Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/92/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3012200468 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3012200468.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Florovič a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu: L. E., O., so sídlom D. R., U. č. XXX/ XX, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Košice, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Odborárske námestie č. 3, za účasti: 1/ B. G. E., bytom D. R., L. č. XXX/XX, 2/ B.. I. E., bytom D. R., C. č. XXX/XXXX, 3/ N. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX, 4/ B.. G. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo XXXXX/XXXX-Op X zo dňa 26. apríla 2012, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie predsedu Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (poznamenáva sa, že žalobca označil v žalobe žalovaného ako Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky) číslo XXXXX/XXXX - Op X zo dňa 26. apríla 2012, ako aj rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (konajúceho vo veci ako správny orgán 1. stupňa) číslo XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/ XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp zo dňa 7. februára 2012 a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že - pri zverejnení osobných údajov na webovom sídle <http://www.povazska-bystrica.otvorene.sk/> nedošlo k ich zverejneniu z informačného systému s tým, že ust. § 7 ods. 1, 3 zákona č. 428/2002 Z.z. sa na žalobcu nevzťahujú, keďže zverejnenie predmetných osobných údajov na jeho webovej stránke nie je zverejnením osobných údajov o dotknutej osobe z informačného systému; - názor žalovaného o tom, že vytváral informačný systém v zmysle § 4 ods. 1, písm. g), zákona č. 428/2002 Z.z. a disponuje databázou, resp. prevádzkuje informačný systém na účely súdnych konaní, nie je pravdivé a nemá oporu v podkladoch napadnutých rozhodnutí; - Okresný súd Považská Bystrica ako prevádzkovateľ pochybil pri spracúvaní osobných údajov tým, že v zmysle § 6 ods. 1, písm. d), zákona č. 428/2002 Z.z. nezabezpečil, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Úvahy žalovaného, že je súčasťou ustálenej súdnej praxe, aby súdne rozhodnutia obsahovali aj údaje o dátume narodenia dotknutých osôb v rámci zvyšovania právnej istoty v príslušných právnych vzťahoch nie je podľa žalobcu v súlade s citov. ustanovením zákona č. 428/2002 Z.z. Žalobca ďalej s poukazom na ust. § 155 ods. 4 O.s.p. tvrdil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica mohol údaje uvedené v rozsudku zverejniť, a preto správne orgány mali v záujme ochrany práv dotknutých osôb uložiť Opatrenie práve Okresnému súdu Považská Bystrica; - Opatrením mu bola uložená povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov, ktorých spracovávanie podľa názoru žalobcu v zmysle § 7 ods. 4, písm. e), zákona č. 428/2002 Z.z. nepodlieha súhlasu dotknutej osoby z dôvodu, že už ide o zverejnené osobné údaje. Vo vzťahu k dotknutej osobe B. G. E. žalobca uviedol, že v predmetnom rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica bol už zverejnený údaj o jeho titule, mene, priezvisku a bydlisku a vo vzťahu k dotknutej osobe N. E. boli zverejnené údaje o jej titule, mene, priezvisku a bydlisku. Opatrením boli žalobcovi uložené povinnosti v rozpore s návrhom dotknutej osoby B.. G. E., ktorý žiadal len zverejnenie ospravedlnenia s uvedením jeho mena a priezviska, ktoré malo byť zverejnené na webovej stránke prevádzkovateľa; - uložená povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb v rozsahu: titul, meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy je neprimeraná. Ak žalobca prestane zverejňovať osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa bydliska, potom údaje o rodinných a sociálnych vzťahoch nie je potrebné odstrániť, pretože na ich základe nie je možné dotknuté osoby identifikovať a teda nepôjde o osobné údaje v zmysle § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. Odstránenie údajov o rodinných a sociálnych vzťahov svedkov a účastníkov konania, v prospech ktorých Okresný súd Považská Bystrica rozhodol, sa javí ako snaha nad rámec zákona uchrániť uvedené osoby pred pozornosťou verejnosti vo veci, ktorá je predmetom záujmu občanov zaujímajúcich sa o verejný život v Považskej Bystrici; - napadnutým Opatrením došlo k zásahu do práv zakotvených v článku 26 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo na šírenie informácií a na slobodu prejavu, pretože sa neprimeraným, neprípustným a protizákonným spôsobom zasiahlo do práva žalobcu, ktorý prevádzkuje internetovú stránku http:// www.povazska-bystrica.otvorene.sk s cieľom informovať verejnosť o súdnom konaní ako aj o jeho výsledku vyjadreného v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn.7C 96/2011; Žalovaný - predseda Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky - napadnutým rozhodnutím zamietol žalobcom podanú námietku proti Opatreniu správneho orgánu prvého stupňa z 7. februára 2012 a súčasne toto Opatrenie potvrdil. Žalovaný v bode I. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správny orgán 1. stupňa Opatrením uložil žalobcovi povinnosť 1) v súlade s ust. § 6 ods. 1, písm. i) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov bezodkladne najneskôr v deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti opatrenia ukončiť zverejňovanie osobných údajov týkajúcich sa dotknutých osôb 1/ B.. G. E., 2/ B.. I. E., 3/ N. E., 4/ G. E. -. na webovom sídle <http://www.povazska- bystrica.otvorene.sk/>; 2) informovať správny Úrad o splnení vyššie uloženej povinnosti najneskôr v lehote 3 dní odo dňa uplynutia lehoty uvedenej v bode 1 Opatrenia číslo XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/ XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp zo dňa 7. februára 2012. Žalovaný v odôvodnení v bode II. zhrnul jednotlivé námietky žalobcu proti napadnutému Opatreniu správneho orgánu 1. stupňa a v bode III. rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré neboli žalobcom uplatnené námietky akceptované. 1. K námietke žalobcu, že pri zverejnení osobných údajov na webovej stránke <http://www.povazska- bystrica.otvorene.sk/> nejde o zverejnenie osobných údajov, keďže nedošlo k ich zverejneniu z informačného systému prevádzkovateľa, pretože nevytvára žiaden informačný systém v zmysle § 4 ods. 1, písm. g), zákona č. 428/2002 Z.z. a ust. § 7 ods. 3 citov. zákona upravuje podmienky, za ktorých je možné bez súhlasu dotknutej osoby spracúvať osobné údaje o dotknutej osobe z informačného systému, tieto sprístupniť a zverejniť, žalovaný uviedol: - zákon č. 428/2002 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 2 definuje, kto je prevádzkovateľom (informačného systému). V súlade s definíciou prevádzkovateľa v citov. ustanovení zákona má občianske združenie postavenie prevádzkovateľa spracúvajúceho osobné údaje, ktorý disponuje databázou resp. prevádzkuje informačný systém na účely súdnych konaní. Na takýto informačný systém prevádzkovateľa sa v rovnakom rozsahu vzťahuje zákon č. 428/2002 Z.z. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje dotknutých osôb v informačnom systéme v zmysle ust. § 4 ods. 1, písm. g), zákona tvorenom korešpondenciou prevádzkovateľa v neautomatizovanej forme (sústava obsahujúca záznam). Súčasťou korešpondencie prevádzkovateľa je aj písomné vyhotovenie rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.10.2011 č.k. 7C 96/2011-144, ktorého súčasťou sú osobné údaje dotknutých osôb 1/ B.. G. E., bytom D. R., L. č. XXX/XX, 2/ B.. I. E., bytom D. R., C. č. XXX/XXXX, 3/ N. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX, 4/ B.. G. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX. Rovnopis citov. rozsudku bol v zmysle § 158 ods. 2 O.s.p. doručený aj žalobcovi ako účastníkovi konania vedeného u Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 7C 96/2011. Žalovaný konštatoval, že žalobca je prevádzkovateľom spracúvajúcim osobné údaje a k zverejnenie osobných údajov došlo z jeho informačného systému. 2. K námietke žalobcu, že Okresný súd Považská Bystrica ako prevádzkovateľ pochybil pri spracúvaní osobných údajov žalovaný s poukazom na § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z.z. uviedol: - Občiansky súdny poriadok je v zmysle citov. ustanovenia zákona č. 428/2002 Z.z. osobitným zákonom, na základe ktorého je súd v rámci súdneho konania oprávnený spracúvať osobné dáta o dotknutých fyzických osobách. Žalovaný zdôraznil, že je potrebné odlíšiť obsahové náležitosti týkajúce sa jednotlivých právnych úkonov vykonávaných v rámci súdneho konania. Účastník konania musí byť v návrhu (§ 79 O.s.p.) označený v súlade s jeho právnym postavením fyzickej osoby, právnickej osoby alebo štátu, ak je štát účastníkom vzťahov, z ktorých vyplávajú veci patriace do právomoci občianskoprávnych súdov vrátane vecí verejného súdnictva. Označenie účastníkov musí byť presné, aby neboli pochybnosti o ich spôsobilosti byť účastníkmi konania a o ich procesnej spôsobilosti. Ust. § 157 O.s.p. upravuje, že v písomnom vyhotovení rozsudku sa okrem iného uvedie aj presné označenie účastníkov konania. Je potrebné vychádzať zo zák. č. 428/2002 Z.z., podľa ktorého je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť, aby sa spracúvali (v rozsudku uvádzali) osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Tým nie je dotknuté ust. § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z.z. Uvádzanie osobných údajov účastníkov konania resp. dotknutých osôb v písomnom vyhotovení rozsudku je potrebné v takom rozsahu, ktoré umožní ich jednoznačnú a nezameniteľné identifikáciu. Súčasťou ustálenej súdnej praxe je, že súdne rozhodnutia obsahujú aj dátumy narodenia dotknutých osôb a takýto postup je v súlade so zákonom. Žalovaný vyslovil názor, že Okresný súd Považská Bystrica nepochybil, keď v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol dátumy narodenia účastníkov konania, pretože svojim rozsahom a obsahom zodpovedá účelu ich spracúvania a zároveň je nevyhnutý na jeho dosiahnutie Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.10.2011 č.k. 7C 96/2011-144 nenadobudol právoplatnosť, pretože žalobca podal proti nemu odvolanie. Z tohto dôvodu nebol rozsudok zverejnený ne webovom sídle Okresného súdu Považská Bystrica ani na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Naviac, k zverejneniu právoplatného rozsudku by došlo až po anonymizácii osobných údajov v súlade s ust. § 82a zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3. K námietke žalobcu, že Opatrením mu bola uložená povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov, ktorých spracúvanie nepodlieha súhlasu dotknutej osoby podľa § 7 ods. 4, písm. e), zákona č. 428/2002 Z.z., keďže ide o už zverejnené osobné údaje o čom predložil listinné dôkazy žalovaný uviedol: - rozsah osobných údajov, ktoré sú súčasťou obsahu zverejneného rozsudku je odlišný od rozsahu osobných údajov, ktoré o dotknutých osobách poskytujú žalobcom predložené listinné dôkazy. Listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil, sa týkajú len dvoch z celkového počtu štyroch dotknutých osôb. Listinnými dôkazmi žalobca preukazoval, že o dotknutých osobách B.. G. E. a N. E. boli zverejnené osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu. Avšak v rozsudku sa uvádzajú aj iné dovtedy nezverejnené osobné údaje, ktoré ich bližšie charakterizujú. Konkrétne ide o dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy, vrátane charakteristiky dotknutých osôb v rámci ich procesného postavenia v občianskoprávnom konaní. Zákon presne stanovuje podmienky zverejňovania osobných údajov, t.j. za akých možno osobné údaje z informačného systému zverejniť ako aj podmienky pre spracúvanie už zverejnených osobných údajov. Preto žalobca nemohol zákonne aplikovať ust. § 7 ods. 4, písm. e), zák. č. 428/2002 Z.z. v danej veci a teda nie možné prijať jeho námietku, že zverejnil už zverejnené osobné údaje, ktoré mohol spracúvať bez súhlasu dotknutých osôb. 4. K námietke žalobcu, že uložená povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy je neprimeraná, žalovaný uviedol: - zákon č. 428/2002 Z.z. neupravuje konkrétny zoznam údajov, ktoré sú považované za osobné údaje, upravuje len demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú osobu. Žalovaný zdôraznil, že definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola osoba určiteľná. Z vecnej stránky sa pojem osobných údajov vzťahuje na také údaje, ktoré sa týkajú identifikovanej, alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, t.j. určenej alebo určiteľnej, či už priamo, alebo nepriamo. Z hľadiska ochrany osobných údajov sa „určiteľnosťou“ rozumie taký stav, keď na základe jedného, alebo viacerých údajov možno osobu identifikovať. Fyzickú osobu možno považovať za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovateľná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z., v ktorom je upravená osobitná kategória osobných údajov, tzv. citlivé osobné údaje, ktoré sú taxatívne vymenované a ktorých spracúvanie je zakázané. Výnimky zo zákazu upravuje ust. § 9 ods. 1 citov. zákona. Žalobca dňa 15. decembra 2011 neoprávnene zverejnil osobné údaje dotknutých osôb v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy. Čiastočne vyhovel Opatreniu správneho orgánu 1. st. z 7. februára 2011 tým, že prestal zverejňovať osobné údaje dotknutých osôb v uvedenom rozsahu, pričom toto neoprávnené zverejňovanie trvalo od 15. decembra 2011 do 2. marca 2012. Žalobca zverejňoval v obmedzenom rozsahu osobné údaje o dotknutých osobách aj po tomto termíne tvrdiac, že časť osobných údajov anonymizoval. Žalovaný dospel k záveru, že v lokalite mesta Považská Bystrica s počtom obyvateľov cca 8000 môže na základe zverejnených údajov o sociálnych a rodinných väzbách stále dochádzať k nepriamej identifikácii konkrétnych fyzických osôb. Obmedzený geografický priestor, miera verejnej známosti dotknutých osôb, lokálna medializácia sporu a profil typického návštevníka webového sídla žalobcu dáva predpoklad pre identifikovanie dotknutých osôb aj na základe stále zverejňovaných údajov dotknutých osôb o sociálnych a rodinných väzbách a o ich procesnom postavení v občianskoprávnom konaní. Žalovaný uzavrel, že v danom prípade sú stále zverejňované údaje o rodinných a sociálnych väzbách dotknutých osôb osobnými údajmi v zmysle § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. Žalovaný považoval za závažnú skutočnosť, že na webovom sídle žalobcu v rámci URL odkazu je sprístupňované súdne rozhodnutie (zrejme rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31.10.2011 č.k. 7C 96/2011-144), z ktorého je zrejmé, že spor sa týka žalobcu a jednej z dotknutých osôb. Takýto stav je spôsobilý umožniť priamu ako aj nepriamu identifikáciu všetkých dotknutých osôb. Žalovaný uzavrel, že napriek tomu, že žalobca čiastočne splnil povinnosti uložené mu Opatrením, stále nie je zabezpečená dostatočná ochrana práv dotknutých osôb. Tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bráni komplexnému šíreniu informácií súvisiacich s jeho predmetom činnosti, považoval žalovaný za nedôvodné, pretože Opatrenie bolo uložené v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. za účelom ochrany Ústavou SR zaručených práv dotknutých osôb. 5. K námietke žalobcu, že Opatrením došlo k zásahu do Ústavou SR garantovaných práv na šírenie informácií a na slobodu prejavu (č.l. 26 Ústavy SR), žalovaný uviedol: - Úrad ako orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a tým sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Ústava SR v článku 16 zaručuje nedotknuteľnosť súkromia a v čl. 22 zaručuje ochranu osobných údajov. Žalovaný tvrdil, že čl. 26 Ústavy SR je potrebné z pohľadu ochrany osobných údajov vykladať a v praxi aplikovať spôsobom, ktorým nedochádza k porušeniu práva dotknutých osôb na ochranu osobnosti a súkromia. Preto neakceptoval tvrdenie žalobcu, že Opatrením bolo neprimeraným, neprípustným a protizákonným spôsobom zasiahnuté do práva žalobcu na šírenie informácií a práv iných osôb na ich prijímanie. 6. K námietke žalobcu, že Opatrením mu boli uložené povinnosti nad rámec návrhu dotknutej osoby B. G. E., ktorý žiadal zverejnenie ospravedlnenia na webovej stránke žalobcu s uvedením mena a priezviska, žalovaný uviedol: - z hľadiska ochrany osobných údajov ide o dve odlišné veci, ktoré spolu nesúvisia. K spracúvaniu osobných údajov B.. G. E. v prípade neoprávneného zverejnenia rozsudku došlo bez existencie primeraného právneho základu vyžadovaného zákonom č. 428/2002 Z.z. V prípade, že žalobca zverejnení ospravedlnenie, právnym základom na spracúvanie osobných údajov by bol konkludentný súhlas dotknutej osoby. Žalovaný v písomnom vyjadrení (č.l. 20 až 28) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V bode III sa vyjadril k jednotlivým žalobným dôvodom takto: - neakceptoval tvrdenie žalobcu, že k zverejňovaniu osobných údajov dotknutých osôb nedošlo z informačného systému L.. Žalovaný konštatoval, že súčasťou záznamov prevádzkovaných v neautomatizovanej forme (korešpondencia, kópie častí súdneho spisu a pod.) môžu byť a aj sú rôzne osobné údaje. Z pohľadu zákona č. 428/2002 Z.z. ide o databázu (množinu rôznych údajov vrátane osobných údajov), v ktorej sú tieto informácie systematicky spracúvané pre potrebu dosiahnutia účelu podľa osobitných podmienok, t.j. ich využitie smeruje k vedeniu súdnych sporov a agende s tým spojenej. V takomto informačnom systéme boli spracúvané aj osobné údaje dotknutých osôb, ktoré boli žalobcom bez právneho základu, t.j. nie v súlade s ust. § 7 ods. 1, 3 zákona č. 428/2002 Z.z. neoprávnene zverejnené na webovom sídle žalobcu, a teda žalobca nekonal v súlade s § 6 ods. 1, písm. i), citov. zákona. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na čl. 29 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/95/ ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. Na základe Smernice EP bola vytvorená pracovná skupina WP 29, ktorá vypracovala stanovisko k pojmu osobné údaje a k ich zverejňovaniu. V súlade s čl. 2 písm. d) Smernice 95/46/ES a v súlade s ust. § 4 ods. 2, ust. §6 ods. 1, písm. a), a b), zák. č. 428/2002 Z.z. musí osoba, ktorá začne spracúvať osobné údaje splniť niekoľko povinností a to: 1) vymedziť účel spracúvania osobných údajov a 2) určiť podmienky ich spracúvania. V prípade, ak prevádzkovateľ informačného systému zváži, že jeho informačný systém nepodlieha registrácii v zmysle § 26 ods. 2 zák. č. 428/2002 Z.z. (čl. 18 Smernice 95/46/ES) je povinný o takomto informačnom systéme viesť evidenciu podľa § 29 ods. 1 citov. zákona, a to najneskôr odo dňa začatia spracúvania osobných údajov v ňom. Prevádzkovateľ je povinný vykonať úkony v súvislosti s evidenciou informačného systému aj keď jeho informačný systém zatiaľ neobsahuje žiadne osobné údaje. - nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že Okresný súd Považská Bystrica nepostupoval v súlade so zák. č. 428/2002 Z.z., keď v rozsudku uviedol osobné údaje účastníkov konania, pričom nešlo o prípad, kedy by bolo potrebné účastníkov a svedkov rozlíšiť dátumom narodenia alebo bydliska. Okresný súd Považská Bystrica spracúval osobné údaje na účely súdneho konania v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z.z.. Žalovaný vo vyjadrení pod bodom III až VII zopakoval argumentáciu už uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa vyporiadal s námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný zopakoval, že žalobcovi boli Opatrením uložené povinnosti v súlade s článkom 19 ods. 3 Ústavy SR a v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z., v ktorých je vyjadrená ústavná zásada, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Žalobca neoprávneným zverejnením rozsudku porušil ochranu osobných údajov v ňom uvedených dotknutých osôb tým, že ich zverejnil bez akéhokoľvek právneho základu, ktorý by mu zákon umožňoval. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby. Dospel k záveru, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je riadne zastúpený advokátom. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že B. doručil Úradu na ochranu osobných údajov SR dňa 28. decembra 2012 sťažnosť, ktorou sa podľa zák. č. 428/2002 Z.z. domáhal prešetrenia postupu L. E., O. Q. (v tomto konaní žalobca), ktorý dňa 15. decembra 2011 zverejnil na svojej webovej stránke www.otvorene.sk <http:// www.otvorene.sk>. článok pod názvom “Rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici: B.. G. E. versus L. E.“. L. E. v článku zverejnil celé znenie rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C 96/201, so všetkými osobnými údajmi účastníkov konania a i svedkov, ktorí v danom konaní vypovedali. Podľa názoru sťažovateľa preukázateľne došlo k porušeniu Zákona o ochrane osobných údajov bez jeho súhlasu tým, že boli zverejnené jeho osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko. Sťažovateľ súčasne žiadal, aby ho Úrad oboznámil o výsledkoch šetrenia a žiadal o utajenie toto totožnosti. K sťažnosti pripojil listinné dôkazy preukazujúce zverejnenie rozsudku na internetovej stránke www.otvorene.sk <http://www.otvorene.sk>. Úrad viedol sťažnosť pod spisovou značkou P1873/11. Rovnakú sťažnosť podala B.. I. E., sťažnosť vedená pod sp. zn. P1874/11, ďalej B.. N. E., sťažnosť vedená pod sp. zn. P1875/11 a G. E., sťažnosť vedená pod sp. zn. P1876/11. Úrad na ochranu osobných údajov SR začal vo veci predmetných sťažností (oznámení) konať podľa § 38 ods. 1, písm. f), zákona č. 428/2002 Z.z. a súčasne požiadal o súčinnosť Okresný súd Považská Bystrica. Okresný súd Považská Bystrica v odpovedi uviedol, že rozsudok č.k. 7C 96/2011-144 zo dňa 31. októbra 2011 nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že L. E., OZ podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Správny orgán 1. stupňa konštatoval, že L. E., OZ, zverejnil osobné údaje sťažovateľov ako dotknutých osôb bez právneho podkladu, t.j. v rozpore s § 6 ods. 1, písm. i), v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z., a preto podané oznámenia sťažovateľov považoval za opodstatnené. Na základe zistených skutočností správny orgán 1. stupňa Opatrením uložil žalobcovi povinnosť 1) v súlade s ust. § 6 ods. 1, písm. i) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov bezodkladne najneskôr v deň nasledujúci po nadobudnutí právoplatnosti opatrenia ukončiť zverejňovanie osobných údajov týkajúcich sa dotknutých osôb 1/ B. G. E., bytom D. R., L. č. XXX/XX, 2/ B.. I. E., bytom D. R., C. č. XXX/XXXX, 3/ N. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX, 4/ B.. G. E., bytom D. R., C. č. XXX/XX, na webovom sídle <http://www.povazska-bystrica.otvorene.sk/>; 2) informovať správny Úrad o splnení vyššie uloženej povinnosti najneskôr v lehote 3 dní odo dňa uplynutia lehoty uvedenej v bode 1 Opatrenia číslo XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/XX-XOp, XXXXX/XXXX-Ui-PXXXX/ XX-XOp, XXXX/XXXX-Ui-D zo dňa 7. februára 2012. Žalovaný námietky žalobcu zamietol a rozhodnutie - Opatrenie prvostupňového orgánu potvrdil. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s preskúmavaním predmetného rozhodnutia bolo potrebné ustáliť, či žalobca bol prevádzkovateľom informačného systému v zmysle ust. § 4 ods. 1, písm. g), a § 4 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z.. V prípade, ak by súd uzavrel, že ide o prevádzkovateľa informačného systému podľa zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, bolo potrené zistiť, či žalobca si plnil povinnosti vyplývajúce pre prevádzkovateľa informačného systému z citov. zákona. V čase, keď žalobca zverejnil (dňa 15. decembra 2011) neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7C 96/2011-144 zo dňa 31. októbra 2011, vrátane osobných údajov dotknutých osôb v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa bydliska a údajov o ich rodinných a sociálnych vzťahoch na svojom webovom sídle <http://www.povazska-bystrica.otvorene.sk/>, upravoval ochranu osobných údajov zákon č. 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z., tento zákon upravuje a) ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní, b) zásady spracúvania osobných údajov, c) bezpečnosť osobných údajov, d) ochranu práv dotknutých osôb, e) cezhraničný tok osobných údajov, f) registráciu a evidenciu informačných systémov, g) zriadenie, postavenie a pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Zákon na ochranu osobných údajov vymedzil niektoré pojmy v ust. § 3 a ust. § 4. Podľa § 3 citov. zákona, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej, alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo, alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík, alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu, alebo sociálnu identitu. Podľa § 4 ods. 1, písm. g) zákona, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie informačným systémom akýkoľvek usporiadaný súbor, sústava, alebo databáza obsahujúca jeden, alebo viac osobných údajov, ktoré sú systematicky spracúvané a potreby dosiahnutia účelu podľa osobitných kritérií a podmienok s použitím automatizovaných, čiastočne automatizovaných, alebo iných ako automatizovaných prostriedkov spracúvania bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný, alebo distribuovaný na funkčnom, alebo geografickom základe, napríklad kartotéka, zoznam, register, operát, záznam, alebo sústava obsahujúce spisy, doklady, zmluvy, potvrdenia, posudky, hodnotenia, testy. Podľa § 4 ods. 2 prevádzkovateľom je orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, iný orgán verejnej moci, alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá sama, alebo spoločne s inými určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov. Ak účel, prípadne aj prostriedky spracúvania osobných údajov ustanovuje osobitný zákon, prevádzkovateľom je ten, koho na plnenie účelu spracúvania ustanoví zákon, alebo kto splní zákonom ustanovené podmienky. To platí aj vtedy, ak tak ustanovuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov upravuje druhá časť zákona o ochrane osobných údajov. Základné povinnosti prevádzkovateľa upravuje ust. § 6 zákona na ochranu osobných údajov. Podľa § 6 ods. 1, písm. g), citov. zákona prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Podľa § 7 ods. 1, zákona na ochranu osobných údajov osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia odseku 5 prvej vety, § 8 ods. 4 písm. b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b) a c), § 10 ods. 6, § 23 ods. 4 písm. a) a § 23 ods. 5. Podľa § 7 ods. 3 zákona na ochranu osobných údajov súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona 4) ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť, alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania, alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť, alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a). Zákon na ochranu osobných údajov v ust. § 7 ods. 4 upravuje podmienky, za ktorých možno osobné údaje spracúvať bez súhlasu uvedeného v odseku 1. Osobné údaje možno takto spracúvať len vtedy, ak a) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely tvorby umeleckých, alebo literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním osobných údajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti a súkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán, alebo na zavedenie predzmluvných vzťahov alebo opatrení na žiadosť dotknutej osoby, c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby, alebo inej fyzickej osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo je fyzicky nespôsobilá na vydanie súhlasu, a ak nemožno získať súhlas jej zákonného zástupcu, d) predmetom spracúvania sú výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov; ak je predmetom činnosti prevádzkovateľa priamy marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti ich sprístupňovania a zverejňovania, len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý má rovnaký predmet činnosti výhradne na účely priameho marketingu, a dotknutá osoba písomne neuplatnila námietku podľa § 20 ods. 3 písm. c), e) sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje; v týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť, f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa, alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva a slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia. Podľa § 7 ods. 7 zákona na ochranu osobných údajov ten, kto mieni zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojím konaním neoprávnene zasahovať do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia; ich zverejnenie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby. 7). Podľa § 29 ods. 1 zákona na ochranu osobných údajov o informačných systémoch, ktoré nepodliehajú registrácii, prevádzkovateľ vedie evidenciu, a to najneskôr odo dňa začatia spracúvania údajov v týchto informačných systémoch. Podľa § 82e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo a súdy prijímajú potrebné opatrenia, aby sa neposkytovali a nesprístupňovali osobné údaje, ktoré nie sú pravdivé, úplné, alebo aktuálne. Ak dôjde k poskytnutiu, alebo sprístupneniu nepravdivých, neúplných, alebo neaktuálnych osobných údajov, sú ministerstvo a súdy povinné bez zbytočného odkladu informovať všetky príslušné orgány, ktorým takéto osobné údaje poskytli. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 482/2011 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí upravuje postup súdoch pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a kategórie údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí pred zverejnením vylúčia. Žalobca v žalobe zásadne namietal, že pri zverejnení osobných údajov dotknutých osôb na jeho webovom sídle nedošlo k ich zverejneniu z informačného systému, a preto ust. § 7 ods. 1, 3 zákona č. 428/2002 Z.z. sa na neho nevzťahuje, keďže zverejnenie predmetných osobných údajov na jeho webovej stránke nie je zverejnením osobných údajov o dotknutej osobe z informačného systému. Súčasne považoval za nepravdivé tvrdenia žalovaného, že vytváral informačný systém v zmysle § 4 ods. 1, písm. g), zákona č. 428/2002 Z.z. a že disponuje databázou, resp. prevádzkuje informačný systém na účely súdnych konaní. O. (žalobca) v článku II Stanov upravilo cieľ a činnosť združenia tak, že 1) má napomáhať rastu (rozvoju, zdokonaľovaniu, dozrievaniu ...) osobností cestou hľadania a vytvárania súladu ľudí s prírodou; 2) na ceste za týmto cieľom podporuje, organizuje a realizuje projekty a iniciatívy zamerané na ochranu životného prostredia a prírody, dodržiavanie ľudských a občianskych práv, komunitné programy, venuje sa práci s mládežou, spolupracuje s občanmi, školami, orgánmi samosprávy, podnikateľskými a inými subjektmi; 3) združenie vzniklo priamo na za účelom ochrany životného prostredia pri tých činnostiach v okolí Považskej Bystrici, ktoré budú posudzované podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Žalovaný tvrdil, že žalobca je účastníkom viacerých súdnych sporov a žalobca toto tvrdenie nepoprel. Žalobca na základe ním vymedzenej činnosti v Stanovách ako aj činnosti, ktorú reálne vykonáva, musí nevyhnutne vytvárať databázy, ktorých súčasťou sú aj osobné dáta nielen členov združenia ale aj iných osôb, ktoré spracúva na potreby dosiahnutia účelu v zmysle prijatých Stanov. Takáto sústava informácií je podľa § 4 ods. 1, písm. g), zákona č. 428/2002 Z.z. považovaná za informačný systém a žalobca je prevádzkovateľom tohto systému v zmysle § 4 ods. 2 citov. zákona, pretože určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov. O informačnom systéme, ktorý nepodliehal registrácii v zmysle § 24 a nasl. zákona o ochrane osobných údajov, bol prevádzkovateľ povinný viesť evidenciu o spracúvaných údajoch podľa § 29 ods. 1 zákona. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že zverejnenie osobných údajov dotknutých osôb na jeho webovej stránke nie je zverejnením osobných údajov z informačného systému. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C 96/2011 na strane odporcu a rozsudok označeného súdu z 31. októbra 2011 pred nadobudnutím jeho právoplatnosti zverejnil na svojom webovom sídle včítane osobných údajov účastníkov a svedkov v rozsahu, ako už bolo uvedené vyššie. Osobné dáta dotknutých osôb sa stali súčasťou databázy žalobcu, teda boli súčasťou jeho informačného systému, ktoré žalobca spracúval ako prevádzkovateľ tohto systému. Preto zverejňovanie osobných dát dotknutých osôb podliehalo ich súhlasu podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov a tvrdenie žalobcu o opaku nezodpovedá zákonu. Súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že Okresný súd Považská Bystrica ako prevádzkovateľ pochybil pri spracúvaní osobných údajov tým, že v zmysle § 6 ods. 1, písm. d), zákona č. 428/2002 Z.z. nezabezpečil, aby sa spracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 82e zák. č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého súdy prijímajú potrebné opatrenia, aby sa neposkytovali a nesprístupňovali osobné údaje, ktoré nie sú pravdivé, úplné alebo aktuálne. V ust. § 5 ods. 1 vyhl. č. 482/2011 Z.z. sú taxatívne uvedené údaje, ktoré podliehajú anonymizácii, medzi ktoré okrem iného patrí aj rodné číslo, dátum narodenia, bydlisko, meno a priezvisko fyzickej osoby, ak nejde o fyzické osoby uvedené v odseku 2, a aj mená a priezviská iných osôb zúčastnených v konaní. Okresný súd Považská Bystrica by bol povinný po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku č.k. 7C 96/2011-144 zo dňa 31. októbra 2011 v zmysle platnej legislatívy anonymizovať v rozsudku uvedené osobné údaje účastníkov, zúčastnených osôb a svedkov a len takto upravený rozsudok by bol zverejniteľný. Súd zdôrazňuje, že Okresný súd Považská Bystrica doručoval rozsudok účastníkom konania v súlade s § 158 ods. 2 O.s.p., pričom pred nadobudnutím jeho právoplatnosti nemohol anonymizovať osobné údaje dotknutých osôb z dôvodu, že takto upravený rozsudok by bol nepreskúmateľný. Neanonymizovaný rozsudok nie je možné považovať z hľadiska ochrany osobných údajov dotknutých osôb za zverejniteľnú verejnú listinu. Z uvedených dôvodov nezodpovedá zákonu tvrdenie žalobcu, že neporušil zákon, pretože zverejnil už zverejnené osobné údaje (§ 7 ods. 4, písm. e/, zákona). Súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcu, že mu bola uložená neprimeraná povinnosť ukončiť zverejňovanie osobných údajov dotknutých osôb v rozsahu: titul, meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, rodinné a sociálne vzťahy a že ide o snahu nad rámec zákona uchrániť uvedené osoby pred pozornosťou verejnosti vo veci, ktorá je predmetom záujmu občanov zaujímajúcich sa o verejný život v Považskej Bystrici. Článok 26 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo na šírenie informácií a na slobodu prejavu, avšak toto právo na šírenie informácii musí rešpektovať a byť realizované v súlade s ústavnou zásadou zakotvenou v článku 19 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorej má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Žalobca neoprávneným zverejnením neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica porušil právo dotknutých osôb na ochranu ich osobných údajov. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný napadnutým rozhodnutím neobmedzil právo žalobcu na šírenie informácii, ani nešlo o ochranu dotknutých osôb nad rámec zákona, ale uložil žalobcovi povinnosť tak, aby šírenie informácií bolo realizované v súlade s ústavnou zásadou, ktorá každému garantuje právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Preto žalobcom tvrdenie, že napadnutým rozhodnutím sa neprimeraným, neprípustným a protizákonným spôsobom zasiahlo do jeho práva informovať verejnosť o súdnom konaní, ako aj o jeho výsledku vyjadreného v rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C 96/2011 na jeho webovom sídle <http://www.povazska-bystrica.otvorene.sk> nie je dôvodné. Súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatoval, že správny orgán I. stupňa zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z.z.. Súd nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Súčasne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.