Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200577 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3015200577.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: eZmluva.sk, s.r.o. so sídlom Dvory 1933/20, Púchov, IČO: 47 537 817, zastúpeného Advokát Ivor, s.r.o., Púchov, Mojmírova 1161/6 proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0777/99/2014 zo dňa 8. júna 2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná rozhodla o zmene časti výroku prvostupňového rozhodnutia č. R/0220/03/2014 z 15.10.2014 a ostatnú časť výroku vrátane uloženej sankcie ponechala bez zmeny. Žalobca v žalobe uviedol, že uvedenými rozhodnutiami mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur za to, že dňa 05.06.2014 zaslal obchodnej spoločnosti COMMERCE INVEST s.r.o. Poprad prostredníctvom e-mailovej správy ponuku na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb. Uvedená spoločnosť mu zaslala odpoveď, že si v budúcnosti neželá ďalšie podobné obchodné ponuky, čo žalobca rešpektoval. Následne dňa 14.08.2014 pracovníci žalovanej u neho vykonali kontrolu zameranú na prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 508/2014, konkrétne na dodržiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame a zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Dňa 22.09.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania o uložení postihu podľa § 11 ods. 3 písm. c/ zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a následne dňa 20.10.2014 mu bolo doručené rozhodnutie č. SOI TN zo dňa 15.10.2014 o uložení pokuty pre porušenie § 3 ods. 7 zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný a žalobca nepreukázal predchádzajúci súhlas na zasielanie reklamných ponúk, zaslaná e-mailová správa predstavuje prezentáciu produktu - on-line služby, bez ohľadu na ust. § 62 zák. č. 351/2011 Z.z. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná v napadnutom rozhodnutí. 2. Žalobca namietal, že právna úprava zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách má prednosť pred právnou úpravou zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame, upravuje možnosť zasielať obchodné ponuky medzi podnikateľmi - právnickými osobami bez ich predchádzajúceho súhlasu. Obchodná spoločnosť COMMERCE INVEST s.r.o., ktorej bola e-mailová správa zaslaná, je podnikateľom, právnickou osobou, a nie spotrebiteľom. Žalobca konal v súlade s ust. § 62 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z.z., a preto nemôže byť sankcionovaný za takéto povolené konanie. Zároveň žalobca namietal výšku uloženej sankcie, ktorú považuje za neprimerane vysokú, a to s ohľadom na skutočnosť, že obchodnej spoločnosti COMMERCE INVEST s.r.o. nebola spôsobená žiadna škoda, či iná ujma, ďalšie správy jej neboli zasielané a nešlo o opakované porušenie zákona. V odôvodnení rozhodnutia chýba správna úvaha o výške sankcie, ktorá je neprimerane vysoká, šikanózna a priam likvidačná. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že inšpektori SOI vykonali u žalobcu dňa 14.08.2014 kontrolu, pri ktorej bolo zistené, že účastník konania porušil zákaz šírenia reklamy prostredníctvom elektronickej pošty bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy v zmysle § 3 ods. 7 zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že pisateľovi podnetu dňa 05.06.2014 o 18.04 hod. zaslal elektronickou poštou nevyžiadanú reklamu, obsahom ktorej bola ponuka on-line služby "Právne očko". Vzhľadom k tomu bolo začaté správne konanie, žalobca napriek poučeniu sa k predmetu konania nevyjadril, nenavrhol doplnenie dokazovania. Na základe zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán vydal dňa 15.10.2014 rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 300 eur pre porušenie zákazu šírenia reklamy prostredníctvom elektronickej služby bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy v zmysle § 3 ods. 7 zákona o reklame. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Žalovaná preskúmala napadnuté rozhodnutie a zistila dôvod na jeho zmenu v súvislosti s postavením podávateľa podnetu, ktorý bol predmetom kontroly. Zvyšnú časť výroku prvostupňového rozhodnutia vrátane uloženej sankcie ponechal odvolací orgán bez zmeny. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, v súlade so zásadami správneho konania, na základe spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali zistený skutkový stav. K tvrdeniu žalobcu, že išlo o ponuku na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb a nemohlo ísť o reklamu, žalovaná poukázala na znenie ust. § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o reklame. Žalobca ponúkal adresátovi e-mailovej správy on-line službu "Právne očko" súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, pričom tak konal s cieľom uplatniť tento produkt na trhu. Žalobca bol povinný rešpektovať pravidlá a obmedzenia stanovené príslušnou právnou úpravou vrátane úpravy v zákone o reklame. Plnenie obsahových náležitostí reklamy v zmysle § 62 zákona o elektronických komunikáciách nebolo predmetom kontroly ani postihu žalobcu. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, že zákon o reklame a zákon o elektronických komunikáciách upravujú tú istú právnu normu, no so vzájomným rozporom. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalobcu, že výška pokuty bola nedostatočne odôvodnená, nakoľko správne orgány vo svojich rozhodnutiach postupovali v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu. Pri určovaní výšky pokuty bolo tiež prihliadnuté na okolnosti uvedené v § 11 ods. 4 zákona o reklame. Za predmetné porušenie stanovuje zákon o reklame možnosť uloženia sankcie až do výšky 66.400 eur, a preto výška pokuty 300 eur nie je prísna, nevybočuje z rozhodovacej praxe správnych orgánov v obdobných prípadoch. 4. Rozsudkom zo dňa 24.11.2015, č.k. 11S/47/2015-32 tunajší súd rozhodol o žalobe tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil z dôvodu, že výrok rozhodnutia žalovanej je nezákonný a spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 5. Na odvolanie žalovanej proti uvedenému rozsudku Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením zo dňa 7. marca 2017 sp. zn. 4Sžo/16/2016 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že sa nestotožnil s názorom krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej pre nezákonnosť výroku, výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočne určitý a zrozumiteľný a úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude rozhodnúť o žalobe a realizovať prieskum rozhodnutí správnych orgánov prvého a druhého stupňa. 6. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vo veci vykonal prieskum napadnutých rozhodnutí a postupy správnych orgánov podľa § 177 nasl. SSP, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom žalovanej a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov. 7. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej a I. stupňového správneho orgánu, ktorým bola podľa § 11 ods. 3 písm. c/. zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložená peňažná pokuta vo výške 300,- eur pre porušenie § 3 ods. 7 zák. o reklame. 8. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že dňa 14.8.2014 bola v prevádzke žalobcu na základe podnetu č. 508 vykonaná kontrola inšpektormi SOI, zameraná na dodržiavanie ustanovení zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Pri výkone kontroly boli zistené nedostatky, na základe čoho bolo voči žalobcovi začaté správne konanie. Oznámenie o začatí správneho konania pre porušenie § 3 ods. 7 zák. č. 147/2001 Z.z. prevzal žalobca dňa 22.9.2014. V oznámení bol žalobca riadne poučený o práve vyjadriť sa k dôvodom konania do 8 dní a navrhnúť doplnenie dokazovania. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania nevyjadril, nenavrhol doplnenie dokazovania. 9. Správny orgán I. stupňa - SOI, Inšpektorát SOI so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj rozhodnutím č. R/0220/03/2014 zo dňa 15.10.2014 uložil žalobcovi pre porušenie povinnosti zistené pri prešetrení spotrebiteľského podania č. 508 dňa 14.8.2014 v prevádzke eZmluva.sk, s.r.o. Dvory 1933/20 Púchov a to: pre porušenie zákazu šíriť reklamu elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, pretože ste z e-mailovej adresy [email protected] <mailto:[email protected]> dňa 05.06.2014 zaslali elektronickou poštou na e-mailovú adresu [email protected] <mailto:[email protected]> reklamnú ponuku bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, čím bol porušený § 3 ods. 7 zák. č. 147/2001 z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pokutu vo výške 300,- eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na zistenia inšpektorov v inšpekčnom zázname zo dňa 14.08.2014 a zaoberal sa tvrdeniami žalobcu uvedenými v inšpekčnom zázname. Žalobca nepoprel, že e-mail zaslal a išlo o ponuku na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb, nešlo teda o reklamu, ale o obchodnú ponuku, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 351/2001 Z.z. Správny orgán poukázal na to, že podľa obsahu emailu ide o prezentáciu produktu - online služby Právne očko s cieľom uplatniť uvedený produkt na trhu, preto túto ponuku posudzoval v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. o reklame a to bez ohľadu na ust. § 62 zákon a č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorého dozorovanie nespadá do jeho pôsobnosti. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadal na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, ktorými je poškodenie práv príjemcu reklamy pri porušení zákazu šírenia reklamy elektronickou poštou bez jeho predchádzajúceho súhlasu, poškodenie jeho ekonomických záujmov, v dôsledku preplňovania e-mailovej schránky reklamou, o ktorú nemá záujem a v dôsledku pre neho zbytočného pripojenia k internetu. Pokutu podľa § 11 ods. 3 písm. c) zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame môže správny orgán udeliť až do výšky 66.387,83 eur. Správny orgán uložil pokutu vo výške 300 eur, nakoľko ju považuje za primeranú k zistenému skutkovému stavu. 10. Na odvolanie žalobcu proti I. stupňovému rozhodnutiu žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poruadku rozhodnutím č. SK/0777/99/2014 zo dňa 8.6.2015 vyššie uvedené rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu vo výrokovej časti zmenil tak, že z časti „pri prešetrení spotrebiteľkého podania č. 508“ vypustil slovo „spotrebiteľského“. Ostatnú časť výroku vrátane uloženej sankcie ponechal bez zmeny. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil dôvod na zmenu výrokovej časti rozhodnutia, keď podnet na vykonanie kontroly u žalobcu podala obchodná spoločnosť, ktorá nebola spotrebiteľom a preto bolo potrebné predmetný prívlastok podania č. 508 vypustiť. Dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo prehodnotenie výšky pokuty žalovaný nezistil. Poukázal na to, že kontrolou vykonanou inšpektormi SOI bolo presne a spoľahlivo zistené, že účastník konania porušil zákaz šírenia reklamy prostredníctvom elektronickej pošty bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, konaním uvedeným v rozhodnutí I. stupňového orgánu. Za zistený nedostatok účastník konania ako šíriteľ reklamy zodpovedá v plnom rozsahu podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zák. o reklame. V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Žalovaný poukázal na to, že emailová správa účastníka konania spĺňala definíciu reklamy v zmysle zákona o reklame a teda účastník konania bol povinný pri jej šírení rešpektovať pravidlá a obmedzenia stanovené príslušnou právnou úpravou. Skúmanie obsahových náležitostí v zmysle § 62 zákona o elektronickej komunikácii nebolo predmetom kontroly a nie je ani predmetom postihu. Skutočnosť, že adresát mal možnosť vyjadriť nesúhlas so zasielaním ďalších ponúk je s poukazom na ust. § 3 ods. 7 zákona o reklame irelevantný. Žalovaný sa nestotožnil s tým, že zákon o reklame a zákon o elektronických komunikáciách upravujú tú istú právnu normu, vzájomne si rozporujú. Vyslovil názor, že úprava obsiahnutá v § 62 zákona o elektronických komunikáciách sa nevzťahuje na nevyžiadanú reklamu medzi právnickými osobami. Zásadu lex posterior derogat legi priori nemožno na daný prípad uplatniť, zákon o reklame, nad dodržiavaním ktorého vykonáva dozor SOI, zákaz šírenia reklamy elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu stanovuje bez ohľadu na povahu adresáta reklamy, čiže vzťahuje sa i na adresáta, ktorý je právnickou osobou. K výške uloženej pokuty žalovaný v rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, prihliadol na okolnosti uvedené v § 11 ods. 4 zákona o reklame, t.j. závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania, ako i na to, či sa jednalo o opakované porušenie zákona. Poukázal na skutočnosť, že o výške pokuty rozhoduje orgán dozoru t.j. SOI, a na základe § 11 ods. 3 písm. c/ zákona o reklame môže uložiť pokutu až vo výške 66.387,83 eur. I podľa názoru žalovaného správny orgán správne prihliadol na to, že šírením reklamy elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy, boli porušené jeho právom chránené záujmy, ide o vážny zásah do sféry užívateľa elektronickej pošty, môže dôjsť k zbytočnému pripojeniu na internet, spotrebe dát, k zaplňovaniu elektronickej schránky. Za dodržiavanie zákona o reklame zodpovedá účastník objektívne bez ohľadu na okolnosti, ktoré spôsobili jeho porušenie. Pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby, je primeraná a zodpovedajúca protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. 11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), c) zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. o reklame). Podľa tohto zákona 01.05.2014 a) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, 01.05.2001 b) produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním, 01.05.2014 c) šíriteľ reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri. 11.1. Podľa § 3 ods. 7 zák. o reklame v znení účinnom v čase správneho deliktu, sa reklama nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím systémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich používateľa, ktorý je príjemcom reklamy. 11.2. Podľa § 11 ods. 3 písm. c/ zák. o reklame okrem opatrení podľa odsekov 1 a 2 dozoru uloží pokutu do 66 400 eur šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 1 okrem písmen b) a c), ods. 3 až 6 a požiadaviek na reklamu niektorých produktov podľa § 5 až 7, § 8 ods. 4 a § 9 a držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku, ktorý je predmetom reklamy, za porušenie ustanovení § 8 ods. 11, 15, 16, 19 až 22 a 24. 11.3. Podľa § 11 ods. 4 zák. o reklame pri ukladaní pokuty orgán dozoru prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a na to, či ide o opakované porušenie tohto zákona. 12. Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách na účely priameho marketingu je dovolené volanie alebo používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný. Udelený súhlas možno kedykoľvek odvolať. 12.1. Podľa § 62 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z.z. predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorého kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb a v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom. Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom. 12.2. Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z. odsek 2 sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami. 13. Žalobca v podanej žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, keď podľa jeho názoru e-mail zaslaný spoločnosti, ktorá podala podnet, nebol reklamou a jeho konanie preto nemalo byť posudzované podľa zákona o reklame, ale išlo o elektronické podanie podľa zákona o elektronických komunikáciách a tiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty, ktorá je podľa jeho názoru neprimerane vysoká, šikanózna a likvidačná. 14. Správny súd preskúmaním napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech a námietky žalobcu sú nedôvodné. Správne orgány sa riadili vyššie citovaným zákonom o reklame, dodržali príslušné ustanovenia zákona o správnom konaní. 15. Žalobca v prejednávanej veci nenamietal zistenie skutkového stavu, z ktorého je nepochybné, že dňa 5.6.2014 zaslal na emailovú adresu [email protected] <mailto:[email protected]> e-mail, v ktorom predstavuje „jedinečné riešenie pre Vaše podnikanie - Právne očko“ s odkazom na webovú stránku žalobcu. Predmetné podanie správne orgány správne posudzovali podľa zák. o reklame, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa dôsledne zaoberal s námietkou žalobcu, z akých dôvodov jeho podanie posúdil ako reklamu. Správny súd sa vzhľadom k obsahu predmetného e-mailu stotožnil s názorom správnych orgánov, že v danom prípade išlo o reklamu v zmysle jej definície podľa § 2 ods. 1 písm. a,b zák. o reklame - išlo o prezentáciu služby Právne očko, cieľom ktorej bolo upriamiť pozornosť klienta na služby žalobcu s úmyslom zlepšiť jeho podnikateľskú činnosť. Žalobca tiež nespochybnil, že nedisponoval predchádzajúcim súhlasom užívateľa elektronickej pošty. Formulácia textu emailu bola potencionálne schopná ovplyvniť ekonomické správanie sa adresáta a propagačnou technikou formulovania textu dokázala efektívne ovplyvniť jeho rozhodovanie bez toho, aby bol priamo schopný si uvedomiť reklamné pôsobenie obsahu predmetnej e-mailovej správy. Žalobca ako spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti rôzne služby (reklamné a marketingové služby, administratívne služby a pod.), má záujem získať nových klientov, čo bolo i úmyslom zaslania daného e-mailu a teda jeho obsah možno jednoznačne považovať za zmysel a cieľ reklamy. Podľa názoru súdu predmetom emailu boli reklamné informácie, ktorými žalobca prezentoval svoje služby s priamym odkazom na svoju internetovú stránku - išlo o reklamu produktov podnikania s cieľom uplatniť ich na trhu. Je preto nedôvodné tvrdenie žalobcu, že na daný skutkový stav s vzťahuje osobitný predpis. Z uvedených dôvodov, námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci je nedôvodná. Správny súd pritom poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/331/2015 zo dňa 26.10.2016, v ktorom rozhodnutí bolo posudzované obdobné podanie, o ktorom účastník konania tvrdil, že išlo o podanie podľa zákona o elektronických komunikáciách. 16. Správny súd za nedôvodnú považuje i námietku žalobcu, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti uloženej sankcie a jej výšky. Správne orgány uložili sankciu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom svoju správnu úvahu náležite odôvodnili. Prihliadli na všetky rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 11 ods. 4 zák. o reklame, odôvodnili poškodenie práv príjemcu reklamy a tiež zohľadnili, že nešlo o opakované porušenie zákona žalobcom. Výška uloženej pokuty nie je podľa názoru súdu likvidačná, či šikanózna ako tvrdí žalobca. Je potrebné uviesť, že v obdobných prípadoch bola uložená vyššia sankcia, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/331/2015. 17. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 19. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní dôvodne vynaložené trovy nevznikli (§ 168 SSP). 20. Senát krajského súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.