KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín25. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/43/2017 z 25. 10. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. októbra 2017, sp. zn. 19CoP/43/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3616202786.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/43/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616202786
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616202786.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. R.,
nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. XXX, zastúpeného U. a U.,
doručovacia adresa: P., zastúpenej L., o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zmenu
výroku o správe majetku maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo
dňa 13. marca 2017, č.k. 1P/64/2016-173, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh otca na zníženie
vyživovacej povinnosti, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (I.) zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti na maloletú X. a (II.) zamietol návrh matky na zmenu výroku o správe majetku maloletej X..
Rozsudok v časti o výživnom odôvodnil tým, že otec maloletej X. podal návrh na zníženie výživného z
350 eur na 200 eur mesačne, v ktorom uviedol, že po 9 mesiacoch sa mu zmenili majetkové a finančné
pomery natoľko, že si nemôže dovoliť platiť výživné, tak ako si ho rodičia dohodli v rodičovskej dohode.
Súdu predložil účtovnú závierku spoločnosti X.-Z., s.r.o., v ktorej je konateľom, za rok 2015, podľa
ktorej bol výsledok hospodárenia 4.715 eur. Zároveň súdu predložil aj daňové priznanie tejto spoločnosti
za rok 2015, kde základ dane bol 4.715 eur. Porovnaním tohto daňového priznania s daňovým priznaním
za rok 2014 súd zistil, že základ dane za rok 2015 bol o necelých 200 eur vyšší ako za rok 2014.
Vzhľadom na toto porovnanie mal súd prvej inštancie za to, že otcove príjmy z podnikania nepoklesli.
Otec tvrdil, že nemá žiadny nehnuteľný a hnuteľný majetok. Jeho spoločnosť však vlastní motorové
vozidlo značky MAN a zo správy súdneho exekútora vyplynulo, že eviduje vo vlastníctve povinného
(otca) motorové vozidlo Chevrolet Captiva a motorové vozidlo Iveco Eurocargo ML. Tvrdenie otca, že
sa proti nemu vedú viaceré exekúcie, je pravdivá. Súd po preskúmaní majetkových pomerov zistil, že
mesačný príjem otca (podľa jeho vlastného vyjadrenia) je cca 2.600 eur brutto. Jeho výdavky sú 400 eur
za bývanie, 150 eur na stravu, 200 eur na benzín a 70 eur ďalšie výdavky. Platí výživné na tri deti
spolu vo výške 750 eur. Po odrátaní týchto výdavkov zostane otcovi suma 500 eur. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že akceptuje, že otec musí splácať voči nemu vedené exekúcie, tieto exekúcie však boli
začaté pred schválením rodičovskej dohody, v ktorej otec súhlasil s výškou výživného 350
eur mesačne. Zo správy lekárky maloletej X. vyplynulo, že maloletá má veľmi vážne zdravotné problémy,
vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť. Musí absolvovať pravidelne cvičenia a rehabilitácie. Matka zvláda
starostlivosť veľmi obetavo s pomocou svojej rodiny. Matka maloletej je sama ZŤP a poberá invalidný
dôchodok a rodičovské príspevky spolu vo výške 428,42 eur bez výživného. Výdavky
na bývanie a cestovanie predstavujú 400 eur mesačne. Zdravotná starostlivosť je finančne nákladná



a maloletá potrebuje rôzne špeciálne pomôcky. Z dôvodu nutnosti neustálej starostlivosti o maloletú
si matka svoj príjem nemôže zvýšiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k takej zmene
pomerov u otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletú. Súd prvej inštancie prihliadol
aj na potreby maloletej, na ktorú sú výdavky, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, vyššie. Právne
súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 63 ods.
1, ods. 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti,
podal včas odvolanie otec prostredníctvom svojej zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že zníži výživné navrhovateľa na sumu 200 eur v zmysle
návrhu. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci a nejasne
aplikoval zákonné ustanovenia, vzťahujúce sa na predmetnú vec, ktoré navyše
interpretoval svojvoľne. Tvrdenia súdu, že otec prezentoval v konaní, že nie je vlastníkom žiadneho
hnuteľného, resp. nehnuteľného majetku, nie sú pravdivé, no bez ohľadu na ich pravdivosť to nemá
žiaden vplyv na merito veci, nakoľko to neovplyvňuje výšku jeho príjmu a schopnosť uhrádzať stanovenú
výšku výživného. Rodičovská dohoda bola už v čase jej uzavretia na hranici jeho možností. Je jediným
spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzením, teda jeho príjem cca 2.600 brutto mesačne nie je
príjmom, s ktorým hospodári, ako to je uvedené v odôvodnení rozsudku, ale je nevyhnutné od neho
odpočítať náklady súvisiace s prevádzkovaním podnikateľskej činnosti, rovnako z uvedeného príjmu
uhrádza preddavky na sociálne a zdravotné poistné a nemožno opomenúť povinnosť uhrádzať platby
súvisiace s daňovými povinnosťami. Príjem a celkové výdavky mu neumožňujú uhrádzať stanovenú
výšku výživného. Aj keď exekučné konania, ktoré sú voči nemu vedené, boli začaté ešte pred podpisom
rodičovskej dohody, ich reálny výkon nastal až v súčasnosti. Úhrady týchto exekučných konaní výrazne
zasiahli do jeho majetkových pomerov. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neskúmal reálne potreby
a výdavky na maloletú. Všetky výdavky, ktoré boli zo strany matky uvedené, boli na
domácnosť, nie na maloletú. Nikto nespochybňuje zdravotný stav maloletej, avšak požiadavky matky
sú vo vzťahu k pomôckam a liečebným procesom nevyhnutným pre maloletú (nie tým,
ktoré by boli vhodné, no s ohľadom na ich dostupnosť a cenu nie sú nevyhnutné) nadštandardné. Nie
je možné diskriminovať ďalšie deti odvolateľa len preto, že majú vyhovujúci zdravotný stav. Je zrejmé,
že matka maloletej jej poskytuje celodennú starostlivosť, no mohla by zvážiť umiestnenie dieťaťa do
vhodného zariadenia na určitý čas počas dňa, kde by mu bola poskytnutá adekvátna starostlivosť a
zároveň by mohla aj sama finančne prispieť na jej liečbu. Aj v prípade, ak by sa tak nestalo, je tu
možnosť práce z domu. Napokon otec maloletej v odvolaní uviedol, že od 02.05.2017 sa v dôsledku
nedostatku kontraktov a neskorých alebo žiadnych úhrad zo strany zmluvných partnerov rozhodol
ukončiť podnikateľskú činnosť a nastúpiť do trvalého pracovného pomeru ako zamestnanec.

3. Opatrovník maloletej k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne a žiada ho potvrdiť.
4. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd akceptoval, že od
mesačného príjmu otca cca 2.600 eur brutto je potrebné odpočítať náklady súvisiace s prevádzkovaním
jeho podnikateľskej činnosti. Avšak ako bolo prezentované aj na pojednávaní, je nezvyčajné,
že - ako vyplýva z peňažného denníka, ktorý predložil otec do konania - otec robí mimoriadne často
výbery vysokých súm (napr. v mesiaci jún 2016 vybral dňa 07.06.2016 sumu 1.500 eur, dňa 19.06.2016
sumu 1.000 eur, dňa 21.06.2016 sumu 1.000 eur a dňa 28.06.2016 sumu 1.800 eur). Otec maloletej
nezdokladoval dôvodnosť týchto výberov a použitie týchto súm. Matka maloletej poukázala na to, že ak
otec argumentuje tým, že býva so svojou plnoletou dcérou Y., a preto nemôže vymeniť byt za menší,
je potrebné zistiť, či dcére Y. prispieva aj jej matka na náklady bytu. Ak nie, tak by to znamenalo, že
okrem platieb výživného a školného na ňu otec prispieva ešte vo vyššej miere, ako deklaroval. Otec
maloletej tvrdí, že sa od 02.05.2017 zamestnal, avšak toto tiež nezdokladoval pracovnou zmluvou. Ďalej
matka uviedla, že starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa jej neumožňuje zamestnať sa ani
na krátky čas. Podala dvakrát žiadosť do špeciálnej škôlky v P., kde ju odmietli s tým,
že dcéra má taký ťažký zdravotný stav, že také deti tam neberú. V špeciálnej materskej škole v Z.
by ju prijali, ale len pod podmienkou, že tam bude s mal. X. aj matka, čo opäť odôvodnili jej ťažkým
zdravotným postihnutím, takže reálne ju nemôže dať ani do škôlky. Rehabilitačné pobyty, ktorých sa
zúčastňujú, má odporučené neurológom, nejde o nijaké nadštandardné požiadavky. Rodičovská dohoda
bola výsledkom konsenzu dvoch strán, otec ju akceptoval a navyše navrhoval, že uhradí tiež jednu
polovicu mimoriadnych výdavkov vo výške nad 150 eur a taktiež zabezpečí dvakrát do
roka odvoz maloletej X. do zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia zdravotníckej



starostlivosti. Tieto jeho návrhy sa dostali aj do rozsudku, avšak táto časť rozsudku
nebola zo strany otca maloletej ani jedenkrát splnená.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že na požiadanie súdu doložil v konaní peňažný
denník, pričom s ohľadom na jeho rozsiahlosť nebolo možné špecifikovať každú jednu úhradu, výbery
a ostatné finančné operácie. Ak ide o výbery vyšších súm, na ktoré poukazuje matka, tieto súvisia
s podnikateľskou činnosťou otca a jeho obchodnej spoločnosti. Fungovanie obchodnej spoločnosti s
autodopravou v sebe zahŕňa mnohé náklady, ako platby súvisiace s pohonnými hmotami, úhradami
DPH, servisu vozidiel. Na dcéru Y. nemá stanovenú vyživovaciu povinnosť, prispieva jej podľa svojich
možností, no s ohľadom na požiadavky matky maloletej X., ktoré si uplatňuje prostredníctvom
exekučných a súdnych konaní, nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť tak voči plnoletej
dcére, ako aj neplnoletému synovi, ktorému za posledné mesiace posielal len 1/3 výživného stanovenú
súdom (bola stanovená vo výške 300 eur). S jeho matkou sa však vedel vždy dohodnúť, preto nebolo
potrebné žiadať o žiadnu úpravu výživného. Otec je v súčasnosti už v
pracovnoprávnom pomere a má status zamestnanca, čo preukazuje pracovná zmluva, ktorú priložil.
K tomuto kroku pristúpil z dôvodu, že situácia v jeho podnikateľskej činnosti bola zlá, jeho príjmy
nepokrývali výdavky, narastali mu neuhradené pohľadávky, navyše sa mu jeho nákladné motorové
vozidlo, s ktorým vykonával svoju činnosť, pokazilo a nemal prostriedky na jeho opravu, ktorá bola
pomerne nákladná. Obchodná spoločnosť ešte figuruje v obchodnom registri, no jej likvidácia s ohľadom
na mnohé záväzky nebude jednoduchá. Otec súhlasil s dohodou, nakoľko si myslel, že bude schopný
plniť vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške, no narastajúce výdavky a platobná neschopnosť
mu to nedovoľujú. Nemožno opomenúť ani fakt, že ani výška daňového priznania neodôvodňuje tak
vysoko stanovenú vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť je nad jeho možnosti.

6. Matka v druhom písomnom vyjadrení uviedla, že nežiadala špecifikovať každú úhradu v peňažnom
denníku, ale len výbery súm nad 1.000 eur. Otec ich podľa nej nevie preukázať, inak by to už urobil. To,
že výška daňového priznania nekorešponduje s výživným 350 eur mesačne, muselo byť otcovi zrejmé
už pri uzatváraní rodičovskej dohody. Aj v konaní o zníženie výživného však uvádzal svoj
hrubý príjem cca 2.600 eur a vyšší daňový základ. Otec už v odvolaní zo dňa 03.05.2017 tvrdil, že sa
zamestnal, avšak žiadnu pracovnú zmluvu vtedy nepredložil. K druhému vyjadreniu priložená pracovná
zmluva má ako deň nástupu do práce uvedený dátum až 03.07.2017 a je uzatvorená s kamarátom
otca maloletej X.. Pri hľadaní na internete je možné nájsť v danej lokalite hneď niekoľko lepšie platených
ponúk (nástupný plat od cca 1.000 eur). Otec nepredložil žiadny dôkaz, že začala likvidácia spoločnosti
X.-Z., s.r.o., a preto je možné, že vykonáva činnosť aj naďalej.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387
ods. 1, 2 CSP.

8. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh matky na zmenu výroku o správe
majetku maloletej X., nebol odvolaním napadnutý, preto odvolací súd tento výrok nepreskúmaval.

9. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery.
Citované ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v
čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane
detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov,
a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích
povinností.

10. Súd prvej inštancie v súlade s citovaným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje
dokazovanie na to, či na strane detí a ich rodičov došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie
výživného.

11. V danom prípade bola posledná úprava výživného vykonaná len 9 mesiacov pred podaním
návrhu na zníženie výživného, a to rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 1P/51/2015
z 02.10.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Už v tom čase otec maloletej X. podnikal



prostredníctvom spoločnosti X.-Z., s.r.o., v ktorej bol (a stále je) jediným spoločníkom a konateľom
(živnosť otec ukončil ku dňu 14.08.2014, avšak sám potvrdil, že pokračoval v podnikaní prostredníctvom
uvedenej spoločnosti). Ak otec argumentoval tým, že sa mu v podnikaní nedarí a dokonca,
že podnikanie ukončil, k tomu nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy. Podľa výpisu z obchodného
registra spoločnosť nie je v likvidácii. Naopak, z dôkazov založených v spise (daňové priznania, účtovná
závierka a peňažný denník) vyplýva, že výsledok hospodárenia spoločnosti X.-Z., s.r.o.
sa v roku 2015 zlepšil a jej majetok mierne vzrástol. Čo je však podstatnejšie, ako poukázala matka
maloletej, otec nevysvetlil výbery vysokých súm, ktoré sú zaznačené v peňažnom denníku (1.400 eur
dňa 12.01.2016, 700 eur 26.01.2016, 1.000 eur 02.02.2016, 1.000 eur 09.02.2016, 800 eur 08.03.2016,
1.400 eur 10.05.2016, 1.000 eur 17.05.2016, 1.500 eur 24.05.2016, 1.500 eur 07.06.2016, 1.000 eur
19.06.2016, 1.000 eur 21.06.2016, 1.800 eur 28.06.2016, 1.200 eur 06.07.2016, 1.400 eur 25.07.2016,
1.500 eur 02.08.2016, 1.400 eur 11.08.2016, 3.000 eur 16.08.2016, 2.000 eur 23.08.2016, 1.100 eur
03.09.2016, 1.000 eur 17.09.2016). Jeho vysvetlenie, že ide o výdavky firmy podnikajúcej v autodoprave,
vyznieva nedôveryhodne, keďže ostatné nákladové položky sú v peňažnom denníku výslovne označené
ako „pohonné hmoty“, „DPH“, „autopríslušenstvo“, „mýtne poplatky“, kým vyššie uvedené položky sú
označené „výber z BU“. Pokiaľ sú proti otcovi maloletej vedené exekúcie, tieto sa začali v čase pred
uzavretím rodičovskej dohody, teda aj keď skutočný výkon niektorých exekúcií nastal až v súčasnosti,
otec si už v čase uzavretia rodičovskej dohody musel byť vedomý výšky svojich dlhov a skutočnosti, že
sa začalo ich vymáhanie prostredníctvom exekúcií. Vzhľadom k tomu, že otec nepreukázal ukončenie
podnikania prostredníctvom spoločnosti X.-Z., s.r.o., považoval odvolací súd za irelevantné,
že otec predložil pracovnú zmluvu (okrem toho pracovná zmluva tiež vyznieva pochybne, keďže to, že
sa zamestnal „od 02.05.2017“, uviedol otec už v odvolaní zo dňa 03.05.2017, avšak pracovnú zmluvu
pripojil až k vyjadreniu z 03.07.2017, pričom táto pracovná zmluva je datovaná 03.07.2017 a je v nej
dohodnutá minimálna mzda).

12. K zmene pomerov od posledného rozhodovania nedošlo ani na strane matky, ktorá je stále invalidná
dôchodkyňa a jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku 200 eur a rodičovského príspevku vo
výške 227 eur (vrátane prídavku na dieťa). Zmena nenastala ani na strane maloletej X., ktorá si podľa
lekárskej správy, založenej v spise, vyžaduje 24 hodín intenzívnu starostlivosť, náročné
kŕmenie a prípravu jedla, sledovanie vyprázdňovania a močenia, neustále sledovanie pri epileptických
záchvatoch, niekoľkokrát denne masáže, cvičenie, rehabilitáciu, pobyty v nemocniciach, rehabilitačných
zariadeniach, náročné podávanie liekov na podporu srdca, stabilizáciu epilepsie. Dieťa je hypotonické,
má nekoordinované pohyby, epileptické záchvaty, očný kontakt nenadväzuje, nevníma, spätná väzba
nie je, neotočí sa, nedvíha tielko v polohe na brušku, je kŕmená kašovitou stravou, má veľké problémy
s vyprázdňovaním, niekedy je nutné stolicu vybaviť manuálne. Ak matka uviedla, že náklady na lieky
sú 80 eur mesačne, neznamená to, že matka nemá žiadne iné náklady v súvislosti so starostlivosťou o
mal. X.. Zo správy opatrovníka vyplýva, že len cestovné k lekárom stojí každý mesiac 150 eur, okrem
toho dieťa potrebuje aj rehabilitačné pobyty, ktoré sú v tomto veku mimoriadne dôležité, osobitnú stravu,
zdravotnícke pomôcky.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď uzavrel, že nebola
preukázaná zmena pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

14. Vzhľadom k tomu, že zástupkyňa matky vo vyjadrení k odvolaniu uplatnila trovy odvolacieho
konania, odvolací súd v zmysle § 57 CMP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, pričom aplikoval
ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Odvolací súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o
trovách v mimosporovom konaní, keďže nešlo o osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, §
54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť,
resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia na okresnom súde. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3616202786)

  1. 13. 3. 2017Rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/64/2016 z 13. 3. 2017potvrdené
  2. 25. 10. 2017Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/43/2017 z 25. 10. 2017 (toto rozhodnutie)