Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/73/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200501 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2011200501.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: C. E., nar. XX.XX. XXXX, bytom XXX XX P., N. XX, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Obvodný úrad Trnava (predtým Krajský stavebný úrad Trnava), Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: Ing. G. E., bytom XXX XX P., I. XX, právne zastúpený: JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom, so sídlom AK J. Fándlyho č. 32, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2011/00523/Pl zo dňa 09.08. 2011 t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť účastníkovi Ing. G. E. náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 200,52 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Štefana Bugalu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 02.09. 2011 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava č. 2011/00523/Pl z 09.08. 2011, ktorým odvolací orgán na základe jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Mesta P. OSaŽP/33882-23197/2011/DD, ktorým bola povolená stavba na pozemku parc. č. 10806/351, radové domy E3 a E4 rozhodol tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia na znenie, do ktorého doplnil uvedenie ust. § 39a ods.4 Stavebného zákona v záhlaví rozhodnutia, zmenil podmienky výstavby v časti týkajúcej sa výšky oplotenia (bod 18 záväzných podmienok), doplnil text, že súčasťou dokumentácie je projekt požiarnobezpečnostného riešenia stavby vypracovaný príslušnou špecialistkou, ostatným odvolacím dôvodom nevyhovel. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach najmä z dôvodu, že odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože sa dostatočne nevenoval urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania, ďalej vychádzal z nesprávneho záveru, že ak na stene orientovanej k pozemku parc. č. 10806/350 nie sú umiestnené žiadne okná, nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susedný pozemok a predkladal svetlotechnický posudok. Ďalej odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil a nedostatočne odôvodnil záver, že sa jedná o stiesnené podmienky v zmysle ust. § 6 ods. 4 alebo 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že na pozemku parc. č. 10806/350 je postavený rodinný dom, ktorý bude skolaudovaný v blízkej budúcnosti, z toho dôvodu je potrebné prihliadnuť na podmienky umiestňovania stavieb. Spochybnil dôvodnosť umiestnenia radového rodinného domu E4 od hranice pozemku parc. č. 10806/350 na jeden meter, čím by nemal byť obmedzený, ani ohrozený výkon vlastníckych práv na pozemku parc. č. 10806/350. Umiestnenie stavieb je v rozpore so zásadami umiestňovania stavieb najmä vzhľadom na architektonický charakter prostredia a požiadavky na zachovanie pohody bývania. Vytkol, že ani v druhostupňovom rozhodnutí nebol odstránený nedostatok chýbajúceho vyjadrenia druhu a účelu povoľovanej stavby, napriek uvedeniu, že súčasťou projektových dokumentácií sú projekty bezpečnostného riešenia, určenie týchto podmienok v stavebnom povolení absentuje, čiže napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 66 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10. 2011 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko umiestnenie stavby radového rodinného domu E3, E4 na pozemku parc. č. 10806/351 je v súlade s územným plánom Mesta P., čo je osvedčené stanoviskom odboru územného plánovania založeným v administratívnom spise. Hlavné funkčné využitie územia je bývanie v nízkopodlažnej zástavbe (do dvoch nadzemných podlaží) v samostatne stojacich rodinných domoch (RD), v radových RD a v átriových RD. Po úprave uličného oplotenia je aj toto v súlade s úpravou doplňujúcich ustanovení v záväznej časti ÚPN. Projektová dokumentácia bola vypracovaná príslušnými autorizovanými odborníkmi, protipožiarne hygienické podmienky v rozhodnutí neabsentujú, nakoľko súčasťou projektových dokumentácií sú projekty požiarnobezpečnostného riešenia stavieb vypracované Ing. D. K., špecialistkou požiarnej ochrany. Otázka parkovacích miest bola vyriešená záväznou podmienkou, že stavebník bude mať na svojom pozemku dve parkovacie miesta pre každý z oboch rodinných domov. Účel stavby vyplýva z uvedenia, že sa povoľuje stavba rodinných domov, pričom definíciu rodinného domu obsahuje § 43b ods. 3 Stavebného zákona. K odstupom stavieb poukázal na právnu úpravu § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., umiestnenie rodinného domu E4 jeden meter od hranice s pozemkom parc. č. 10806/350 vzhľadom na umiestnenie okien, výšku a orientáciu k svetovým stranám nezakladá dôvod na dokazovanie tienenia na susedný pozemok. Vzdialenosť jeden meter je postačujúca na výstavbu a následnú údržbu stavby z pozemku vlastníka RD E4 a súčasne neobmedzí, ani neohrozí výkon vlastníckych práv na pozemku parc. č. 10806/350. Postupom v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. súd pribral do konania stavebníka Ing. G. E. ako účastníka správneho konania, ktorého práva by mohli byť prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. Pribratý účastník prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal dňa 20.01. 2012 písomné vyjadrenie, ktorým sa v celom rozsahu pripojil k zaslanému vyjadreniu žalovaného. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy, § 2 ods. 1 zák. č. 345/2012 Z.z., účinnú od 01.01. 2013, na základe ktorej prešla pôsobnosť Krajského stavebného úradu na obvodný úrad v sídle kraja, t.j. Obvodný úrad v Trnave, súd vykonal zo zákona zmenu žalovaného subjektu na Obvodný úrad v Trnave. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom strana žalobcu v celom rozsahu trvala na podanej žalobe zo dňa 09.08. 2011 a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie vzhľadom na to, že je nezákonné, vydané na základe nedostatočného zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a pri jeho vydávaní nebolo prihliadnuté na všetky skutočnosti zistené v konaní. Založila do súdneho spisu fotografiu, z ktorej vyplýva, že napriek tomu, že v súlade so stavebným povolením stavebník zriadil pred každým domom 2 parkovacie miesta, obyvatelia týchto nehnuteľností, rodinných domov, parkujú svoje motorové vozidlá na ulici I., čím sťažujú prístup ostatným majiteľom k ich pozemkom. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodne zamietnuť, rovnako ako právny zástupca pribratého účastníka. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej Stavebný zákon) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 39a Stavebného zákona (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Podľa § 4 vyhl. MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (1) Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy 4) a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. (2) Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Podľa § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Podľa § 59 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. (4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že správne konanie bolo začaté na základe žiadosti pôvodných stavebníkov Ing. G. E. a V. T. zo dňa 28.02. 2011 o stavebné povolenie na stavbu rodinný radový dom - E3, E4, účel stavby: stavba na trvalé bývanie, na parc. č. 10806/351 na ulici I. v k.ú. P.. Žalobca sa stal účastníkom správneho konania na základe žiadosti o priznanie postavenia účastníka konania zo dňa 15.04. 2011 a osvedčenia skutočnosti, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.01. 2011 uzavretej s predávajúcimi V. T. a W. N. nadobudol do spoluvlastníctva parcelu č. 10806/350, zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2, parcelu č. 10806/487, zastavané plochy a nádvoria o výmere 142 m2, rodinný dom (bez súp. č.) na parcele 10806/487. Predmetné parcely vznikli rozdelením pôvodnej parcely 10806/350, susediacej s parcelou 10806/351, na ktorej bola povolená výstavba. Prvostupňovým rozhodnutím Mesto P. ako stavebný úrad pod č. OSaŽP/33882-23197/2011/DD zo dňa 26.04. 2011 (umiestnilo a) povolilo výstavbu rodinných domov podľa žiadosti s uložením záväzných podmienok výstavby. Pravý zadný roh rodinného domu E4 bol na pozemku parc. č. 10806/351 umiestnený 1,000 m od hranice pozemku parc.č. 10806/350. Rozhodnutie sa vysporiadalo s námietkami účastníkov konania vrátane žalobcu, ktorí namietali, že v danej lokalite predpokladali iba individuálnu výstavbu rodinných domov, nesúhlasia so zmenou územného plánu, postavením viacpodlažného radového domu sa zvýši počet obyvateľov, áut, parkovacích miest a chodcov, čomu lokalita nie je prispôsobená, so zahustením lokalita stráca na atraktivite a tým pádom klesá hodnota nehnuteľností, výstavbou rodinného domu dôjde k strate súkromia obyvateľov susediacich bungalovov. Námietky boli zamietnuté, nakoľko povolená stavba, jej charakter a umiestnenie je v súlade s podmienkami urbanistickej štúdie, územného plánu a vyhl. č. 532/2002 Z.z.. V odvolaní žalobca namietal, že vybudovaním predmetných stavieb E3 a E4, ako aj bezprostredne susediacich radových domov E1 a E2 dôjde k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách a najmä bude sťažený prístup iných obyvateľov k ich stavbám na I. ulici, umiestnenie stavieb nezodpovedá architektonickému charakteru prostredia, stanovená lehota výstavby 36 mesiacov nezohľadňuje právo okolia na pokojné užívanie stavieb bez toho, aby boli obťažovaní hlukom, prachom, vibráciami, znečisťovaním a zaťažovaním pozemných komunikácií a pod.. Povolené oplotenie (bod 18 stavebného povolenia) je v rozpore s územným plánom Mesta P., novostavba domu E4 je umiestnená od hranice pozemku č. 10806/350 na jeden meter, je v rozpore s § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z. a nie sú preukázané dôvody pre aplikáciu § 6 ods. 4, nakoľko nie sú preukázané stiesnené územné podmienky. Naviac aj keby išlo o stiesnené podmienky, podľa projektovej dokumentácie rodinného domu E4 je okno obytnej miestnosti situované v protiľahlej často steny oproti rodinnému domu (stavby) postavenému na pozemku 1086/350. V dôsledku výstavby rodinného domu E4 bude nepochybne ohrozené a obmedzené užívanie pozemku parc. č. 10806/350 a stavby stojacej na ňom, najmä v dôsledku údržby alebo úprav vykonávaných na radovom RD. Rozhodnutie neobsahuje účel povoľovanej stavby, čo je v rozpore s § 10 ods. 1 písm. b) vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z.. V rozhodnutí absentuje určenie protipožiarnych a hygienických podmienok, čo je v rozpore s § 66 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona. V odvolacom konaní Krajský stavebný úrad pod č. 2011/00523/Pl z 09.08. 2011 vydal rozhodnutie, ktorým vyhovel odvolacím dôvodom v tej časti, kde bolo namietané neurčenie protipožiarnych podmienok v rozhodnutí - doplnil skutočnosť, že príslušná dokumentácia je súčasťou technickej dokumentácie, zmenil podmienku 18 - zosúladil výšku oplotenia s požiadavkami územného plánu Mesta P.. Do záhlavia rozhodnutia doplnil uvedenie § 39a ods. 4 Stavebného zákona, z čoho je zrejmé, že sa jednalo o spojené konanie o umiestnení stavby a o vydaní stavebného povolenia. Ostatné odvolacie dôvody zamietol, nakoľko účel stavby vyplýva z povolenia, umiestnenie stavby a odstupy sú v súlade s vyhláškou č. 532/2002 Z.z., stavby sú v súlade s požiadavkami územného plánu Mesta P. a urbanistickej štúdie vypracovanej pre danú lokalitu, doba ukončenia stavby stanovená na 36 mesiacov je primeraná. K námietke tienenia z titulu umiestnenia RD E4 1 meter od hranice pozemku 10806/350 uviedol, že vzhľadom k výške radového rodinného domu E4, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu okien z obytných miestností nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susedný pozemok. Svetlotechnický posudok sa vypracuje len v odôvodnených prípadoch. Krajský súd, ktorý je pri svojom rozhodovaní viazaný rozsahom žalobných dôvodov uvedených vo v čas podanej žalobe skonštatoval, že nebolo preukázané také pochybenie správnych orgánov v súvislosti s vydávaním napadnutého rozhodnutia, ktoré by privodilo ujmu na právach žalobcu ako účastníka správneho konania, v dôsledku čoho by boli splnené zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ bolo v konaní opakovane zdôrazňované, že žalobca nadobudol (pôvodný) pozemok parc. č. 10806/351, resp. rodinný dom na ňom stavaný ako bungalov v presvedčení, že príslušná lokalita je určená na výstavbu výlučne prízemných rodinných domov, súd zdôrazňuje jeho objektívnu možnosť oboznámiť sa tak s urbanistickou štúdiou, ako aj s územným plánom Mesta P., ktorým je jednoznačne preukázané, že v danej lokalite sa predpokladala výstavba rôznych typov rodinných domov. Z predloženej projektovej dokumentácie (pôdorysy) vyplýva, že na strane, kde pozemok 10806/351 hraničí s pozemkom 10806/350, nie je na prízemí umiestnené žiadne okno, na prvom poschodí je najbližšie (rohové) okno umiestnené vo vzdialenosti 5,2 metra od hranice pozemkov, nie je predpoklad ohrozovania súkromia. Vzhľadom na povinnosť žalobcu uviesť v žalobných dôvodoch, čím bol v súvislosti s napadnutým rozhodnutím alebo postupom ukrátený na svojich právach, nie je dôvodné ani poukazovanie na nevypracovanie posudku v súvislosti s ním predpokladaným tienením susediacej stavby na jeho budovaný rodinný dom. Správny orgán, disponujúci príslušnou dokumentáciou vyslovil záver, že vzhľadom k výške radového rodinného domu E4, orientácie k svetovým stranám a umiestneniu okien z obytných miestností nie je dôvod, aby stavebník dokazoval tienenie na susedný pozemok. Žalobca správnosť tohto postupu namietal, ale nijako konkrétne neodôvodnil, na základe ktorých skutočností ho považuje za nesprávny. Je evidentné, že ani v čase vydávania druhostupňového rozhodnutia, ani v čase podávania žaloby jeho rodinný dom nebol dostavaný/skolaudovaný. Nevyužil ani možnosť predloženou projektovou dokumentáciou prípadne preukazovať, či a ako by mohlo k neprípustnému tieneniu dochádzať, pričom súd zdôrazňuje, že takýto vplyv sa skúma iba na obytné miestnosti s denným pobytom osôb. Je treba uznať, že stavebné úrady (evidentne aj vzhľadom na charakter novobudovanej lokality, architektonickú štúdiu a územný plán) automaticky pri svojom rozhodovaní aplikovali ust. § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR 532/2002 Z.z. bez toho, aby podrobne odôvodňovali, že v danej situácii sa jedná o stiesnené pomery. Toto pochybenie však nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko podľa názoru súdu samo o sebe nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 4 O.s.p.). Obsahom žaloby neboli preukázané žiadne vážne pochybenia v súvislosti s umiestňovaním stavieb vzhľadom na architektonický charakter prostredia - nová lokalita výstavby rodinných domov a zachovanie pohody bývania už aj s prihliadnutím na vyššie uvedený územný plán a skutočnosť, že stavebníkovi bolo uložené ku každému rodinnému domu vybudovať na svojom pozemku 2 parkovacie miesta, čo možno považovať za nadštandardnú podmienku zo strany stavebného úradu. K obsahovým nedostatkom ohľadne podmienok požiarnej bezpečnosti súd uvádza, že nie je v rozpore so zákonom, ak je v rozhodnutí vyriešené odkazom na príslušnú časť technickej dokumentácie. Rovnako má súd za to, že druh a účel povoľovanej stavby jednoznačne vyplývajú z obsahu napadnutého rozhodnutia. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia pribratému účastníkovi, stavebníkovi Ing. G. E., pozostávajúcich z odmeny za zastupovanie zvoleným právnym zástupcom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci, príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia vo veci samej) po 58,69 eur, 2 x paušálna náhrada po 7,63 eur a za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní) 60,07 eur, paušálna náhrada 7,81 eur. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Štefana Bugalu č. XX XX XX XX XX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.