Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 28CoP/57/2026 7723203363 03. 09. 2026 JUDr. Zuzana Biščáková ECLI:SK:KSPO:2026:7723203363.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. A., nar. XX.X.XXXX a B. C. A., nar. X.X.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, pochádzajúcich z matky D. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Simona Marcinová, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 13, Michalovce a otca D. H. A., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, G., právne zastúpeného JUDr. Lukášom Holodňákom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 8, Michalovce, v konaní o návrhu otca na zmenu vyživovacej povinnosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 29P/69/2023-773 zo dňa 20.1.2026, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: I. Predmet konania 1. Predmetom konania je návrh otca na zmenu rozsudku Okresného súdu Michalovce pod sp. zn.. 2P/175/2019 zo dňa 11.3.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/148/2020 zo dňa 27.11.2020 v bode III. v časti určenia výživného na maloleté deti, tak, že výživné zo strany otca neurčuje. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Michalovce, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 2P/195/2019-161 zo dňa 16.1.2020 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 2P/175/2019-172 zo dňa 24.2.2020 a č.k. 2P/175/2019-198 zo dňa 11.3.2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP/148/2020 zo dňa 27.11.2020 vo výroku III tak, že výživné zo strany otca na maloleté deti A. A., nar. XX.X.XXXX a B. C. A., nar. X.X.XXXX počas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e. II. Vo zvyšnej časti návrhy navrhovateľa z a m i e t a. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 28CoP/16/2025-559 zo dňa 15.5.2025 potvrdil rozsudok vo výroku II. a zrušil rozsudok vo výrokoch I. a III. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 2P/195/2019-161 zo dňa 16.1.2020 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 2P/175/2019-172 zo dňa 24.2.2020 a č.k. 2P/175/2019-198 zo dňa 11.3.2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8CoP/148/2020 zo dňa 27.11.2020 vo výroku III tak, že výživné zo strany otca na maloleté deti A. A., nar. XX.X.XXXX a B. C. A., nar. X.X.XXXX počas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že určenie výživného zo strany otca by nebolo na mieste. Maloleté deti sú u svojich rodičov rovnakú dobu, rodičia majú porovnateľné príjmy a výdavky. Každý z rodičov zabezpečuje potreby maloletých detí počas jeho osobnej starostlivosti v plnej výške. 6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 65 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 zákona o rodine. 7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania 8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí. Matka v odvolaní argumentovala tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka namietala, že súd nezohľadnil u otca princíp potenciality príjmu. Poukázala na to, že pri určovaní výšky výživného má súd vychádzať nielen z príjmu rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí, ale aj zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Otec nepracuje len poberá výsluhový dôchodok a teda má možnosť a schopnosti sa zamestnať a dosahovať ďalší príjem. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem matky za rok 2025 bol vo výške 1387,29 eur mesačne a príjem otca vo výške 1419,96 eur mesačne, pričom matka tento príjem dosahuje výkonom pracovnej činnosti, je riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer a nemá možnosť dosahovať vedľajší príjem. Otec má možnosť dosahovať vedľajší príjem. Otec v konaní nepredložil žiadnu lekársku správu z ktorej by vyslovene vyplývalo, že trpí tak závažnými zdravotnými problémami, ktoré by mu znemožňovali zamestnať sa a dosahovať vedľajší príjem a tým zabezpečiť lepšie podmienky pre maloleté deti. Matka ďalej zdôraznila, že ona má vyššie náklady spojené s cestovaním do práce, vhodným oblečením, aj celkovou úpravou. Ona sa podieľa aj vyššou mierou na nákladoch na maloleté deti. Maloletým deťom uhrádza úrazové poistenie, chodí s nimi na výlety resp. dovolenky aj do zahraničia. Otec takéto aktivity s maloletými deťmi nevykonáva. Z uvedeného vyplýva, že zrušenie vyživovacej povinnosti zo strany otca nie je spravodlivé a je to v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Matka ďalej namietala, že súd v rozsudku opätovne neprihliadol na majetkové pomery otca, ktoré sú oveľa lepšie v porovnaní s majetkovými pomermi matky. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a je výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta rok výroby 2014. Otec je vlastníkom bytu, ktorého trhová hodnota predstavuje minimálne sumu 100 000 eur. Matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že výrok I. napadnutého rozsudku zmení tak, že návrh otca zamieta.
9. Otec vo svojom vlastnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/148/2020-239 zo dňa 27.11.2020, ktorý sa už vysporiadal s majetkovými pomermi a potencialitou u obidvoch rodičov. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že príjem matky nekorešponduje s matkinými schopnosťami a možnosťami (vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore ekonomika, pracovala v banke, pracovala ako účtovníčka, je o 9 rokov mladšia ako otec, aktívne komunikoval v AJ, NJ). Matka by mohla mať príjem od 2500 do 5000 eur mesačne v čistom aj viac. Otec ďalej doplnil, že potencialita príjmov povinného z hľadiska výživného na dieťa má postihovať najmä situácie, kedy je povinný z výživného bez prostriedkov, vyhýba sa práci a preto nemôže a nechce plniť vyživovaciu povinnosť. On dobrovoľne vyživovacou povinnosť voči maloletým deťom plní v rámci svojich možností a schopností. Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo u matky k navýšeniu jej príjmu o 748 eur, ďalej poberá šesť mesiacov z roka prídavky na deti vo výške 120 eur, výživné od otca 100 eur. Matka má taktiež príjem z nezávislej činnosti ku ktorému sa priznala počas konania a to príjem od priateľa za maľovanie ľadových plôch na hokejových štadiónoch, pričom to nijako nezdokladovala. Otec ďalej poukázal na to, že on má zvýšené výdavky z dôvodu jeho zlého zdravotného stravu, platí si mesačne fitnes centrum 28 eur a vhodné športové oblečenie na cvičenie. Má vyššie výdavky na celkovú úpravu ako matka, častejšie holenie a strihanie. Napriek tomu, že matka poberala daňový bonus aj prídavky na deti doteraz odmieta platiť komunálny odpad za deti. On má vyššie výdavky za stravu, energiu, vodu, matka má obedy v práci a býva s priateľom. On má zvýšené náklady na maloleté deti, začínajú a končia školský rok, keď sú u otca, čo súvisí s vyššími nákladmi, ako sú šaty, košeľa, čokolády a kvety pre učiteľov. Zamestnávateľ prispieva matke na obedy a 275 eur na rekreáciu. Matkine auto má nižšie nálady na spotrebu a prevádzku. K spochybňovaniu jeho zdravotného stavu matkou, uviedol, že u neho stále pretrváva a bude pretrvávať nepriaznivý zdravotný stav a obmedzená možnosť zamestnať sa, čo preukázal lekárskymi správami štyroch nezávislých odborných lekárov. Matka sa snaží účelovo zľahčiť otcove zdravotné problémy. Otec ďalej namietal tvrdenie matky o tom, že jeho majetkové pomery sú lepšie v porovnaní s majetkovými pomermi matky. Uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom on uhrádza matke výživné vo výške 100 eur. Medzi ním a matkou maloletých detí došlo dňa 23.3.2020 k vyporiadaniu BSM, kde matka získala 1373 eur sporenie B. C. A., 6000 eur sporenie na meno D. E. A., 3500 eur vyporiadanie za jeho auto, 25000 eur matkine vlastné prostriedky, 15000 eur polovica z predaja domu po vyplatení pôžičky. Matka si z uvedených finančných prostriedkov kúpila trojizbový luxusný byt, ktorý účelovo prepísala na svoju matku. Matka doposiaľ nepredložila žiadny dôkaz o tom, že matke spláca pôžičku. Matka vlastní auto v hodnote 3500-4000 eur. Ďalej matka nadobudla finančné prostriedky odchodom z J. a to odstupné plus sporenie na dôchodok, plus príspevky zamestnávateľa na dôchodok, doplnkové dôchodkové sporenie. Otec poukázal aj na účty matky v banke a obratom na nich. Jeho majetkové pomery sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenili. Otec vo svojom vyjadrení žiadal, aby odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. 10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky, podaného prostredníctvo jeho právneho zástupcu uviedol, že k princípu potenciality príjmu, považujú za podstatné uviesť, že matka má vysokoškolské vzdelanie, pričom vykonáva prácu, ktorá nevyžaduje dosiahnutie žiadneho vysokoškolského vzdelania, teda matka vykonáva činnosť, ktorá nezodpovedá jej vzdelaniu a ak by vykonával činnosť zodpovedajúcu jej vzdelaniu, dosahovala by vyšší príjem. Navyše súd prvej inštancie potvrdil skutočnosť, že nie je správna uplatniť potencialitu príjmu u otca, pretože nejde o prípad, kedy by otec účelovo znižoval svoj príjem, zámerne sa vyhýba práci, či inak skresľuje svoje majetkové pomery, aby platil nižšie výživné. V súčasnosti je čistý príjem matky vo výške 1450 eur, teda vyšší ako príjem otca. Za dôležité je potrebné uviesť, že otec má dostatočný príjem na to, aby zabezpečil všetky životné potreby pre seba aj maloleté deti, aj napriek tomu, že nevykonáva momentálne žiadnu prácu a jeho príjmom je výsluhový dôchodok. Otec, prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na bod 24 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove, že: „ ak má otec za tom, že jeho životná úroveň je nižšia jeho nižším príjmom má možnosť si tento príjem zvýšiť nájdením si práce resp. akejkoľvek vhodnej brigády.“ Argumenty otca o tom, že si nemôže nájsť prácu z dôvodu zdravotných problémov chrbtice a nedostatkom kvalifikácie sú nedôvodné. Z lekárskych správ predložených otcom nevyplývajú také diagnózy, ktoré by ho vylučovali z pracovnej činnosti. V žiadnej lekárskej práve nie je uvedené, aby nemohol vykonávať určité druhy práce z dôvodu zdravotného obmedzenia alebo zdravotného rizika. K argumentom otca, že matka nevykonáva prácu adekvátnu k jej vzdelaniu, matka namietala, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenila zamestnanie, v ktorom dosahuje vyšší príjem, a to aj z dôvodu neustále sa zvyšujúcich nákladov na maloleté deti. Jej súčasné zamestnanie vyžaduje vysokoškolské vzdelanie a aj komunikáciu v anglickom
jazyku. Otec nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť, len poberá výsluhový dôchodok, z čoho vyplýva, že má možnosť dosahovať ďalší príjem a preto je možné a zároveň nevyhnutné uplatniť princíp potenciality príjmu u otca. Matka zároveň uviedla, že nesúhlasí s tvrdením otca, že otec má nižší príjem ako matka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjem matky za rok 2025 predstavuje sumu 1387,29 eur a príjem otca za rok 2025 sumu 1419,96 eur mesačne. Ďalej uviedla, že otec účelovo klame a zavádza súd, pretože ona nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a z hnuteľných vecí je len výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta, ktorého aktuálna hodnota je 3000 eur. Matka v tomto vyjadrení opakovane uvádzala rovnaké skutočnosti, ako vo svojom odvolaní. Matka zotrvala na svojom odvolacom návrhu a žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení výrok I. napadnutého rozsudku tak, že návrh otca zamieta. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65 CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre neurčenie vyživovacej povinnosti otca počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti. 14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci po doplnení dokazovania nariadenom odvolacím súdom dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj porovnaním životnej úrovne oboch rodičov a ich argumentmi predostretými počas konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že
len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. 16. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP). 17. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018). 18. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce pod sp. zn. 2P/175/2019 zo dňa 11.3.2020 bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s dňom a hodinou striedania starostlivosti piatok 18.00 hod. Bolo určené, že trvalým bydliskom maloletých detí bude bydlisko otca na adrese I. XX, G.. Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou vo výške 50 eur mesačne z dôvodu výrazného rozdielu v príjmoch rodičov. Príjem otca bol vo výške 1051,29 eur mesačne titulom výsluhového dôchodku a príjem matky zo zamestnania bolo v o výške 661,73 eur mesačne. 19. Súdom prvej inštancie bola v konaní zistená zmena príjmových pomerov na strane otca, ako aj matky maloletých detí. Príjem otca z výsluhového dôchodku v čase začatia konania bol vo výške 1227,43 eur a od 1.7.2024 vo výške 1405,41 eur. Príjem matky za obdobie od 8/2023 do 12/2023 bol v priemere vo výške 1362,92 eur v čistom, za obdobie roka 2024 vo výške 1393,54 eur v čistom a za obdobie roka 2025 vo výške 1387,29 eur v čistom. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý sa spolupodieľa na úhrade výdavkov za domácnosť. K zmene bytových pomerov na strane matky, ani otca od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo. 20. Odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore, tak ako to už uviedol v predchádzajúcom rozsudku v tejto právnej veci (rozsudok č. k. 28CoP/16/2025-559 zo dňa 15.5.2025), že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, zákon nechápe ako pravidlo, neurčenie výživného. Súd musí vychádzajúc, z vyšetrovacej zásady, vždy skúmať aké sú majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov (teda životná úroveň oboch rodičov) a rozhodnúť v záujme dieťaťa. Samozrejme v prvom rade musia byť podrobne zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výdavky s tým spojené. Súdom prvej inštancie boli podrobným spôsobom zistené odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj to, ktorý z rodičov sa akým rozsahom podieľa na úhrade potrieb detí, okrem základných výdavkov spojených s výživou, čo samozrejme znáša každý rodičov samostatne v čase osobnej starostlivosti o dieťa. 21. Z dikcie zákonného ustanovenie § 62 ods. 6 zákona o rodine, samozrejme v nadväznosti aj na ostatné ustanovenia zákona o rodine upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom, je zrejmé, že súd pri posúdení toho, či je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom zvereným do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov musí vychádzať z troch základných podmienok a to dĺžky osobnej starostlivosti každého z rodičov pri striedavej starostlivosti, porovnania životnej úrovne oboch rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd prvej inštancie správne právne uzavrel, že zo zisteného skutočného stavu nie je dôvodné určiť výživné na maloleté deti zo strany otca. Maloleté deti sú zverené do rovnomernej striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom rodičia sa rovným dielom podieľajú na úhrade ich potrieb. Namietané skutočnosti zo strany matky, že ona sa vo väčšom rozsahu podieľa na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí z dôvodu, že s deťmi absolvuje výlety a dovolenky v zahraničí nemôže byť dôvodom pre určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca. Spôsob, akým každý z rodičov zabezpečuje trávenia voľného času maloletými deťmi je výsostne jeho
rozhodnutím a nemožno na tom stavať povinnosť druhého rodiča prispievať zvýšeným výživným, najmä za situácie, keď bolo zistené, že otec sa deťom riadne venuje, pričom preferuje iný spôsob trávenia voľného času s deťmi. 22. Súdom prvej inštancie bolo skutočne zistené, že životná úroveň oboch rodičov je v zásade rovnaká. Odvolacie námietky oboch rodičov smerujúcich k tomu, že životná úroveň druhého rodičia je vyššia, a preto je dôvodné určenie výživného, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Skutočnosť, že otec býva v dvojizbovom byte a matka v trojizbovom byte nemožno vyhodnotiť ako rozdielnu životnú úroveň rodičov. Podstatným je fakt, že obaja rodičia majú zabezpečené riadne bytové podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti. Námietky matky spočívajúce v tom, že otec je vlastníkom bytu v ktorom býva, pričom jej byt je vo vlastníctve jej rodičov, nemožno považovať za relevantné predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že splácania pôžičky rodičom matka doposiaľ súdu nepreukázala a taktiež k tomu, že z pôžičky, ktorú jej rodičia poskytli na kúpu bytu má splatiť len polovicu. Z tohto pohľadu sa javí ako nanajvýš nepravdepodobné, ak by aj matka rodičom pôžičku na kúpu bytu nesplácala, aby nemohla spolu s deťmi v danom byte naďalej bývať. 23. Rovnaká životná úroveň oboch rodičov bola zistené aj z hľadiska ich príjmov a výdavkov. Odvolacie námietky matky spočívajúce v tom, že otec nepracuje len poberá výsluhový dôchodok, teda je potrebné pri príjme otca uplatniť potenciálny príjem, keďže si môže nájsť prácu resp. brigádu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Výsluhový dôchodok si nemožno zamieňať za nejaký sociálny príspevok štátu ako podporu v nezamestnanosti resp. v hmotnej núdzi. Otec poberá výsluhový dôchodok, keďže splnil zákonom stanovené podmienky, a to službu v armáde po zákonom stanovenú dobu, po skončení ktorej štát z dôvodu špecifickosti, spoločenskej významnosti a náročnosti tohto zamestnania priznáva výsluhový dôchodok. Výška výsluhového dôchodku otca je zároveň dostatočná na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti. 24. Matka vo svojom odvolaní poukazovala zároveň na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove (rozsudok č. k. 28CoP/16/2025-559 zo dňa 15.5.2025), že: „ ak má otec za tom, že jeho životná úroveň je nižšia jeho nižším príjmom má možnosť si tento príjem zvýšiť nájdením si práce resp. akejkoľvek vhodnej brigády.“ Odvolací súd k uvedenému uvádza, že uvedené konštatovanie matky je vytrhnuté z kontextu. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku v tejto veci, touto argumentáciou reagoval len na odvolací návrh otca, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že matke určí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 50 eur na každé jedno dieťa mesačne k rukám otca od doby podania návrhu na zrušenie výživného t. j. od 21.08.2023. 25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 26. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 396 ods. 1 CS v spojení s ustanovením § 52 CMP. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).