Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 20Co/11/2024 8117204485 28. 11. 2024 JUDr. Michal Boroň ECLI:SK:KSPO:2024:8117204485.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, D., E. XXXX/XX, 2/ B. C. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, F. - G., D. X, 3a/ C. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, F., H. XXX/X, 3b/ B. C., nar. XX. XXXXX XXXX, C. XXX, 3c/ E. D., nar. XX. XXXX XXXX, F., C. XXX/X, 4/ D. H. I., nar. XX. XXXXXXX XXXX, F., C. XX, zastúpená splnomocnencom A. E. I., F., C. XX, 5/ E. D., nar. X. XXXX XXXX, F., C. F. X a 6/ C. F. D., nar. X. XXXXXXXX XXXX, F., H. X, proti žalovanému: Pozemkovému spoločenstvu Orkucany, so sídlom v Sabinove, Jarková 25, IČO: 42 079 799, o neplatnosť dodatku k zmluve o založení spoločenstva, o odvolaní žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/7/2017-168 zo dňa 05.12.2018, takto rozhodol: Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. u r č u j e , že dodatok č. X zo dňa 22.02.2014 k zmluve o založení Pozemkového spoločenstva Orkucany J. XXX/XX zo dňa 22.09.2007 je n e p l a t n ý , II. žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 2. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 22.02.2014 prebehlo zasadnutie zhromaždenia členov Pozemkového spoločenstva Orkucany, ktoré sa konalo hlavne z dôvodu zosúladenia zmien vyplývajúcich zo zákona č. 97/2013 Z.z., na základe ktorého boli spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov (zákon č. 181/1995 Z.z.) povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanovením tohto zákona do 30.06.2014 (§ 31 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z.z). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na tomto zasadnutí došlo k hlasovaniu o schválení dodatku č. X k zmluve o založení Pozemkového spoločenstva Orkucany zo dňa 22.09.2007 pričom, že z celkového počtu 162 hlasov, hlasovalo za dodatok 96 hlasov, čo je 59,26%. 3. Žalobcovia v tejto súvislosti argumentovali tým, že na schválenie tohto dodatku bola potrebná dvojtretinová väčšina, t.j. 66,66 % hlasov a právny zástupca žalovaného sa vyjadril, že pozemkové spoločenstvo už vychádzalo z nových stanov a novej zmluvy, podľa ktorých postačovala na schválenie dodatku nadpolovičná väčšina. Súd pritom poukázal na skutočnosť, že aj keď žalovaný uviedol, že zhromaždenie konané dňa 22.02.2014 už vychádzalo z novej zmluvy a z nových stanov, žalovaný toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, t. j. nepreukázal, aby do tohto rokovania (do 22.02.2014) boli už tieto zákonom vyžadované zmeny platne odsúhlasené a aj z programu tohto rokovania je nepochybné, že práve na tomto zasadnutí sa mali realizovať tieto zmeny. Súd mal za to, že na tomto zhromaždení muselo zhromaždenie postupovať podľa pôvodnej zmluvy, kde je upravené hlasovanie týkajúce sa schvaľovania dodatkov k pôvodnej zmluve, a to tak, že takýto dodatok musí byť schválený dvojtretinovou väčšinou. Zároveň uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že
celkový počet hlasov bol 162 a za tento dodatok bolo 96 hlasov, čo predstavuje 59,26 %, čo ale nie je dvojtretinová väčšina, pretože dvojtretinová väčšina predstavovala minimálne 108 hlasov a keďže v danom prípade takýto počet hlasov nebol dosiahnutý, dodatok schválený na zasadnutí zhromaždenia členov Pozemkového spoločenstva Orkucany zo dňa 22.02.2014 je neplatný. 4. Pokiaľ žalovaný poukazoval na splnenie podmienky naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, súd poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku), pričom týmto osobitným predpisom je zákon č. 97/2013 Z.z., konkrétne ustanovenie § 15 ods. 2 citovaného zákona. 5. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že dodatok č. X k zmluve o založení pozemkového spoločenstva je neplatný. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, pričom úspešným žalobcom, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že v danom prípade žalobcovia podali nesprávnu žalobu, resp. s neprávne formulovaným petitom. Prehlasovaní členovia pozemkového spoločenstva mali (mohli) podať žalobu na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia - uznesenia pozemkového spoločenstva, ak sa domnievali, že takéto uznesenie bolo prijaté nedostatočným počtom hlasov, a nie žiadať súd o vyslovenie neplatnosti dodatku ako právneho úkonu. Takéto zmocnenie v ust. § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách pre členov pozemkového spoločenstva chýba. Mal za to, že súd prvej inštancie vydal v predmetnej veci nezákonné rozhodnutie (čo do jeho výroku), navyše, ak okresný súd ako dôvod neplatnosti dodatku videl iba v nesprávnom /nedostatočnom hlasovaní za takýto dodatok na zhromaždení. Žalobcovia ani neboli aktívne vecne legitimovaní na podanie danej žaloby, chýbal im totiž naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu neplatnosti predmetného dodatku k zmluve o pozemkovom spoločenstve. Odvolateľ ďalej uviedol, že nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby sa určité uznesenie zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva napadlo žalobou na súde po troch rokoch jeho platnosti, navyše ak takéto uznesenie muselo byť prijaté v zmysle viazanosti novou právnou úpravou. Aplikácia trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty uvedená v Občianskom zákonníku sa na daný prípad javí ako nesprávna, v rozpore s princípom právnej istoty i princípom zdravého rozumu. Navyše v danom prípade nejde o majetkové právo, a preto všeobecná premlčacia lehota uvedená v Občianskom zákonníka by sa na daný prípad vzťahovať ani nemala. Pozemkové spoločenstvo ako také, jeho chod a jeho činnosť sa od platnosti daného uznesenia v mnohých ďalších uzneseniach zhromaždenia i rozhodnutiach ostatných orgánoch pozemkového spoločenstva odvíjala. Navyše v žiadnom prípade sa na podanie žaloby, resp. opravného prostriedku nemôže vzťahovať žiadna premlčania, ale prekluzívna lehota. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcov zamietnuť alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o trovách konania. 8. Všetci žalobcovia podali odvolanie (doplnené na výzvu súdu) voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania, v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 100 % a zároveň priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 9. Žalobca K. C. právny predchodca žalobcov 3a až 3c (č.l. 329 spisu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného okrem iného uviedol, že odvolanie žalovaného slúži iba k predĺženiu nezákonnosti. Pozemkové spoločenstvo Orkucany zastúpené E. G. a E. C. vyvíja činnosť', ktorá je dokonca až trestná. Pokus o podvod stiahnuť registráciu B. C. a E. D. po prehratom súde, kde sa táto dvojica pokúsila uviesť do omylu p. L., ktorý to našťastie odhalil. To znamená, že registrovaný predseda je B. C.. Táto dvojica ani nemohla zvolávať valné zhromaždenie dňa 22.2.2014. V utajení uzatvára zmluvy a iné písomnosti v rozpore so zakladateľskou zmluvou a stanovami. Neustále táto dvojica pokračuje ďalej a porušuje vlastnícke práva tým, že uzatvára nájomné zmluvy na základe nezákonne zmenených stanov
a zakladateľskej zmluvy zo dňa 22.2.2014. Na záver konštatoval, že v konaní dostatočne preukázal šikanu a protizákonné konanie uvedenej dvojice, nezákonne zastupujúcej PS Orkucany. 10. Žalobkyňa 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že príklad vzniku vlastníckych práv, pozemkového spoločenstva Orkucany, prenájmu pozemkov a následnej ťažby štrku svedčí o tom, že v žiadnom prípade nemôžeme rozprávať o princípe právnej istoty, ale o princípe právnej žumpy. 11. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniam žalobcov uviedol, že všetky tvrdenia žalobcov v ich vyjadreniach popiera. Žalovaný svoje vyjadrenie doplnil a uviedol, že vyjadrenia žalobcov sú plné invektív a neprávd, ktoré sú bezpredmetné k meritu daného sporu. Aj naďalej trval na všetkých svojich tvrdeniach a dôvodoch, pre ktoré podal predmetné odvolanie. 12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že neboli zastúpení advokátom, odvolanie nepodali v zákonnej lehote a v odolaní chýbajú podpisy žalobcov v 2. a 4. rade. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení ,,Oznámenie skutočností“ okrem iného uviedol, že v danom prípade žaloba o určení neplatnosti predmetného dodatku k už bývalej zmluve o pozemkovom spoločenstve sa javí ako samoúčelová, pretože žalobcovia neosvedčili existenciu konkrétnych dôvodov. na základe ktorých bola podľa nich žaloba podaná dôvodne. Jediným dôvodom, ktorým žalobcovia žalobu zdôvodnili, bol počet hlasov, ktorým bol predmetný dodatok zhromaždením žalovaného prijatý. 14. Žalobkyňa v 4. rade vo svojom vyjadrení ,,Oznámenie skutočností“ okrem iného opisovala pôsobenie ,,štrkovej mafie“ na území Slovenska. 15. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru o splnení predpokladov pre zrušenie napadnutého rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. S ohľadom na obsah preskúmavaného spisu, najmä v kontexte doterajšieho procesného postupu a rozhodovacej činnosti súdov, sa zdá byť užitočné v prvom rade uviesť, že dôvodnosť podaného odvolania žalovaného odvolací súd prvotne preskúmaval v konaní vedenom pod spisovou značkou 20Co/61/2019. Rozsudkom zo dňa 17.12.2019 napadnutý rozsudok v merite potvrdil. V predmetnom konaní nebolo sporné, že dňa 22.02.2014 prebehlo zasadnutie zhromaždenia členov Pozemkového spoločenstva Orkucany. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že na tomto zasadnutí došlo k hlasovaniu o schválení dodatku č. X k zmluve o založení Pozemkového spoločenstva Orkucany zo dňa 22.09.2007 pričom, z celkového počtu 162 hlasov, hlasovalo za dodatok 96 hlasov, čo je 59,26 %. Spornou ostala otázka, či členská schôdza mala rozhodovať nadpolovičnou väčšinou alebo dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov. Žalobcovia v tejto súvislosti argumentovali tým, že na schválenie tohto dodatku bola potrebná dvojtretinová väčšina, t.j. 66,66 % a žalovaný namietal,, že pozemkové spoločenstvo už vychádzalo z nových stanov a novej zmluvy, podľa ktorých postačovala na schválenie dodatku nadpolovičná väčšina. Odvolací súd mal pritom za to, že členská schôdza mala postupovať podľa pôvodnej zmluvy zo dňa 22.09.2007, kde je upravené hlasovanie týkajúce sa schvaľovania dodatkov k pôvodnej zmluve, a to tak, že takýto dodatok musí byť schválený dvojtretinovou väčšinou, ktorá predstavovala minimálne 108 hlasov a keďže v danom prípade takýto počet hlasov nebol dosiahnutý, predmetný dodatok zhromaždenia členov Pozemkového spoločenstva Orkucany zo dňa 22.02.2014 je neplatný. 17. Proti predchádzajúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Na jeho základe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením sp. zn. 6Cdo/174/2022 zo dňa 30.11.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/61/2019 zo dňa 17.12.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k intertemporalite zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej tiež len „skorší ZoPS“) a zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej tiež len „nový ZoPS“) dovolací súd uviedol, že ak skorší ZoPS umožňoval v zmluve o založení spoločenstva upraviť len rozšírenie prípadov hlasovania dvojtretinovou väčšinou nad rámec zákonnej úpravy
(ako dôsledok zjavnej nadbytočnosti zanášania do zmluvy úpravy identickej s tou zákonnou) a nový ZoPS už na podmienke hlasovania kvalifikovanou väčšinou (v intenciách tohto diskurzu) netrvá vôbec a to s nadobudnutím účinnosti takejto miernejšej úpravy súbežne so začatím plynutia lehoty určenej spoločenstvám založeným podľa skoršej úpravy na prispôsobenie svojich pomerov tej novej (a takto logicky ešte pred jej uplynutím), potom platí, že na hlasovanie zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva o prispôsobení jeho pomerov ustanoveniam zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách sa vyžadovala nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva predpokladaná týmto novým zákonom a nie dvojtretinová väčšina predpokladaná zákonom č. 181/1995 Z.z., resp. aj zmluvou o založení pozemkového spoločenstva pred jej prispôsobením, prijatou na základe tohto skoršieho zákona. Iná úprava v zmluve musela totiž úprave v zákone, vylučujúcej možnosť odchýlenia sa od nej (pokiaľ ide o spôsob prijímania rozhodnutí) ustúpiť. K možnosti prehlasovaných členov domáhať sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia podľa § 15 ods. 2 poslednej vety nového ZoPS možno podľa názoru dovolacieho súdu rozumieť výlučne možnosť spochybniť väčšinové uznesenie zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva a nie aj právny úkon majúci byť takto schválený (odsúhlasený). Odlišný názor nižších súdov vo vzťahu k tejto otázke pritom (odhliadajúc od jeho bližšieho nezdôvodnenia) zjavne pramenil v nie celkom náležitom uchopení problému, čohože presne sa to žalobcovia v tejto veci domáhali. 18. Odvolací súd po vrátení veci, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v súlade s ustanovením § 455 CSP, dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nie dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je pritom v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa sporovej strane konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, keďže aj pre odvolací súd je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Za daného stavu odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Po vrátení veci súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné v ďalšom priebehu konania v prvom rade ustáliť jeho predmet, ktorý podľa názoru dovolacieho súdu nebol v konaní náležite uchopený. Podľa predchádzajúcich súdnych rozhodnutí vo veci samej bol ako neplatný posúdený dodatok č. X zo dňa 22.02.2014 k zmluve o založení Pozemkového spoločenstva Orkucany J. XXX/XX zo dňa 22.09.2007. Takéto určenie neplatnosti však nezodpovedá aktívnej legitimácii členov pozemkového spoločenstva, ktorí sa podľa § 15 ods. 2 veta posledná nového ZoPS môžu domáhať neplatnosti uznesenia zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva, a nie právneho úkonu, ktorý mal byť hlasovaním odsúhlasený. Z obsahu preskúmavaného spisu je pritom zrejmé, že predmet konania nebol náležite ustálený už v konaní pred súdom prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie tak vykazuje v tomto ohľade nedostatky, ktoré môžu mať priamy vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V konkrétnostiach sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 písm.
d) CSP, s odôvodnením, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu, s odkazom súdu na ust. § 15 ods. 2 veta posledná nového ZoPS. V súvislosti s následnou formuláciou enunciátu napadnutého rozsudku však vzťah medzi § 15 ods. 2 nového ZoPS a neplatnosťou dodatku č. 1 zdá sa absentuje. Zmätočným sa javí aj spojitosť medzi vykonaným dokazovaním súdu a výrokom rozsudku. Súd prvej inštancie v priebehu konania posudzoval platnosť hlasovania členov pozemkového spoločenstva v súvislosti s prijatím uznesenia o schválení návrhu dodatku č. X zo dňa 22.02.2014. V konečnom dôsledku však súd neplatnosť uznesenia nevyslovil, preto sa natíska otázka, na základe akých iných právnych úvah súd prvej inštancie vyslovil neplatnosť dodatku č. X, najmä za tej situácie, ak predpoklad jeho prijatia, t. j. uznesenie členov pozemkového spoločenstva, nebolo súdnym rozhodnutím dotknuté. 20. Po ustálení predmetu konania si náležitú pozornosť súdu bude žiadať aj namietané plynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby zo strany prehlasovaných členov pozemkového spoločenstva. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dodatok č. X je podľa názoru súdu prvej inštancie absolútne neplatný, preto sa jeho neplatnosti možno dovolať bez akéhokoľvek časového obmedzenia, za subsidiárneho použitia Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade sa nejedná o vzťahy medzi podnikateľmi, ale o vzťah podielových spoluvlastníkov k pozemkovému spoločenstvu. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vyjadrená predovšetkým publikáciou rozhodnutí v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/19/2018 zo dňa 30.12.2019, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2022, je premlčacia doba na podanie žaloby proti rozhodnutiu zhromaždenia pozemkového spoločenstva podľa § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách trojročná a začína plynúť odo dňa prijatia rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva. V nadväznosti na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít považuje odvolací súd právny záver súdu prvej inštancie o časovo neobmedzenom plynutí lehoty na podanie predmetnej žaloby za nesprávny. V preskúmavanom prípade plynula žalobcom trojročná premlčacia lehota, ktorej dodržanie je potrebné zo strany súdu prvej inštancie preveriť. 21. Na zvýraznenie dôležitosti právneho posúdenia je nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že predmetné rozhodnutie dovolacieho súdu riešilo vec zásadného právneho významu a jeho výsledok sa odrazil uverejnením rozhodnutia v „Rozhodnutiach vo veciach občianskoprávnych v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2024 evidovaného pod č. 28“, podľa ktorého na hlasovanie zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva o prispôsobení jeho pomerov ustanoveniam zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách sa vyžadovala nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva predpokladaná zákonom č. 97/2013 Z.z. a nie dvojtretinová väčšina predpokladaná zákonom č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Možnosťou prehlasovaných členov domáhať sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia podľa § 15 ods. 2 poslednej vety zákona č. 97/2013 Z.z. možno rozumieť výlučne možnosť spochybniť väčšinové uznesenie zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva a nie aj právny úkon majúci byť takto schválený (odsúhlasený). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2023, sp. zn. 6Cdo/174/2022). 22. V neposlednom rade je potrebné za nesprávny považovať aj právny záver súdu prvej inštancie v otázke požadovanej väčšiny hlasov členov pozemkového spoločenstva pre prijatie namietaného rozhodnutia. Súd mal za to, že na tomto zhromaždení muselo zhromaždenie postupovať podľa pôvodnej zmluvy, kde je upravené hlasovanie týkajúce sa schvaľovania dodatkov k pôvodnej zmluve, a to tak, že takýto dodatok musí byť schválený dvojtretinovou väčšinou. Predmetný právny záver súdu je však v rozpore s právnym názorom súdu dovolacieho. V jeho zmysle sa na hlasovanie zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva o prispôsobení jeho pomerov ustanoveniam zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách sa vyžadovala nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva predpokladaná týmto novým zákonom ZoPS a nie dvojtretinová väčšina predpokladaná zákonom č. 181/1995 Z.z., resp. aj zmluvou o založení
pozemkového spoločenstva pred jej prispôsobením, prijatou na základe tohto skoršieho zákona. Iná úprava v zmluve musela totiž úprave v zákone, vylučujúcej možnosť odchýlenia sa od nej (pokiaľ ide o spôsob prijímania rozhodnutí) ustúpiť. V nadväznosti na vyššie uvedené bude v priebehu ďalšieho konania potrebné zo strany súdu prvej inštancie podrobiť prieskumu platnosť namietaného hlasovania v kontexte dodržania minimálneho kvóra, nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých členov spoločenstva. 23. Tak ako už bolo uvedené z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách celého konania. V súvislosti s podaným odvolaní žalobcov však odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov prvoinštančného konania žalobcov sa nestotožňuje. Z obsahu spisu totižto jednoznačne vyplýva, že žalobcom, aj keď neboli v konaní zastúpení právnym zástupcom z radov advokátov, vznikli minimálne trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu. 24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).