Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sa/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200548 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200548.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne S. K., trvale bytom H. nad U., E. XXX/XX, XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Račianska 66, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. júla 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24. mája 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 o veci starobného dôchodku, na základe sociálnej žaloby, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 10. júla 2017 číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24. mája 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni p r i z n á v a úplný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdu, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10. júla 2017 generálny riaditeľ sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24. mája 2017 o zamietnutí žiadosti zo dňa 7. apríla 2017 o priznanie starobného dôchodku od 4. apríla 2017 odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 a poukázal, že žalovaná na základe žiadosti žalobkyne spísanej dňa 07.04.2017 prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.05.2017 zamietla žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok s odôvodnením, že nezískala potrebnú dobu dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov. 3. Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala, že žalovaná nezistila správne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdila, nevzala do úvahy medzinárodný Dohovor č. 128 a rozhodla v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/11/2011, 9So/187/2014 a 9So/136/2014, podľa ktorých pri posudzovaní doby poistenia žalovaná musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128. 4. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.05.2017, priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto jej napadnuté rozhodnutie zo dňa 24.05.2016 potvrdil. Argumentoval, že podľa oznámenia z Finančného riaditeľstva SR zo dňa 11. marca 2014 na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka v rozsahu od 20. júla 1967 do 31. decembra 2002. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií, bola vykonávaná v III. pracovnej kategórii. Uvedené je zrejmé aj z podkladov administratívneho spisu, a to z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia vyhotovených Colným úradom Prešov, podpísaných žalobcom a potvrdených pobočkou sociálnej poisťovne. 5. V odôvodnení ďalej konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Pretože žalobkyňa nevykonávala službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Poukazovanie na rozsudky súdom Slovenskej republiky nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo i iné skutkové situácie ako v danej veci. Išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme zaradený do zvýhodnenej kategórie funkcií zakladajúce nárok na zníženie dôchodkového veku. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobkyne možno v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. K námietke žalobkyne týkajúcej sa rozdielnej rozhodovacej činnosti uviedol, že inak bolo žalovanou rozhodnuté len v týchto prípadoch, ktorých súd Slovenskej republiky žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí. 6. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania. Argumentovala, že žalovaná nesprávne právne posúdila jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku vo veci zisťovania splnenia podmienok na vznik nároku na splnenie zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 zákona, keď započítala len dobu poistenia 5 rokov a 42 dní, teda doby. Poukázala na ustanovenia zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého žiadna skutočnosť nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žiadosťou zo dňa 07.04.2017 si neuplatňovala nárok na zvýhodnenie prináležiace len poistencom I. a II. kategórie funkcií, rozhodnutie žalovanej je z toho dôvodu zavádzajúce a nezákonné. Argumentovala rozsudkom Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011, v zmysle ktorého poisťovňa nemôže neprihliadať na dobu poistenia žalobkyne vo všeobecnom systéme a 5 rokov a 42 dní poistenia nechať jednoducho prepadnúť, pretože takýto zámer neobsahuje žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Priznanie starobného dôchodku len poistencom I. a II. pracovnej kategórie funkcií (policajtom a vojakom), v ktorých prípadoch poisťovňa už rozhodla je diskriminačné vo vzťahu k iným poistencom poisteným najmenej 15 rokov v osobitnom systéme poistenia poberajúcim výsluhový dôchodok. Neexistuje žiaden dôvod podmieňovať nárok na priznanie starobného dôchodku zaradením pracovnej činnosti colníka do I., resp. II. kategórie funkcií. Argumentovala, že článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (len Dohovor) má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom, z ktorého vyplýva, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie starobného dôchodku citovaný judikát nerešpektovala. 7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 9. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 15. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 24.05.2017 podľa § 21, § 259 a § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 7. apríla 2017 o priznanie starobného dôchodku od 4. apríla 2017 z dôvodu, že nebola dôchodkovo poistená najmenej 25 rokov. Ku dňu 4. apríla 2017 získala žalobkyňa 1867 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 5 rokov a 42 dní s tým, že presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného žalovaná dospela k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalovaná poukázala, že žalobkyňa, nakoľko získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, jej obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. 18. Žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 7. apríla 2017 požiadala o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 4. apríla 2017. Rozhodnutím prvostupňový správny orgán žalovanej zo dňa 24. mája 2017 podľa § 21, § 259 ods. 1 a § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. žiadosť žalobkyne zamietol, s poukazom na to, že v zmysle oznámenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 11. marca 2014 bol žalobkyni priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 1. januára 2003 výsluhový dôchodok. Na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka v rozsahu 35 rokov a 165 dní. 19. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. 21. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 22. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. 23. Vzhľadom na uvedené pochybil generálny riaditeľ žalovanej, ak na dôvodnú námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. 24. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp. zn. lSo/127/2014), kde pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002 Z.z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky dobý zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) Odvolací súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok). 25. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp. zn. l0So/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. 26. Žalovaná pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok daný právny stav nerešpektovala, pretože žiadosť žalobcu bola zamietnutá napriek právnym názorom vyplývajúcim z ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru číslo 128. 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. c) SSP zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 10. júla 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24. mája 2017 číslo: 485 901 2040 0 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 29. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobkyne po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jej poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jej žiadosti o starobný dôchodok. 30. Žalovaná je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala. 31. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. 32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnému žalobcovi bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).