpený krb nebol vybudovaný. Súd na základe týchto dôkazov dospel k skutkovým zisteniam, že žalovaný nezhotovoval krb u žalobcu ani nevykonal montáž krbu. Žalovaný vykonával u žalobkyne stavebné práce na 6. a 7. nadzemnom podlaží obytného domu. Do ukončenia svojej činnosti postavil na 7. nadzemnom podlaží komín aj s krbovou vložkou, ktorý bol v predloženej dokumentácii projektovaný. Stavebné práce ukončil žalovaný - odporca predčasne, nakoľko účastníci sa nezhodli na zaplatení ceny za dielo. Aj posledný zo znaleckých posudkov predložený navrhovateľkou, znalecký posudok Ing. L. N. určuje možnosť vzniku požiaru od dymovodu. Miesto vyústenia oceľového dymovodu cez drevenú konštrukciu do komínovej rúry komínového telesa. Zo všetkých znaleckých posudkov vyplýva, že ku vzniku požiaru došlo z dôvodu, že pružný ohybný dymovod na 6. nadzemnom podlaží sa neosadil do komínového telesa 6. podlažia, ale priamo zasunul zospodu cez strop 6. nadzemného podlažia do komínového telesa nachádzajúceho sa v podkroví na 7. nadzemnom podlaží. Pri zhotovení krbu, ktorý nezhotovoval však žalovaný, ale iná spoločnosť mal byť komín domurovaný aj na 6. nadzemnom podlaží, v ktorom bol krb osadený a v tomto podlaží mal byť dymovod pripojený na komín a zasunutý do vyvložkovaného komína s vyhotovením príslušnej tepelnej izolácie, čo sa však nestalo. Montáž krbu sa uskutočnila teda v rozpore s platnými právnymi predpismi pre výstavbu komínov a dymovodov, keďže na 6. nadzemnom podlaží komín neexistoval, nebol vymurovaný a dymovod nebol pripojený a upevnený v súlade s vyhláškou č. 84/1997 Z.z. v podlaží, kde bol hotový krb osadený. Toto malo za následok vznik požiaru. V tej súvislosti poukázal na ust. § 13 vyhlášky č. 84/1997 Zb. Tým, že montáž krbu bola uskutočnená neodborne bez toho, aby bol samostatný komín domurovaný aj do priestoru, kde sa krb nachádzal, dymovod nebol inštalovaný v bezpečnej vzdialenosti od okolitých horľavých stavebných konštrukcii, nebol nijakým spôsobom ukotvený. Chýbalo vybudovanie komína na 6. nadzemnom podlaží, kde bol krb osadený. Dymovod bol pripojený na komín nachádzajúci sa v hornom byte cez strop medzi 6. a 7. nadzemným podlažím bez vykonania stavebných úprav, ktoré by zabezpečovali dostatočnú izoláciu dymovodu od okolitých horľavých stavebných konštrukcií. Pri postavení krbových osadení nebol tento preskúšaným odborníkom, ale po prvom vyskúšaní komína neodborníkom došlo ihneď k požiaru. Nebola vyhotovená dostatočná tepelná izolácia v priestore medzi nehorľavým a tepelne izolačným materiálom a drevenou konštrukciou medzistropu 6. a 7. nadzemného podlažia. Podľa vykonaných dôkazov bolo zistené, že ku škode došlo z dôvodu neodborného zapojenia dymovodu od krbu do komínového telesa v rozpore s vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 84/97 Zb., keď do komínového telesa na 7. nadzemnom podlaží bolo zospodku zo 6. nadzemného podlažia cez strop kolmo zasunutý pohyblivý dymovod krbu osadeného na 6. nadzemnom podlaží bez riadneho ukotvenia dymovodu a bez dostatočnej izolácie. Uvedené práce však žalovaný nevykonával, vykonával ich iný subjekt. Ku škode došlo v mieste zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou. Teda príčina požiaru bola v nesprávnom riešení zaústenia dymovodu krbu do komínového telesa. Je teda správny záver navrhovateľky, že miesto, kde vznikol požiar nedostatočne izoloval odporca, ktorý ponechal šamotovú vložku komínového telesa, ktorá nemá dostatočné izolačné vlastnosti v priamom kontakte s dreveným záklopom a potom túto nechal zabudovanú tak, že nebolo možné túto skrytú vadu zistiť. Odporca vybudoval komín na 7. nadzemnom podlaží, na 6. podlaží komín nebudoval, strop 6. podlažia práve z dôvodu riešenia komína na tomto podlaží nechal otvorený, aby v prípade riešenia osadenia krbu a komína na 6. nadzemnom podlaží mohol byť komín spojený so 7. nadzemným podlažím, alebo strop 6. nadzemného podlažia bol uzatvorený, ak by sa krb na 6. podlaží neinštaloval. Neodbornou manipuláciou, nepostavením komína na 6. nadzemnom podlaží, nevykonaním riadnej izolácie medzi šamotovou rúrou a stropom 6. nadzemného podlažia, ako aj ďalšími pochybeniami uvedenými spôsobil požiar navrhovateľky. Preto má odporca za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav. Ak uvádzala odvolateľka - navrhovateľka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd ju neprimerane, bez opory v zákone zaťažil dôkazným bremenom v otázke zavinenia škody odporcom, avšak podľa nej sám odporca musí preukázať, že škodu nezavinil. K tomuto odporca udával, že bolo na strane navrhovateľky, aby preukázala dôvodnosť svojho nároku voči odporcovi, tzn. preukázala, že škodu, ktorá jej vznikla spôsobil odporca. Ďalej preukázala výšku škody, ktorá jej vznikla v dôsledku požiaru. Navrhovateľka v konaní dôkazné bremeno neuniesla. Odporca v konaní preukázal, že škodu navrhovateľke nespôsobil. On montáž krbu, stavbu komína na 6. nadzemnom podlaží, kde bol krb osadený nevykonával. Z dokazovania vyplynulo, že ani v projektovej dokumentácii nebol komín projektovaný na 6. nadzemnom podlaží, je preto bez právneho významu prečo ho odporca nevybudoval, či preto lebo mal byť na 6. nadzemnom podlaží iba ozdobný krb alebo z iných dôvodov. Tento komín na 6. nadzemnom podlaží neexistoval. Ak mala navrhovateľka záujem osadiť iba ozdobný krb, nemusela by vybudovať na 6. nadzemnom podlaží komín. Ak však mala záujem osadiť krb, ktorý jej spoločnosť osadila, mala v prvom rade postaviť na tomto poschodí komín, do ktorého by bol pohyblivý dymovod vsadený v súlade s požiadavkami platných právnych predpisov. Navrhovateľka tak nedokázala, že malo dôjsť k iným vádam majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalší dôvod, že súd vychádzal z nesprávneho posúdenia odporca poukázal na to, že vzhľadom na to, že montáž krbu nevykonával u navrhovateľky odporca nevykonával práce, ktoré spôsobili vznik požiaru, súd právne zistil aj skutkový stav veci aj príčinnú súvislosť a zavinenie a na základe týchto právnych skutočností na preukázanie zodpovednosti odporcu vo veci správne rozhodol. Odporca v závere uviedol, že nesúhlasí so záverom odvolania navrhovateľky, že súd sa zaoberá výlučne dôkazmi svedčiacimi v prospech odporcu. Tak posudok Ing. L., ako aj ostatné posudky predložené navrhovateľkou jednotne zistili, kde došlo k vzniku požiaru. Požiar vznikol v mieste zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovo-komínovou vložkou. Príčina požiaru bola v nedodržaní projektu požiarnej ochrany, nesprávnym riešením zaústenia dymovodu krbu do komínového telesa zhotoviteľom. V konaní bolo preukázané, že osobou, kto tieto práce uskutočnil, ktoré zapríčinili vznik požiaru nie je odporca. Súd všetky dôkazy riadne vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Zrozumiteľným a jednoznačným dôvodom uviedol dôvody, pre ktoré treba považovať návrh od navrhovateľky za nedôvodný. Preto nie je preukázaný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by mali za následok zrušenie veci. Čo sa týka náhrady trov tieto boli správne vyrátané. Úkon súvisiaci s nahliadnutím do spisu sa týkal úkonu, na ktorý boli strany vyzvané zo strany súdu na oboznámenie sa s novým dôkazom. Nebolo teda nahliadnutie do spisu samoúčelným úkonom za účelom všeobecného zistenia stavu prejednávanej veci. Preto vecne správne rozhodnutie navrhol potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p., prejednal vec s obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p., a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, navyše dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa § 632 Obč. zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Podľa § 634 ods. 2 Obč. zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Podľa § 635 ods. 1 Obč. zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Podľa § 644 Obč. zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci. Podľa § 651 Obč. zákonníka ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotovieľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca navrhovateľky trval na podanom odvolaní a pokiaľ sa jedná o alternatívny petit navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť aj z týchto dôvodov, ktoré predložím aj písomne: Medzi navrhovateľom a odporcom išlo o vzťah spotrebiteľský, charakteristický zvýšenou ochranou spotrebiteľa. Uvedené platí aj napriek tomu, že v období uzavretia zmluvy sa Slovenská republika nachádzala v štádiu asociačných dohôd a spotrebiteľské normy boli prijaté až neskôr. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru európskeho súdneho dvora, ktorá v tejto oblasti rozšírila povinnosť eurokonformného výkladu domáceho práva a dokonca mimo rámec časovej pôsobnosti noriem komunitárneho práva, napr. v rozsudku zo dňa 13. novembra 1990 C-106/89 „Marleasing SA v. La Comercial Internacional de Alimentacion SA, rozsudku zo dňa 16.12.1993 C-334/92 Teodoro Wagner Miret verzus Fondo de Garantia Salarial alebo v rozsudku zo dňa 14.7.1994 C-91/92 Paola Faccini Dori a Recreb Srl, európsky súdny dvor stanovil povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia domáceho práva implementujúce komunitárny predpis (smernice), ale tiež národné právo ako celok, a to bez ohľadu na to, či ide o domácu legislatívu prijatú po príslušnom komunitárnom predpise alebo domáce právne normy prijaté predchádzajúcemu prijatiu komunitárneho predpisu. Pri použití vnútroštátneho práva, či už ide o ustanovenia prijaté pred prijatím alebo po prijatí smernice, je vnútroštátny súd povolaný k ich výkladu povinný činiť tak v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smernice. Ako príklad tiež predložil rozhodnutia českého Ústavného súdu, v ktorých tento jednak vyzdvihuje princíp ochrany spotrebiteľa, jednak vyslovuje jednoznačný záver o tom, že spotrebiteľom je nutné priznať ochranu bez ohľadu na to, či zmluvný vzťah vznikol pred alebo po implementácii príslušných smerníc, keďže svojou povahou ide stále o vzťah spotrebiteľský. Na základe uvedeného žiadal, aby pri svojom rozhodovaní súd vec posúdil aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Právna zástupkyňa odporcu na tú skutočnosť, že teda ak nespochybňuje sa tá skutočnosť, že medzi účastníkmi je spotrebiteľský vzťah aspoň, avšak relevantne posúdenie tohto právneho vzťahu, ktorý je v tomto konaní nemá. Naviac, ak navrhovateľ mal za to, že to ako dôkaz chcel použiť, mohol tak učiniť už aj v prvostupňovom konaní, nebol to dôkaz, ktorý sa nemohol použiť, nakoľko už v tom čase boli implementované právne predpisy týkajúce sa európskej únie nehovoriac o tom, že v našom Občianskom zákonníku už to platilo. Navrhovateľka v konaní na to nepoukázali, poukázali na to vyše 1 a 1/2 po skončení prvostupňového konania, avšak si stále myslím, že aj nové skutkové okolnosti, ktoré uvádzajú, vlastne nič konkrétne neuviedli navrhovatelia, že v čom by sa uvedených ustanovení tento vzťah mal týkať. Žiadali len o ich zvýšenú ochranu, najmä vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi, ale v danom konaní je predmetom konania náhrada škody, čiže tam je potrebné vyhodnotiť predpoklady vzniku škody, konanie účastníka, a teda príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody, ale ako ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa nijako tohto vzťahu náhrady škody netýkajú. Navrhla, aby Krajský súd v Trnave rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil vzhľadom aj na všetky okolnosti, ktoré v písomných vyjadreniach uviedla. Navrhovateľkou bolo v priebehu konania predložených viacej odborných posudkových vyjadrení k príčine vzniku požiaru, pričom ich závery však nekorešpondujú so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, keď prvostupňový súd jednak uviedol, že pri vzniku požiaru a následnej škody nie je možné preukázať zodpovednosť odporcu v dôsledku porušenia právnej povinnosti, že je možné predbežne konštatovať, že zodpovednou za vznik požiaru nesie spoločnosť, ktorá nie je v súlade so stavebným povolením, neodborným zapojením dymovodu od krbu do komínového telesa na pokyn stavebníka tieto práce vykonala, ako i samotný stavebník na príkaz, ktorého pred kolaudáciou stavby došlo, hoci len čiastočnému prípade skúšobnému užívaniu stavby. Takéto závery však nevychádzajú z vykonaného dokazovania. Naopak znalecké posudky predložené navrhovateľkou stanovujú príčinu vzniku požiaru, s ktorou sa vôbec prvostupňový súd nevyporiadal. Doc. Ing. L. T., CSc, sa v znaleckom posudku 120/2001 zaoberal porovnaním prevedenia stavby s projektom. Technická správa projektu požiarnej ochrany nadstavba objektu bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva dvojpodlažné byty a schodisko podľa čl. 12 STN 73 08 33. Požiarne steny boli vybudované do úrovne podhľadu stropu druhej úrovne bytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany, vidieť na str. 2 Technickej správy projektu požiarnej ochrany. Nadstavba objektu (6 NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva dvojpodlažné byty a schodisko podľa čl. 12 STN 73 08 33. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi, byt č. 1, byt č. 2 a schodisko. Prevedené to bolo tak, že v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny medzi bytmi a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou. Keby boli požiarne úseky prevedené podľa normy, nebolo by došlo k šíreniu požiaru do ďalších požiarnych úsekov. Znalec sa teda dotýka príčin šírenia požiaru sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Z tohto je jednoznačné, že prevedenie, ktoré bolo vykonané odporcom nebolo v zmysle projektu tak, ako znalec konštatoval. Keby tomu tak bolo, tak by nedošlo k šíreniu požiaru do ďalších požiarnych úsekov. V bode 4.3 Príčiny požiaru sa zaoberá nedodržaním projektu požiarnej ochrany. Pod 4.3.1 poukázal na ust. § 41 vyhlášky č. 84/97 Zb., keď požiarna stena sa musí stýkať s požiarnym stropom alebo konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu, alebo s konštrukciou strechy a strešného plášťa vytvorených z konštrukčných prvkov D 1 s požadovanou požiarnou odolnosťou a konštrukcia strechy a strešného plášťa nemá požadovanú odolnosť alebo je zhotovená z konštrukčného prvku druhu D 2 z konštrukčného prvku druhu D 3. Požiarna stena musí prestupovať cez konštrukciu strechy a strešného plášťa a musí prevyšovať vonkajší povrch strešného plášťa najmenej o 150 mm. Naopak bolo zistené, že požiarna stena oddeľujúce dve bytové jednotky bola na úrovni prvého nadzemného podlažia ukončené pod podhľadom stropnej konštrukcie prvého nadzemného podlažia a v úrovni druhého nadzemného podlažia a realizované vyhotovenie požiarnej steny nespĺňalo požiadavky ust. § 41 ods. 7 a 8 citovanej vyhlášky a bolo príčinou rozšírenia požiaru do bytu č. 2. Požiarnu stenu takisto vyhotovoval odporca a nie iný subjekt, čo však prvostupňový súd vôbec vo svojom odôvodnení rozhodnutia neuviedol. Znalec v závere posudku pod bodom 4.1 Vznik požiaru uviedol, že z fotodokumentácie zhotovenej po požiari priebežne počas asanácie krovu a rekonštrukčných prác vyplýva, že požiar vznikol v mieste zaústenia oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so šamotovou komínovou vložkou v byte č. 1. Prvostupňový súd sa týmto záverom vzniku požiaru uvedeným znalcom v znaleckom posudku takisto vôbec nezaoberal. Znalec v znaleckom posudku v bode 4.3 Príčiny požiaru, bod 4.3.2 Riešenie zaústenia dymovodu krbu do komínového telesa, v prílohe č. 8 vykonal nákres prestupu dymovodu stropom podľa vyhlášky č. 84/1997, kde vedľa tohto nákresu sa nachádza nákres realizácie prestupu dymovodu stropom prvého nadzemného podlažia v byte č. 1. Z tejto realizácie je značný kontakt komínovej vložky s dreveným prvkom stropu. Nezodpovedá vyhláške č. 84/1997. Rovnaké zistenia, akým spôsobom bola realizácia dymovodu medzi stropom s vyznačením problematickej časti, kde došlo k dotyku šamotovej vložky komína z dreveným prvkom medzistropu sa nachádzala aj v posudku Ing. Arch. J. G., keď miesto vzniku požiaru skolidoval ako prestup cez strop pri napojení krbov do takto prevedeného komína mohol byť izolovaný čímkoľvek. Miesto dotyku komínovej vložky a drevenej konštrukcie medzipodlažia bolo už pred montážou krbov zabudované a i spoločnosť s ručením obmedzeným Preskon miesto vzniku požiaru uviedla prevedenie tepelnej izolácie prechodu cez drevený medzistrop špeciálnou izolačnou hmotnou podľa vyjadrenia dodávateľov krbov i zabudovaný drevený záklop medzistropu, ktorý bol v priamom dotyku s komínovou vložkou. Takisto v znaleckom posudku č. 6/2010 Ing. L. N. z odporu požiarna ochrana, odvetvie horenie a hasenie látok a materiálov, zisťovanie príčin požiarov bolo jednoznačne uvedené rovnaké miesto vzniku požiaru ako v predchádzajúcich posudkoch. Znalec v § 10 ods. 9 svojho posudku poukázal na to, že podľa technických podmienok výstavby komínov a dymovodov vzdialenosť telesa komína od drevených stavebných konštrukcii musí byť najmenej 50 mm. Ak túto požiadavku nie je možné splniť vzdialenosť možno zmenšiť až na 10 mm, pričom treba tento priestor nehorľavým a tepelne izolačným materiálom podľa prílohy č. 5. Na základe zistení zo spisového materiálu v mieste vzniku požiaru sa nachádzali horľavé materiály, a to hlavne v mieste vyústenia oceľovej komínovej vložky FLEXI do komínovej vložky z betónovej rúry, kde spodný drevený záklop bol priamo spojený s oceľovou komínovou vložkou. Jednalo sa o nehobľované smrekové rezivo. Prechod dymovodu dreveným medzistropom z horľavých materiálov pri nedodržaní požiarne bezpečnostných podmienok, tzn. neizolovaný tepelný zdroj od horľavých materiálov pomocou umiestnenia vzdialenosti a tepelne nevodivého izolantu je jedným z najčastejších príčin požiarov. Porušením dymovodu zlým vyústením alebo jeho prehriatím dochádza k namáhaniu horľavých látok v tomto mieste a následne k zapáleniu týchto látok. Preto na základe uvedených faktorov určil znalec možnosť vzniku požiaru od dymovodu ako najpravdepodobnejšiu, čiže zapálenie ľahko horľavých materiálov. V závere, keď mal určiť príčinu vzniku požiaru uviedol, že je to zlé prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácii vlastností dreva a samotné vznietenie sa horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od oceľovej časti dymovodu, ktorého teplota bola dostatočná na jeho samotné zapálenie. Prvostupňový súd sa vôbec závermi tohto posudku nezaoberal. Naopak rozdielny bol posudok Ing. L., ktorým vo svojom nákrese vynechal práve miesto vzniku požiaru, pritom toto miesto jasne preukazuje, že požiar vznikol v časti, ktorú zhotovil odporca. Navyše prvostupňový súd poukazujúc na to, že nebolo preukázané, že by sa odporca odchýlil pri realizácii diela od projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením, neuviedol žiadny dôkaz na svoje tieto tvrdenia a tieto závery, hoci opakom sú závery znaleckých odborných posudkov už spomínaných znalcov, ktorí sú znalcami v príslušnom odbore. Naopak Ing. L. je znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, nemohol sa zaoberať tak odbornými otázkami ako je posúdenie vzniku požiaru, keď uvádzal, že v príčinnej súvislosti so vznikom požiaru bolo, že výstavba komína na 6. nadzemnom podlaží nebola projektovaná v projektovej dokumentácii, nebol požiarny múr projektovaný, neexistuje žiadna zmienka o rozdelení stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia. Krb nebol v tejto podobe naprojektovaný a nemohol byť odsúhlasený ani stavebným povolením. Nezachoval sa ani stavebný denník. Z čoho tieto závery vychádzajú, z akých dôkazov, na základe čoho došiel prvostupňový súd k týmto zisteniam uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, nie je. Je nepreskúmateľné, ako k takýmto k záverom prišiel. Naopak nezaoberaním sa a príčinou vzniku požiaru a príčinou šírenia do druhého bytu je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, Keď v spise sa tieto znalecké posudky nachádzali a mal ich vyhodnotiť. Ak s posudkami nesúhlasil, keďže sa jedná o otázku odbornú a v zmysle ust. § 127 ods. 1 mal do konania pribrať znalca na posúdenie takto vysoko odbornej otázky. Mal to byť práve znalec z príslušného odboru na zisťovanie príčiny požiaru. Nevykonanie tohto dôkazu, zlé vyhodnotenie znaleckých posudkov s nesprávnymi skutkovými závermi spôsobili, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav. Jeho závery sú predčasné, ničím nepodložené, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako odvolateľka poukazuje v odvolaní, prvostupňový súd si stanovil vlastnú príčinu vzniku škody napriek znaleckým posudkom a odborným vyjadreniam predloženým v konaní. Navyše aj odborný posudok odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava I z 31.01.2001 stanovuje miesto vzniku požiaru, že sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým prebiehal jeho kovový dymovod. Príčinou vzniku požiaru sa zaoberal tento odbor a uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou možno konštatovať, že príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené teplotou dymovodu. Požiar zasiahol prakticky celú strešnú konštrukciu aj susedného bytu, toto bolo spôsobené tým, že požiarna stena medzi bytmi navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola zrealizovaná ako celistvá. Došlo k porušeniu ust. § 13 ods. 5 vyhlášky č. 84/1997 Z.z. s tým, že prestup dymovodu cez horľavú konštrukciu medzistropu nebol vyhotovený v zmysle týchto citovaných ustanovení vyhlášky. Preto sú závery súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Odvolací súd takisto poukazuje na prednostnú aplikáciu osobitného druhu zodpovednosti zhotoviteľa za škodu v zmysle ust. § 651 O.z. a nasledujúcich, hoci prvostupňový súd sa zaoberal len zodpovednosťou za škodu všeobecnou v zmysle ust. § 420 ods. 1 O.z., hoci odcitoval madzi ostatnými ust. právnych predpisov ust. § 651 O.z. Daný právny vzťah už podľa neho neposudzoval. Preto súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto muselo byť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) a písm. f) zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude dostatočne zistiť skutkový stav , zaoberaním sa príčinou vzniku požiaru a príčinou jeho šírenia do druhého bytu, znalecké posudky nachádzajúce sa v spise, aj odborný posudok odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava I z 31.01.2001, náležite vyhodnotiť. Ak s posudkami nesúhlasil odporca, keďže sa jedná o otázku odbornú, tak v zmysle ust. § 127 ods. 1 O.s.p. do konania pribrať znalca na posúdenie takto vysoko odbornej otázky. Zistí tak správne najprv miesto vzniku požiaru, potom príčinu vzniku požiaru a príčinu jeho šírenia do druhého bytu. Napokon právne posúdenie by sa malo uberať prednostnú aplikáciou osobitného druhu zodpovednosti zhotoviteľa za škodu v zmysle ust. § 651 O.z. a nasledujúcich, nie zodpovednosťou za škodu všeobecnou v zmysle ust. § 420 ods. 1 O.z. Ale aplikovať aj pri posúdení vyhotovenia požiarnej steny ust. § 41 ods. 7 a 8 vyhlášky č. 84/1997. Je potrebné sa zaoberať porovnaním prevedenia stavby s projektom. Dôležité je posúdenie, či boli požiarne úseky prevedené podľa normy čl. 12 STN 73 08 33, ( nadstavba objektu (6 NP) bola rozdelená na tri požiarne úseky, dva dvojpodlažné byty a schodisko podľa čl. 12 STN 73 08 33. Projekt uvažoval s tromi požiarnymi úsekmi, byt č. 1, byt č. 2 a schodisko. Prevedené to bolo tak, že v podstate jeden požiarny úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny medzi bytmi a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom a strechou). Vykonané dôkazy potom vyhodnotí jednotlivo a v ich súhrne podľa § 132 O.s.p. Opätovne vo veci rozhodne s tým , že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľka domáhala a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( ust. § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uznesenie nie je možné podať odvolanie