Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoE/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811209376 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8811209376.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného UniCredit Bank Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, právne zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti povinnému D. X., bytom B. XXX, t.č. Y. XX, XXXX, Y., J. republika, o vymoženie 1 965,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er 351/2011 - 53 zo dňa 20.12.2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2010- 1062 zo dňa 06.08.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2011 a vykonateľnosť dňa 21.07.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 965,89 Eur s príslušenstvom. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o bežnom účte (číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX) zo dňa 12.01.2007. Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť bola súčasťou záverečných ustanovení zmluvy (bod III, odsek 4). Súd ju posúdil ako neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, povinný si ju osobitne nedojednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam. Súd poukázal tiež nato, že zo strany oprávneného nešlo o naplnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, lebo povinnosťou oprávneného bolo iba ponúknuť klientovi návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka nebola uzatvorená ani v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená dňa 12.01.2007 podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 708). Zmluva o bežnom účte patrí medzi absolútne obchodné vzťahy, a preto sa vzťahy zo zmluvy o bežnom účte spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. V čase uzatvorenia zmluvy sa v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľské zmluvy považovali iba určité typy zmlúv podľa Občianskeho zákonníka a nie zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka. Oprávnený uviedol, že povinnosť eurokonformného výkladu nemôže vyústiť do porušenia všeobecných komunitárnych právnych zásad, konkrétne zásad právnej istoty a neretroaktivity. V čase uzatvorenia zmluvy sa zmluva o bežnom účte nepovažovala za spotrebiteľskú zmluvu, a preto nie je možné uplatniť ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Mal za to, že súd neprihliadol na základné právo oprávneného na vymožiteľnosť práva a na právo na prístup k súdu. Podľa jeho názoru mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. bola porušená ochrana vlastníckeho práva, ktoré bolo postupom exekučného súdu ohrozené. Poukázal na nemožnosť exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, ak pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia preskúmal exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, t.j. k 12.01.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odvolací súd nespochybňuje absolútnoobchodný charakter zmluvy o bežnom účte. Je však potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je nutné rešpektovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Oprávnený v podanom odvolaní argumentoval ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré taxatívne ustanovovalo, ktoré zmluvy sú považované za spotrebiteľské. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne poukázal na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je nepochybné, že oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - poskytovanie platobných služieb a povinný vystupoval v pozícií spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že povinný mal postavenie podnikateľa. Dokonca v zmluve je výslovne uvedené, že účet nie je určený na podnikateľské účely. Z týchto dôvodov odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že išlo k spotrebiteľský právny vzťah. Tiež z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o zmluvu vopred pripravenú pre veľké množstvo klientov (formulárová, typová zmluva) a spotrebiteľ jej obsah nemohol ovplyvniť. Odvolacia námietka oprávneného o nemožnosti aplikácie ustanovení na ochranu spotrebiteľa nebola dôvodná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu aj v tom že rozhodcovská doložka v danom prípade predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, a preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou zákona č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd dodáva, že uvedené ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Obdobný záver vychádza aj napr. z uznesenia NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010 , uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. S oprávneným nie je možné súhlasiť ani s tvrdením, že sa jednalo o naplnenie ust. § 93b Zákona o bankách. Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba, nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Súd prvého stupňa správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko bez platnej rozhodcovskej doložky, uzavretej v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a vykonateľný exekučný titul, čím nie je daný podklad pre vykonanie exekúcie. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.