Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/113/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209205947 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8209205947.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: L. R., bytom Z. XX, XXX XX M., zastúpenému: JUDr. Pavel Liška, nar. 31.03.1977, bytom Antona Prídavka 14, 080 01 Prešov, adresa na doručovanie: P.O.BOX č. 298, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.359,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 5C/55/2010-329 zo dňa 18.04.2019 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: ,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.484,66 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,90 %.“ V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca v tomto súdnom spore neuniesol dôkazné bremeno o ňom tvrdenej skutočnosti, že žalovaný v čase neoprávneného odberu plynu využíval kombinovaný kotol. Z výsluchu samotného žalovaného ako aj svedkov F. jednoznačne vyplynulo, že v dome žalovaného do roku 1985 využívali na ohrev vody plynový ohrievač, tento však bol demontovaný a bol nahradený elektrickým bojlerom. Žalobca síce poukazoval na údaje v montážnom liste, ako aj na ním predloženú listinu označenú ako „ODBERNÉ MIESTO - PREZERANIE“, avšak súd prvej inštancie mal za to, že skutkové tvrdenie o využívaní kombinovaného kotla v rozhodnom čase tieto listiny nepreukázali. Ďalej uviedol, že z výsluchu svedka X. A. vyplynulo, že do montážneho listu zapísali údaje o plynových spotrebičoch v domácnosti žalovaného iba podľa jeho tvrdení, a to plynový sporák a plynový kotol a až následne zo systému žalobcu z údajov zapísaných pri uzatváraní zmluvy a pri prihlasovaní odberného miesta zistili aj ďalší spotrebič, a to plynový ohrievač. Mal za to, že v čase vystavenia montážneho listu, ktorý podpísal aj žalovaný, sa na ňom nemohol nachádzať aj údaj „OV“, t.j. ohrev vody pri plynovom kotly, keďže až následne zamestnanci žalobcu mali zistiť, že v domácnosti žalovaného sa nachádza aj plynový ohrievač vody. Teda ak žalobca poukázal na podpis žalovaného na montážnom liste, čím mal potvrdiť správnosť údajov o plynových spotrebičoch v jeho domácnosti dňa 09.09.2008, tak výsluchom svedka X. A. bolo uvedené tvrdenie žalobcu, ako aj samotný dôkaz vyvrátené. Zároveň uviedol, že pokiaľ ide o listinu označenú ako „ODBERNÉ MIESTO - PREZERANIE“, kde sú číselnými kódmi uvedené tri spotrebiče, v zmysle tvrdenia samotného žalobcu, táto listina obsahuje údaje z pôvodnej zmluvy s odberateľom. Z výsluchu žalovaného, ako aj svedkov F. R. a F. R. vyplynulo, že v roku 1979, keď sa žalovaný s rodinou sťahovali do rodinného domu využívali na ohrev vody plynový ohrievač, avšak iba do roku 1985, keď bol nahradený elektrickým bojlerom. Bol toho názoru, že údaje v systéme žalobcu, z ktorých vychádzal pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v roku 2008, keď pri výpočte vychádzal zo skutočnosti, že jedným zo spotrebičov u žalovaného je kombinovaný kotol, neboli od uzavretia zmluvy so žalovaným a pri prihlasovaní odberného miesta aktualizované. Nemôže byť však na ujmu žalovaného pri výpočte škody spôsobnej neoprávneným odberom plynu, že tento neoznámil žalobcovi výmenu ohrievača vody z plynového na elektrický. Uviedol, že pri výpočte škody podľa vyhlášky č. 155/2005 Z.z. sa vychádza z plynových spotrebičov, ktoré sa v čase neoprávneného odberu nachádzajú v domácnosti odberateľa. Uvedený záver potvrdzuje aj to, že reálna spotreba plynu žalovaným za obdobie od roku 2005 do roku 2016 v ročnom vyjadrení nepresiahla 2.797 m3, avšak žalobca pri výpočte škody za obdobie od 01.01.2008 do 03.09.2008 vychádzal zo spotreby plynu 5.882,32 m3, čo sa výrazne odlišuje oproti odberu plynu žalovaným v predchádzajúcich či nasledujúcich obdobiach. Na uvedený rozdiel v spotrebe plynu mohla mať vplyv práve skutočnosť, že žalobca pri svojom výpočte vychádzal z kombinovaného kotla, ktorý dosahuje vyššiu spotrebu plynu, pričom žalovaný využíval kotol iba na vykurovanie. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Z.z. je správny výpočet náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý žalobca vykonal dňa 07.03.2014 na žiadosť súdu a kde vychádzal zo zistení, že u žalovaného bol plynový kotol bez ohrevu vody a plynový sporák. Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi je teda vo výške 2.484,66 eura a pozostáva v zmysle § 1 ods. 1 až 3 vyhlášky zo sumy 68.770,91 Sk za neoprávnený odber zemného plynu a v zmysle § 1 ods. 9 vyhlášky zo sumy 6.081,91 Sk za náklady žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2.484,66 eura a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku v časti výrokov I. a III. odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s ustanovením vtedy platného a účinného § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a z toho vyplývajúcej definície „neoprávneného odberu plynu“, a to odobratím plynu s porušením zabezpečenia merača plynu. Mal za to, že len porušením zabezpečenia merača plynu mohlo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu žalovaným, a tým pádom by bola v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) Zákona č. 656/2004 Z.z. daná objektívna zodpovednosť žalovaného, teda povinnosť uhradiť vzniknutú škodu a ušlý zisk. Poukázal na to, že nie je zrejmé, či pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii počítadla plynomeru bolo porušené (teda či tu bola naplnená zákonná definícia ust. v § 59 ods. 1 písm. d) zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike) alebo či išlo len o povrchové poškodenie plomby resp. jej zaškrabnutie. Bol toho názoru, že povrchové zaškrabnutie plomby nemá za následok možnosť neoprávnene manipulovať s plynomerom (napr. pretočiť číselník). Dodal, že danom prípade síce nie je podstatné, či došlo alebo nedošlo k neoprávnenej manipulácii, ale podstatné je či je neoprávnená manipulácia možná v dôsledku porušenia zabezpečenia meradla. Povrchové zaškrabnutie plomby preto nenapĺňa zákonnú definíciu neoprávneného odberu podľa § 59 ods. 1 písm. d) Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Uviedol, že v prebiehajúcej veci je dôkazom, ktorý predložil žalobca posudok Slovenskej legálnej metrológie, kde sa konštatuje bližšie nešpecifikované poškodenie plomby, ale zároveň je v tomto posudku uvedené, že plynomer je nepoškodený a odber plynu zaznamenáva riadne. V následnom vyjadrení Slovenskej legálnej metrológie, n. o. (zo dňa 22. apríla 2013) č. 1. 75 je výslovne uvedené, že: „Slovenská legálna metrológia, n. o. sa riadi zákonom o metrológii a neposudzuje rozsah ani spôsob poškodenia plomby a jeho následný vplyv na meradlo.“ Z uvedeného vyjadrenia teda jednoznačne vyplýva, Slovenská legálna metrológia, n. o. neposudzuje poškodenie plomby vo vzťahu k ust. § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Mal za to, že v danom prípade teda nijako (ani na základe iných dôkazov príp. skutočností) nebola zodpovedaná kardinálna otázka, či zabezpečenie meradla voči neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Uzavrel, že v posudzovanom prípade neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nebolo preukázané také poškodenie plomby, ktoré by malo za následok porušenie zabezpečenia merača plynu proti neoprávnenej manipulácii. Nepreukázanie škody, ale len jej vyčíslenie podlá vyhlášky č. 155/2005 Z.z. je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, CSP, všeobecnými zásadami súkromného práva i s Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebol preukázaný neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a teda nebol preukázaný ani vznik škody, náhradu ktorej si žalobca v konaní uplatnil, preto je žaloba žalobcu nedôvodná. Žiadal odvolací súd, aby žalobcovi proti žalovanému nepriznal žiadne trovy konania, resp. aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti (III.) trov konania tak, že žalobcovi proti žalovanému nepriznáva trovy konania (ani prvostupňového konania a ani odvolacieho konania). Uviedol, že u žalovaného sú splnené podmienky podľa § 257 CSP na nepriznanie trov konania, pretože u žalovaného existujú dôvody hodné osobitného zreteľa - žalovaný nemá trvalý pracovný pomer, je dôchodca, pričom manželka žalovaného je ťažko chorá - prekonala mozgovú príhodu. U žalovaného sú zároveň splnené podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 254 CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 4. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05). 5. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike z dôvodu, že na plynomeri žalovaného bolo dňa 09.09.2008 zistené porušenie plomby na číselníku plynomera, čím podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému odberu plynu, keďže na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 6. Podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2008, neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, 7. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2008, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. 8. Podľa § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2008, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 9. Prioritnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nebolo preukázané také poškodenie plomby, ktoré by malo za následok porušenie zabezpečenia merača plynu proti neoprávnenej manipulácii. 10. Zákon č. 656/2004 o energetike popri výslovnom zákaze akéhokoľvek zásahu do určeného meradla v zmysle ustanovenia § 54 ods. 10 zákona o energetike v ustanovení § 59 ods.1 špecifikuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike je potrebné rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty odberu plynu sa odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, keďže prichádza do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu, napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. c) zákona o energetike (neoprávnený zásah odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike (odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má teda charakter objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie) a je daný vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, teda dopustil sa neoprávneného odberu plynu, vznikla mu v súlade s § 59 ods.1 písm. d) povinnosť nahradiť vzniknutú škodu, ak vznikla, vrátane ušlého zisku. 11. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon o energetike v § 59 ods.1 písm. d) považuje neoprávnený odber plynu (protiprávny úkon), ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tom prípade je podľa § 59 ods.1 písm. d) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. 12. Odvolací súd má za to, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle bolo nesporne preukázané posudkom na meradlo č. 331.9/08-0397 vystaveného Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. dňa 07.10.2008 (č. l. 9 súdneho spisu) z ktorého vyplýva, že výsledkom vonkajšej obhliadky bolo zistené porušenie stavu overovacích značiek a nepoškodený stav plynomera. Zároveň z listu Slovenskej legálnej metrológie zo dňa 22.04.2013 (č.l. 75 súdneho spisu) vyplýva, že tento sa pri vykonávaní skúšok merania riadi podľa zákona o metrológii a neposudzuje rozsah ani spôsob poškodenie plomby a jeho následný vplyv na meradlo. 13. V danom prípade porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, príp. či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. 14. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu, vznikom škody, je skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný v konaní netvrdil, že plyn v rozhodnom čase neodoberal, nespotreboval, resp. že zaplatil jeho cenu za rozhodné obdobie inému subjektu. 15. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným v citovanom zákone o energetike a vznikom škody. Je nesporné, že v danej právnej veci sa jedná o prípad podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, kedy potom žalovaný ako odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 16. Odvolací súd uzatvára, že zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). V danej právnej veci boli preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu - neoprávnený odber, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, preto bol daný dôvod uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu. 17. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). 18. Podľa § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. 19. Skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovaným však vylučujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko súd žalovaný iné ako sociálno-ekonomické dôvody neuviedol. 20. Vo vzťahu k nepriaznivým majetkovým pomerom žalovaného odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie ustanovenia § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. 21. Odvolací súd poznamenáva, že pre použitie ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, nemá vplyv skutočnosť, že strana sporu, ktorá má platiť náhradu trov konania, bola oslobodená od súdnych poplatkov. Meradlom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2010, sp. zn. 2Obo89/2010) 22. Z týchto dôvodov má odvolací súd za to, že u žalovaného nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. 23. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. 24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný ako procesne neúspešná strana nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a úspešný žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril a z obsahu spisu mu ani žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.