Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 26Sp/16/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200799 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200799.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľky Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor so sídlom Trenčín, Piaristická 25 (predtým Správa katastra Trenčín, so sídlom Trenčín, Piaristická 25), za účasti F. W., bytom S. S., P. XXX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 3296/13 zo dňa 21. augusta 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 3296/13 zo dňa 21. augusta 2013. Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 9. júla 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a F. W. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 6. septembra 2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu (F. W.) a jeho manželky Q. W., rod. P., nachádzajúce sa v katastrálnom území S. S. na liste vlastníctva č. XXXX, a to: - byt č. XX na X. poschodí, vo vchode č. X v bytovom dome so súpisným č. XXX postavenom na pozemku parcela č. XXXX/XX v podiele X/X, - spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXX a na pozemku C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, o veľkosti XX/XXX. Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že aj Dohoda o splnomocnení (ktorou F. W. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva) a aj samotná Zmluva o zriadení záložného práva (ktorú podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci za F. W.) sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Vo vzťahu k Dohode o splnomocnení odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnomocnenca (ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) pre F. W. vybrala navrhovateľka, z ktorého dôvodu je potrebné takúto dohodu považovať za absolútne neplatnú pre rozpor záujmov F. W. a ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci malo hájiť záujmy F. W. v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveriť navrhovateľku ako záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k Zmluve o zriadení záložného práva odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR je uzatvorená na zabezpečenie celej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6. septembra 2012, bez ohľadu na výšku možného splateného dlhu, resp. zostatku nesplateného dlhu v čase uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva, a preto sa v podstate touto zmluvou môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote navrhovateľke ako veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva F. W. ako dlžníka k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia F. W. z úverovej zmluvy. Výška pohľadávky, ako dodal odporca vo svojom rozhodnutí, na ktorú sa zriaďuje záložné právo je nezrozumiteľná, nejasná. Týmto postupom zo strany navrhovateľky ako záložného veriteľa sa výrazne zasahuje do práv F. W. vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 9. júla 2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR s F. W., ktorého zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 6. septembra 2012. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok F. W. ako dlžníka a záložcu v jednej osobe, ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). F. W. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene F. W. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo F. W. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za F. W. ako dlžníka konať, a že F. W. ako dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (F. W.) v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (F. W.), čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (F. W. ako záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od F. W. ako dlžníka nepožadovala ani mu osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (F. W. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Tvrdenie odporcu o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností je v značnom nepomere k výške pohľadávky navrhovateľky ako záložného veriteľa, ktorú predstavuje istina úveru, poplatok za poskytnutie úveru a dohodnuté úroky z omeškania, považovala navrhovateľka za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Obsahom spisu odporcu, ako uviedla navrhovateľka, nie je zmluva o úvere a odporca tak určil neplatnosť zmluvy o úvere bez podrobného oboznámenia sa s jej obsahom. Odporca skúmaním rozporu predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade F. W. ako dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 3296/13 zo dňa 21. augusta 2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 9. júla 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a F. W. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 06.09.2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu (F. W.) a jeho manželky Q. W., rod. P., nachádzajúce sa v katastrálnom území S. S. na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt č. XX na X. poschodí, vo vchode č. X v bytovom dome so súpisným č. XXX postavenom na pozemku parcela č. XXXX/XX v podiele X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXX a na pozemku C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, o veľkosti XX/XXX. Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav: Navrhovateľka a F. W. uzavreli dňa 6. septembra 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom F. W. pri uzavretí tejto úverovej zmluvy s navrhovateľkou, podpísal i Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V Dohode o splnomocnení splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve, alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť F. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 9. júla 2013 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a F. W. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu (F. W.) a jeho manželky Q. W., rod. P., nachádzajúce sa v katastrálnom území S. S. na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt č. XX na X. poschodí, vo vchode č. X v bytovom dome so súpisným č. XXX postavenom na pozemku parcela č. XXXX/XX v podiele X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným č. XXX a na pozemku C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, o veľkosti XX/XXX. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol. Je zrejmé, že v prejednávanej veci sú predmetom sporu 3 otázky, a to: 1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. 2. Či Dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany F. W. uzatvorená slobodne (či F. W. mal reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami F. W. ako splnomocniteľa. 3. Či Zmluva o zriadení záložného práva je platným právnym úkonom, či táto zmluva neobchádza zákon a nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď v podstate touto zmluvou sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva F. W. k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z úverovej zmluvy. Odporca sa s vyššie uvedenými otázkami vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza: Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.). Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný Okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, preto námietka navrhovateľky spočívajúca v tom, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona nie je namieste. Krajský súd v Trenčíne teda jednoznačne v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non). K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza: Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná. V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t.j. zastúpenia založeného na základe dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany F. W. ako splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so záujmami F. W.. Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide o predtlačený formulár, ktorého obsah F. W. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý úver. F. W. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i F. W. uzatvoril dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom. Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v rozpore so záujmami F. W. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby hájil záujem F. W., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa (F. W.). Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho i správne závery. Námietka navrhovateľky v tomto smere taktiež nie je dôvodná. K spornej otázke pod bodom 3 krajský súd uvádza: Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom, avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza. Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et bonum). V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzanie zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon (zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva), tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto aj Krajský súd v Trenčíne sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom zo strany navrhovateľky došlo nielen k obchádzaniu zákona, ale sa aj výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aj Krajský súd v Trenčíne (rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Ani túto poslednú námietku navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne nevyhodnotil ako námietku dôvodnú. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 9. júla 2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci, zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.