Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200085 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: KT - STAV, s.r.o., Žilinská 790/17, 017 17 Považská Bystrica, IČO: 36 319 414, zast. JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., Slovenských partizánov 1131/51, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, č. OPS/BEZ/2015/4440, O-846/2016 zo dňa 12. januára 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Trenčíne opatrenie Národného inšpektorátu práce označené ako Oneskorene podané odvolanie - oznámenie, zo dňa 12.01.2017, č.k. OPS/BEZ/2015/4440, O-846/2016, z r u š u j e a vec žalovanému v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobca má právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 16.03.2017 domáhal zrušenia opatrenia žalovaného, a to neformálneho rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 12.01.2017, č.k. OPS/BEZ/2015/4440, O-846/2016, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napadnutým opatrením žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania oznámil, že jeho odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 10.11.2016 proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/ H zo dňa 05.02.2016, bolo podané až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalovaný súčasne v napadnutom opatrení konštatoval, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. IPTN/KAHIP/ ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016, považuje za právoplatné. 2. Zo správnej žaloby vyplýva, že dňa 07.07.2015 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2015/211, 050/2015/2.1/H zo dňa 03.07.2015, ktorým Inšpektorát práce Trenčín uložil pokutu žalobcovi vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím, č.k. OPS/ BEZ/2015/4440, O-427/2015 zo dňa 23.10.2015, rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Inšpektorát práce Trenčín vydal nové rozhodnutie, č.k. IPTN/KAHIP/ ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 08.02.2016 a proti ktorému podal žalobca odvolanie na poštovú prepravu dňa 23.02.2016. Po istom čase bolo na základe vlastného šetrenia žalobcom zistené, že odvolanie podané dňa 23.02.2016 nie je v evidencii Inšpektorátu práce Trenčín a nikdy mu nebolo doručené. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo správy Slovenskej pošty zo dňa 09.12.2016. Dňa 10.11.2016 žalobca opätovne zaslal Inšpektorátu práce Trenčín odvolanie zo dňa 23.02.2016 proti jeho rozhodnutiu, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016, a žiadal, aby bol spis postúpený nadriadenému orgánu - žalovanému a aby o odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté. Dňa 12.01.2017 žalovaný vyhotovil oznámenie (správnou žalobou napadnuté opatrenie), v ktorom konštatoval, že z podacieho lístka č. RP677319432SK nie je možné objektívne a reálne zistiť, aká konkrétna písomnosť bola obsahom uvedenej zásielky a zároveň dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene, teda až po márnom uplynutí zákonnej lehoty stanovenej na podanie odvolania. Žalovaný v oznámení konštatoval, že posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na deň 23.02.2016, naproti tomu však účastník konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie na poštovú prepravu až dňa 10.11.2016, teda až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný nezistil dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani dôvod na obnovu konania. Žalobca reagoval podaním zo dňa 06.02.2017, kde žalovanému poukázal na ustanovenia § 27 ods. 3 a 4 Správneho poriadku, podľa ktorých v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak. Zároveň žalobca žalovanému oznámil, že jeho právny zástupca nemal v týchto rokoch žiadnu inú komunikáciu s Inšpektorátom práce Trenčín, ani nezastupoval žiadneho iného klienta v konaní pred Inšpektorátom práce Trenčín. Jediným konaním advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu pred Inšpektorátom práce Trenčín bolo iba konanie týkajúce sa žalobcu a preto je zrejmé, že na poštovú prepravu sa dňa 23.02.2016 nemohla podať iná zásielka ako odvolanie proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016, keď zároveň bolo právnemu zástupcovi žalobcu zrejmé, že práve deň 23.02.2016 je tým dňom, kedy konči lehota na podanie odvolania proti uvedenému rozhodnutiu. 3. Podľa žalobcu s odkazom na príslušnú judikatúru (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 354/08, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/196/01 zo dňa 29.04.2002) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb. Konštatácia žalovaného o oneskorene podanom opravnom prostriedku výraznou mierou zasiahla do práv žalobcu a preto žalobca navrhol preskúmať zákonnosť tohto opatrenia žalovaného. Podľa názoru žalobcu je preukázané, že žalobca dňa 23.02.2016 podal na poštovú prepravu zásielku, o ktorej tvrdí, že bola odvolaním proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016. S odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 331/04, III. ÚS 249/08, IV. ÚS 379/08) je žalobca názoru, že vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte v prípade pochybností pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Ak neexistuje záver o nedodržaní zákonom stanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí sa vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol. 4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný stanoviskom doručeným správnemu súdu dňa 10.04.2017. Správnu žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Sumarizujúc tie skutočnosti, na ktoré poukázal už žalobca, žalovaný zdôraznil, že z podacieho lístka č. RP677319432SK nie je možné objektívne reálne a hodnoverne zistiť, aká konkrétna písomnosť bola obsahom uvedenej zásielky. Právny zástupca žalobcu podal odvolanie proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016, až po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania v zmysle § 54 ods. 2 Správneho poriadku. V dôsledku týchto vyhodnotení a zistení žalovaný vybavil odvolanie postupom podľa § 60 Správneho poriadku, ktorý prikazuje správnemu orgánu povinne preskúmať aj oneskorene podané odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný po posúdení možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov (§ 62 a § 65 Správneho poriadku) v situácii, keď už rozhodnutie Inšpektorátu práce č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016, nadobudlo právoplatnosť, urobil záver, že v danej právnej veci neexistuje žiaden zákonný dôvod na uplatnenie týchto mimoriadnych opravných prostriedkov a o tejto skutočnosti vyrozumel právneho zástupcu žalobcu, a to úradným listom datovaným dňom 12.01.2017, ktorý nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 47 Správneho poriadku. 5. Krajský súd v Trenčíne ako vecne, miestne a kauzálne príslušný správny súd preskúmal správnu žalobu a zistil, že bola podaná včas a je dôvodná. 6. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného, označené ako Oneskorene podané odvolanie - oznámenie, vyhotovené žalovaným dňa 12.01.2017, č.k. OPS/BEZ/2015/4440, O-846/2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový (odvolací) orgán verejnej správy vybavil odvolanie žalobcu, podané žalobcom ako účastníkom správneho konania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy - Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016. Vychádzajúc zo správnej žaloby je spornou otázka, či toto odvolanie žalobcu bolo v správnom konaní podané v zákonom stanovenej odvolacej lehote, alebo nie. 7. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil nasledovné: Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016, rozhodol o uložení pokuty v sume 2.000,- Eur žalobcovi za porušenie povinností špecifikovaných v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 08.02.2016. Právny zástupca žalobcu podal na pošte Považská Bystrica 1 dňa 23.02.2016 o 12:36 hod. doporučený list 1. triedy, podacie číslo RP677319432SK, ktorého adresátom bol Inšpektorát práce Trenčín, Hodžova 36, Trenčín. Dňa 11.11.2016 bolo Inšpektorátu práce Trenčín od právneho zástupcu žalobcu doručené podanie označené ako „Opätovné zaslanie odvolania proti rozhodnutiu IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51050/2015/2.1/H a žiadosť o postúpenie spisu nadriadenému orgánu,“ ktorého prílohou okrem kópie podacieho lístka pošty zo dňa 23.02.2016 bolo aj „Odvolanie proti rozhodnutiu IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016,“ vypracované právnym zástupcom žalobcu dňa 23.02.2016. Dňa 21.11.2016 bola Inšpektorátu práce Trenčín doručená „Žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016.“ K žiadosti bolo ako príloha pripojené vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 07.11.2016, z ktorého vyplýva, že podľa dostupných údajov z informačného systému Slovenskej pošty, a.s. bola zásielka s podacím číslom RP677319432SK dňa 23.02.2016 podaná a následne v preprave. Zo správy Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 15.11.2016 vyplýva, že v prevádzkových dokladoch dodávacej pošty Trenčín 1 ani v informačnom systéme Slovenskej pošty, a.s. zásielka RP677319432SK adresovaná Inšpektorátu práce, Hodžova 36 911 01 Trenčín, nebola zistená ako dodaná. 8. Podľa § 27 ods. 3 Správneho poriadku lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. 9. Podľa § 27 ods. 4 Správneho poriadku v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak. 10. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 11. V rámci právneho posúdenia spornej otázky správny súd považuje za vhodné predoslať, že odkazy žalobcu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky, sú aplikovateľné na skutkový stav v predmetnej veci iba sčasti, nakoľko ich podstata sa týka odstraňovania pochybností ohľadne konkrétneho dňa podania opravného prostriedku na poštovú prepravu pre nečitateľnosť odtlačku podacej počiatky pošty na obálke (III. ÚS 331/04), chýbajúceho podpisu právneho zástupcu účastníka konania na doručenke a z toho vyplývajúcich pochybností ohľadne začatia plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku pre nepreukázanie prevzatia písomnosti adresátom (III. ÚS 249/08), splnenia kumulatívne daných podmienok pre možnosť aplikácie právnej fikcie doručenia na konkrétny prípad (IV. ÚS 379/08), či preukázania včasnosti podania opravného prostriedku pri jeho podaní na poštovnú prepravu obyčajnou listovou zásielkou (NS SR sp. zn. 5Cdo/190/2010). Vo všetkých uvedených prípadoch zásielka s konkrétnym určiteľným a overiteľným obsahom bola vždy doručená adresátovi, ktorému bola určená, aj s príslušným obsahom, čo však nie je prípad preskúmavaný na základe podanej správnej žaloby, kde odvolanie účastníka administratívneho konania vôbec nebolo fyzicky doručené adresátovi (orgánu verejnej správy) pri súčasne vyjadrených pochybnostiach žalovaného o tom, či obsahom podanej zásielky vôbec bol žalobcom deklarovaný opravný prostriedok. Z uvedených rozhodnutí je však na druhej strane možné abstrahovať judikatúrou sa ustaľujúci princíp spočívajúci v tom, že nielen vo vzťahu k procesu, ale aj vo vzťahu k výsledku doručovania zásielok odosielaných orgánmi verejnej moci účastníkom konania alebo zásielok adresovaných orgánom verejnej moci od účastníkov konania je prípadné pochybnosti potrebné vykladať zásadne v prospech subjektov konajúcich pred orgánmi verejnej moci a výsledkom výkladu nemôže byť ujma na legitímnych očakávaniach účastníka konania konajúceho s dôverou vo funkčnosť systému doručovania listových zásielok. 12. Nakoľko konkrétne okolnosti spornej otázky, ktorá je predmetom tohto súdneho prieskumu, nie sú výslovne upravené žiadnym ustanovením Správneho poriadku, správny súd v zmysle základných princípov vyplývajúcich z ustanovení § 5 ods. 1 SSP a s odkazom na čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku dospel k záveru o potrebe takého prístupu k jej zodpovedaniu, ktorý bude v súlade s princípom spravodlivosti. Podľa názoru správneho súdu sa kritériám spravodlivého usporiadania vzťahov neprieči výklad, podľa ktorého riziko technického zlyhania systému poštovej služby alebo ľudského pochybenia zamestnanca jej prevádzkovateľa, dôsledkom ktorého je fyzické nedoručenie zásielky jasne a zrozumiteľne určenému adresátovi, zapríčinené napr. bližšie nevysvetliteľnou stratou zásielky v procese jej doručovania (vis maior), nemôže znášať účastník administratívneho konania, ktorý ako objednávateľ poštovej služby konal v dobrej viere vo vzťahu k prevádzkovateľovi poštovej služby a legitímne očakával dodanie riadne podanej zásielky určenému adresátovi, ak z konania objednávateľa poštovej služby, preukázaného príslušnými dôkazmi, je zrejmé, že splnil všetky ostatné právne, faktické (technické) povinnosti vyžadované od neho príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi konanie pred orgánmi verejnej správy, zákonom č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a aktuálne platnými poštovými podmienkami a ak so zreteľom na všetky okolnosti bolo možné v čase podania zásielky na poštovú prepravu zo strany objednávateľa poštovej služby dôvodne predpokladať, že zásielka bude fyzicky doručená adresátovi, a to v obvyklej dobe a obvyklým spôsobom. Aj za situácie, keď tieto legitímne očakávania objednávateľa poštovej služby nie sú naplnené, t.j. keď na poštovú prepravu podaný opravný prostriedok nie je fyzicky doručený adresátovi - orgánu verejnej moci, ktorý tak nemá možnosť oboznámiť sa s vecným obsahom opravného prostriedku a ani nemá ako nadobudnúť vedomosť, že opravný prostriedok bol vôbec podaný, je s poukazom na vyššie vysvetlený princíp potrebné mať za to, že opravný prostriedok bol podaný, aj to, že bol podaný v zákonom stanovenej lehote. 13. Správny súd z doposiaľ uvedeného má za to, že žalovaný pred vydaním (vyhotovením) napadnutého opatrenia nedostatočne zisťoval skutkový stav umožňujúci riadne posúdenie veci, najmä na podklade informácií poskytnutých právnym zástupcom žalobcu nepreveroval, či v období, kedy by za iných okolností bolo možné očakávať doručenie zásielky Inšpektorátu práce Trenčín, podanej právnym zástupcom žalobcu na poštovú prepravu dňa 23.02.2016, bola alebo nebola Inšpektorátu práce Trenčín doručená iná zásielka, ktorej adresátom bol právny zástupca žalobcu. S poukazom na uvedené úvahy preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP zrušil napadnuté opatrenie žalovaného a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. 14. Vychádzajúc z preukázaných skutočností, t.j. že zásielka s podacím číslom RP677319432SK bola dňa 23.02.2016 riadne podaná na prevádzke Slovenskej pošty, a.s., avšak nebola poskytovateľom poštovej služby zistená ako dodaná adresátovi - Inšpektorátu práce Trenčín, bude povinnosťou žalovaného po vrátení mu administratívneho spisu vecou sa opätovne zaoberať. Žalovaný v súčinnosti s prvostupňovým správnym orgánom preverí, či v období nasledujúcom po 23.02.2016 došlo k doručeniu inej zásielky Inšpektorátu práce Trenčín od právneho zástupcu žalobcu s dátumom podania na poštovú prepravu dňa 23.02.2016 alebo nie a v prípade negatívneho rezultátu bude žalovaný v ďalšom konaní vychádzať z toho, že k doručeniu zásielky došlo a že obsahom tejto zásielky bolo odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania podané jeho právnym zástupcom proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. IPTN/KAHIP/ROZ/2016/51, 050/2015/2.1/H zo dňa 05.02.2016. Následne žalovaný v rámci výkonu svojej právomoci druhostupňového orgánu verejnej správy o odvolaní meritórne rozhodne. 15. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP. 16. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.