Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200074 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200074.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu Ing. W. M., bytom B., Z. XXXX/XXA, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu so sídlom v Prešove, Pionierska č. 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. novembra 2012, Č. p.: KRP-P-157/003/KDI-BCP-2012 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 4. septembra 2012, Č. p.: ORP-P-597/ODI2-PO-2012 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. novembra 2012, Č. p.: KRP-P-157-003/KDI-BCP-2012 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 4. septembra 2012, Č. p.: ORP-P-597/ODI2-PO-2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 281,80 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku tak, že sumu 35,- Eur je povinný zaplatiť žalobcovi a sumu 246,80 Eur je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alojza Naništu, vedený v G. banke, a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXX. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.11.2012 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 4.9.2012, číslo ORP-P-597/ODI2-PO-2012 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch), pretože svojim konaním porušil § 16 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke) čím s poukazom § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky tým, že dňa 12.5.2012 v čase o 10.10 hod. na ceste I/59 medzi mestom L. a Y. T., v úseku cesty kde je najvyššia dovolená rýchlosť jazdy 90 km/ hod. ako vodič motorového vozidla zn. Citroën, ev.č.: PO-161DK prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidla (90 km/hod.) o 34 km/hod., nakoľko cestným laserovým rýchlomerom bola vozidlu, ktoré viedol obvinený nameraná rýchlosť jazdy 124 km/hod.. Za tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 150,- Eur. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolacie dôvody žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí obšírne citoval. V časti závery odvolania uviedol, že žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil tak, že zastaví konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona o správnom konaní a v nadväznosti na to zruší všetky výroky, ktoré zanikli na podklade zastavenia konania, pretože správny orgán nebol príslušný rozhodovať a lehota na začatie konania dávno pred akoukoľvek činnosťou ODI uplynula, alternatívne, že nerozhodol v lehote 60 dní v dôsledku čoho stratil legitimitu rozhodovať čím porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že tieto sú totožné so žalobnými námietkami keď mal žalobca za to, že bol porušený § 67ods. 3 zákona o priestupkoch, v konaní správnych orgánov sa vyskytlo kvantum procesných pochybení, postup správnych orgánov bol nezákonný a protiústavný. Ak aj orgány PZ namietajú, že zákon o priestupkoch nič nehovorí o zastavení konania z dôvodu nedodržania lehoty správnym orgánom neznamená to, že nemohli postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Ústava Slovenskej republiky v článku 2 ods. 2 jasne hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny orgán tým, že nezačal konanie do 30 dní nekonal spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Núdza procesného ustanovenia, keďže zákon o priestupkoch v dôvodoch pre zastavenie konania nepočíta s takýmto prípadom je kompenzovaná procesnými predpismi správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a po zaujatí stanoviska predložil spisový materiál žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný začal dňa 25.9.2012 konanie o odvolaní. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Citoval listinné dôkazy z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených „nadobudol“ presvedčenie, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku, t.j. ako vodič vozidla počas jazdy prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy o 34 km/hod. čím ako vodič porušil § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke v zmysle ktorého vodič autobusu a vodič motorového vozidla s najvyššou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 2500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km/hod. Žalovaný uviedol, že spáchanie priestupku žalobcom bolo potvrdené najmä správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 21.6.2012, protokolom - fotodokumentáciou priestupku Cestného laserového rýchlomeru TruCam, sériové číslo TC001176, ako aj samotnou výpoveďou Ing. W. M.. Z nich je okrem iného zrejmé, že dňa 12.5.2012 v čase o 10.10 hod. na ceste č. I/59, medzi obcami L. a Y. T., bolo hliadkou Policajného zboru zaznamenané prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti 90 km/hod., vodičom osobného motorového vozidla zn. Citroën, C-Crosser, ev.č.: PO-161DK, ktorý podľa protokolu o nameranej rýchlosti v meranom úseku jazdil 124 km/hod., čo vykazoval laserový rýchlomer. Z uvedených písomností je zároveň zrejmé, že vodič vyššie uvedeného vozidla nebol na mieste zistenia priestupku zastavený. Z uvedeného dôvodu bol po stotožnení vodič vozidla zn. Citroën, C-Crosser, ev.č.: PO-161DK dodatočne požiadaný o podanie vysvetlenia k predmetnej veci. Dňa 15.6.2012, v priebehu objasňovania priestupku, na podklade dožiadania orgánu oprávneného objasňovať priestupky - ODI Ružomberok do záznamu o podaní vysvetlenia na ODI v Prešove (t.j. inom orgáne oprávnenom objasňovať priestupky) okrem iného uviedol, že bol oboznámený so samotnou vecou, kde ku skutku došlo tak, ako bolo uvedené v dožiadaní ODI Ružomberok. Rovnako uviedol, že je majiteľom vozidla zn. Citroën, C-Crosser, ev.č.: PO-161DK kde v uvedený deň (t. j. 12.5.2012) bol na ceste do Viedne na letisko. K samotnému prekročeniu rýchlosti sa doznal, pričom na svoju obhajobu uviedol, že sa ponáhľal. Svojho konania si bol vedomý a skutok oľutoval, pričom uviedol, že išlo o neúmyselné konanie z jeho strany. Na základe takto zisteného skutkového stavu vydal prvostupňový správny orgán dňa 23.7.2012 rozkaz o uložení sankcie za priestupok proti ktorému podal Ing. W. M. v zákonnej lehote odpor. Následne správny orgán predvolala Ing. W. M. na pojednávanie konané dňa 4.9.2012. Na pojednávaní uviedol, že nenamieta spáchanie skutku ale namieta 30-dňovú lehotu na začatie konania ktorá nebola dodržaná. Vzhľadom na uvedené žalovaný ako odvolací orgán považoval za dostatočne preukázané, že žalobca ako vodič motorového vozidla zn. Citroën, C-Crosser, ev.č.: PO-161DK dňa 12.5.2012 v čase o 10 hodine na mieste presne špecifikovanom v rozhodnutí nerešpektoval najvyššiu povolenú rýchlosť 90 km/hod., čím sa svojim konaním dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona. K odvolacím námietkam uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že po preštudovaní spisového materiálu týkajúceho sa danej veci nezistil pochybenia zo strany prvostupňového správneho orgánu. Zhodne s jeho názorom uviedol, že existenciu právnych predpisov nie je potrebné dokazovať. Konštatoval, že žalobca zjavne nerozlišuje, resp. si nesprávne vykladá pojmy objasňovanie priestupku, prejednávanie priestupku, začatie konania o priestupku, preklúzia resp. zánik zodpovednosti za priestupok. Uviedol, že z ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch vyplýva, že ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že správny poriadok je všeobecným procesným predpisom s právnou silou zákona ktorá sa vzťahuje na konanie pred správnymi orgánmi. To však neznamená aby osobitné zákony prijímané pre jednotlivé správne oblasti neupravovali v menšom alebo väčšom rozsahu procesné odchýlky od správneho poriadku alebo doplnky k nemu, alebo neustanovovali, že na rozhodovanie niektorých správnych vecí sa správny poriadok nevzťahuje. Správny poriadok má teda podpornú (subsidiárnu) pôsobnosť. Nie je tomu inak ani v priestupkovom konaní. Spomenutá zásada je upravená v § 51 zákona o priestupkoch. Z ustanovenia § 20 zákona o priestupkoch vyplýva, že priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli 2 roky. Príslušnosť na prejednanie priestupku upravuje ustanovenie § 52 až 55 zákona o priestupkoch a objasňovanie priestupkov je upravené v § 58 až 60 citovaného zákona. V zmysle § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch sa objasňovaním priestupku rozumie obstarávanie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) citovaného zákona objasňovanie priestupkov vykonávajú tiež orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4. Podľa § 59 ods. 4 citovaného zákona objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) o priestupku dozvedel. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že ide o poriadkovú lehotu a jej nedodržanie nemá samo o sebe právne dôsledky a orgán oprávnený objasňovať priestupky je povinný aj po ich uplynutí objasňovanie dokončiť. V uvedenom prípade bolo dňa 12.5.2012 hliadkou ODI Ružomberok zistené prekročenie rýchlosti jazdy vodičom motorového vozidla zn. Citroën, C-Crosser, ev.č.: PO-161DK. Vodič vozidla nebol priamo na mieste zistenia priestupku hliadkou zastavený. Priestupok teda v uvedenom prípade zistila hliadka, resp. príslušníci oddelenia výkonu služby ODI v Ružomberku. Následne v priebehu objasňovania priestupku bol po stotožnení držiteľ a vlastník uvedeného vozidla Ing. W. M. formou dožiadania požiadaný o podanie vysvetlenia. Za uvedeným účelom sa menovaný dňa 15.6.2012 dostavil na ODI Prešov kde v priebehu objasňovania priestupku podal v súlade s § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch vysvetlenie. Zo strany ODI Ružomberok ako orgánu oprávneného objasňovať priestupok bolo objasňovanie priestupku ukončené dňa 21.6.2012 a to podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch - predložením správy o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu. Uvedeným úkonom bolo teda objasňovanie priestupku ukončené. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nepravdivé resp. nesprávne tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní a síce, že v uvedenom prípade bol podkladom na začatie konania poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu (priestupok zistil príslušník ODI v Ružomberku, ktorý ho následne po skončení objasňovania zaslal príslušnému správnemu orgánu - ODI Ružomberok). Jedná sa pritom o dva odlišné orgány v rámci jedného útvaru (orgán oprávnený objasňovať priestupok nie je totožný so správnym orgánom ODI). Miestne príslušný správny orgán obdržal spisový materiál dňa 22.6.2012. Následne v súlade s § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch postúpil predmetnú vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ priestupku zdržiava, alebo má pracovisko t.j. ODI v Prešove. Na ODI v Prešove bol príslušný spisový materiál doručený dňa 2.7.2012 o čom svedčí prezenčná pečiatka. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že všetky uvedené skutočnosti a dátumy si mohol žalobca overiť osobne pri účasti na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 4.9.2012. Ďalej uviedol, že ODI v Prešove ako príslušný správny orgán na podklade skutočností obsiahnutých v spisovom materiáli vydal dňa 23.7.2012 t.j. v lehote do 30 dní odo dňa obdržania spisového materiálu, v súlade s § 87 zákona o priestupkoch rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Rozkaz o uložení sankcie za priestupok bol žalobcovi doručený dňa 27.7.2012 o čom svedčí návratka s doručenkou. Žalobca mal právo proti tomuto rozkazu podať odpor čo aj urobil. Ďalej žalovaný citoval § 67 ods. 3, § 73 ods.1, § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch a uviedol, že v danom prípade prvostupňový správny orgán po tom čo dňa 6.8.2012 obdržal od žalobcu odpor, predvolaním zo dňa 24.8.2012 (t.j. v lehote do 30 dní odo dňa obdržania odporu) predvolal žalobcu v súlade s § 67 ods. 3, § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch resp. v súlade s § 41 ods. 1 správneho poriadku na ústne pojednávanie konané dňa 4.9.2012. Žalobca prevzal predvolanie dňa 30.8.2012 a týmto dňom bolo začaté aj konanie o priestupku. Menovaný sa od tohto okamihu súčasne považoval za obvineného z priestupku (vyplýva to z jazykovo-gramatického ale aj logického výkladu príslušných zákonných ustanovení). Ako bolo vyššie uvedené na vykonanie prvého procesného úkonu zákon stanovil 30-dňovú lehotu. Dňom začatia priestupkového konania začala plynúť aj ďalšie lehota a to lehota na rozhodnutie o priestupku (§ 49 zákona o správnom konaní). V obidvoch prípadoch sa jedná o zákonom stanovenú lehotu, v končenom dôsledku však ich nedodržanie nemá vplyv na priebeh a výsledok konania. Na ústnom pojednávaní priestupku bolo žalobcovi v súlade s § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch oznámené, že je obvinený zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch a po vykonanom ústnom pojednávaní vyhlásil prvostupňový správny orgán rozhodnutie, pričom písomné vyhotovenie rozhodnutia o priestupku zo dňa 4.9.2012 bolo žalobcovi doručené dňa 10.9.2012, o čom svedčí návratka s doručenkou. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Na základe uvedeného žalovaný zastával názor, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Preskúmaním spisového materiálu nezistil žiadne pochybenia, konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle platnej právnej úpravy. Aj keď v rozhodnutí nesprávne poukazoval aj na Nariadenie prezidenta Policajného zboru č. 7/2012 o objasňovaní a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore a aj keď sa nejedná o všeobecne záväzný predpis, takýto postup nemá žiaden vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia o priestupku. Správny orgán pri dokazovaní použil prostriedky ktorými možno zistiť alebo objasniť skutočný stav veci, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci ako aj správne právne posúdenie. Preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery a opäť mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom aj v tejto časti je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je zákonné. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Opísal skutkový stav, uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol rozkazom o uložení sankcie proti ktorému podal odpor a následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím o priestupku zo dňa 4.9.2012 uznal žalobcu za vinného zo spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1písm. h) zákona o priestupkoch na rovnakom skutkovom základe, aký bol uvedený v rozkaze o uložení sankcie za priestupok a uložil mu pokutu vo výške 150,- Eur. Zaviazal ho nahradiť aj trovy správneho konania. Žalobca podal voči rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom okrem iného trval na tom, že nebola dodržaná 30-dňová lehota na začatie konania priestupku. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalobca namietal nezákonnosť obidvoch rozhodnutí z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. V posudzovanej veci žalobcu je potrebné uviesť, že Okresný dopravný inšpektorát v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe doručeného spisového materiálu č. p.: ORPZ-RK-ODI1-P-VS-45/2012, ktorý obdržal od Okresného dopravného inšpektorátu Ružomberku, začal dňa 23.07.2012 konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý žalobca. Zároveň uviedol, že žalobca už v podanom odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok, tak i na ústnom pojednávaní dňa 4.9.2012 namietal, že konanie o priestupku nebolo začaté v zákonnej lehote 30 dní, pričom správny orgán vo vzťahu k uvedenej námietke konštatoval, že nezistil žiadne porušenie tejto zákonom stanovenej lehoty bez bližšieho odôvodnenia. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že policajt oddelenia výkonu služby ODI, OR PZ v Ružomberku ako orgán oprávnený objasňovať priestupok, sa o spáchaní priestupku dozvedel dňa 12.05.2012, pričom objasňovanie priestupku bolo ukončené dňa 21.06.2012 a toho istého dňa predložil príslušnému správnemu orgánu - oddeleniu bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií ODI OR PZ v Ružomberku správu o výsledku objasňovania priestupku. Miestne príslušný správny orgán dňa 22.06.2012 podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch postúpil vec ODI OR PZ v Prešove, ktorému bola dňa 2.7.2012 postúpená vec doručená. Následne ODI OR PZ v Prešove dňa 23.7.2012 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorý si žalobca prevzal dňa 27.7.2012. Podľa názoru ODI OR PZ v Prešove sa tohto dňa, t.j. dňa 27.7.2012 začalo konanie o priestupku. Z odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní odvolacieho správneho orgánu vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, odvolací orgán nezistil žiadne pochybenie, pričom skonštatoval, že ODI OR PZ v Prešove v konaní postupoval v súlade so zákonom. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že dňa 12.5.2012 bol spáchaný priestupok, pričom v priebehu jeho objasňovania bol stotožnený jeho páchateľ - žalobca, ktorý dňa 15.6.2012 podal vysvetlenie na ODI v Prešove. Potvrdil, že objasňovanie priestupku bolo ukončené dňa 21.6.2012 a to predložením správy o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu - ODI v Ružomberku, ktorý dňa 22.6.2012 obdržal spisový materiál, ktorý postúpil v súlade s § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch ODI v Prešove. Poukázal na to, že na ODI v Prešove bol tento spisový materiál doručený dňa 2.7.2012 a tento vydal dňa 23.07.2012 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, t.j. v lehote do 30 dní odo dňa obdržania spisového materiálu. Ďalej uviedol, že žalobca podal odpor voči uvedenému rozkazu dňa 6.8.2012, pričom prvostupňový správny orgán ho predvolal dňa 24.8.2012, t.j. v lehote do 30 dní odo dňa obdržania odporu, na ústne pojednávanie o priestupku konané dňa 4.9.2012. Žalobca prevzal uvedené predvolanie dňa 30.8.2012. čím podľa názoru žalovaného, s poukazom na § 18 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom. keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, bolo toho dňa 30.8.2012 uvedené konanie o priestupku začaté. Citoval § 51 zákona o priestupkoch, z ktorého vyplýva, že ak nie je v tomto zákone alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy v správnom konaní. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva vzťah subsidiarity medzi zákonom o priestupkoch ako lex specialis a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ako lex generalis, pričom pokiaľ konkrétnu otázku neupravuje osobitný zákon, použijú sa ustanovenia všeobecné. Ďalej v žalobe citoval § 59 ods. 1, ods. 4, § 60 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 písm. d), § 67 ods. 2, ods. 3 zákona o priestupkoch z ktorých vyplýva, že zákon o priestupkoch ako zákon osobitný, obsahuje vlastnú úpravu začatia konania o priestupku. Zo skutkových okolností zistených správnym orgánom vyplýva, že objasňovanie priestupku spáchaného dňa 12.5.2012 sa skončilo dňa 21.6.2012, kedy bola predložená príslušnému orgánu správa o výsledku objasňovania priestupku. Uvedená správa je v súlade s § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku. V zmysle odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia správny orgán začne konanie o priestupku bezodkladne resp. najneskôr do 30 dní. Ďalšou podmienkou je, že vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu. Zákon o priestupkoch odloženie veci samostatne upravuje v ustanovení § 66 a postúpenie veci v ustanovení § 71, na postup v zmysle týchto ustanovení nebol v posudzovanej veci dôvod a ani správny orgán podľa citovaných zákonných ustanovení nepostupoval. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené uviedol, že ak je správa o výsledku objasňovania priestupku podkladom pre začatie konania o priestupku a konanie je potrebné začať bezodkladne resp. najneskôr do 30 dní, tak správny orgán mal začať konanie najneskôr do 22.7.2012. Lehota uvedená v ustanovení § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch je zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon stanovil na začatie konania o priestupku. Vzhľadom na to, že uvedená lehota vyplýva priamo zo zákona, správne orgány sú povinné lehotu rešpektovať, pričom nie je dovolené, aby túto ľubovoľne predlžovali. Nie je rozhodujúce ani to, kedy bol spisový materiál postúpený, resp. doručený inému vecne príslušnému správnemu orgánu, je to technickou záležitosťou medzi uvedenými správnymi orgánmi, od ktorej nemožno počítať lehotu na začatie konania a ktorá nemôže byť ani na ťarchu účastníka konania. Nemožno okamih začatia konania o priestupku spájať ani s prevzatím rozhodnutia -rozkazu o uložení sankcie za priestupok žalobcom, t.j. dňa 27.7.2012 (podľa prvostupňového správneho orgánu), či predvolania na pojednávanie, t.j. dňa 30.8.2012 (podľa odvolacieho správneho orgánu). Je zrejmé, že ani samotné správne orgány nemajú v uvedenej namietanej skutočnosti žalobcom, ustálené a jednotné, kedy bolo konanie o priestupku začaté. Zároveň výkladom ustanovení zákona o priestupkoch resp. zákona o správnom konaní, ktorý uvádzali vo svojich rozhodnutiach, nesprávne dospeli k záveru o začatí konania o priestupku. Aj keď predvolanie patrí medzi zvyčajné prvé procesné úkony správneho orgánu voči účastníkovi konania, podľa žalobcu možno považovať za takýto prvý procesný úkon vydanie rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Ak bol rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný dňa 23.7.2012, bol vydaný po uplynutí 30dňovej zákonnej lehote a konanie malo byť zastavené. Žalobca poukázal na znenie § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch a zdôraznil, že správne orgány sú povinné dodržiavať zásady konania, ktoré sú vyjadrené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Podľa § 3 ods. 4 veta prvá správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Z citovaných zákonných ustanovení vyplývajú zásady zákonnosti a rýchlosti, na dodržiavanie ktorých sú správne orgány povinné dbať. Dodržiavanie zásady zákonnosti sa vzťahuje aj na procesné predpisy. Zásada rýchlosti má svoj význam okrem iného aj v tom. že iba konanie, ktoré je rýchle, je aj účinné. Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) sa v danom prípade týka rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel (90 km/hod.) o 34 km/hod., čím porušil § 16 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom námietok uvedených v žalobe, ktoré sa netýkali merita veci, ale procesných pochybení správnych orgánov, ktoré mali vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca namietal, že správny orgán porušil § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch, lebo nezačal bezodkladne najneskôr do 30 dní konanie o priestupku. Konanie o priestupku začal po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, preto všetky po lehote vykonané úkony a dôkazy boli získané v rozpore so zákonom, preto v rozpore so zákonom boli vydané aj preskúmavané rozhodnutia. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. Podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c). Podľa § 66 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán vec odloží bez toho, aby začal konanie, ak osoba podozrivá z priestupku a) požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona, b) v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom, alebo nemohla ovládať svoje konanie, c) zomrela pred začatím konania. Podľa § 66 ods. 2 zákona o priestupkoch správny orgán vec ďalej odloží, keď a) došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71,b) o skutku sa vedie trestné stíhanie alebo konanie na inom príslušnom správnom orgáne, c) o skutku už právoplatne rozhodol správny orgán alebo orgán činný v trestnom konaní alebo sa o skutku rozhodlo v blokovom konaní, d) o skutku sa už rozhodlo v kárnom alebo disciplinárnom konaní a uložené opatrenie sa považuje za postačujúce, e) zodpovednosť za priestupok zanikla, f) návrh na začatie konania o priestupku (§ 68 ods. 2) bol podaný oneskorene. Podľa § 71 zákona o priestupkoch správny orgán postúpi vec a) prokurátorovi alebo orgánu Policajného zboru, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin, b) orgánu príslušnému podľa osobitného právneho predpisu na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1, c) správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným správnym deliktom než priestupkom. Zákon v § 71 písm. b) zákona o priestupkoch odkazuje na zákon č. 76/1995 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (str. 9) ako aj z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne vyplýva, že objasňovanie priestupku bolo ukončené dňa 21.6.2012 a to predložením správy o výsledku objasňovania priestupku príslušnému správnemu orgánu - ODI v Ružomberku, ktorý dňa 22.6.2012 obdržal spisový materiál. Uvedená správa bola v súlade s § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku. V zmysle ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia bol správny orgán povinný začať konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní za predpokladu, že vec neodložil, ani nezistil dôvod pre postúpenie veci inému orgánu. Zákon o priestupkoch odloženie veci samostatne upravuje v § 66 a postúpenie veci inému orgánu v § 71. Zároveň je treba zdôrazniť, že medzi postúpením veci podľa § 71 citovaného zákona, kedy je správny orgán povinný vec postúpiť z úradnej povinnosti inému orgánu a postúpením podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, je zásadný rozdiel. To znamená, že ak príslušný správny orgán ODI Ružomberok postúpil vec podľa § 55 ods. 3 zákona o priestupkoch ODI Prešov za účelom uľahčenia prejednania priestupku, lebo páchateľ sa zdržiava v jeho územnom obvode (prípis zo dňa 22.6.2012, číslo: ORPZ-RK-ODI2-P-183/2012, ODI Prešov doručený dňa 2.7.2012) nejde o postúpenie veci inému orgánu podľa § 71 zákona o priestupkoch, ide o technickú záležitosť medzi správnymi orgánmi, ktorá nemôže byť na ťarchu žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že 30-dňová zákonná lehota, v ktorej bol správny orgán povinný začať konanie o priestupku začala 22.6.2012 a uplynula dňa 22.7.2012. Začatie konania o priestupku zákon o priestupkoch neupravuje. S poukazom na § 51 zákona o priestupkoch, subsidiárne aplikujúc § 18 ods. 2 správneho poriadku, keďže išlo o konanie, ktoré sa začalo na podnet správneho orgánu bolo konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým takýmto úkonom bolo vydanie rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 23.7.2012, žalobcovi doručený dňa 27.7.2012. Ak bol rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný dňa 23.7.2012, bol vydaný po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, preto aj všetky vykonané úkony a rozhodnutia vydané po uplynutí tejto lehoty boli nezákonné. Opačný výklad § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch by bol v rozpore s princípom legality (článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) ktorý vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štátne orgány teda môžu postupovať len tak, ako im to ukladá zákon a zároveň iba v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom. Je neprípustné, aby vykladali zákon extenzívne. Ak zákon ukladá, že správny orgán je povinný začať konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní, je povinnosťou správneho orgánu túto lehotu dodržať. V prípade, že správny orgán nezačal konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní, bol povinný konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku (odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu), pre absenciu príslušného právneho predpisu v zákone o priestupkoch, teda subsidiarne aplikujúc správny poriadok. Stotožňujúc sa s námietkami žalobcu preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 281,80 Eur. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 35,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 246,80 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky), tak ako ich vyčíslil a špecifikoval právny zástupca, za tieto úkony právnych služieb. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd žaloba, zastupovanie pri pojednávaní dňa 21.2.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky. S poukazom na §11 ods. 4 vyhlášky odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2013 je 60,07 Eur a v roku 2014 je 61,87 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, resp. 8,04 Eur. Odmena za úkony právnej služby je 60,07 Eur x 2 + 2 x 7,81 Eur + 1 x 61,87 Eur + 1 x 8,04 Eur spolu v sume 205,67 Eur. Právny zástupca žalobcu je platcom DPH, z vyčíslenej odmeny za úkony právnej služby je daň z pridanej hodnoty v sume 41,13 Eur. Spolu odmena za úkony právnej služby je 246,80 Eur. Trovy právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť tak, že sumu 35,- Eur je povinný zaplatiť žalobcovi a sumu 246,80 Eur je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na jeho účet vedený v peňažnom ústave. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.