Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 14Co/15/2025 8719200338 26. 08. 2025 JUDr. Roman Lajoš ECLI:SK:KSPO:2025:8719200338.4
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov JUDr. Andreja Radomského a Kataríny Krochtovej, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, I., o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 825,- eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/2/2019-46 z 27.8.2019 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 20C/2/2019-72 z 18.5.2022 takto rozhodol: Zrušuje rozsudok v znení opravného uznesenia a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit: „I. Súd žalobu zamieta. II. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.“ 2. Rozhodol tak v konaní vedenom o žalobe doručenej 16.01.2019, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 825,- eur a náhrady trov konania. V podanej žalobe tvrdila, že dňa 12.02.2016 ju navštívil žalovaný, s ktorým následne uzavrela zmluvu na dodávku plastových okien a uhradila mu preddavok v celkovej sume 1 875,- eur. Nakoľko následne od zmluvy odstúpila, z poskytnutého preddavku jej bola vrátená len suma 1 050,- eur; žalovaný sa tak na jej úkor bezdôvodne obohatil, z dôvodu, ktorého žiadala toto obohatenie vydať. 3. Prípad právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 ods. 2, § 458 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), čl. 7, čl. 8, § 60, § 61, § 219 ods. 3, § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a nárok na náhradu trov konania podľa § 255 CSP. 4. Z vykonaných dôkazov skutkovo ustálil, že zmluvou o dielo č. XXXX-X J. XX.XX.XXXX si žalobkyňa v spoločnosti K. L., B. objednala dodávku XX ks plastových okien a zmluvou o dielo č. A. si žalobkyňa v spoločnosti K. L., B. objednala dodávku XX ks plastových okien a tiež plastové vchodové dvere. Ďalej vychádzal zo zistenia, že dohodou o zrušení zmluvy z XX.XX.XXXX sa žalobkyňa a osoba označená ako M. N. dohodli na zrušení zmluvy o dielo č. N. J. XX.XX.XXXX a vrátenie uhradeného preddavku. Z oznámenia zo 17.02.2016 ustálil, že žalobkyňa požiadala spoločnosť K. L., B. o zrušenie zmluvy č. N. J. XX.XX.XXXX, O. XXXX-X J. XX.XX.XXXX a tiež zmluvy o dielo zo XX.XX.XXXX. Z predložených zmlúv o dielo súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uhradila preddavky v sume 1600,- eur, 75,- eur a 200,eur. J. H. P. N. Q. C. R. B. H. S. B. (pôvodne K. L., B.) súd zistil, že žalobkyňa žiadala o zrušenie zmluvy
č. A. J. XX.XX.XXXX so žalovaným s tým, že pôvodná zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX I. O. N.. Z uznesenia H. M. I. J. G. I., oddelenia poriadkovej polície H. H. I. J. B. J. C. XX.XX.XXXX, O.: H./B., súd zistil, že podanie (trestné oznámenie) žalobkyne bolo povereným príslušníkom PZ odmietnuté, nakoľko nebol dôvod pre začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vykonaným šetrením bolo zistené, P. P. M. Q. J. H. C. B. B. H. S. B. (pôvodne K. L., B.) a tejto spoločnosti uhradila preddavky dohodnuté v zmluvách. 5. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným); či však žalobca bude v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004). S poukazom na čl. 8 CSP, v zmysle ktorého je dokazovanie v sporovom konaní založené na prejednacej zásade a zistený skutkový stav je výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov, uzavrel, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, keď naopak, v konaní bolo preukázané, že zmluvy žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou K. L., B. (G. B. H. S. B.) a v prospech uvedenej spoločnosti tiež žalobkyňa uhradila dohodnuté preddavky. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni komunikoval za spoločnosť K. L., B., resp. za osobu označenú ako M. N. a nie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Preto žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, ale osobou povinnou vydať bezdôvodné obohatenie by mala byť spoločnosť, ktorej žalobkyňa preddavky hradila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prevej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal. 6. Voči napadnutému rozsudku podala v celom rozsahu odvolanie žalobkyňa, obsahovo sa týkajúce odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. nesprávneho zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázala v ňom na skutočnosť, že už 17.02.2016 došlo z jej strany k zaslaniu žiadosti o zrušenie zmluvy o dielo č. N. J. XX.XX.XXXX a že dňa 23.02.2016 osobne navštívila sídlo spoločnosti K. L., B., kde bola usmernená, že záležitosť má riešiť osobne so žalovaným. Pri stretnutí s ním označeného dňa sa so žalovaným dohodla na vrátení preddavkov v dvoch splátkach. Mala za to, že spoločnosti K. L., B., resp. pánovi M. N. nemohli vzniknúť žiadne právne dôvody ani náklady na nevyplatenie zvyšnej dlžnej sumy a celá čiastka zaplatenej zálohy z oboch zmlúv jej mala byť vrátená, čo mal počas výsluchu na obvodnom oddelení I. G. B. pán A. C., konateľ spoločnosti K. L., B., potvrdiť. So žalovaným sa za účelom doriešenia nevyplatenej dlžnej sumy a konečného doriešenia veci snažila počas obdobia od osobného stretnutia dňa 23.02.2016 skontaktovať skoro denne, naposledy 31.07.2019. Poukázala na to, že zamestnancami i vedením spoločnosti K. L., B., ako aj samotným žalovaným jej bolo opakovane uvádzané, že dlžnú sumu musí vrátiť žalovaný. Keďže žalovaný sám priznal, že práve on je povinný žalobkyni vrátiť dlžnú sumu, má za to, že zo strany žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. K tomuto svojmu názoru poukazovala na trestný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/6/2018 z 24.01.2018, vydaný vo veci poškodenej pani T., bytom v D. E., v ktorom bolo žalovanému dokázané prisvojenie si cudzej veci, a to finančnej hotovosti v sume 2000,- eur poskytnutej mu za účelom spísania zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola výmena okien, kde žalovaný vystupoval ako externý spolupracovník spoločnosti K. L., B., hoci si tieto finančné prostriedky ponechal. Preto žiadala zmenu rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaný bude zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 825,- eur ako aj nahradiť jej trovy konania spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch. 7. Žalovanému bolo odvolanie súdom prvej inštancie účinne doručené pri jeho výsluchu konanom 28.03.2025; k doručenému odvolaniu sa však žalovaný následne ani do rozhodnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a dospel k záveru o naplnení žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). 9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolateľom vznesených odvolacích dôvodov ako aj či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. 12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012). 13. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 CSP, ktoré citoval v bodoch 14. a 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Keďže napadnutý rozsudok nemá povahu rozsudku pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, je zjavné, že súd prvej inštancie mal za to, že v súdenom prípade ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, pri ktorom nie sú skutkové tvrdenia strán sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,-eur. 14. V súvislosti s rozhodnutím sporu postupom podľa ust. § 297 CSP bez nariadenia pojednávania odvolací súd poukazuje na to, že označené ustanovenie upravuje výnimku zo zásady ústnosti
v spotrebiteľských sporoch. Zmyslom tejto právnej úpravy je poskytnúť lepšiu ochranu právam spotrebiteľov, a to jednak dodržaním princípu ústnosti a jednak aj obmedzením výnimiek z tohto princípu. V zásade formulácia tohto ustanovenia korešponduje s formuláciou ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, na základe čoho možno abstrahovať ich spoločné znaky, ktorými sú: (i) jednoduché právne posúdenie veci, (ii) nespornosť skutkových tvrdení sporových strán a (iii) bagateľný cenzus (jeho výška sa v oboch zákonných ustanoveniach líši). Zámerom prvých dvoch znakov je dosiahnutie toho, aby nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie, ako aj nevyhnutnosť ústneho prejednania argumentov strán týkajúcich sa právneho posúdenia sporu. Bagateľný cenzus je v prípade spotrebiteľských sporov nižší (1 000,- eur) ako pri ostatných sporoch (2 000,- eur), a to práve z dôvodu poskytnutia väčšej ochrany spotrebiteľským právam prostredníctvom bezprostredného a ústneho konania. Pre možnosť vydania rozhodnutia v spotrebiteľskom spore bez nariadenia pojednávania však musia byť kumulatívne splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky vyplývajúce z ust. § 297 písm. b) CSP. Prísnejšie podmienky na prejednanie sporovej veci bez nariadenia pojednávania v spotrebiteľských sporoch vychádza z myšlienky, že práva spotrebiteľa budú lepšie chránené dodržaním princípu ústnosti v civilnom procese s obmedzením výnimiek z tohto princípu. 15. Skôr, ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán a tieto si osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán je však súd limitovaný v tom smere, že za skutkový základ svojho rozhodnutia nemôže vziať také zhodné tvrdenia strán, pri ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych skutočností a urobiť ich základom súdneho rozhodnutia. Ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán, je potrebné ohľadom nich vykonať dokazovanie. V sporom konaní strana musí navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, avšak v konaniach s ochranou slabšej sporovej strany, akým je aj spotrebiteľský spor, táto zásada ustupuje, keď podľa § 295 CSP môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 16. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného konštatuje, že bez nariadenia pojednávania môže súd prvej inštancie (obzvlášť v spotrebiteľskom spore, t.j. s ochranou slabšej procesnej strany) vec prejednať a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na základe stranami predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové okolnosti, významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. § 297 CSP upravuje podmienku, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových tvrdení strán, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami, ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenia dôkazného bremena. Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila (neuniesla) svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b) CSP, ako to bolo v danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 CSP, t. j. určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviesť tiež svoje predbežné právne posúdenie veci, teda informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné. 17. V prejednávanom spore žalobkyňa tvrdila existenciu bezdôvodného obohatenia žalovaného v rozsahu žalovanej sumy z dôvodu podpisu zmlúv o dielo, ktorých predmetom mala byť výmena okien, vchodových dverí a žalúzií na jej rodinnom dome, ich uzavretie pod psychickým tlakom a následné zrušenie týchto zmlúv ústnou dohodou, resp. odstúpením ako aj dohodu o postupnom splatení vyplateného preddavku žalovaným. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobkyne síce výslovne nepoprel, keďže sa k podanej žalobe do vydania napadnutého rozsudku nevyjadril, avšak provinštančný súd nie všetky tieto skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za preukázané, napr. o vyplatení súm
1600,- eur, 200,- eur a 75,- eur žalovanému, v súvislosti s ktorými uzavrel, že tieto sumy žalobkyňa zaplatila spoločnosti K. L., B., ako aj že žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jej úkor podľa súdu prvej inštancie nepredložila potrebné dôkazy, z dôvodu ktorého nebolo možné vo vzťahu k týmto nepreukázaným tvrdeniam žalobkyne aplikovať ust. § 151 CSP o popretí skutkových tvrdení protistrany (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 246/2019 z 11.06.2019). Z napadnutého rozsudku nemožno zistiť, ako bolo posúdené tvrdenie žalobkyne o uzavretí zmlúv pod psychickým tlakom, následné zrušenie týchto zmlúv ústnou dohodou, resp. odstúpením ako aj tvrdenie týkajúce sa jej dohody so žalovaným o postupnom splatení vyplateného preddavku žalovaným. Súčasne nebola dostatočne objasnená ani povaha a obsah právneho vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou K. L., B., z dôvodu ktorého možno považovať za predčasný aj záver, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni konal len za túto spoločnosť. 18. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval právny titul uplatneného nároku za nepreukázaný (teda za sporný), nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a nemohol žalobu voči žalovanému zamietnuť bez pojednávania pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne. Pretože skutkový stav už nebol nesporný, súd prvej inštancie mal na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie, na ktorom mal strany oboznámiť postupom podľa ust. § 181 ods. 2 CSP o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za ne-/sporné a poskytnúť im tak možnosť vyjadriť sa, aby bola zachovaná požiadavka kontradiktórnosti konania; ďalej by už bolo na zvážení konajúceho súdu, či postupom podľa ust. § 181 ods. 4 CSP stranám ešte poskytne dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, či označiť alebo predložiť dôkazy (predložiť chýbajúce dôkazy ohľadne právneho titulu a ohľadne existencie žalovanej pohľadávky). 19. Ako vyplýva z cit. ust. § 297 CSP, rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania je koncipované len ako možnosť, nie ako povinnosť a vždy je vecou konajúceho súdu, aby vzhľadom na konkrétne okolnosti každej prejednávanej veci starostlivo zvážil, či je takýto postup namieste, a to najmä so zreteľom na potrebu zabezpečenia dostatočného priestoru na realizáciu procesných práv sporových strán a zásady spravodlivého súdneho konania, vrátane zásady predvídateľnosti postupu súdu v konaní. Ak vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci možno takýto priestor poskytnúť iba v rámci nariadeného pojednávania, nemôže súd rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia pojednávania, teda len verejným vyhlásením rozsudku. O taký prípad ide aj vtedy, ak súd mieni žalobu ako nedôvodnú, čo i len sčasti zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. 20. Súd je teda povinný nariadiť pojednávanie v prípade, ak by v dôsledku rozhodnutia vo veci bez jeho nariadenia, kedy sa nepoužije ust. § 181 ods. 2 CSP (súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uvedie tiež svoje predbežné právne posúdenie veci), boli vzhľadom na okolnosti veci, postup súdu a jeho rozhodnutie prekvapivé. Cieľom zavedenia ust. § 181 ods. 2 do CSP bolo predovšetkým zvýšiť predvídateľnosť postupu a rozhodovania súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. Týmito ustanoveniami sa má sporovým stranám vytvoriť procesná možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť realizáciu jeho procesných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa 14. 04. 2011 alebo sp.zn. 3Mcdo/18/2010 zo dňa 17. 02. 2011). 21. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z dôvodu ktorého je potrebné jeho záver o nepreukázaní žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať za predčasný. S ohľadom na toto zistenie neostávalo odvolaciemu súdu iné ako napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a s poukazom na ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Úlohou prvoinštančného súdu po vrátení veci bude vo vyššie uvedených intenciách opätovne vyhodnotiť, ktoré skutkové tvrdenia sporových strán možno považovať v zmysle ust. § 151 CSP za nesporné s tým, že v prípade dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení žalobkyne, tieto si nemôže súd prvej inštancie osvojiť ako podklad pre ustálenie skutkového stavu (§ 186 ods. 2 CSP). V prípade ak skutkové tvrdenia žalobkyne nebudú vyplývať z dôkazov predložených žalobkyňou súdu na ich preukázanie (§ 132 ods. 3 CSP); je povinnosťou procesného súdu vo veci nariadiť pojednávanie, na ktorom sporovým stranám umožní oboznámiť ich postupom podľa ust. § 181 ods. 2 CSP o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré nie a umožniť sa k nim vyjadriť tak, aby bola
zachovaná požiadavka kontradiktórnosti konania. Len v prípade, ak skutkové tvrdenia strán budú skutočne nesporné, bude možné o žalobe rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, kedy (na nesporné tvrdenia) nie je súdom vykonávané dokazovanie (§ 188 CSP) a za základ zisteného skutkového stavu možno vziať nesporné tvrdenia strán bez toho, aby súd posudzoval ich existenciu a pravdivosť na základe predložených dôkazov (§ 215 CSP). 23. Pri právnom posúdení prípadu je potrebné brať zreteľ na to, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 1 a 2 OZ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). V civilnoprávnej teórii je bezdôvodné obohatenie vymedzené na jednej strane ako záväzok, obsahom ktorého je povinnosť subjektu, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, takéto obohatenie vydať, a na druhej strane ako právo toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo na jeho vydanie. Úlohou súdu preto je zisťovať, či objektívne došlo k niektorej zo skutočností vymedzených v § 451 ods. 2 OZ a či ten, kto sa domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie tohto práva. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 24. Žalobkyňou prezentované dôvody podanej žaloby (a ňou uplatnený nárok) je potrebné právne posúdiť v kontexte všetkého, čo v priebehu konania vyjde/vyšlo najavo (napr. aj vo vyjadrení žalovaného v zápisnici o výsluchu). V súvislosti s posúdením uplatneného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je nevyhnutné ustáliť, či žalovaný od žalobkyne prijal plnenia, ktoré možno kvalifikovať ako plnenia bez právneho dôvodu, plnenia z neplatného právneho úkonu, alebo plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, či a z akého dôvodu tak žalovaný konal, ako aj či a v akej miere u neho došlo k majetkovému prospechu bez poskytnutia akékoľvek protiplnenia. Ako sa z okolností prípadu nateraz javí, pokiaľ žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy o dielo, z ktorej žiadne plnenie nedostala (čo spochybnené nebolo), došlo tým k zrušeniu k žalobe pripojených zmlúv o dielo od začiatku, z titulu čoho žalobkyňa má nárok na vrátenie všetkých ňou zaplatených záloh a to od všetkých tých subjektov, ktoré z ňou takto uskutočnených plnení mali (hoci aj len čiastočne) bezdôvodný majetkový prospech. 25. Skutkový stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci primerane opísať tak, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP. Pritom je potrebné prihliadnuť na to, že procesné povinnosti a procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP), čo súdu umožňuje s využitím postupu podľa ust. § 181 ods. 4 CSP viesť konanie materiálne. Aj podľa odvolacieho súdu ide v danom prípade o spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v konaní, o ktorom platia ust. § 290 až 300 CSP, teda aj § 295 CSP, v zmysle ktorého môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 26. Na riadne zistený a vyhodnotený skutkový stav je následne potrebné aplikovať správnu právnu normu tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, t.j., aby bol spor rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. K relevantnej argumentácii žalobkyne a prípadne aj žalovaného, produkovanej v celom konaní je zároveň potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď. Až potom, ako bude konanie v naznačenom smere doplnené, môže súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť. 27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).