Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/226/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200552 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3019200552.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: A. L.., so sídlom: I. XXXX, K., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom: Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Riaditeľ Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj, Hurbanova 59, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o námietkach č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 13. novembra 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. XXXX/ XX/XXXX zo dňa 13. novembra 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 13.11.2019, ktorým žalovaný podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 nevyhovel námietkam žalobcu proti záväznému pokynu uloženému Slovenskou obchodnou inšpekciou so sídlom v Trenčíne žalobcovi pri výkone kontroly dňa 05.11.2019 a tento potvrdil v pôvodnom znení: Zabezpečiť, resp. uviesť Obchodné podmienky internetového obchodu prebiehajúceho na stránke N. do súladu so všeobecne platnými právnymi predpismi (zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), zodpovedá: A. L.. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia potvrdil zistené porušenie: - § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode spočívajúce v uvedení neaktuálnej adresy orgánu dohľadu, - § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 102/2014 v čl. 3 VOP v nejasne formulovanej dĺžke dodacej lehoty, - § 53 ods. 4 písm. k) OZ v čl. 4 VOP, v časti Storno objednávky o povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 20 % ( spoločne so 100 % hodnoty celkovej objednávky), - § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 a § 3 ods. 1 písm. h) a i) zákona č. 102/2014 v čl. 5 VOP, v časti Odstúpenie od zmluvy pri tovare vyrábanom nie na mieru nie je poučenie o možnosti odstúpiť od zmluvy, o podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy, poučenie o povinnosti znášať náklady na vrátenie tovaru a že na internetovej stránke predajcu nie je vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy. 2. Žalobca namietal, že zo záhlavia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že o námietkach rozhodol v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. riaditeľ inšpektorátu, a preto o námietkach nebolo rozhodnuté právomocným druhostupňovým orgánom. Tiež z neho nevyplýva z akého ustanovenia odvodzuje konajúci orgán svoju právomoc. Výrok napadnutého rozhodnutia žalobca považoval za neurčitý a nekonkrétny. Poukázal na to, že v danom prípade nie je zrozumiteľným spôsobom uvedené v akom rozsahu sa žalobcovi uložila povinnosť dodržiavať zákon č. 102/2014 Z.z., t.j. nie je špecifikované uložené opatrenie. 3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe žiadal správnu žalobu zamietnuť. K jednotlivým námietkam uviedol, že riaditeľ inšpektorátu nevystupuje ako samostatný správny orgán, ktorým je inšpektorát SOI, ale koná v mene inšpektorátu SOI. Poukázal na skutočnosť, že o námietkach bolo rozhodnuté v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 102/2014, ktorý je uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia. K námietke o neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že z obsahu inšpekčného záznamu je evidentné aké zmluvné podmienky boli porušené a vo vzťahu ku ktorým zákonným ustanoveniam. 4. V podanej replike žalobca zotrval na žalobných tvrdeniach a tieto v dotknutých častiach ďalej rozviedol. 5. Žalovaný v duplike vyjadril názor, že jeho doterajšie vyjadrenia k žalobe sú dostatočné. 6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup predchádzajúci jeho vydaniu podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba je dôvodná. 7. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a súdneho spisu správny súd zistil, že dňa 05.11.2019 inšpektori Inšpektorátu SOI Trenčín vykonali u žalobcu kontrolu súladu všeobecných obchodných podmienok a reklamačného poriadku internetového obchodu N. <O. prevádzkovaného žalobcom so zákonmi č. 128/2002 Z.z., 250/2007 Z.z. a 22/2004 Z.z. 8. O výsledkoch kontroly spísali inšpekčný záznam zo dňa 05.11.2019, v ktorom konštatovali vyššie uvedené porušenia a súčasne na mieste uložili žalobcovi záväzný pokyn, ktorého obsah je uvedený vyššie. S obsahom inšpekčného záznamu bol bezprostredne oboznámený aj kontrolovaný subjekt. 9. Voči vydanému záväznému pokynu podal žalobca námietky, kde vyjadril nesúhlas so zistenými nedostatkami. 10. Rozhodnutím riaditeľa Inšpektorátu SOI v Trenčíne č.XXXX/XX/XXXX zo dňa 13.11.2019 nebolo námietkam žalobcu vyhovené a záväzný pokyn v jeho pôvodnom znení bol potvrdený. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že riaditeľ inšpektorátu SOI sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi inšpektorov a dôvodnosti uloženia opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly. 11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej aj zákona) orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. 12. Podľa § 3 ods. 2 zákona slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to: a) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, b) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, c) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne pre Trenčiansky kraj, d) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj, e) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, f) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, g) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj, h) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. 13. Podľa § 3 ods. 3 zákona na čele Slovenskej obchodnej inšpekcie je ústredný riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky. Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva ústredný riaditeľ. 14. Podľa § 3 ods. 4 zákona inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého stupňa. 15. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona inšpektor na základe výsledkov kontroly predaja výrobkov alebo poskytovania služieb nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 16. Podľa § 6 ods. 2 zákona opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné. 17. Podľa § 12 zákona na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 19. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 20. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 21. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 22. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie súvisiace s výkonom inšpekčnej kontroly, ktorým žalovaný potvrdil opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov spočívajúcich v nesúlade konkrétnych vyššie označených ustanovení Všeobecných obchodných podmienok obchodného portálu N.> prevádzkovaného žalobcom s príslušnými právnymi predpismi. 23. Výsledky kontroly boli premietnuté do inšpekčného záznamu, ktorý nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je ani výsledkom správneho konania. Napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože záznam je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistení o porušení povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právneho postavenia žalobcu, čím sa zakladá preskúmateľnosť samotného inšpekčného záznamu v rozsahu uložených povinností. Je preto nevyhnutné, aby ukladaná povinnosť bola formulovaná jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby nebolo pochýb čo presne má kontrolovaný subjekt na základe prijatého opatrenia vykonať. Aj pre prejednávaný prípad tak platí, že zo znenia samotného opatrenia musí presne vyplývať ktoré konkrétne ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok má dať žalobca do súladu s ktorými právnymi predpismi. 24. Kontrolovaný subjekt, ktorý sa cíti uloženými opatreniami ukrátený na svojich právach, sa môže voči nim brániť námietkami, o ktorých rozhoduje riaditeľ inšpektorátu, ktorý je tak v súlade s § 6 ods. 2 zákona pri rozhodovaní o námietkach proti uloženým opatreniam v pozícii druhostupňového správneho orgánu oprávneného preskúmať dôvodnosť a zákonnosť ich uloženia. Z formulácie a z účelu ustanovenia § 6 ods. 2 zákona možno tiež vyvodiť, že žalovaný o námietkach koná postupom, ktorého výsledok musí spĺňať náležitosti preskúmateľného administratívneho rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Jadrom celého rozhodnutia je pritom jeho výrok, ktorým sa rozhoduje vo veci samej (v merite). Pre znenie výroku tiež platí obdobne to, čo bolo uvedené vyššie. Výroková časť musí byť konkrétna a zrozumiteľná čo do ukladaných povinností, t.j. z obsahu výroku musí presne vyplývať ktoré konkrétne ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok sa musia zosúladiť so zákonom. Vyžaduje sa preto, aby správny orgán výrok koncipoval dostatočne určito a konkrétne, aby mohol byť vykonateľný aj bez ohľadu na znenie odôvodnenia, resp. obsah ostatnej časti rozhodnutia. Preto ak žalovaný potvrdzuje alebo preberá znenie námietkami napadnutého opatrenia na mieste z vykonanej kontroly, to sa stáva súčasťou preskúmavaného rozhodnutia, ktoré musí spĺňať požiadavku konkrétnosti, jasnosti, nezameniteľnosti a tým pádom aj jeho preskúmateľnosti. Uvedeným nárokom podľa názoru správneho súdu vyhovuje len také znenie výroku, v ktorom budú konkrétne a presne vymedzené tie časti Všeobecných obchodných podmienok, ktoré podľa názoru žalovaného nezodpovedajú zákonným parametrom a ktoré sa preto majú zosúladiť s konkrétnymi právnymi predpismi. Nakoľko tomu tak v súdenej veci nie je, správny súd považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť (§191 ods. 1 písm. d) SSP). 25. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu, tie správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona vyplýva oprávnenie riaditeľa inšpektorátu rozhodovať o námietkach proti opatreniu uloženému na mieste počas výkonu kontroly, čím je jednoznačne daná jeho právomoc konať vo veci. Žalovaný tak pri rozhodovaní o námietkach, teda v konaní, ktoré procesne nepodlieha Správnemu poriadku, vystupuje ako osobitný dozorný správny orgán druhého stupňa. Žalovaný mal byť preto podľa správneho súdu uvedený v záhlaví nepadnutého rozhodnutia. Predmetný nedostatok však nemá žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia o námietkach, nakoľko označenie žalovaného je uvedené v závere napadnutého rozhodnutia pri podpise konajúcej oprávnenej osoby. Z uvedeného je tak zrejmé kto vo veci rozhodoval a že sa jednalo o subjekt, ktorý je na to oprávnený zo zákona. V súvislosti s ustanovením § 6 ods. 2 zákona treba zdôrazniť, že žalovaný ho výslovne označil vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia, čim naplnil svoju povinnosť podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku uviesť ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pre ktorú skutočnosť napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu bude povinný odstrániť vytýkaný dôvod nezákonnosti a vydať nové rozhodnutie, ktoré bude spĺňať náležitosti preskúmateľného rozhodnutia. 27. Podľa § 168 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 28. S poukazom na ustanovenie § 168 ods. 1 SSP správny súd v konaní úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.