Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoE/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408201837 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8408201837.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, o vymoženie 66,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er 251/2008 - 8 zo dňa 12.01.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. 57 ods. 1 písm. f); 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom konštatoval, že vykonateľnosť exekučného titulu nastala dňa 25.06.2006 (správne má byť uvedené 01.08.2006 - poznámka odvolacieho súdu). Počas trvania trojročnej lehoty na vykonanie exekúcie oprávnený podal návrh na začatie exekúcie po 20 mesiacoch a exekútor tak mohol realizovať výkon v období 16 mesiacov. Exekučný titul síce normatívne aj kauzálne existuje naďalej, ale nevykonal sa v zákonnej lehote, dôsledku čoho sa stal neúčinným. Z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky súd exekúciu zastavil. O trovách súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 12/2012 zo dňa 26.06.2013 z ktorého vyplýva, že uplynutie 3 ročnej lehoty na vymáhanie pohľadávky nie je dôvodom zastavenia exekúcie. V danom prípade trojročná lehota na vymoženie pokuty začala plynúť dňom 01.08.2006, pričom počas jej plynutia dňa 01.09.21008 nadobudla účinnosť novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. v zmysle ktorej sa z dovtedajšieho ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch vypustil ods. 1, v dôsledku čoho už od uvedeného dátumu účinnosti nie je potrebné dodržať lehotu troch rokov na vykonanie rozhodnutia, ale postačuje už len v trojročnej lehote výkon rozhodnutia nariadiť ako vyplýva z ust. § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v spojení s § 51 Zákona o priestupkoch. Navrhol, aby odvolací súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Odvolací súd k odvolacím námietkam oprávneného na doplnenie uvádza, že tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa a ako to uviedol aj sám oprávnený v odvolaní, zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. V danom prípade bolo potrebné vyriešiť otázku, ako postupovať v prípade, ak prekluzívna doba začala plynúť podľa skoršieho právneho predpisu a v čase jeho platnosti sa plynutie ešte neskončilo. Odvolací súd má za to, že v danom prípade, ak nový zákon neobsahuje prechodné ustanovenie, upravujúce plynutie prekluzívnej doby, ktorá síce začala plynúť pred účinnosťou zákona č. 298/2008 Z. z., ktoré ale do účinnosti tohto zákona ešte neuplynula, skončenie prekluzívnej doby sa spravuje zákonom platným v čase, kedy bol exekučný titul vydaný. Pokiaľ bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu - posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10.2008 vo veci sp. zn. 20Cdo/1802/2007, ktorého skutkové a právne okolnosti sú analogické voči tomuto posudzovanému prípadu. Pre posúdenie predmetnej veci je významné tiež stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. Snj 84/02, vyslovené tiež v skutkovo a právne analogickej veci. Najvyšší súd v predmetnom stanovisku uvádza, že pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania, novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním osobitného druhu poplatku, penále alebo pokutami preto patria do oblasti správneho trestania, preto aj dôsledky z nich vyplývajúce je potrebné posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty podľa práva, platného v čase, kedy lehoty začali plynúť. Ak sa právna úprava premlčania zmení v čase, kedy už premlčacia lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie premlčacích lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Na základe uvedeného Správne kolégium Najvyššieho súdu SR uzavrelo, že právo správneho orgánu vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu, platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho predpisu pre účastníka výhodnejšia. Zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ohľadom plynutia lehoty na vymáhanie blokovej pokuty preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy lehoty začali plynúť podľa predchádzajúceho právneho predpisu, t. j. zákona č. 372/1990 Zb., účinného do 31.08.2008. Odvolací súd zároveň konštatuje, že nevidí dôvod na odklon od záverov, vyslovených v predmetnom stanovisku, v ktorom Najvyšší súd SR ďalej uvádza, že použitie ustanovení novšieho zákona o plynutí premlčacích lehôt je potrebné vyvodiť výkladom. Pri výklade uvedených zákonných ustanovení nemožno opomenúť ani požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie však znamená možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu, teda aj orgánu verejnej správy v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Tento záver vyplýva aj zo skutočnosti, že s protiprávnym úkonom, ktorý bol urobený za rovnakých právnych aj skutkových okolností, musí právo spájať rovnaké účinky, pokiaľ neposudzuje protiprávnosť činu pre toho, kto sa porušenia práva dopustil, spôsobom výhodnejším. Na základe vyššie uvedeného možno preto pre daný prípad konštatovať, že aplikácia zákona č. 298/2008 Z. z. je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre povinného, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje trestanie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Preto je potrebné v danom prípade aplikovať právnu úpravu, ktorá je pre povinného výhodnejšia, a tou je právna úprava zákona o priestupkoch, účinného v čase vydania exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné, preto uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, oprávnený ani povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnili (§ l51 ods. 1 O.s.p.). Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.