Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/163/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111233357 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111233357.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: F. U. - CORYN, s miestom podnikania F., U. X, IČO: 32 925 042, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti odporcovi: 1. Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, 2. Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., Bardejovská 7, Ľubotice, IČO: 31 718 922, o odstránenie stavby, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 10C/265/2011-192 zo dňa 14. 02. 2014 a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 10C/265/2011-152 zo dňa 02. 07. 2013 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Navrhovateľ je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností parcely č. 3309/1 o výmere 11 296 m2 - zastavané plochy a nádvoria v k. ú. A. Q., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) a ktorá je zaťažená vecným bremenom, a to právom neobmedzeného prechodu a prejazdu oprávneného - vlastníkov pozemkov parc. č. 3048 - 3094, ako aj vecným bremenom podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.. Na predmetnej nehnuteľnosti je postavená stavba, miestna komunikácia o výmere 9 673 m2; vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C/725/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 01. 07. 2008. V predmetnom konaní bolo zistené, že predmetná nehnuteľnosť bola vedená v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 855, k. ú. A. Q., v ktorej bol vykonaný zápis dňa 15. 05. 1956, č. d. 502, kde podľa právoplatného vyvlastňovacieho výmeru Rady ONV v Prešove zo dňa 07. 09. 1955 a geometrického plánu zo dňa 26. 04. 1955 bola zapísaná ako parcela č. 744/50 odpísaná z vložky č. 236 tejto knihy a vlastnícke právo na ňu bolo vložené pre Krajský zväz spotrebných družstiev v Prešove v celosti. Z LV č. XX, k. ú. Q. vyplýva, že ako vlastník parcely č. 744/50 bol pod položkou výkazu zmien 25/1967 zapísaný Československý štát, následne pod položkou výkazu zmien č. 100/78 bol ako vlastník zapísaný Zdroj východoslovenský podnik, odštepný závod 1106, Prešov a pod položkou výkazu zmien č. 76/92 bol ako vlastník zapísaný Zdroj Košice, štátny podnik, ktorý bol následne sprivatizovaný. Z parcely č. 744/50 bola vytvorená parcela č. 128/1 o výmere 10 945 m2 pod položkou výkazu zmien č. 651/78. Na LV č. XXX, k. ú. A. Q. bol po privatizácií zapísaný ako nový vlastník Zdroj Univers a. s. Košice. Pod položkou výkazu zmien č. 49/96, potom ako vlastník, ktorý v konkurze od správcu konkurznej podstaty nadobudol aj predmetnú parcelu č. 128/1 bol zapísaný Karmen veľkoobchod potravín s. r. o., Prešov, pričom od spoločnosti Karmen nadobudol parcelu č. 128/1 do vlastníctva navrhovateľ; vklad bol povolený pod č. V 3538/2004 pod položkou výkazu zmien č. 222/2004 na LV č. XXXX. Ide o predmetnú parcelu s terajším parc. č. 3309/1 k. ú. A. Q.. Navrhovateľ v predmetnom konaní sa domáha odstránenia stavby, a to železných stĺpov v počte 27 ks spolu s ostatnými súčasťami trolejbusovej dráhy, ktoré sú umiestnené na predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej je zapísaný ako výlučný vlastník. V konaní bolo preukázané, že na predmetnej nehnuteľnosti je postavená miestna komunikácia, ktorá nie je vo vlastníctve navrhovateľa. Napriek skutočnosti, že od roku 1972 na uvedenej miestnej komunikácií vedie trolejbusová dráha, nebolo vydané rozhodnutie o zriadení obvodu dráhy v zmysle účinného zákona o dráhach, pričom z procesu výstavby sa v archívoch zachovala len zápisnica z kolaudačného konania trolejbusového vedenia Q. D. - Q. zo dňa 06. 10. 1972. Z dikcie zákona č. 513/2009 Z. z. vyplýva, že dané pásmo novej dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, pričom obvod dráhy je špecifikovaný rozhodnutiami špeciálneho stavebného úradu. Špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy rozhoduje o tom, ktoré pozemky patria do obvodu dráhy len v prípade pochybnosti o tejto skutočnosti. Takéto rozhodnutie v konkrétnej trolejbusovej dráhe doposiaľ vydané nebolo. Súd dospel k záveru, že na vybudovanú stavbu trolejbusového vedenia Q. D. - Q., o odstránenie ktorej v konaní ide, sa vzťahuje zákon o dráhach účinný v čase rozhodovania súdu, to znamená zákon č. 513/2009 Z. z.. V prejednávanej veci navrhovateľ žiada o odstránenie stavby v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaných dôkazov súd mal za preukázané, že stavba - trolejbusové vedenie bola financovaná Okresným národným výborom v Prešove a bola vystavená v roku 1972. Okresný národný výbor hospodáril so štátnymi prostriedkami vyčlenenými mu štátom, pričom aj vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v tom čase (rok 1972) bol Československý štát, ktorý nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v roku 1967 pod položkou výkazu zmien 25/67. Z týchto skutočností vyplýva záver, že na predmetnú stavbu trolejbusového vedenia nemožno aplikovať režim ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Za neoprávnenú stavbu totiž možno považovať iba takú stavbu, ktorá bola zriadená na cudzom pozemku. V danom prípade bolo preukázané, že vlastníkom stavby - trolejbusového vedenia a vlastníkom pozemku bol ten istý subjekt, a to Československý štát. Preto pokiaľ v čase vzniku stavby bol vlastníkom stavby a vlastníkom nehnuteľností ten istý subjekt, nejde o stavbu na cudzom pozemku, a preto nemožno na tento prípad aplikovať ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Od neoprávnenej stavby treba rozlišovať stavbu nepovolenú; v danom prípade neboli z archívov zistené a zadovážené doklady o vydaní stavebného povolenia a ďalšie príslušné rozhodnutia. Preto by sa mohlo jednať o stavbu nepovolenú, čo však by bolo možné riešiť len v zmysle stavebného zákona nie však v tomto konaní. Súd je toho názoru, že pokiaľ sa navrhovateľ stal vlastníkom predmetného pozemku v roku 2004, po 32. rokoch odo dňa vybudovania predmetnej stavby nadobudol vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, z ktorých žiadny nenamietal existenciu predmetnej stavby, a preto nemôže žalobca získať viac práv než mal pôvodný vlastník. Teda ak pôvodný vlastník nenamietal skutočnosť, že na jeho pozemku stojí predmetná stavba, nemôže takéto právo nadobudnúť navrhovateľ. Podľa názoru súdu sa na navrhovateľa vzťahuje povinnosť v zmysle zákona o dráhach užívať nehnuteľnosti v obvode dráhy tak, aby neohrozoval dráhu a dopravu na dráhe a zároveň je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky. Predmetné vecné bremeno, ktoré vzniká zo zákona o dráhach, nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, nakoľko prevádzkovateľ dráhy nepodal návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti. Ak by však bola splnená aj táto skutočnosť, súd sa nemohol zaoberať prípadným vyplatením náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti (§ 4 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach), lebo súd je viazaný návrhom na začatie konania. Jedná sa o návrhové konanie, kde navrhovateľ žiadal postupovať podľa § 135c Občianskeho zákonníka. V tomto konaní navrhovateľ nežiadal priznať náhradu podľa špeciálnej právnej úpravy (§ 4 zákona č. 513/2009 Z. z.), a preto súd návrh zamietol“ Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd prvého stupňa sa mýli, pokiaľ má za to, že navrhovateľ žiadal o odstránenie stavby v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka, keďže takéto tvrdenie nemá oporu v podanom návrhu, ani to nevyplýva z vykonaného dokazovania. V konaní niekoľkokrát uviedol, že sa domáha odstránenia stavby v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Súd prvého stupňa opomenul právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. III. ÚS 465/2010 z 05. 04. 2011 v znení opravného uznesenia zo dňa 14. 06. 2011 a Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 3Co/77/2011 zo dňa 16. 11. 2011. Navrhovateľ až po rozhodnutí Ústavného súdu SR a po uznesení Krajského súdu v Prešove požiadal na ústnom pojednávaní konanom dňa 30. 03. 2012 o odstránenie stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. žiadal o náhradu v zmysle zákona o dráhach s tým, že súd je oprávnený vysporiadať vzťah iným spôsobom. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2013 navrhovateľ opätovne uviedol, že trvá na odstránení stavby v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III ÚS 465/2010 poznamenal, že platný Občiansky zákonník priznáva v § 126 vlastníkovi právo na ochranu jeho vlastníckeho práva proti každému kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Navrhovateľ sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nejde o stavbu neoprávnenú. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/606/2004 zo dňa 16. 02. 2005. K oprávnenosti Dopravného podniku mesta Prešov postaviť stavbu na pozemku, ku ktorému nemal právo hospodárenia a bez súhlasu správcu, odvolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn. I ÚS 187/2003 z 15. 03. 2005. Podľa navrhovateľa aj s odkazom na vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR, ako aj na ustálenú súdnu prax, vyplýva, že v posudzovanej veci Dopravný podnik mesta Prešov postavil v roku 1972 na pozemku (teraz vo vlastníctve navrhovateľa) stavbu trolejbusovej dráhy, aj keď mu chýbal k pozemku občianskoprávny titul, lebo k pozemku, na ktorom zriadil stavbu trolejbusovej dráhy, nemal právo hospodárenia a ani súhlas správcu. Preto je potrebné považovať takýto postup od začiatku ako neoprávnený a tento vzťah je potrebné posúdiť, t.j. vysporiadať vzťah podľa právnej úpravy, ktorá nastala po 01. 01. 1992. Navrhovateľ má za to, že práve z tohto dôvodu ústavný súd, ako aj odvolací súd vyslovil, že je potrebné vysporiadať vzťah podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka; v prípade neaplikácie ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa mal v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodnúť o ochrane navrhovateľa proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Spôsob realizácie tejto ochrany je vyjadrený v § 88 ods. 1 zákona č. 50/1967 Zb.. Navrhovateľ tak v zmysle slovenského právneho poriadku má právo na riadny proces, v ktorom mu súd poskytne ochranu a rozhodne o odstránení stavby. Súd prvého stupňa však zamietnutím žaloby svojvoľne odoprel navrhovateľovi základné procesné záruky vyplývajúce z dohovoru, ktoré sú premietnuté v normách slovenského právneho poriadku. Ďalej uviedol, že je irelevantné, keďže stavebný zákon inštitút premlčania nepozná a nepozná ho ani ust. § 126 Občianskeho zákonníka, aby súd neuviedol, na základe ktorého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu dospel k záveru, že nárok žalobcu je po 32. rokoch premlčaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. Odvolací súd prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. So zreteľom na obsah odvolania, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh zamietnutý, a preto výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti vo veci samej, ktorý odvolaním navrhovateľa napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a nadobudol právoplatnosť aj so zreteľom na to, že ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti ktorému odvolanie nie je prípustné v zmysle § 202 ods. 3 písm. a) O. s. p.. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva: Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ust. § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul (nie je vlastníkom pozemku). Z hľadiska neoprávnenej stavby nie je dôležité, z akého dôvodu vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Vlastníkom neoprávnenej stavby je od začiatku stavebník, ktorý sa však nestáva vlastníkom pozemku. Vlastníkom pozemku ostáva naďalej jeho pôvodný vlastník. Uvedený stav zodpovedá § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že stavba nie je súčasťou pozemku. Ust. § 135c Občianskeho zákonníka sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za neoprávnenú stavbu sa nepovažuje zriadenie takej dočasnej stavby na cudzom pozemku, ktorú je možné odstrániť jej demontážou. Tieto stavby nie sú nehnuteľnosťami, pretože nie sú pevne spojené so zemou pevným základom. Vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva odstránením takejto stavby, a to žalobou na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá sa považuje za vindikačnú žalobu (§ 126 Občianskeho zákonníka). Od neoprávnenej stavby je potrebné odlišovať stavbu nepovolenú, čiže tzv. „čiernu stavbu“, ktorá bola síce postavená na pozemku vo vlastníctve stavebníka, ale bez príslušných administratívnych predpisov a rozhodnutí. Väčšinou ide o stavbu bez stavebného povolenia, alebo o stavbu postavenú v rozpore so stavebnými predpismi. Tieto otázky sa riešia v rámci správneho konania a v súlade so stavebným zákonom (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších právnych predpisov). Vychádzajúc z cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka má zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnej veci zistenie, aký bol vzťah vlastníka pozemku k vybudovaniu stavby - „trolejbusové vedenie Q. D. - Q.“ na predmetnej nehnuteľnosti v čase začatia výstavby. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že stavba trolejbusového vedenia bola financovaná Okresným národným výborom v Prešove a bola postavená v roku 1972. -V tom čase Okresný národný výbor hospodáril so štátnymi prostriedkami vyčlenenými mu štátom, z čoho nepochybne vyplýva, že vlastníkom stavby v čase začatia výstavby bol nepochybne Československý štát, ktorý pozemok, na ktorom stavba trolejbusového vedenia stojí nadobudol v roku 1967. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku v čase začatia výstavby stavby bol ten istý subjekt, t. j. Československý štát a nie odporca v 2.rade ako to mylne uvádza navrhovateľ v odvolaní. Preto pokiaľ v čase začatia výstavby bol vlastníkom stavby a vlastníkom nehnuteľnosti ten istý subjekt, nejde o stavbu na cudzom pozemku v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Súd prvého stupňa správne skonštatoval a odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v konkrétnom prípade ide o stavbu nepovolenú a nie o stavbu neoprávnenú. Je totiž nepochybné, že stavbu - trolejbusové vedenie Q. D. - Q. zriadil Československý štát ako stavebník, a preto sa od začiatku Československý štát stal jej vlastníkom. Je tiež nepochybné, že vlastníkom pozemku, na ktorom bola stavba postavená bol v čase začatia výstavby Československý štát. Žiaden z nasledujúcich vlastníkov pozemku, či už Zdroj, odštepný závod, Zdroj, štátny podnik (resp. Zdroj Univers, a. s.), ktorý vlastník od štátu nadobudol vlastníctvo k pozemku, nenamietali existenciu stavby a nežiadali štát, aby stavbu odstránil. O tom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia svedčí rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 31. 10. 2005 ako špeciálneho stavebného úradu (§ 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov; ďalej len „stavebný zákon“). Z rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 31. 10. 2005 vyplýva, že konanie o dodatočnom povolení stavby trolejbusovej dráhy je podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozhodnutím správneho orgánu č. 26710/2005/ODPK-012 zo dňa 17. 06. 2005 bolo účastníkom konania oznámené začatie konania o dodatočnom povolení stavby trolejbusovej dráhy, ktorej vlastníkom je Mesto Prešov - odporca, vedenej po nehnuteľnosti na parc. č. 128/1 (v súčasnosti ide o parcelu č. 3309/1) k. ú. A. Q., ktorej vlastníkom je F. U. - CORYN - navrhovateľ. Správny orgán vzhľadom na neúplnosť podkladov pre rozhodnutie vyzval Mesto Prešov na doplnenie dôkazov, že dodatočné povolenie stavby trolejbusovej dráhy nie je v rozpore s verejnými záujmami a požiadal Mesto Prešov o doloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby trolejbusovej dráhy a súhlas vlastníka pozemku F. U. s dodatočným povolením stavby trolejbusovej dráhy. Dňa 12. 09. 2005 obdŕžal správny orgán od F. U. list zo dňa 09. 09. 2005, ktorým žiada správny orgán rozhodnúť o odstránení stavby trolejbusovej dráhy v súlade s jeho návrhom, a to na základe dostupných dokladov. Správny orgán nariadil na deň 18. 10. 2005 ústne pojednávanie, na ktorom sa chcel pokúsiť o dosiahnutie dohody účastníkov konania v súlade s ust.§ 137 ods. 1 stavebného zákona. F. U. sa na ústne pojednávanie nedostavil a Mesto Prešov predložilo správnemu orgánu žalobu F. U. voči Mestu Prešov o odstránenie stavby podanú navrhovateľom F. U. na Okresnom súde Prešov dňa 14. 06. 2005, ktorou žiada (v predmetnom konaní) odstrániť železné stĺpy v celkovom počte 27 ks spolu s ich základným uložením v zemi z jeho nehnuteľnosti, a to parcely č. 128/1 zapísanej na LV č. XXXX. Z tohto dôvodu bolo konanie o dodatočnom povolení stavby - trolejbusovej dráhy, rozhodnutím prerušené. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v čase vzniku stavby (rok 1972) bol vlastníkom stavby a vlastníkom nehnuteľností, na ktorom bola stavba postavená ten istý subjekt - Československý štát, a preto nejde o stavbu na cudzom pozemku. Za neoprávnenú z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto postavenej neoprávnenej stavby, pri ktorej chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie, treba odlišovať stavbu nepovolenú (čo je prípad v prejednávanej veci) podľa príslušných administratívnych predpisov, tzv. čiernu stavbu. Ide o stavbu zriadenú bez stavebného povolenia, prípadne o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením. Je nepochybné, že stavba trolejbusového vedenia bola postavená bez stavebného povolenia a je preto stavbou nedovolenou tzv. čiernou stavbou. Tento stav má za následok len použitie administratívnej sankcie, a preto príslušný stavebný úrad môže stavebníkovi uložiť sankcie za porušenie stavebných predpisov (§ 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona). Samotné porušenie stavebných predpisov stavebníkom, t. j., že stavbu stavebník zriadil na svojom pozemku, ale bez stavebného povolenia, nemôže byť dôvodom pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Ak navrhovateľ v odvolaní uvádza, že v predmetnom konaní sa domáha odstránenia stavby postupom podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ide o administratívnu sankciu - odstránenia stavby, o ktorej nerozhoduje súd, ale stavebný úrad v správnom konaní. Naviac ako vyplýva z obsahu spisu Prešovský samosprávny kraj, odbor dopravy ako príslušný špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona rozhodnutím zo dňa 16. 08. 2005 rozhodol o zastavení správneho konania vo veci navrhovateľa F. U. - CORYN o odstránenie stavby trolejbusovej dráhy, t. j. železných stĺpov a kábelového vedenia na parcele č. 128/1 zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. F.. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR ako príslušný dráhový správny úrad podľa § 63 a § 65 ods. 1 písm. c) zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutím zo dňa 07. 09. 2005 zamietol odvolanie F. U. - CORYN proti rozhodnutiu Prešovského samosprávneho kraja o zastavení správneho konania vo veci návrhu navrhovateľa na zrušenie trolejbusovej dráhy z jeho nehnuteľností a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 13 zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach účinného v čase vydania rozhodnutia, dopravnú cestu určenú na pohyb dráhového vozidla možno zrušiť len na návrh vlastníka dráhy, pričom navrhovateľ - F. U. - CORYN nie je vlastníkom dráhy. Oprávnenosť stavby - trolejbusovej dráhy je treba posudzovať podľa právnej úpravy, ktorá platila v dobe vzniku stavby (rok 1972), ale vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená prebieha podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2392/99). To platí aj pre stavby zriadené pred 01. 01. 1992, socialistickou organizáciou. Podľa názoru Najvyššieho súdu ČR, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva sp. zn. 31Cdo/606/2004 (R 23/2006) platí: „pokiaľ však postup pri zriadení stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol od začiatku neoprávnený je potrebné vykonať vyporiadanie podľa § 153c Občianskeho zákonníka“. V prejednávanej veci práve oprávnenosť stavby vyplývala z toho, že stavebník postavil stavbu v roku 1972 na pozemku, ktorý mu v čase zriadenia stavby vlastnícky patril, a preto nemôže ísť o stavbu postavenú na cudzom pozemku. Pre rozhodnutie vo veci samej má význam aj to, že navrhovateľ je vlastníkom len pozemku, na ktorom je umiestnená stavba komunikácie vo vlastníctve odporcu v 1.rade. Ktokoľvek kto užíva túto stavbu komunikácie je v právnom vzťahu len s odporcom v 1.rade ako jej vlastníkom. Bez ohľadu na to, či stavba komunikácie nachádzajúca sa na parcele registra „C“ KN č. 3309/1 je miestnou komunikáciou v zmysle ust. § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách alebo je verejnou účelovou komunikáciou v zmysle § 22 ods. 3 uvedeného zákona, je oprávnený túto stavbu komunikácie užívať obvyklým spôsobom ktokoľvek. To platí aj pre vlastníka pozemku, na ktorom je táto stavba komunikácie postavená. Vlastník pozemku - navrhovateľ nemôže užívať stavbu komunikácie na ňom postavenú inak než spôsobom, akým sa komunikácia obvykle užíva. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje: Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka (§ 22 zákona o pozemných komunikáciách). Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce. Účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb (§ 3d ods. 3, 4 zákona o pozemných komunikáciách). Správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak ide o príjazdové úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce (§ 3d ods. 5 zákona o pozemných komunikáciách). Vlastník pozemku, na ktorom je postavená stavba komunikácie nemá vo vzťahu k tejto stavbe komunikácie žiadne iné práva než ktorýkoľvek iný užívateľ komunikácie. V zmysle § 6 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách, premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy. V jej medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie. Nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. Tak ako už bolo konštatované vyššie, stavba komunikácie postavená na parcele registra „C“ KN č. 3309/1 je miestnou komunikáciou, je vo vlastníctve odporcu v 1.rade a bola postavená v roku 1972 stavebníkom Československým štátom. Na vybudovanú stavbu trolejbusového vedenia, odstránenia ktorej sa navrhovateľ v predmetnom konaní domáha, sa vzťahuje zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach účinný v čase rozhodovania súdu. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona v obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy, ani s dopravou na dráhe možno vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu alebo dopravu na dráhe a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčasti dráhy a vykonanie činnosti podľa ods. 2 a 3. Oprávnenie prevádzkovateľa dráhy podľa ods. 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľností obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľnosti (§ 4 ods. 4 zákona o dráhach). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ ako vlastník nehnuteľností v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčasti dráhy a vykonávanie činnosti podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona o dráhach. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa § 4 ods. 2 a 3 citovaného zákona sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnosti, t. j. parcele registra „C“ KN č. 3309/1, na ktorej je umiestnená stavba miestnej komunikácie vo vlastníctve odporcu v 1.rade. Z ust. § 4 ods. 4 citovaného zákona vyplýva, že ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľností obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľností má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Keďže tento nárok v predmetnom konaní uplatnený nebol, nemohol súd o tomto nároku rozhodovať. V predmetnom konaní sa navrhovateľ ako vlastník pozemku domáhal voči stavebníkovi ochrany na súde postupom podľa § 135c, § 126 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09. 10. 2013, na ktorom uviedol: „My trváme na odstránení stavby, vychádzame z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. 11. 2011, ktorý uviedol, že vec je treba posúdiť v zmysle § 135c“ (č. l. 172 spisu). V konaní ale výsledkami vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom bolo nepochybne preukázané, že nejde o stavbu neoprávnenú v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, ale o stavbu nepovolenú. Samotné porušenie stavebných predpisov stavebníkom, t. j., že stavbu zriadil na svojom pozemku, ale bez stavebného povolenia, nemôže byť dôvodom pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa teda navrhovateľ v predmetnom konaní domáhal odstránenia stavby v zmysle ust. §135c, § 126 Občianskeho zákonníka, správne postupoval súd prvého stupňa, keď návrh ako nedôvodný zamietol s poukazom na skutočnosť, že na predmetnú stavbu sa režim ust. § 135c Občianskeho zákonníka nevzťahuje, lebo stavebník stavby v čase jej výstavby mal právo na svojom pozemku stavbu zriadiť. K odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa neuviedol, na základe ktorého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je po 32 rokoch premlčaný, odvolací súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia niet ani zmienky o tom, aby súd prvého stupňa posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok ako premlčaný. V tejto súvislosti súd prvého stupňa len uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ stal vlastníkom predmetného pozemku v roku 2004, teda po 32. rokoch odo dňa vybudovania stavby stavebníkom, nadobudol vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu, pričom žiadny z predchádzajúcich vlastníkov pozemku nenamietal existenciu predmetnej stavby, a preto nemôže získať neskorší vlastník, t. j. navrhovateľ viac práv než mal pôvodný vlastník. Inak povedané, ak pôvodný vlastník nenamietal skutočnosť, že na jeho pozemku stojí predmetná stavba, nemôže takéto právo nadobudnúť navrhovateľ, teda neskorší vlastník pozemku. S tým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a zdôrazňuje to, čo už bolo konštatované vyššie, že na navrhovateľa sa vzťahuje povinnosť v zmysle zákona o dráhach užívať nehnuteľnosti v obvode dráhy tak, aby neohrozoval dráhu a dopravu na dráhe a zároveň je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky. Vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona o dráhach, nebolo doposiaľ zapísané do katastra nehnuteľnosti, nakoľko prevádzkovateľ dráhy nepodal návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľnosti. Ak by však bola splnená aj táto skutočnosť, súd sa nemohol v konaní zaoberať prípadným vyplatením náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 4 ods. 4 zákona o dráhach, nakoľko súd je viazaný návrhom na začatie konania. Ide o návrhové konanie a v predmetnom konaní navrhovateľ ako vlastník pozemku sa domáhal ochrany podľa ust. § § 135c, § 126 Občianskeho zákonníka. Naviac, pokiaľ nebola splnená podmienka, aby došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku, to znamená, že v danom prípade súd nemohol rozhodnúť ani o tom, aby bolo zriadené vecné bremeno za náhradu postupom podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tým, že predmetné vecné bremeno vzniklo zo zákona, ktoré je upravené v špeciálnom právnom predpise, t. j. v zákone o dráhach, tento má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, a preto súd nemohol v tomto konaní rozhodovať ani o náhrade za vecné bremeno v zmysle ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní nároku v zmysle § 4 ods. 4 zákona o dráhach, je nutné zisťovať to, či je vlastník nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľností, čo nie je možné preskúmavať v predmetnom konaní, lebo súd je viazaný návrhom, ktorý v predmetnej veci podal navrhovateľ. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľovi muselo byť už v čase, keď sa stal vlastníkom predmetného pozemku (v roku 2004) známe, že predmetnú nehnuteľnosť nemôže nikdy v budúcnosti užívať inak ako bežný užívateľ stavby pozemnej komunikácie. Preto právo navrhovateľa nie je porovnateľné s právami iných vlastníkov pozemkov, ktoré boli zastavené bez vyžiadania súhlasu, či dokonca proti vôli vlastníkov pozemku. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnom skončení tohto konania vo veci samej (§ 224 ods. 4 O. s. p.). Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal znalcovi Ing. U. X., PhD. za vypracovaný znalecký posudok č. 16/2013 zo dňa 15.06.2013 znalečné vo výške 599,34 Eur, ktoré pozostáva z tarifnej odmeny za: znalecké šetrenie na mieste, preštudovanie problematiky týkajúcej sa merita sporu, vypracovanie znaleckého posudku vrátane príloh 36 hodín á 13,28 Eur = 478,05 Eur, z paušálnej odmeny za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 Eur a z hotových výdavkov za písomné vyhotovenie posudku (5 x 2,65 Eur = 13,30 Eur), čiernobiele vyhotovenie listu A4 (58 ks x 0,1 Eur x 5= 29,00 Eur), farebné vyhotovenie listu A4 (12 x 0,83 x 5 = 49,80 Eur), vyhotovenie fotografií (9 x 0,66 Eur = 5,95 Eur) a poštovné (3 x 1,10 Eur = 3,30 Eur). Zároveň upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatila znalcovi sumu 599,34 Eur zo zálohy zloženej pod účtovným dokladom č. 48/12 - 12, pol. reg. 3268 sumu 150 Eur, zo zálohy zloženej pod účtovným dokladom č. 53/12 -12, pol. Reg. 3039 sumu 150 Eur a sumu 299,34 Eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením č. k. 10C 265/2011 - 19 zo dňa 27.07.2012 bol do konania pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľnosti, aby zodpovedal odborné otázky potrebné na objasnenie danej právnej veci. Znalec podal znalecký posudok včas a v kvalite požadovanej súdom. Následne súd citoval ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 písm. b), § 14 ods. 3 písm. a), b), c), ods. 4, § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a uviedol, po preskúmaní povahy a rozsahu vykonaných úkonov, ich časovej primeranosti a dodržania určenej lehoty priznal znalcovi znalečné v ním vyúčtovanej výške. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie navrhovateľ. Namietal nevykonanie znaleckého posudku v súlade s platnými právnymi predpismi a tiež to, že znalecký posudok nebol podaný v lehote stanovej súdom. Uviedol, že doba 36 hodín, ktoré si znalec vyúčtoval za vypracovanie znaleckého posudku nezodpovedá náročnosti danej úlohy. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať znalcovi odmenu za 18 hodín. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 139 ods. 2 O.s.p., ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca. O znalečnom súd rozhodne do 30 dní od vykonania tohto dôkazu ( § 127 ods. 1). Ak bolo potrebné vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní plynie odo dňa vykonania dôkazu doplneným alebo opraveným znaleckým posudkom. V danej právnej veci bol súdom ustanovený znalec Ing. U. X., PhD za účelom ustálenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu spisu, najmä znaleckého posudku, odvolací súd zistil, že písomný znalecký posudok spĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti vyžadované zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.). Celková skladba znaleckého posudku umožňuje preskúmať jeho obsah, znalecký posudok je jasný a zrozumiteľný. Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z.z.. Súd ustanoví znalca na posúdenie otázok, pri ktorých sú potrebné odborné vedomosti či skúsenosti. Napriek tomu, že výkon znaleckej činnosti nie je podnikaním (§ 2 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z.), patrí znalcovi za podaný znalecký posudok znalečné, ktoré pozostáva z odmeny za duševnú činnosť znalca a náhrad (náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času). Od nikoho nemožno požadovať, aby prácu vykonával bez nároku na odmenu (výkon tzv. nútených prác). Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa priznal znalcovi znalečné v zmysle písomného vyúčtovania doručeného súdu dňa 17.06.2013 (v spise na č. l. 76). Odvolací súd je toho názoru, že priznané znalečné zodpovedá úkonom, ktoré boli znalcom vykonané. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa neprimeranosti výšky znalečného za písomne vypracovaný znalecký posudok odvolací súd považoval za neopodstatnenú. Skutočnosť, že znalecký posudok obsahuje skutkové zistenia v neprospech žalobcu, resp. také okolnosti, s ktorými žalobca nesúhlasí, môže mať samé o sebe za následok nepriznanie znalečného za jeho vypracovanie. V prípade znaleckej činnosti ide o náročnú duševnú činnosť, ktorej trvanie nemožno exaktne merať. Navyše ani sám žalobca nešpecifikoval, v čom mala spočívať neprimeranosť a nadhodnotenie vyúčtovanej odmeny. Rovnako nedôvodná bola aj odvolacia námietka navrhovateľa týkajúca sa oneskoreného vypracovania znaleckého posudku. Z obsahu spisu vyplýva, že znalec prevzal spisový materiál dňa 09.01.2013, pričom písomným podaním zo dňa 15.03.2013 požiadal súd o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku z poveternostných dôvodov a z dôvodu dočasnej neprítomnosti znalca na území republiky. Dňa 15.04.2013 mu konajúcim sudcom bol predĺžený termín na vypracovanie znaleckého posudku do 15.05.2013 z dôvodu nepriaznivého počasia, pre ktoré nemohol vykonať práce v teréne. Je pravou, že znalec predložil súdu znalecký posudok dňa 17.06.2013, avšak samotná táto skutočnosť nie je dôvodom pre priznanie tarifnej odmeny v polovičnom rozsahu tak, ako to požadoval žalobca. Je potrebné zdôrazniť, že lehota na vypracovanie znaleckého posudku je lehotou sudcovskou, nie zákonnou, a teda je možné ju predĺžiť z objektívnych dôvodov, ktoré v danom prípade boli naplnené (dočasná neprítomnosť znalca, nemožnosť zabezpečiť presnú identifikáciu polohy železničných stĺpov v území a ich fotodokumentáciu). Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, a preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.