Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 6CoCsp/29/2023 8723200326 07. 05. 2024 JUDr. Andrej Radomský ECLI:SK:KSPO:2024:8723200326.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B. C., D.; E. F.: A., D., E. E. G. F. X, XXX XX C., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. XXX, XXX XX A. E., právne zastúpená JUDr. Tibor Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o zaplatenie 3.697,28 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17Csp/5/2023-80 zo dňa 29. marca 2023, v spojení s opravným uznesením č.k. 17Csp/5/2023-109 zo dňa 18.10.2023, takto rozhodol: Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 3.697,28 Eur s 5 %ným úrokom z omeškania od 27.06.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to z titulu neuhradenej sumy poskytnutého úveru. 2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.697,28 eur spolu s 5%-ným p.a. úrokom z omeškania od 27.06.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 111 ods. 3, § 180, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 121 ods. 1, § 517 ods. 1zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (Ďalej len ,,OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z.. 4. Vec skutkovo posúdil tak, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4.100,- eur. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splácať žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 65,76 eur do celkovej výšky 7.891,20 eur. Žalovaná nesplácala splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania, doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 2.235,84 eur. Z uvedeného dôvodu dňa 19.06.2020 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje voči žalovanej celkovú sumu 3.697,28 eur, ktorá predstavuje neuhradenú istinu a dohodnutý zmluvný úrok po odpočítaní úhrady zo strany žalovanej 2.235,84 eur. Zmluvnú pokutu vo výške 429,12 eur si žalobca v konaní neuplatňuje.
5. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba je dôvodná, keďže bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 03.03.2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere na kúpu spotrebného tovaru vo výške 4.100,- eur, ktorý riadne žalovaná nesplácala. Žalovaná doposiaľ zostatok úveru, ktorý predstavuje nesplatenú istinu a dohodnutý úrok vo výške 3.697,28 eur neuhradila, preto ju súd zaviazal na plnenie žalobcovi. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % p. a., keď takáto výška úroku je aktuálna k prvému dňu omeškania 28.01.2020 s poukazom na výzvu žalobcu na plnenie a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. 6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bol úspešnou stranou sporu. 7. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že jej nebolo doručené predvolanie na pojednávanie na základe ktorého by mohla navrhnúť vykonať dôkazy ako aj zúčastniť sa predmetného pojednávania. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý tvrdil, že žalovaná bola počas celého konania pasívna a na súdne pojednávanie sa nedostavila, pričom mala riadne vykázané doručenie predvolania na súdne pojednávanie s aplikáciou § 111 ods. 3 CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 11. K odvolacej námietke, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom;integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu (1Cdo/166/2018, 2Cdo/19/2019, 3Cdo/150/2018, 4Cdo/27/2018, 5Cdo/21/2018, 7Cdo/27/2019, 8Cdo/181/2018), teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (1Cdo/166/2018, 2Cdo/19/2019, 3Cdo/150/2018, 4Cdo/27/2018, 5Cdo/21/2018, 7Cdo/27/2019, 8Cdo/181/2018, 1VCdo/2/2017).
12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). 13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci došlo k naplneniu oboch odvolacích dôvodov. Žaloba a predvolanie na pojednávanie boli žalovanej doručované prostredníctvom portálu E.. Z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu na doručenke vyplýva, že správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Následne súd prvej inštancie oznámil podanie žaloby vyvesením oznamu na úradnej tabuli dňa 13.03.2023. 14. Odvolací súd má za to že postup súdu prvej inštancie nebol správny a dodáva, že žaloba sa okrem iného doručuje na vyjadrenie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, buď na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (príp. na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky). Register je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom. Register tvorí centrálna evidencia obyvateľov Slovenskej republiky. 15. Ak sa nejedná o úspešné doručovanie do elektronickej schránky, adresy uvedené v § 106 CSP je nevyhnutné vnímať ako tzv. povinné doručovacie adresy. Z uvedeného dôvodu nebude v zásade rozhodujúce, akú adresu trvalého pobytu alebo pobytu uvedie žalobca pri identifikácii žalovaného. Ak sa súdu nepodarí doručiť samotnú žalobu žalovanému fyzickej osobe, súd bude povinný ex officio preveriť skutočný trvalý pobyt žalovaného ako fyzickej osoby alebo adresu sídla právnickej osoby a písomnosti v súlade s § 106 doručovať na toto miesto. Len na tieto povinné doručovacie adresy je možné následne doručiť písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby súd použil na fikciu doručenia u fyzickej osoby portál E.. Z tohto dôvodu postup pri doručovaní žaloby žalovanej strane sporu nebol dodržaný a súd neúspešne žalobu doručoval žalovanej prostredníctvom portálu E. bez toho, aby sa jej po takomto neúspešnom doručovaní pokúsil žalobu doručiť na adresu zistenú z evidencie v registri obyvateľov. Zároveň v prípade neúspešného doručenia na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), by bol súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej strany. Pôjde o úkony dopytu na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, ústav na výkon trestu odňatia slobody. Až následne môže súd postupovať podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejniť oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné uzatvoriť, že procesným postupom súdu prvej inštancie ktorý zvolil pri vytvorení fikcie doručovania súdnych zásielok u žalovanej strany, došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, keď tejto nebolo riadne umožnené sa k žalobnému nároku akokoľvek vyjadriť, či využiť možnosti procesnej obrany, ktoré jej civilný sporový poriadok umožňuje. 16. Ohľadne správnosti postupu pri doručovaní žaloby žalovanej strane sporu ktorá je fyzickou osobou odvolací súd poukazuje aj na výklad k dotknutému ustanoveniu § 166 CSP v ktorom sa okrem iného uvádza: „Doručovanie predstavuje dôležitý procesný úkon súdu vo vzťahu k ostatným subjektom konania s dôležitými účinkami na ďalší priebeh konania. Komentované ustanovenie normuje osobitný procesný postup súdu vo vzťahu k doručovaniu žaloby žalovanému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na koncepčné nastavanie systému doručovania , ktorý je založený na pomerne tvrdom uplatňovaní fikcií doručenia (pojem „náhradné doručenie“ už podľa Civilného sporového poriadku nebude prichádzať do úvahy), je potrebné normatívne upraviť postup pri doručovaní najzásadnejšieho procesného úkonu – žaloby, s ktorou sú spojené závažné dôsledky. Konštantná judikatúra Súdneho dvora EÚ si vyžaduje obligatórnosť určitých vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného (fyzickej osoby), ktoré sú nevyhnutné pre materiálne účinky reciprocity v rámci voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci EÚ (porovnaj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Cornelius de Visser C-292/10, Gambazzi C-394/07). Tvrdé fikcie doručenia teda musia mať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ určitú výnimku pri doručovaní toho najzásadnejšieho procesného úkonu, akým je žaloba. Treba však zdôrazniť, že vyšetrovacie úkony podľa odseku 1 robí súd v konaní iba raz (porovnaj ďalšie výklady). Žaloba sa doručuje na vyjadrenie
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, buď na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR (príp. na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky). Ak žalobca uvedie adresu žalovaného priamo v žalobe, odporúča sa rešpektovať žalobcom označenú adresu, keďže sa vychádza z predpokladu, že žalobca miesto pobytu žalovaného pozná. Ak zlyhá doručovanie žaloby týmto postupom, je súd povinný doručiť žalobu na vyjadrenie na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a). Ak sa ani takýmto postupom nepodarí žalobu doručiť, je súd povinný uskutočniť vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Pôjde o úkony dopytu na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, ústav na výkon trestu odňatia slobody a pod. Zákonodarca nestanovil taxatívny výpočet úkonov, ktoré je súd povinný v konaní vykonať. Je preto vhodné vykonať úkony, ktoré súd vykonával na zistenie skutočného pobytu žalovaného aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ďalší postup sa bude odvíjať od výsledku vyšetrovacích úkonov podľa odseku 1. V prípade, ak sa súdu uvedeným vyšetrovacím postupom podarí zistiť skutočný pobyt žalovaného, doručuje mu všetky ďalšie písomnosti na adresu, ktorá zodpovedá takto zistenému skutočnému pobytu. Naopak, ak sa uvedeným postupom súdu skutočný pobyt žalovaného zistiť nepodarí, zverejní sa oznámenie o podanej žalobe na webovej stránke príslušného súdu, ako aj na jeho úradnej tabuli. Fikcia doručenia nastáva uplynutím 15 dní od zverejnenia tohto oznámenia. Všetky ďalšie písomnosti však súd doručuje na adresu uvedenú v § 106 ods. 1 písm. a) s následkom fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP.“ 17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 18. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa vecou v zmysle právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a to skutočnosťou, že v danom prípade neboli vykonané žiadne vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovanej s cieľom doručiť jej žalobu s predvolaním na pojednávanie, čo malo v danom prípade za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Po dodržaní správneho postupu v doručovaní žaloby žalovanej strane sporu súd prvej inštancie pristúpi k posúdeniu hmotnoprávnemu nároku. Skutkový a právny stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci primerane opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. 19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ustanovenie § 391 ods. 2 CSP). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).