Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trenčín 17Co/86/2025 3722202005 09. 07. 2026 Mgr. Ivan Kubínyi ECLI:SK:KSTN:2026:3722202005.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Eriky Zajacovej a sudkyne JUDr. Moniky Sitárikovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX a 2/ mal. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obidvaja právne zastúpení JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom Lučenec, Martina Rázusa 19, IČO: 42 306 141, proti žalovanej: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. júna 2025, č.k. PB-13C/49/2022-170, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku III. čiastočne m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 3.500,- eur a žalobcovi 2/ sumu 5.000,- eur, obom do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku napadnutého zamietavého výroku III. III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
potvrdzuje. a
odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodoval o nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práv na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ)). Náhradu uplatnili žalobcovia ako pozostalí po obeti dopravnej nehody - D. E., 29 ročnom partnerovi žalobkyne 1/ (38 rokov) a otcovi žalobcu 2/ (1 rok). Žalobkyňa 1/ žiadala priznať sumu 25.000 eur a žalobca 2/ sumu 35.000. V poradí prvým rozsudkom bola žalobkyni 1/ právoplatne priznaná suma 3.000 eur, žalobcovi 2/ suma 4.000 eur. Po zrušení prvého rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie priznanej náhrady priznal súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku nad rámec uvedených súm žalobkyni 1/ ešte 3.500 eur (teda celkom 6.500 eur) a žalobcovi 2/ výrokom II. ešte sumu 1.000 eur (teda celkom 5.000 eur). Výrokom III. súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom IV. priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vychádzal ohľadom dopravnej nehody zo skutkového zistenia, že dňa 15.07.2020 v čase o 08:35 hod. vodič nákladného motorového vozidla MAN s návesom pri odbočovaní vľavo nedal prednosť oproti idúcemu motorovému vozidlu Ford vodiča D. E., do ktorého ľavej prednej časti narazil prednou časťou svojho vozidla, pričom vodič D. E. utrpel zranenia, v dôsledku ktorých na mieste nehody zomrel. Súd prvej inštancie tiež vychádzal zo skutkových záverov zistených z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-12T/33/2021, konkrétne zo znaleckého posudku č. 90/2020 F. D. G., z ktorého o.i. vyplýva, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola popri nesprávnej technike jazdy vodiča nákladného vozidla aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla H. D. E., a to neskorá, resp. nesprávna reakcia. Znalec konštatoval, že vozidlo nebohého D. E. pred zrážkou nebrzdilo a na vozidlo
D. reagoval pri rýchlosti 126 km/h približne 2 sekundy pred miestom zrážky a vzdialenosti 65,5 m, kedy sa vozidlo MAN nachádzalo približne meter v protismernom jazdnom pruhu. Podľa znalca je technicky prijateľné považovať danú reakciu vodiča D. E. na pohybujúce sa - odbočujúce vozidlo D. za oneskorenú, resp. technicky nesprávnu. Taktiež uviedol, že pri pôvodnej (neskorej) reakcii by bolo možné zastaviť vozidlo Ford Focus do miesta zrážky s nákladným vozidlom MAN iba v prípade, ak by sa vozidlo Ford Focus pohybovalo maximálnou rýchlosťou 93,6 km/h. V prípade včasnej (technicky správnej) reakcie - 2,4 s pred miestom zrážky, by zastavilo vozidlo D. E. 14 metrov pred miestom zrážky s vozidlom MAN. Súd prvej inštancie tiež zistil, že nebohý D. E. prekročil v mieste nehody maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/h o 36 km/h a nebol v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 2 a 4, a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. ako aj podľa § 11 a nasl. OZ. Mal za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ a zosnulý žili vo vzájomnom harmonickom vzťahu naplnenom úctou a porozumením. Žalobkyňa 1/ bola družkou zosnulého 3 roky, z čoho 2,5 roka spolu žili v jednej domácnosti. Partnerský vzťah mali veľmi dobrý, boli do seba zaľúbení a mali aj spoločné záľuby - prerábali si dom, chodili na prechádzky a vychovávali spoločné dieťa. Zosnulý bol aj významnou materiálnou podporou nielen pre žalobcu 2/, ale aj pre žalobkyňu 1/. Žalobkyňa 1/ v čase smrti zosnulého bola na materskej dovolenke, takže obidvaja žalobcovia (1/ a 2/) boli na ňom finančne závislí. Intenzitu vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a zosnulým posudzoval súd prvej inštancie ako vysokú aj z dôvodu, že mali spoločne dieťa. Konštatoval, že smrť zosnulého zapríčinila aj absenciu duševnej podpory žalobkyne 1/ pri výchove maloletého. Hĺbku vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a zosnulým vyjadruje okrem iného aj skutočnosť, že od smrti zosnulého si žalobkyňa 1/ nenašla nového partnera. 4. Čo sa týka žalobcu 2/, tak zosnulý bol jeho biologickým otcom. Ich vzťah s poukazom na vek žalobcu 2/ v čase smrti zosnulého ešte nebol rozvinutý, avšak bol podľa súdu prvej inštancie intenzívny. Zosnulý sa podľa vyjadrení žalobkyne 1/ a aj svedkov o syna veľmi zaujímal, trávil s ním čas každý deň. Nečakanou a šokujúcou smrťou otca je žalobca 2/ podľa súdu prvej inštancie ochudobnený o pozitívne rozvíjanie citových väzieb s otcom, odovzdávanie otcovskej lásky, poskytovanie opatery až do osamostatnenia sa. 5. Súd prvej inštancie zohľadnil okolnosti aj na strane vodiča nákladného vozidla ako pôvodcu zásahu a porovnal posudzovaný s inými obdobnými. Za porovnateľnú považoval nemajetkovú ujmu priznanú napr. Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/276/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/315/2012 - po 10.000 eur v dôsledku úmrtia matky pri dopravnej nehode, Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 27Co/61/2020 – vo výške 10.000 eur v dôsledku úmrtia matky dopravnej nehode, rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Cdo 18/2016 vo výške 3 x 23.000 eur v dôsledku smrti manžela/otca pri dopravnej nehode, rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co 264/2013 v dôsledku úmrtia chodca na prechode pre chodcov vo výške 20.000 eur manželke, 23.000 eur dieťaťu, rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cdo 139/2011 v dôsledku usmrtenia dcéry na prechode pre chodcov vo výške 2 x 15.000 eur rodičia, 2 x 2.000 eur súrodenci, rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/33/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/72/2021 výške 20.000 eur manželke, a všetkým deťom po 13.000 eur. 6. Na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy u žalobkyne 1/ v sume 13.000 eur a u žalobcu 2/ v sume 10.000 eur. Uvedené sumy však považoval za dôvodné priznať žalobcom v polovičnej výške, pretože aj zo strany poškodeného D. E. došlo k protiprávnemu konaniu (prekročenie povolenej rýchlosti o 36 km/h), a teda je spoluzodpovedný za spôsobenú škodu v zmysle ustanovenia § 441 OZ, a to podľa súdu prvej inštancie v rozsahu 50 %. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na závery znaleckého dokazovania v trestnom konaní, že ak by nebohý D. E. prispôsobil svoju jazdu požadovanej rýchlosti v úseku dopravnej nehody (maximálna dovolená rýchlosť v predmetnom úseku bola 90 km/h.), bolo by možné jeho vozidlo zastaviť tak, aby k zrážke s vozidlom MAN vôbec nedošlo. 7. Zamietnutie zvyšku žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že zo strany vodiča nákladného vozidla išlo o nedbanlivostné (neúmyselné) konanie, pričom svoje konanie oľutoval a mal aj záujem sa žalobcom ospravedlniť. Tiež konštatoval, že u žalobkyne 1/ sa jedná o mladú ženu, u ktorej je veľká pravdepodobnosť, že si ešte nového partnera nájde a taktiež čo sa týka aj majetkovej stránky, žalobkyňa 1/ je v produktívnom veku a je podľa súdu prvej inštancie dôvodné predpokladať, že finančnú situáciu si aj do budúcnosti môže zlepšiť. Čo sa týka žalobcu 2/, súd prvej inštancie konštatoval, že v čase dopravnej nehody síce vnímal svojho otca a určite mal k nemu vytvorené citové puto, no nie tak
intenzívne, ako keby s ním bol schopný komunikovať (čo vzhľadom na vek 1 rok ešte nebolo možné). Vo veku maloletého bol u neho podľa súdu prvej inštancie aj menší dopad úmrtia otca na psychiku žalobcu 2/, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi 2/ nižšiu náhradu nemajetkovej ujmy ako u žalobkyne 1/. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a považujúc žalobcov za plne úspešných v základe nároku, priznal im plnú náhradu trov konania. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to do zamietajúcej časti podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť aj v zamietnutej časti. Priznanú náhradu považovali za neprimerane nízku a nepostačujúcu vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť a trvalosť zásahu do ich osobnostných práv. Naopak, za primeranú nezvratnému znemožneniu spolužitia a rozvíjania citových a rodinných vzťahov s nebohým považovali žalobcovia žalobou uplatnené náhrady, teda 25.000 eur pre žalobkyňu 1/ a 35.000 eur pre žalobcu 2/. Tieto sumy nie je podľa žalobcov množné považovať za neprimerané, predovšetkým preto, že sú kryté povinným zmluvným poistením. 10. V prvom rade namietali podiel nebohého D. E. na vzniku dopravnej nehody, a tento pripúšťali nanajvýš v rozsahu 20 %. Zásadnou skutočnosťou totiž podľa žalobcov bolo porušenie právnej povinnosti zo strany vodiča nákladného vozidla, za ktoré bol aj trestne stíhaný a odsúdený a nebyť toho, k dopravnej nehode by vôbec nedošlo. 11. Ďalej žalobcovia poukázali na hĺbku vzťahu žalobkyne 1/ a nebohého, ako aj materiálnu závislosť na ňom v čase nehody, neexistenciu nového partnerského vzťahu na jej strane a dopad aj na jej fyzické zdravie, keď pod vplyvom smútku od nehody výrazne schudla. Čo sa týka žalobcu 2/ u toho došlo v jeho necelom roku k strate otca, s ktorým preto už nebude môcť prežívať nielen detstvo, ale ani nič zo svojho ďalšieho života. 12. Napokon žalobcovia v odvolaní považovali napadnuté rozhodnutie za nezodpovedajúce rozhodovacej praxi iných súdov a poukázali v tomto smere na rozhodnutia priznávajúce manželovi po nebohom od 23.000 eur do 50.000 eur a sirotám od 23.000 eur do 33.500 eur. 13. Žalovaná vo vyjadrení nepovažovala odvolanie za dôvodné a žiadala rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Skutočnosti uvádzané v odvolaní boli podľa žalovanej prezentované žalobcami už pred súdom prvej inštancie, a ten sa s nimi náležite vysporiadal. Všetky okolnosti uvádzané v odvolaní zohľadnil pri svojom rozhodnutí. Žalovaná sa podrobne zaoberala povahou nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a poukázala na jej výnimočnosť pre prípady, kedy nepostačuje morálne zadosťučinenie. Už samotné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch teda vyjadruje výnimočnosť zásahu do osobnostných práv, ktorý ňou má byť zmiernený. Žalovaná osobitne poukazovala na to, že žalovaný 2/ si v čase úmrtia svojho otca toto ani neuvedomoval, keď nemal ešte ani rok. Za úplne nesprávnu považovala žalovaná argumentáciu v prospech vyššej sumy náhrady založenú na tom, že táto je krytá z povinného zmluvného poistenia, pretože poisťovňa nie je pôvodcom zásahu a nie je možné posudzovať žiadne okolnosti na jej strane. Nárok žalobcov by tu podľa žalovanej bol v rovnakom rozsahu bez ohľadu na to, či je alebo nie je krytý poistením. Východiskovú sumu náhrady 13.000 eur pre žalobkyňu 1/ a 10.000 eur pre žalobcu 2/ považovala preto žalovaná za dostatočnú a súladnú s rozhodnutiami súdov v obdobných veciach. 14. Žalovaná považovala za správne aj zohľadnenie spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 50 %, keď ten prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 36 km/h, nebol pripútaný a jeho technika jazdy bola podľa znaleckého posudku jednoznačne nesprávna. 15. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku III. čiastočne zmeniť podľa § 388 CSP a žalobe vyhovieť ešte v rozsahu 3.500 eur pre žalobkyňu 1/ a 5.000 eur pre žalobcu 2/, čím sa obom spolu s doteraz prisúdenou náhradou dostane po 10.000 eur. Dôvodom tejto zmeny je odlišné vyhodnotenie porovnania tohto prípadu s inými rozhodnutiami súdov v obdobných veciach. Vo zvyšnej časti napadnutého zamietavého výroku odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 387 CSP. Považoval za správne určenie spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 50 %.
16. Odvolaním neboli napadnuté vyhovujúce výroky I. (priznaných 3.500 eur pre žalobkyňu 1/) a III. (priznaných 1.000 eur pre žalobcu 2/), preto sú tieto výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Popri uvedených priznaných sumách bolo žalobcom právoplatne priznaných ešte 3.000 eur žalobkyni 1/ a 4.000 eur žalobcovi 2/, a to prvým rozsudkom súdu prvej inštancie v tejto veci č.k. PB-13C/49/2022-99 zo dňa 11.1.2024. 17. V prvom rade odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol správne ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorých vec právne posúdil, uviedol právneteoretické východiská ich aplikácie, vrátane odkazov na relevantné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ktoré tieto východiská uznávajú ako platné v súdnej praxi. Rovnako súd prvej inštancie vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie pre náležité zistenie skutkového stavu a zdôvodnil, čo považuje za významné pre rozhodnutie o výške priznaného nároku. Bola to najmä povaha rodinných vzťahov a intenzita citových väzieb medzi žalobcami a nebohým, vek nebohého a pozostalých, ekonomická odkázanosť žalobcov na nebohého, ktoré boli pre súd prvej inštancie určujúce pri stanovení výšky priznanej náhrady. Za podstatné považoval súd prvej inštancie aj okolnosti na strane žalovaného, a to nedbanlivostné zavinenie, jeho úprimnú ľútosť a trestné odsúdenie 18. Ako bolo uvedené, jediným dôvodom zmeny napadnutého rozhodnutia je iný náhľad odvolacieho súdu na porovnanie posudzovaného prípadu s rozhodnutiami v obdobných veciach, čo predstavuje rozdiel v posúdení jedného z kritérií interpretácie ustanovení právneho predpisu vzťahujúcich sa na vec, inak súdom prvej inštancie správne určených. Zmena napadnutého rozhodnutia teda nespočíva v použití doteraz nepoužitého ustanovenia právneho predpisu a nevyžadovala preto postup odvolacieho súdu podľa ust. 382 CSP. Odvolací súd iba inak posúdil právnu otázku primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 OZ aplikovaného už súdom prvej inštancie, a to s pomocou jedného z kritérií jeho interpretácie. A to kritéria rozhodovacej praxe súdov v obdobných prípadov, vychádzajúc pritom bez potreby doplnenia dokazovania výlučne zo skutkových záverov súdu prvej inštancie (§ 383 CSP). 19. V prípade zásahu do osobnostných práv pozostalého formou usmrtenia jeho blízkej osoby nie je možné takúto ujmu vyrovnať žiadnou peňažnou sumou. Peňažná náhrada je len slabým pokusom o kompenzáciu takejto ujmy. Preto ani rozhodnutie súdu o takomto nároku nemožno posudzovať z hľadiska spôsobilosti priznanej sumy nahradiť vniknutú ujmu. Náležitým kritériom je primeranosť výšky náhrady vychádzajúca z okolností veci a z porovnania s obdobnými prípadmi. 20. Za obdobné prípady považoval odvolací súd tie, v ktorých bola cca v ostatných piatich rokoch právoplatne vyriešená náhrada nemajetkovej ujmy pozostalého partnera obeti dopravnej nehody (prípad žalobkyne 1/) alebo náhrada nemajetkovej ujmy pozostalého dieťaťa po obeti dopravnej nehody (prípad žalobcu 2/): - Na základe rozhodnutia KS TT sp. zn. 11Co/30/2020 zo dňa 20.10.2020 bola v dôsledku dopravnej nehody v roku 2015 považovaná za primeranú náhrada 20.000 eur 15 mesačnému dieťaťu pre úmrtie jeho 25 ročného otca a 5.000 eur 24 ročnej partnerke, ktorá však mala v čase rozhodovania nového partnera a s ním dieťa. Uvedené sumy priznal súd v rozsahu 75 % z dôvodu zohľadnenia spoluzavinenia 25 %, pretože ako spolujazdec pristúpila obeť nehody k vodičovi pod vplyvom alkoholu a bez vodičského oprávnenia. - Na základe rozhodnutia KS BB sp. zn. 16Co/17/2024 zo dňa 27.2.2025 bola v dôsledku dopravnej nehody považovaná za primeranú náhrada 32.000 eur už narodenému maloletému dieťaťu a rovnako 32.000 eur ešte nenarodenému dieťaťu pre úmrtie ich 27 ročného otca a 28.000 eur manželke. - Na základe rozhodnutia KS ZA sp. zn. 10Co/124/2022 zo dňa 30.5.2024 bola v dôsledku dopravnej nehody v roku 2015 považovaná za primeranú náhrada po 25.000 eur 9 a 7 ročnému dieťaťu pre úmrtie ich otca. - Na základe rozhodnutia KS TT sp. zn. 11Co/160/2019 zo dňa 24.3.2020 bola v dôsledku dopravnej nehody v roku 2015 považovaná za primeranú náhrada 20.000 eur dieťaťu (menej ako 5 rokov) pre úmrtie jeho otca a 20.000 eur ešte nenarodenému dieťaťu. Uvedené sumy priznal súd v rozsahu 75 % z dôvodu zohľadnenia spoluzavinenia 25 %, pretože obeť nehody ako spolujazdec spolu s ďalšími pod vplyvom alkoholu pristúpil k vodičovi pod vplyvom alkoholu. - Na základe rozhodnutia KS TT sp. zn. 8Co/43/2023 zo dňa 31.1.2024 bola v dôsledku dopravnej nehody považovaná za primeranú náhrada 7.000 eur 31 ročnému dieťaťu pre úmrtie jeho otca a 13.000
eur 15 ročnému dieťaťu. Ani jedno z detí nežili s nebohým otcom v spoločnej domácnosti. 15 ročné dieťa sa s otcom pravidelne stretávalo v rámci úpravy rodičovských práv a povinností. - Na základe rozhodnutia KS TT sp. zn. 24Co/38/2023 zo dňa 25.7.2023 bola v dôsledku dopravnej nehody v roku 2019 považovaná za primeranú náhrada 13.300 eur 17 ročnému dieťaťu pre úmrtie jeho otca a 6.600 eur partnerke, pričom všetci žili v spoločnej domácnosti. Uvedené sumy priznal súd v rozsahu 75 % z dôvodu zohľadnenia spoluzavinenia 25 %, pretože ako cyklista jazdil bez prilby. - Na základe rozhodnutia KS TT sp. zn. 28Co/34/2023 zo dňa 21.11.2023 bola v dôsledku dopravnej nehody v roku 2019 považovaná za primeranú náhrada po 6.000 eur 33 a 31 ročnému potomkovi pre úmrtie ich 60 ročnej matky. - Na základe rozhodnutia KS TN sp. zn. 17Co/55/2020 bola v dôsledku dopravnej nehody považovaná za primeranú náhrada po 10.000 eur potomkom v produktívnom veku pre úmrtie ich 75 ročnej matky. - Na základe rozhodnutia KS TN sp. zn. 17Co/175/2019 bola v dôsledku dopravnej nehody považovaná za primeranú náhrada po 9.000 eur plnoletým potomkom v produktívnom veku pre úmrtie ich 75 ročného otca. Uvedené sumy priznal súd v rozsahu 50 % z dôvodu zohľadnenia spoluzavinenia 50 %, pretože ako chodec pod vplyvom alkoholu vstúpil za zníženej viditeľnosti do vozovky mimo prechod pre chodcov a nemal na sebe žiadne reflexné prvky. - Na základe rozhodnutia KS TT sp. zn. 10Co/77/2021 zo dňa 19.10.2022 bola v dôsledku dopravnej nehody považovaná za primeranú náhrada po 8.000 eur plnoletým potomkom v produktívnom veku pre úmrtie ich matky. Uvedené sumy priznal súd v rozsahu 80 % z dôvodu zohľadnenia spoluzavinenia 20 %, pretože ako chodkyňa vstúpila na prechod krátko pred prichádzajúce vozidlo. 21. Z uvedeného, a napokon čiastočne aj z rozhodnutí odkazovaných súdom prvej inštancie, je zrejmé, že pri strate blízkej osoby, ktorá bola partnerom a rodičom spoločného maloletého dieťaťa v nízkom veku, resp. ešte nenarodeného je v rozhodovacej praxi súdov SR skutočne priznávaná vyššia východisková náhrada (teda pred zohľadnením prípadnej spoluúčasti poškodeného), než súdom prvej inštancie uvažovaných 10.000 eur ročnému dieťaťu, ako na to správne poukazujú žalobcovia v odvolaní. Vo vyššie citovaných rozhodnutiach boli ako primerané východiskové náhrady pozostalým deťom do 5 rokov judikované sumy náhrad vo výške 20.000 eur, v jednom rozhodnutí 32.000 eur. Deťom vo veku 7 a 9 rokov náhrada po 25.000 eur, 17 ročnému dieťaťu náhrada 13.300 eur. Východisková náhrada 10.000 eur a menej bola judikovaná potomkom v produktívnom veku, a teda po rodičoch v podstatne vyššom veku ako bol nebohý D. E.. Neobstojí preto ako porovnateľná východisková náhrada pre žalobcu 2/ suma 10.000 eur ustálená súdom prvej inštancie. Strata rodiča vo veku jedného roka predstavuje pre dieťa ujmu vyššej intenzity ako strata staršieho rodiča pre potomka v produktívnom veku. Ten mal možnosť s rodičom prežiť detstvo, mladosť, alebo aspoň jej časť a nie je v čase úmrtia rodiča na ňom spravidla materiálne závislý. Čím mladšie dieťa, tým viac o toto všetko prichádza. Náhrada malým deťom je preto v prípade straty rodiča v zásade priznávaná vo vyššom rozsahu, než pri starších potomkoch v produktívnom veku. Pokiaľ žalovaná argumentuje, že vo veku jedného roka si žalobca 2/ prakticky stratu svojho otca ani neuvedomoval, možno pripustiť, že ju neprežíval tak intenzívne, ako dieťa, ktoré už trvalej strate blízkej osoby vie porozumieť. Odvolací súd však nevidí dôvod zakladať rozdielny prístup na tomto hľadisku, keď na druhú stranu platí ako bolo uvedené vyššie, že čím mladšie dieťa, tým menej času strávilo s rodičom pred jeho úmrtím a je tak viac ukrátené touto formou. Keďže východisková náhrada 10.000 eur pre žalobcu 2/ ako dieťa, ktoré stratilo otca vo veku jedného roka uvažovaná súdom prvej inštancie bola z vyššie uvedených dôvodov nízka, považoval odvolací súd na základe porovnania s rozhodovacou praxou v obdobných veciach za primeranú východiskovú náhradu v prípade žalobcu 2/ sumu 20.000 eur. Hoci existujú rozhodnutia priznávajúce maloletým deťom v prípade straty rodiča aj vyššie náhrady (ale aj nižšie) vychádzal odvolací súd zo sumy náhrady 20.000 eur, pretože bola opakovane judikovaná a sám ju považuje za primeranú. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní argumentujú potrebou zohľadnenia trvalej a nenapraviteľnej straty najbližšej osoby, je tento mimoriadne závažný dôsledok úmrtia pri dopravnej nehode spoločný pre všetky prípady náhrady nemajetkovej ujmy z tohto dôvodu, a hoci je jednou z najtragickejších životných situácií, nepredstavuje v sporoch tohto typu žiadne osobitné špecifikum. Ako správne poukazuje žalovaná, závažnosť ujmy tohto typu je zohľadnená už samotnou náhradou v peniazoch, ako zákonom uvažovanej najvyššej formy satisfakcie. Ako však bolo uvedené, bude sa vždy jednať len o slabú kompenzáciu vzniknutej ujmy, pretože stratu blízkeho človeka v citovej sfére pozostalého žiadnou sumou peňazí, a ani žiadnym iným spôsobom nahradiť nemožno. 22. Za dôvodnú nemožno považovať ani odvolaciu námietku žalobcov poukazujúcu na to, že náhrada je vyplácaná z poistenia. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovanou, že táto okolnosť je bez vplyvu na stanovenie výšky náhrady, pretože okolnosti na strane poisťovne nie sú pre určenie výšky náhrady
rozhodujúce a náhrada by mala byť principiálne v identickom prípade rovnaká bez ohľadu na to, či je hradená z poistenia alebo priamo zodpovedným subjektom. 23. V nadväznosti na sumu 20.000 eur uvažovanú odvolacím súdom ako východiskovú pre žalobcu 2/, považoval odvolací súd za primeranú rovnakú sumu aj pre žalobkyňu 1/ ako pozostalú partnerku. Ako zistil súd prvej inštancie, vzťah žalobkyne 1/ a jej nebohého partnera bol intenzívny, žili jeden pre druhého, postupne napĺňanými plánmi spoločnej budúcnosti, spoločným malým dieťaťom. Žalobkyňa na materskej dovolenke zabezpečujúc vyššou mierou starostlivosť o rodinu bola z tohto dôvodu od svojho partnera materiálne závislá, rovnako ako žalobca 2/. Rovnako ako žalobca 2/ aj žalobkyňa 1/ o toto všetko prišla a keďže jej vzťah s nebohým partnerom trval menej ako tri roky, rovnako ako žalobca 2/ si prítomnosť svojho partnera užila žalobkyňa 1/ vo svojom živote minimálne. Nie je aj preto dôvodný argument žalovanej, že krátkosť trvania vzťahu by mala odôvodňovať nižšiu náhradu než v prípade vzťahu, ktorý trval dlhšie (ako uvádza súd prvej inštancie „30 ročné manželstvo“). Rozhodujúca je intenzita vzťahu, ktorá je potom priamo úmerná intenzite ujmy. Porovnávať uvedené situácie optikou možnosti/nemožnosti nového vzťahu nie je namieste a vyznieva do istej miery cynicky. Relevanciu nemá možnosť alebo nemožnosť ďalšieho života s novým partnerom, ale až skutočná existencia takéhoto nového vzťahu. A to v zásade len ako dôkaz o schopnosti sa so stratou partnera vyrovnať lepšie ako ten, kto po strate partnera už nového vzťahu nie je schopný, alebo na nový vzťah potrebuje viac času. Existencia nového partnerského vzťahu po strate partnera v dôsledku úmrtia odôvodňuje priznanie nižšej náhrady (viď napr. odkazované rozhodnutie KS TT sp. zn. 11Co/30/2020 ) než v prípade neexistencie takéhoto nového vzťahu preto, že vypovedá o schopnosti pozostalého partnera lepšie sa vyrovnať so stratou. Nový vzťah však nie je sám o sebe dôkazom intenzity predchádzajúceho vzťahu ukončeného smrťou partnera. 24. V posudzovanom prípade je potrebné považovať následky úmrtia partnera a otca žalobcov pri nich oboch za porovnateľné. Obaja žalobcovia prišli o svojho najbližšieho človeka, s ktorým v tom čase prežívali intenzívny vzťah, a tento ich vzťah bol iba v začiatkoch. Keďže nebolo v konaní zo strany súdu prvej inštancie zistené, že žalobkyňa 1/ po úmrtí svojho partnera nadviazala nový vzťah, čo by svedčilo o tom, že stratu partnera bola schopná do istej miery dobre psychicky spracovať, nenachádza odvolací súd dôvod, aby nebola východisková suma náhrady v prípade žalobkyne 1/ rovnaká ako pri žalobcovi 2/, teda 20.000 eur. 25. V uvedenom ustálení východiskovej sumy náhrady na 20.000 eur tak u žalobkyne 1/ ako aj u žalobcu 2/ spočíva dôvod zmeny napadnutého rozhodnutia daný jeho zosúladením s rozhodovacou praxou. Čo sa však týka miery spoluzavinenia poškodeného v zmysle ust. § 441 OZ v rozsahu 50 %, odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. 26. Nie je namietané skutkové východisko o priebehu nehody, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola popri nesprávnej technike jazdy vodiča nákladného vozidla aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla H. D. E., a to neskorá, resp. nesprávna reakcia. Znalec konštatoval, že vozidlo nebohého D. E. pred zrážkou nebrzdilo a na vozidlo D. reagoval pri rýchlosti 126 km/h približne 2 sekundy pred miestom zrážky a vzdialenosti 65,5 m, kedy sa vozidlo MAN nachádzalo približne meter v protismernom jazdnom pruhu. Podľa znalca je technicky prijateľné považovať danú reakciu vodiča D. E. na pohybujúce sa - odbočujúce vozidlo D. za oneskorenú, resp. technicky nesprávnu. Taktiež uviedol, že pri pôvodnej (neskorej) reakcii by bolo možné zastaviť vozidlo Ford Focus do miesta zrážky s nákladným vozidlom MAN iba v prípade, ak by sa vozidlo Ford Focus pohybovalo maximálnou rýchlosťou 93,6 km/ h. V prípade včasnej (technicky správnej) reakcie - 2,4 s pred miestom zrážky, by zastavilo vozidlo D. E. 14 metrov pred miestom zrážky s vozidlom MAN. Súd prvej inštancie tiež zistil, že nebohý D. E. prekročil v mieste nehody maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/h o 36 km/h. 27. Hoci správne uvádzajú žalobcovia v odvolaní, že nebyť nedania prednosti v jazde zo strany vodiča nákladného vozidla, k fatálnej nehode partnera a otca žalobcov by vôbec nedošlo, malo konanie poškodeného nepochybne zásadný význam na následky nehody. Podstatné prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti a neskorá, a nesprávna reakcia poškodeného ako vodiča boli tie prvky nehodového deja, ktoré podľa záverov znaleckého dokazovania podstatnou mierou prispeli k tragickému následku. Zo záverov znaleckého dokazovania prevzatých súdom prvej inštancie z trestného konania, ktoré napokon ani odvolatelia nespochybňujú, vyplýva, že poškodený mohol nehode zabrániť pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti, alebo pri skoršej reakcii na to, že mu doľava odbočujúce nákladné
vozidlo nedáva prednosť. Jazdu poškodeného rýchlosťou 126 km/h po ceste prvej triedy nemožno vnímať inak ako riskantnú a nezodpovednú. Takýmto konaním poškodený aktívne prispel k škodovému následku, ktorý bol žiaľ pre neho fatálny. Práve v tom, že protiprávne konanie poškodeného, ktoré prispelo k fatálnemu následku nehody bolo z jeho strany vedomé a aktívne spočíva správnosť ustálenia spoluzavinenia poškodeného v rozsahu 50 %. Vyššie popísaný spôsob jazdy poškodeného sa na následkoch nehody podpísal nepochybne viac ako prípady spolujazdcov pristupujúcich k opitým vodičom, jazda na bicykli bez prilby, alebo vstup dobre viditeľného chodca do vozovky, v ktorých prípadoch sa miera spoluzavinenia pohybovala v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí v rozsahu 20 % až 30 %. Rovnakú mieru spoluzavinenia 50% určil Krajský súd v Trenčíne v minulosti vo veci sp. zn. 17Co/175/2019, pretože obeť dopravnej nehody ako chodec pod vplyvom alkoholu vstúpil za zníženej viditeľnosti do vozovky mimo prechod pre chodcov a nemal na sebe žiadne reflexné prvky. Vyššie popísaný spôsob jazdy poškodeného nebol riskantný o nič menej. 28. Považujúc určenie miery spoluzavinenia poškodeného stanovené súdom prvej inštancie na 50 % z vyššie uvedených dôvodov za správne, bolo namieste priznať z uvažovanej výšky východiskovej náhrady nemajetkovej ujmy 20.000 eur polovicu, teda 10.000 eur pre každého zo žalobcov. Keďže žalobkyni 1/ bolo doterajšími rozhodnutiami súdu prvej inštancie priznaných 6.500 eur, a žalobcovi 2/ bolo priznaných 5.000 eur, zmenil odvolací súd napadnutý zamietavý výrok čiastočne tak, že žalobkyni 1/ priznal ešte 3.500 eur a žalobcovi 2/ ešte 5.000 eur, ako je uvedené vo výroku. Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia už doručením, určil odvolací súd dlhšiu než len zákonnú trojdňovú lehotu na plnenie, a to lehotu 15 dní od právoplatnosti. Vo zvyšku napadnutý zamietavý výrok potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z porušenia práv na ochranu osobnosti je potrebné posudzovať úspech vo veci v zásade z hľadiska rozhodnutia o základe tohto nároku, teda z hľadiska danosti samotného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a nie podľa pomeru priznanej/žalovanej sumy, ktorý je do istej miery závislý od úvahy súdu (I. ÚS 204/2017-13 z 19.4.2017). Vychádzajúc z uvedeného boli žalobcovia v konaní plne úspešní a patrí im nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v plnom rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie j e odvolanie p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).