Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/233/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231837 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114231837.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: RC Service, s.r.o., Bratislava, Lazaretská 3/A, IČO:47336617, zastúpený GHS Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 3/A, IČO: 47232544, proti žalovanej: I.T. C., nar. X.X.XXXX, bývajúca Z. XX, Č. S., Q..Č.. T., Š. XX, o zaplatenie 55,56 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 25C/128/2015-32 zo dňa 21.8.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci, konanie zastavil a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 55,56 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe kontroly cestovných lístkov vykonanej pracovníkom právneho predchodcu žalobcu C. H. E. T., I..J.., so sídlom U. XXX, T., ktorý je právnickou osobou so sídlom v členskom štáte Európskej únie, bol spísaný Záznam o vykonanej prepravnej kontrole Č.. XXXXXXXX, ktorý žalovaná vlastnoručne podpísala a ktorý osvedčuje, že žalovaná v čase kontroly nemala pri sebe platný cestovný lístok, čím jej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.525,- Kč. Na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 28.05.2014 v znení jej Prílohy č. 1, bola pohľadávka vo výške 55,56 eur postúpená na žalobcu. Ďalej v dôvodoch súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné konanie má charakter konania s cudzím prvkom, nakoľko pohľadávka vznikla na území Č. S., kde žalovaná má aj hlásený trvalý pobyt od roku 1996, pričom základnou podmienkou, ktorá musí byť pre prejednanie takejto právnej veci splnená, je podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou alebo dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskej únie a Európskych spoločenstiev a v prípade neexistencie týchto noriem zákonom. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), ak nie je v tomto Nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte a/v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, b/na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť, c/ak sa neuplatní písm. b)/, uplatní sa písm. a)/. Podľa čl. 15 ods. 1 písm. c/ Nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia konanie možno iniciovať voči spotrebiteľovi druhou zmluvnou stranou len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo. Podľa čl. 26 Nariadenia, ak je odporca, ktorý má sídlo v jednom členskom štáte, obžalovaný pred súdom druhého členského štátu a nedostaví sa pred súd, súd vyhlási na základe vlastného uváženia, že nemá súdnu právomoc, pokiaľ si súdnu právomoc neodvodí od ustanovení tohto Nariadenia. Z vyššie uvedených citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 Nariadenia vyplýva, že určujúcim kritériom pre založenie všeobecnej právomoci súdu členského štátu je bydlisko odporcu v tomto členskom štáte. Ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc súdov členského štátu sú upravené v ustanoveniach Nariadenia, ktoré sú k citovanému ustanoveniu článku 2 ods. 1 Nariadenia vo vzťahu špeciality, a preto súd sa zaoberal otázkou, či v predmetnej právnej veci nie je daná niektorá zo skutočností zakladajúcich osobitnú právomoc súdov členského štátu. Zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, vznikla na území Českej republiky, pričom žalobca sa domáha nároku vo vzťahu ku žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, nepodnikateľom, s trvalým pobytom podľa udania žalobcu na území Slovenskej republiky. Na základe kontroly cestovných lístkov vykonanej pracovníkom právneho predchodcu žalobcu, ktorý je právnickou osobou so sídlom v členskom štáte Európskej únie, bol spísaný Záznam o vykonanej prepravnej kontrole č. 25079173, ktorý žalovaná vlastnoručne podpísala a ktorý osvedčuje, že žalovaná v čase kontroly nemala pri sebe platný cestovný lístok, čím jej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.525,- Kč. Žalobca doručoval žalovanej predžalobnú výzvu na adresu jej trvalého pobytu, ktorý uvádzala v čase vzniku pohľadávky a vyplýval aj z preukazu totožnosti (H. XX), avšak zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“. Súd vydal dňa 15.12.2014 platobný rozkaz sp. zn. XXRo XXX/XX, ktorý pre nemožnosť doručenia žalovanej do vlastných rúk bol uznesením zo dňa 20.04.2015, č.k. XXC XXX/XXXX-XX zrušený. Lustráciou v Registri obyvateľov bolo zistené, že žalovaná má trvalý pobyt prihlásený v Č. S., na adrese XXXXX Z. Č.. XX, Z.. H. XE/X. Z. J. H. H. X na základe žiadosti o zistenie pobytu oznámil, že žalovaná má v centrálnej evidencii osôb evidovanú adresu Z.B. Č.. XX, XXX XX Z. - Q., Z. H.. H. Č.L. S. - Z. Z. P. správou zo dňa 28.06.2015 oznámila súdu, že žalovaná je na vyššie uvedenej adrese iba formálne prihlásená, avšak viac ako osem rokov tam nebýva; jej súčasná overená adresa je T., ul. Š. XX, na ktorej si žalovaná prevzala žalobu spolu s prílohami. 2. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami Nariadenia dospel k záveru, že právomoc konať v predmetnej veci, by mala byť založená miestom zmluvného plnenia ako osobitná právomoc v zmysle ustanovenia čl. 5 ods. 1 Nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu, na základe ktorej predmetný záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol, možno podľa jeho obsahu považovať za spotrebiteľskú zmluvu, teda za zmluvu, vo vzťahu k nárokom, ktorej sa právomoc súdov členského štátu určí podľa citovaného ustanovenia čl. 16 ods. 2 Nariadenia ako právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, miestom bydliska žalovaného, majúceho v predmetnom záväzkovom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Ako vyplýva z ustanovenia článku 16 ods. 2 Nariadenia, nároky vyplývajúce zo záväzkovo právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou možno voči spotrebiteľovi uplatniť len na súdoch toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo (bydlisko). To znamená, že pokiaľ je preukázané, že uplatňované nároky vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné založiť právomoc súdu členského štátu na základe iných princípov vyjadrených v ostatných oddieloch Nariadenia. Napriek tomu súd posúdil, či by v danom prípade nemal právomoc konať vo veciach na základe osobitnej právomoci založenej miestom zmluvného plnenia. Z písomností predložených žalobcom bolo preukázané, že pohľadávka vznikla v Č. S., kde má zároveň žalovaná aj bydlisko, preto súd konštatoval, že podľa citovaného ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia nie je založená právomoc súdu konať v danej veci. Podľa článku 59 ods. 1 Nariadenia s cieľom stanoviť, či má strana sídlo v členskom štáte, ktorého súdy konajú v predmetnej veci, súd uplatní svoj vnútorný poriadok. Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Otázku bydliska súd posudzuje podľa svojho národného práva, v danom prípade práva slovenského. V zmysle definície používanej na účely ustanovenia § 85 O.s.p. obsah pojmu bydlisko, ako používa O.s.p., nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska teda nie je rozhodujúce, kde je účastník konania podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale a v určitom mieste sa zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať. V priebehu prípravy pojednávania súd zistil, že žalovaná sa na území Slovenskej republiky nezdržiava. Trvalý pobyt má v Č. S., kde sa aj reálne zdržiava, a to na adrese T., Š. XX. Ďalej súd poukázal na to, že samotné citované Nariadenie smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj právo byť žalovaný na vhodnom súde. Pre spor zo spotrebiteľskej zmluvy, takýmto súdom v zmysle článku 16 ods. 2 Nariadenia je súd štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný a v danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaná mala bydlisko na území Slovenskej republiky. 3. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy nie je v zmysle citovaného ustanovenia článku 16 ods. 2 Nariadenia splnená podmienka právomoci konať v danej právnej veci, a preto s poukazom na ustanovenie článku 26 ods. 1 Nariadenia súd vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci. Podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. potom konanie zastavil, keďže nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktoré nemožno odstrániť. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd musí konanie zastaviť. V danej právnej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát. 4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podal podľa ust. § 205 O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže podľa § 86 ods. 1 O.s.p., ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v tejto republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko, ďalej z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd vo veci už niekoľkokrát konal a to konkrétne vydaním platobného rozkazu dňa 15.12.2014 č. k. 13Ro/193/2014, jeho následným zrušením dňa 20.4.2015 č. k. 25C/128/2015-14 a vydaním uznesenia zo dňa 20.4.2015 č. k. 25C/128/2015-15, ktorým súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili v lehote 15 dní, či súhlasia s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p.. Žalobca ďalej namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám, predovšetkým sa postupom súdu odňala účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a to tým, že súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu nedostatku právomoci, hoci vo veci mal konať a rozhodnúť. Keďže žalovaná je občanom Slovenskej republiky a jej trvalý pobyt je preukázateľne na území Slovenskej republiky a nebolo preukázané, že má bydlisko inde, ako je jej trvalý pobyt, žalobca mal za to, že súd má právomoc a je vecne aj miestne príslušný v tejto veci konať. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 11 ods. 1 O.s.p.. Nie je preukázané, že by žalovaná mala v čase začatia konania bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ale je preukázané, že trvalý pobyt mala na území Slovenskej republiky, a teda je dôvodné sa domnievať, že tu mala aj bydlisko, a teda počas celého pojednávania je príslušný vo veci konať Okresný súd Prešov. Pokiaľ v tomto prípade mal súd pri skúmaní procesných podmienok pochybnosti, nemohol kvôli týmto pochybnostiam konanie zastaviť, ale mal by ich riešiť pozitívne, a teda vec prejednať rovnako ako je to uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/31/2013, v ktorom NS SR vyslovil názor: „Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany.“ 5. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania veci a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie žalobcu prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 11.9.2015, a preto odvolací súd so zreteľom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolanie prejednal podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase, kedy odvolanie bolo podané. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že procesné pravidlá a očakávanie, s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené, a pokiaľ sa tak stane, potom musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania a to v tých prípadoch, kedy takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel sa prejaví. Odvolacie dôvody, ktoré žalobca použil, sú odvolacími dôvodmi uvedenými v Občianskom súdnom poriadku, a preto týmito sa odvolací súd musel zaoberať. 6. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že žalovaná I. C., nar. X.X.XXXX, nemala v obci H. trvalý ani prechodný pobyt a ani sa v obci nezdržiava. Ďalej súd zistil z Registra obyvateľov, že žalovaná sa prihlásila na trvalý pobyt v Č. S. 18.3.1996 a miestom pobytu sú Z. Č.. XX, Z.. H. XE/X. S ohľadom na túto skutočnosť potom odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak v zmysle čl. 26 Nariadenia č. 44/2001 (Nariadenie Brusel I.) rozhodol o tom, že v danej veci nemá právomoc konať. V zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd aj vo svojom rozhodnutí poukazuje na vecne správne dôvody napadnutého rozsudku. V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná mala trvalý, či prechodný pobyt v H., naopak bolo preukázané, že od roku 1996 je prihlásená na trvalý pobyt v Č. S. s miestom pobytu Z. Č.. XX, Z.. H.. 7. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. Žalovanej v tomto konaní trovy nevznikli, preto jej ich náhrada priznaná nebola. 8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).