Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sd/93/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200995 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200995.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľky Q. G., bývajúcej v J. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o prepočet starobného dôchodku, dňa 27. februára 2014 takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. septembra 2013 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo dňa 16. decembra 2013 č. XXX XXX XXXX X a podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 0,- EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 30. septembra 2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa článku 23 ods. 3 až 6 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení v znení dohody (ďalej len Zmluva) zamietla žiadosť navrhovateľky o prepočet starobného dôchodku zo dňa 19.9.2013. Odôvodnila to tým, že o prepočte starobného dôchodku podľa čl. 23 ods. 3 Zmluvy v znení Dohody platnej od 1.7.2009 bolo rozhodnuté jej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X č. II zo dňa 17.1.2011. Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu včas opravný prostriedok. Poukázala na to, že v zmysle napadnutého rozhodnutia i skoršieho rozhodnutia odporkyne zo dňa 17.1.2011, bol dôvodom zamietnutia okolnosť, že navrhovateľka nepreukázala splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky ku dňu 31.12.2001. Podľa navrhovateľky však odporkyňa vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa potvrdenie cudzineckej polície PZ v Poprade zo dňa 16.2.2010 totiž mala navrhovateľka ako držiteľka preukazu zahraničného Slováka na území SR povolenie na dlhodobý pobyt od 29.11.2001. Uviedla, že od roku 2004 má slovenské občianstvo, pričom podmienkou získania štátneho občianstva SR je aj osvedčenie dĺžky faktického pobytu na území SR, a ona sa nepretržite dlhodobo zdržiava na území SR najmenej od 29.11.2001. Uviedla, že v medzinárodnom práve je známy len inštitút „obvyklého pobytu“, teda miesto, ku ktorému má osoba najbližší vzťah, kde fakticky býva, zdržiava sa, pracuje, kde má rodinu. Toto sa posudzuje bez ohľadu na evidenciu v registroch. Poukázala na úpravu trvalého pobytu podľa zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov a zák. č. 253/1998 z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR, v zmysle ktorých má nahlásené miesto len evidenčný charakter, nezakladá žiadny právny nárok napr. k nehnuteľnosti, evidencia pobytu nie je podkladom pre vznik alebo zánik práv osôb, nemá nič spoločné so skutočným pobytom. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaná právnym názorom súdu, a priznať jej náhradu trov konania. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľke bol rozhodnutím zo dňa 17.1.2011 priznaný od 1.7.2009 starobný dôchodok v sume 14,10 Eur mesačne a rozhodnutím II. z toho istého dňa bola navrhovateľke podľa § 65 zákona a článku 11 a článku 23 ods. 3 a 6 Zmluvy v znení Dohody zamietnutá žiadosť o prepočet starobného dôchodku, pretože nepreukázala trvalý pobyt na území SR k 31.12.2001 a preukázala len povolenie k pobytu na území SR. Podľa článku 23 ods. 3 Zmluvy sa však vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to štátne občianstvo SR alebo Ukrajiny k 31.12.2001 a trvalý pobyt na území SR k 31.12.2001. Dlhodobý pobyt navrhovateľky, ktorý potvrdzovalo oddelenie cudzineckej polície PZ zo dňa 16.2.2010, podľa právnych predpisov nemožno považovať za trvalý pobyt. Na základe toho navrhovateľke nevznikol nárok na hodnotenie doby zabezpečenia (poistenia) získanej podľa predpisov Ukrajiny ako obdobie poistenia získaného podľa predpisov SR a na prepočet starobného dôchodku. Navrhovateľka od tohto rozhodnutia nepredložila nové dôkazy preukazujúce zmenu skutkového alebo právneho stavu, preto bola jej žiadosť zamietnutá. Navyše rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.12.2013 bolo napadnuté rozhodnutie zmenené a bolo rozhodnuté v súlade s medzinárodnými predpismi o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím zo dňa 16.12.2013 potvrdiť. Na pojednávaní dňa 27.2.2012 navrhovateľka zotrvala na dôvodoch opravného prostriedku. Poukázala na to, že je Slovenka, narodila sa na Slovensku, po návrate na Slovensko jej v krátkej dobe bolo udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky, v roku 2001 si tu kúpila dom, nasťahovala sa do domu s úmyslom trvale v ňom bývať. Nárok na náhradu trov si neuplatnila. Poverená zástupkyňa odporkyne zotrvala na vyjadrení. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 30.9.2013 i prv urobeného rozhodnutia zo dňa 17.1.2011, po oboznámení sa opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, obsahom súdneho a administratívneho spisu, súd dospel k záveru, že skutkový stav nebol odporkyňou zistený v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky a pre náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Právnym rámcom, na základe ktorého postupovala odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky bol článok 23. ods. 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení (zverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 53/2002). Podľa Čl.11 Zmluvy ak vznikne občanovi nárok na peňažnú dávku podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, aj bez ohľadu na ustanovenie článku l2 ods. 1 až 4 tejto zmluvy poskytne nositeľ tejto zmluvnej strany peňažnú dávku zodpovedajúcu dobám zabezpečenia (poistenia) získaných podľa svojich právnych predpisov. Podľa Čl.23 ods. 3 Zmluvy doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych predpisov zmluvných strán do 31. decembra 2001 sa považujú za doby zabezpečenia (poistenia) tej zmluvnej strany, na ktorej území mal občan k tomuto dňu trvalý pobyt. Odporkyňa rozhodla o žiadosti navrhovateľky zamietnutím z dôvodu nesplnenia podmienky preukázania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky ku dňu 31.12.2001. Urobila tak nie len napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.9.2013, ale aj skorším rozhodnutím zo dňa 17.1.2011, v ktorého odôvodnení poukázala na nepreukázanie práve tejto zákonnej požiadavky, so súčasným poukazom na to, že navrhovateľka preukázala iba povolenie k pobytu na území Slovenskej republiky. Teraz napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené iba odkazom na toto skoršie rozhodnutie. Navrhovateľka sa žiadosťou zo dňa 18.9.2013 domáhala prepočtu dôchodku priznaného podľa Zmluvy, a to z dôvodu, že 31.12.2001 mala dlhodobý (trvalý) pobyt na území Slovenskej republiky, čo preukazovala potvrdením o povolení dlhodobého pobytu ako zahraničnému Slovákovi od 29.11.2001 zo strany cudzineckej polície PZ Poprad. Z potvrdenia oddelenia cudzineckej polície PZ Poprad č. p. : UHCP-39-2/RHCP-PO-CP-PP-2010 zo dňa 16.2.2010 vyplýva, že navrhovateľke držiteľke preukazu zahraničného Slováka č. 011286 vydaného 29.11.2001, od tohto dňa vzniklo oprávnenie zdržiavať sa dlhodobo na území Slovenskej republiky. Z potvrdenia tiež vyplýva, že povolenie na dlhodobý pobyt sa nevyžadovalo u osoby, ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka. Zmluva neobsahuje definíciu pojmu trvalý pobyt pre účely použitia ustanovenia Zmluvy. Odporkyňa sa ani v jednom zo svojich rozhodnutí nezaoberala právnym významom tohto pojmu, a to ani v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky. V nadväznosti na to ani nezisťovala podstatné skutkové okolnosti pobytu navrhovateľky na území Slovenskej republiky, z tohto dôvodu ani nevyhodnocovala povahu pobytu navrhovateľky na území Slovenskej republiky. V súvislosti s chápaním pobytu osoby na území Slovenskej republiky súd poukazuje napr. na § 6 ods. 1 zákona č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, podľa ktorého cudzinec je oprávnený zdržiavať sa dlhodobo na území Slovenskej republiky po dobu určenú v povolení na dlhodobý pobyt. Povolenie na dlhodobý pobyt sa nevyžaduje u osoby, ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov trvalým pobytom je pobyt v mieste stáleho bydliska občana, to je spravidla v mieste kde má rodinu, rodičov, byt alebo zamestnanie. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, ktorý zrušil hore uvedený zákon č. 135/1982 Zb., trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Jednoduché konštatovanie odporkyne, že u navrhovateľky nejde o trvalý pobyt, nie je dostačujúce. Podstatnou charakteristikou trvalého pobytu osoby je jej úmysel trvale sa zdržiavať na určitom mieste, hlásenie trvalého pobytu, má len evidenčný charakter. S prihliadnutím na to, že navrhovateľka bola držiteľkou preukazu zahraničného Slováka od 29.11.2001, a podľa vlastných vyjadrení od tohto roku sa zdržiava na území Slovenskej republiky, je nevyhnutné, aby pre zhodnotenie naplnenia podmienok použitia Čl. 23 ods. 3 Zmluvy odporkyňa preverila okolnosti pobytu navrhovateľky na území Slovenskej republiky, svoje zistenia vyhodnotila v súvislosti s pojmom trvalý pobyt a následne rozhodla, či skutkové zistenia v spojení s právnou úpravou poskytujú možnosť vyhovieť žiadosti navrhovateľky. Z uvedených dôvodov a potrieb ďalšieho konania súd podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie, pretože zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na rozhodnutie vo veci. Navyše napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky náležite odôvodneného rozhodnutia, pretože okolnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku navrhovateľky nie sú po skutkovej ani právnej stránke vyhodnotené ani samostatne, ani v jednotlivých súvislostiach, absentujú úvahy správneho orgánu v tomto smere. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., avšak vzhľadom na to, že navrhovateľka si náhradu trov neuplatnila a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, uložil vzhľadom na vyhlásený výrok rozsudku odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy 0,- EUR Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.