Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/21/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200549 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200549.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne M. M., bytom I. XXX, R. G. Z., XXX XX proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. júla 2018 pod č. 695 111 9153 0 vo veci odňatia invalidného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vydala dňa 11. mája 2018 pod č. 695 111 9153 0 rozhodnutie, ktorým podľa § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odňala od 8. júna 2018 žalobkyni invalidný dôchodok. 2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Prešov zo dňa 20. apríla 2018 nie je žalobkyňa od 20. apríla 2018 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čím žalobkyni nárok na invalidný dôchodok zanikol. Posudok zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 20. apríla 2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím dňa 18. júla 2018 pod č. 695 111 9153 0. Žalovaná podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 695 111 9153 0 zo dňa 11. mája 2018 rozhodla tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, na základe odvolania žalobkyne, podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 695 111 9153 0 zo dňa 11. mája 2018, vo veci odňatia invalidného dôchodku, rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa tak, že podľa § 70 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalobkyni odňal invalidný dôchodok od 8. mája 2018 (teda nie od 8. júna ako bolo rozhodnuté správnym orgánom I. stupňa). 4. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov dňa 8. júna 2017, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobkyni, a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Prešove. 5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobkyni dňa 3. júla 2017 s nasledovným záverom. Žalobkyňa bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť' 50 % od 22. februára 2016 pre Raynaudovú chorobu horných končatín pri diagnostikovanej systémovej skleróze s dermatosklerózou prstov rúk, overenej aj v Národnom ústave reumatických chorôb Piešťany v roku 2015. Kapilaroskopiou boli žalobkyni potvrdené avaskulárne oblasti pre znížený počet kapilár - dermoskleróza (rúk a tváre), obraz bol charakteristický pre systémovú sklerózu, jmunologícké výsledky autoprotilátkovej aktivity sú s pozitivitou ANA a Sci 70, funkčné testy pľúc vykázali u žalobkyni stredne ťažký pokles difúznej kapacity pre CO (48 % n.h.), čo spíňalo diagnostické kritéria systémovej sklerózy limitovanej formy. Žalobkyni bola doporučená vazodilatačná a cytostatická liečba Imuranom, ktorú ukončila začiatkom roka 2017. 6. Žalobkyňa v odvolacom konaní predložila na posúdenie funkčné vyšetrenie pľúc z októbra 2017. Spirometrické vyšetrenie je v norme, difúzna kapacita pľúc pre CO je na dolnej hranici normy (83 % n.h), čo je zlepšenie oproti roku 2015 (43 %). Echokardiografické vyšetrenie dokumentuje u žalobkyni zachovanú systolickú a diastolickú funkciu predsieni a komôr, bez poruchy kinetiky, s ejekčnou frakciou Vavej komory 60 %, bez hemodynamicky významnejších skratov a pľúcnej hypertenzie. U žalobkyni pretrváva modrenie prstov v chlade, v súčasnosti sa jej vytvoril fibrózny uzlík na 3. prste pravej ruky veľmi tvrdej konzistencie. Asi tri mesiace pociťuje jemné chvenie hlavy, toho času je žalobkyňa vo vyšetrovaní neurológa. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove jednoznačne určil za rozhodujúce postihnutie žalobkyne systémové ochorenie (sklerodermiu), a to v stredne závažnej forme, ktorú hodnotil mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' v hornej hranici predpísaného rozpätia od 30 % do 40 %, t. j. 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 7. Týmto posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zmenil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, a to zmenou rozhodujúceho zdravotného postihnutia. 8. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne už nie je 50 %, ale od 20. apríla 2018 je 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 9. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas odvolacieho konania Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyni, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalobkyňa má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. 10. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z reumatologického vyšetrenia zo dňa 16. apríla 2018 a zo dňa 24. augusta 2017, lekárskymi správami z pľúcneho vyšetrenia z októbra 2017 a zo dňa 2. októbra 2017, lekárskou správou z ECHOKG vyšetrenia zo dňa 3. októbra 2017, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia (neuvedený dátum) a lekárskou správou z MR vyšetrenia C chrbtice z roku 2013 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyni - poruchy imunity, hyperimúnne stavy, systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy stredného stupňa - podľa kapitoly III, oddielu B, položky 1, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (z rozpätia od 30 % do 40 %). 11. Za iné zdravotné postihnutia žalobkyni (dorzalgia C chrbtice) zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nepatrí. 12. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyni, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove vyhodnotil zdravotný stav žalobkyni a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil už nie na 50 %, ale na 40 %, preto žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 13. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 14. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 15. Podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 16. Napadnutým rozhodnutím č. 695 111 9153 0 zo dňa 11. mája 2018 bol žalobkyni odňatý invalidný dôchodok od 8. júna 2018 v súlade s § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 17. Preverením poslednej výplaty dôchodkovej dávky prostredníctvom príslušnej pošty bolo v rámci odvolacieho konania zistené, že invalidný dôchodok bol žalobkyni naposledy vyplatený 8. apríla 2018, t. j. za mesiac apríl 2018. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zmenený dátum odňatia invalidného dôchodku. 18. Žalobkyňa v odvolacom konaní predložila dôkazy, ktorými spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu, nový posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 3. júla 2018 však nemá vplyv na následnú zmenu rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 20. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť dňa 30. júla 2018. II. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe 21. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a súčasne žiadala, aby jej naďalej bol priznaný a spätne vrátený polovičný invalidný dôchodok. 22. Ako žalobné dôvody uviedla, že žalovaná rozhodla nesprávne z dôvodu, že nemala doložené všetky výsledky jej vyšetrení, rozhodla len na základe reumatologického vyšetrenia. Podľa žalobkyne posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky v Prešove nepostupoval ako mal. III. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe 23. K podanej žalobe sa žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie vyjadrila písomne podaním zo dňa 3. januára 2019, v ktorom zopakovala dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. 24. Ďalej uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej, ústredie č. 695 111 9153 0 zo dňa 11. mája 2018 bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Prešov zo dňa 20. apríla 2018, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia znížená z pôvodných 50 % na 20 % od 20. apríla 2018. 25. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej, a to dňa 8. júna 2018 a dňa 3. júla 2018. 26. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove vo svojom posudku zo dňa 3. júla 2018 za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil poruchy imunity, hyperimúnne stavy, systémové ochorenia spojivového tkaniva, poruchy stredného stupňa podľa kapitoly III, oddielu B, položky 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (z rozpätia 30 % - 40 %). Za iné zdravotné postihnutia (dorzalgia C chrbtice) posudkový lekár sociálneho poistenia nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. 27. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené nasledovné lekárske správy: reumatologické vyšetrenia zo dňa 16. apríla 2018 a zo dňa 24. augusta 2017, pľúcne vyšetrenia z októbra 2017 a zo dňa 2. októbra 2017, ECHOKG vyšetrenie zo dňa 3. októbra 2017, neurologické vyšetrenie (neuvedený dátum) a MR vyšetrenie C chrbtice z roku 2013. 28. Námietku žalobkyne, ktorou poukázala na to, že jej zdravotný stav bol posúdený len na základe reumatologického vyšetrenia, považovala žalovaná za nedôvodnú, nakoľko z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 3. júla 2018 jednoznačne vyplýva, že pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené okrem lekárskej správy z reumatologického vyšetrenia aj lekárske správy z iných odborných vyšetrení. 29. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej zhodne vyslovili posudkový záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 30. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 31. Podľa žalovanej žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery odborných posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako bola stanovená posudkovými lekármi sociálneho poistenia. 32. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo podľa žalovanej nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov, prijatých v konaní. 33. Na základe uvedeného žalovaná uviedla, že posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zohľadňujú všetky zdravotné postihnutia žalobkyne a zodpovedajú kritériám, upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z. 34. Podľa žalovanej skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyni boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, boli z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. 35. Žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. 695 111 9153 0 zo dňa 18. júla 2018 a trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. 695 111 9153 0 zo dňa 11. mája 2018, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. 695 111 9153 0 zo dňa 18. júla 2018. Žalovaná mala za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. 36. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiadala, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. IV. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej 37. K vyjadreniu žalovanej sa písomne listom zo dňa 31. januára 2019 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nesúhlasí v plnom rozsahu s vyjadrením a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o odňatí dôchodku jej osobe. Uviedla, že žalovaná nedisponuje zariadením pre účely lekárskych vyšetrení ani plnohodnotnou lekárskou praxou, aby určila konkrétnu diagnózu, zistila konkrétny stav pacienta. Stanovenie diagnózy je na vyšetrení a určení lekára, čo v prípade žalobkyne sú lekári špecialisti s praxou, a nie úradníčka zo Sociálnej poisťovne, ktorá jej v Sociálnej poisťovni v Prešove robila vyšetrenie, pričom postupovala takou formou, že jej prikázala, aby si v jej kancelárii pustila studenú vodu a držala tam ruky pod vodou, kým jej nezmodrejú, lebo to chcela vidieť. Po danom tzv. vyšetrení jej pracovníčka Sociálnej poisťovne v Bratislave povedala, že jej pridá 20 %. Súčasne v písomnom vyjadrení žiadala, aby súd nariadil termín ústneho pojednávania. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 38. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 39. Správny súd vo veci rozhodol po nariadení pojednávania na žiadosť žalobkyne. 40. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o odňatí invalidného dôchodku žalobcovi, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami z vyšetrení a lekárskymi nálezmi) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. 41. Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). 42. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 43. Podľa § 71 ods. 1 až 10 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 44. Podľa § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. (2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. (6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 45. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia. 46. Podľa § 153 ods. 3, 5 zákona č. 461/2003 Z.z. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu c) nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 47. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 48. Podľa § 196 ods. 1, 3, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 49. Podľa § 209 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 50. Predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec (fyzická osoba) stal invalidným. Poistenec je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V posudzovanom prípade bol žalobcovi invalidný dôchodok odňatý z dôvodu nesplnenia vyššie uvedenej podmienky (invalidita) a to v dôsledku zániku invalidity vyslovenej posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia určená na 40 %. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 71 ods. 3 a nasl. upravuje postup pri posudzovaní, resp. určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nevyhnutnou požiadavkou na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledné objasnenie zdravotného stavu fyzickej osoby (poistenca). Orgán verejnej správy vykonáva dokazovanie v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby o.i. spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poistenca na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a záverov odborných lekárov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 51. Tak, ako bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím alebo o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadne medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28. októbra 2015). Správny súd v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a to vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorá vyslovila nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu, pričom mala za to, že jej zdravotný stav nebol zodpovedne a objektívne vyhodnotený. Ďalej namietala, že neboli brané do úvahy všetky lekárske vyšetrenia a ich závery, ale správny orgán rozhodol len na základe jedného z nich- konkrétne reumatologického vyšetrenia. 52. Z citovaného ustanovenia § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ustanovenia § 195 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. súčasne vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné poklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.). V konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu účastníka konania (žiadateľa o dávku, resp. poberateľa dávky) z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.). 53. Žalovaná a prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. 54. Rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku z dôvodu zániku invalidity, ktorými sa výrazným spôsobom zasahuje do predošlého posúdenia zdravotného stavu účastníka konania a do jeho právneho postavenia poberateľa dávky (invalidného dôchodku), musia byť dostatočným a presvedčivým spôsobom odôvodnené a preskúmateľné, čo rovnako platí aj pre lekárske posudky, ktoré sú základným podkladom pre takéto rozhodnutie. Rozhodujúcou skutočnosťou pre odňatie invalidného dôchodku žalobcovi bola strata invalidity, keďže posudkoví lekári organizačných zložiek sociálneho poistenia v odborných posudkoch určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v rámci I. stupňového posudzovania na 20 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly IX. Choroby obehovej sústavy - stredný stupeň zo zákonného rozpätia 20-35 % na 20 %. Tento posudkový záver bol zmenený v odvolacom konaní, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené podľa kapitoly III prílohy č. 4 k zákonu o o sociálnom poistení - Poruchy imunity - systémové ochorenia spojivového tkaniva ako poruchy stredného stupňa so zákonným rozpätím 30-40 % bol žalobkyni priznaná maximálna možná percentuálny miera poklesu zárobkovej aktivity vo výške 40 %. 55. Pred rozhodnutím o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takéhoto poklesu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. treba posudzovať podľa všetkých hľadísk, ktoré sú v ňom uvedené. Zistenia a závery týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťou zdravej fyzickej osoby, musia byť v posudku uvedené. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. 56. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne takéto odôvodnenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne obsahujú, žalobkyňa preto nedôvodne namietala nedostatočné vyhodnotenie jej zdravotného stavu tak v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. 57. Pokiaľ žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádzajú všetky lekárske správy, resp. lekárske nálezy, ktoré tvorili podklad lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. 58. Správny súd poukazuje, že podkladom pre vydanie žalobou napádaného rozhodnutia boli lekárske vyšetrenia, a to reumatologické vyšetrenie zo dňa 16. apríla 2018, ďalej pľúcne vyšetrenia z októbra 2017, reumatologické vyšetrenie z 24. augusta 2017, pľúcne vyšetrenie z 2. októbra 2017, RTG pľúc, HRCT pľúc, CT pľúc, ECHOKG z 3. októbra 2017, ďalej neurologické vyšetrenie, ďalej magnetická rezonancia chrbtice z roku 2013. Pokiaľ žalobkyňa namietala v žalobe, že žalovaná nezohľadnila ďalšie vyšetrenia, takéto jej tvrdenie nemá oporu v preskúmanom administratívnom spise. Iné lekárske správy žalobkyňa nepredložila. 59. K podanej žalobe žalobkyňa priložila správu z vykonanej magnetickej rezonancie krčnej chrbtice zo dňa 17. júla 2018, teda pred vydaním žalobou napádaného druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu, pričom však zo záverov tohto vyšetrenia vyplýva, že kompletne je chrbtica v atypickom postavení v blokovom vyrovnaní v celom rozsahu až Th5, pričom toto postavenie je stacionárne od vyšetrenia z roku 2013, čiže nevyplýva iný nález z tohto vyšetrenia ako pri náleze z roku 2013 a ďalej predložila z rovnakého dňa 17. júla 2018 správu z magnetickej rezonancie mozgu so záverom sivá a biela hmotu mozgu je v norme. V bazálnych gangliách v obraze magnetickej rezonancii nález primeraný. Angiografický nález natívne v norme v oblasti Willisovho okruhu a jeho vetiev až do periférie. K tomuto správny súd uvádza, že jednak samotný výsledok magnetickej rezonancie by mal byť predmetom ďalšieho posudzovania lekármi špecialistami v jednotlivých odvetviach, teda nemôže byť samotným a jediným podkladom pre posudkového lekára sociálneho poistenia, na druhej strane je potrebné povedať, že zo záverov uvedených vykonaných vyšetrení magnetickej rezonancie nevyplýva zhoršenie zdravotného stavu oproti predchádzajúcemu posúdeniu pred priznaním čiastočnej invalidity žalobkyne, a teda klinický stav oproti roku 2013 podľa týchto výsledkov nie je zmenený. 60. Pokiaľ žalobkyňa predložila do súdneho spisu správu o psychologickom vyšetrení zo dňa 1. júla 2019, k tomuto správny súd uvádza, že pre posúdenie správnym súdom je rozhodujúci skrutkový stav v čase právoplatnosti žalobou napádaného rozhodnutia. Tento záver psychologického vyšetrenia je zo dňa 1. júla 2019, teda po vydaní žalobou napádaného rozhodnutia, na neskoršie lekárske správy preto správny súd neprihliada, môžu byť predmetom nového posudzovania v rámci sociálnej poisťovne. 61. Ďalej správny súd uvádza, že pôvodným rozhodnutím o priznaní čiastočného invalidného dôchodku bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % s dátumom vzniku invalidity na 22. februára 2016, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo uvedené zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly IX, choroby obehovej sústavy, oddielu B, choroby ciev pod položkou 3.7 tepnové uzávery na horných končatinách, funkčné cirkulačné poruchy, písmeno c ťažký stupeň, z percentuálneho rozpätie vo výške 40-50 % bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici 50 %. Súčasne správny súd zistil, že za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu posudkový lekár v pôvodnom rozhodnutí o priznaní čiastočnej invalidity nenavýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Inými slovami, iné zdravotné postihnutia neboli posudkovo významné v pôvodnom rozhodnutí. Pri opätovnom novom posúdení zdravotného stavu žalobkyne v konaní o odňatí invalidného dôchodku takisto neboli zistené posudkovo významné iné zdravotné postihnutia, za ktoré by bolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení najviac o 10 %, pokiaľ závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. U hlavného zdravotného postihnutia bola žalobkyňa od 22. februára 2016 uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre Raynaudovú chorobu horných končatín pri diagnostikovanej systémovej skleróze s dermatosklerózou prstov rúk, overenou aj v Národnom ústave reumatických chorôb pri vyšetrení v roku 2015.Kapilaroskopiou boli žalobkyni potvrdené avaskulárne oblasti pre znížený počet kapilár - dermoskleróza rúk a tváre, obraz bol charakteristický pre systémovú sklerózu, imunologické výsledky autoprotilátkovej aktivity boli s pozitivitou ANA a Scl 70, funkčné testy pľúc vykázali u žalobkyni stredne ťažký pokles difúznej kapacity pre CO (48 % n.h.), čo spĺňalo diagnostické kritéria systémovej sklerózy limitovanej formy. Žalobkyni bola doporučená vazodilatačná a cytostatická liečba Imuranom, ktorú ukončila začiatkom roka 2017. Pri opätovnom posúdení jej zdravotného stavu bolo zistené, že žalobkyňa odvolacom konaní predložila na posúdenie funkčné vyšetrenie pľúc z októbra 2017. Spirometrické vyšetrenie bolo v norme, difúzna kapacita pľúc pre CO bola na dolnej hranici normy (83 % n.h,), čo je oproti posúdeniu z roku 2015 zlepšenie (43 %). Echokardiografické vyšetrenie dokumentovalo u žalobkyni zachovanú systolickú a diastolickú funkciu predsiení a komôr bez poruchy kinetiky, s ejekčnou frakciou ľavej komory 60 %, bez hemodynamicky významnejších skratov a pľúcnej hypertenzie. U žalobkyni pretrváva modrenie prstov v chlade, pričom sa jej vytvoril fibrózny uzlik na 3. prste pravej ruky veľmi tvrdej konzistencie. Pri posudzovaní tri mesiace pociťovala jemné chvenie hlavy, pričom je vo vyšetrovaní neurológa. Pokiaľ ide o vazodilatačnú a citostatickú liečbu Imuranom, odporúčanú liečbu žalobkyňa ukončila začiatkom roka 2017. Pretrváva modrenie prstov v chlade, ranky na prstoch sa netvoria, ustúpili opuchy. Súčasne sa konštatuje podstatné zlepšenie klinického obrazu systémového ochorenia s limitovanou formou, pričom bez pravidelnej liečby nepodmieňuje navýšenie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v rámci konania nedokladovala žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré by neboli pri lekárskom posudzovaní zohľadnené. 62. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložila v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval ku dňu právoplatnosti žalobou napádaného rozhodnutia, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu. 63. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobkyňa domáhať priznania invalidného dôchodku novou žiadosťou. 64. Prvostupňový správny orgán a žalovaná teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom. 65. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobkyni, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).