Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712204419 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8712204419.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci navrhovateľky Bc. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., H. XXXX/X, zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, AK Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, proti odporcovi D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., F. R. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Komunálnej poisťovne, a. s., Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31595545, o zaplatenie 461,06 Eur s prísl.,o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 13C/32/2012-48 zo dňa 07.11.2012, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Vedľajší účastník je povinný nahradiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu Mgr. Maroša Ježíka, advokáta so sídlom AK Stará Ľubovňa, trovy odvolacieho konania v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku vo výške 47,22 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 461,06 Eur a k rukám právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania v sume 121,50 Eur, všetko v lehote do 3dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 461,06 Eur a náhrady trov konania z dôvodu, že dňa 27.09.2011 pri ceste z R. J. do H., keď išla za motorovým vozidlom odporcu, od jeho vozidla odskočil kameň nachádzajúci sa na ceste, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle. Odporca potvrdil dôvod vzniku škody, predložil aj potrebné doklady poisťovni, ktorá však poistné plnenie neposkytla. Odporca potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľkou čo sa týka poškodenia čelného skla na jej motorovom vozidle. Bol si vedomý toho, že škoda bola spôsobená kameňom, ktorý sa odrazil od jeho vozidla. Vedľajší účastník žiadal návrh zamietnuť tvrdiac, že nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody. Uviedol, že vymrštenie kameňa spod pneumatiky odporcu nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, ale predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamou prevádzkou vozidla, ale okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Jedná sa o okolnosť existujúcu mimo samotného morového vozidla, ide o okolnosť vonkajšiu, pretože odporca nezodpovedá za stav vozovky. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenie § 427 ods. 1, 2, § 428 Občianskeho zákonníka ustálil, že v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha náhrady škody, ktorá vznikla poškodením čelného skla na jej motorovom vozidle. Obaja účastníci zhodne popísali, akým spôsobom došlo k vzniku škody a ich výpovede boli podporené aj výpoveďou svedka U. B., ktorý v uvedený deň viedol motorové vozidlo navrhovateľky. Vzhľadom na zistený skutkový stav súd mal preukázané, že k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľky došlo v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla odporcu, keďže poškodenie čelného skla bolo spôsobené kameňom odrazeným od pneumatiky motorového vozidla odporcu. Poukázal na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla s tým, že zodpovednosť je založená bez zreteľa na zavinenie. V zmysle § 428 Obč. zákonníka objektívnej zodpovednosti sa prevádzateľ môže zbaviť iba v prípade, že ku škode nedošlo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a ak preukáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Možnosť špeciálnej liberácie pri objektívnej zodpovednosti teda prichádza do úvahy iba vtedy, ak škoda bola spôsobená inými okolnosťami ako tými, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade ku škode došlo odrazením kameňa nachádzajúceho sa na vozovke od pneumatiky idúceho motorového vozidla odporcu, teda v čase, keď bolo vozidlo v prevádzke. Podľa názoru súdu v prípade, ak sa odrazí kameň od idúceho vozidla, nesporne je to okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla a nejde o vonkajšiu okolnosť vyvolanú pôsobením prírodných síl, tretej osoby a podobne. V takom prípade teda nie je možné zbaviť sa objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu. So záverom, že navrhovateľ preukázal existenciu vzniku škody a vzhľadom na zistený skutkový stav k vzniku škody došlo v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla odporcu, a na vzniku škody sa podieľali okolnosti majúce pôvod v prevádzke vozidla, teda neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti, súd prvého stupňa v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal odporcu k náhrade škody. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške celkom 121,50 Eur. Takto priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 94 Eur celkom za dva úkony právnej služby po 31,54 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu ) a z režijného paušálu 2 x 7,63 Eur + 20 % DPH, všetko v zmysle § 10 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením vecí v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle písm. d/ O.s.p. citovaného zákonného ustanovenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť, návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že v zmysle zákona č. 281/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je na poškodenom, aby preukázal podmienky pre vznik zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Príčinná súvislosť pritom musí byť bezpečne preukázaná a bezprostredná. V konaní navrhovateľka nepreukázala, že príčinou škody ako následku je spôsobená odporcom a tým nie je dostatočne preukázaná príčinná súvislosť. Ani súhlasne tvrdenie odporcu a poškodeného nepreukazuje, že škoda bola spôsobená odporcom v danom čase, na uvedenom mieste, nakoľko vodič takúto vedomosť nemôže objektívne mať, lebo s ohľadom na jeho povinnosti pri vedení vozidla sa primerane venuje situáciu, ktorú priamo vidí a len sekundárne sleduje dianie za sebou. Nepostačuje pritom tvrdenie poškodeného v prejednávanej veci navrhovateľky a ani dokonca súhlasné tvrdenie poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu, ktorý v právnej teórii chápe sa ako priama nadväznosť objektívnych javov, kedy príčina vyvoláva následok. Odmrštenie kameňa od kolies motorového vozidla i vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu si nemôže byť vedomý toho, že z pod jeho kolies odletela skalka, lebo túto skutočnosť nemôže zaregistrovať. Je tiež diskutabilné, či navrhovateľka a svedok mohli zaregistrovať, že skalka bola odmrštená práve od motorového vozidla poisteného u vedľajšieho účastníka. Pri poškodení čelného skla ide o stret najmenej dvoch prevádzok, kedy podľa § 431 OZ je treba vysporiadať medzi týmito prevádzkami zodpovednosť podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. V predmetnom prípade, tesne pred poškodením vozidla navrhovateľky, toto malo vzdialenosť dva - tri metre za vozidlom odporcu. Vodič vozidla navrhovateľky bol povinný dodržiavať prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ a premávať vo väčšej vzdialenosti od vozidla Citroen Jumper, mal predpokladať, že z jeho priestoru sa môže uvoľniť predmet a poškodiť predmet navrhovateľa a to, že takéto vozidlo môže vymrštiť kameň nachádzajúci sa na vozovke. Odvolateľ tiež tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že v mieste škodovej udalosti sa na vozovke nachádzala súvislá vrstva štrku, preto v danom prípade bolo potrebné, aby sa súd vysporiadal aj so spoluzodpovednosťou správcu komunikácie. Nie je tiež preukázané, že práve vozidlom odporcu bola spôsobená škoda. V ďalšom odvolateľ poukázal na možnú exkulpáciu poisteného odporcu, ktorá je možná vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa spod automobilu predstavuje odovzdanie kinetickej energie krútiaceho sa momentu kolesa automobilu pri súčasnom pôsobení trecej a odstredivej sily. Vymrštenie kameňa prestavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Chýba teda priama príčinná súvislosť, lebo nejedná sa o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale len o sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná kinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Ide teda o okolnosť existujúcu mimo samotného vozidla, ktorá je okolnosťou vonkajšou a priamo nesúvisiacou s prevádzkou motorového vozidla. Skutočnosť, že sa kameň nachádzal na vozovke, môže byť spôsobená činnosťou buď jedného dopravného prostriedku alebo prevádzkou viacerých vozidiel, ktoré spôsobili, že sa kameň nachádzal na vozovke, ak sa kameň nachádzal na krajnici a pneumatika jedného alebo viacerých vozidiel spôsobila, že sa kameň dostal na vozovku. Premávka všetkých týchto vozidiel potom spôsobila vznik škody, a možno povedať, že nebyť všetkých týchto vozidiel, ku škode by nedošlo. Pritom nepriama príčinná súvislosť je situácia, keď motorové vozidlo pôsobí na predmet a až tento predmet následne spôsobí škodu. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý musí byť splnený ak ide o povinnosť k náhrade škody. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný - priamy. V danom prípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, kameň, teda odmrštený predmet, spôsobil škodu. Z uvedeného vyvodil, že v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia, teda vyvinenie odporcu. Odporca pritom nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Ak si riadne plnil svoje povinnosti účastníka cestnej premávky, nebolo možné odmršteniu kameňa spod kolies predísť. Navyše nebolo preukázané porušenie povinnosti odporcu, preto nemôže byť daný dôvod zodpovednosti za škodu. Samotná navrhovateľka vôbec netvrdila porušenie povinností, tvrdila len vznik škody a konanie odporcu. Podľa odvolateľa nebolo teda v silách odporcu zabrániť tejto udalosti, pritom táto udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v prevádzke motorového vozidla. Preto má vedľajší účastník za to, že súd mal nárok zamietnuť. K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, nárok správne právne posúdený. Podľa nej súd prvého stupňa správne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom a odporcom v konaní. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, a to spísanie vyjadrenia k podanému odvolaniu. Odporca sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že dátum a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli dňa 23.10.2013 a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Medzi osobitné prípady zodpovednosti patrí zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to je zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Subjektom zodpovednosti za škodu podľa § 427 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov, ďalej len OZ, je osoba vykonávajúca dopravu a iný prevádzateľ dopravného prostriedku. Subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je prevádzateľ. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s touto prevádzkou (napr. aj vysoká rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ sú: a) udalosť je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi nimi. Základnou podmienkou zodpovednosti podľa § 428 OZ je to, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Pri výklade uvedeného je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti, a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Predpokladom použitia ustanovenia § 427 OZ je to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti podľa § 427 OZ je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou dopravného prostriedku, ktorý škodu priamo spôsobil. Objektívna zodpovednosť prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nie je však bezvýnimočná. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť, ak je tu niektorý z liberačných dôvodov uvedených v zákone. Preukázaním liberačného dôvodu sa prevádzateľ zodpovednosti za škodu zbaví. Podľa ustanovenia § 428 OZ je možné sa zodpovednosti zbaviť, ak sa preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ďalším liberačným dôvodom je, že škoda bola síce spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, avšak napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho ako prevádzateľa požadovať. Ďalším liberačným dôvodom je zavinenie samotného poškodeného, keď síce škoda bola bezprostredne spôsobená osobitosťou prevádzky, avšak výlučnou príčinou vzniku škody bolo zavinené konanie poškodeného (§ 441 OZ). Prevádzateľ dopravného prostriedku sa zodpovednosti podľa § 427 OZ zbaví, ak preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Naopak prevádzateľ za škodu zodpovedá, ak bola škoda pôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Je potrebné rozlišovať medzi okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti), pri ktorých liberácia nie je vôbec možná, a ostatné okolnosti (vonkajšie okolnosti), pri ktorých by prichádzala do úvahy liberácia prevádzateľa. Medzi vnútorné okolnosti prevádzky patria úkony, súvisiace napríklad s technickými parametrami dopravného prostriedku a ľuďmi, ktorí sa podieľajú na prevádzke dopravného prostriedku. Prevádzateľ zodpovedá nielen za škodu spôsobenú udalosťou, ktorá má svoj pôvod vo vadnom stave dopravného prostriedku, (napr. zlyhanie dopravného vozidla, zlyhanie bŕzd a pod.), ale aj za škodu vyvolanú nepredvídateľným zlyhaním osôb realizujúcich prevádzku dopravného prostriedku. Vonkajšie okolnosti sú také, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za prevádzku dopravného prostriedku. V takomto prípade prichádza do úvahy zbavenie sa prevádzateľa objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ. Škoda tu bola síce spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, avšak bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku (tzv. vonkajšie okolnosti). Je potrebné preto rozlišovať ustanovenia § 427 a 428 OZ. V ustanovení § 427 ods. 1 OZ sa hovorí o škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky, zatiaľ čo v ustanovení § 428 OZ sa spomína škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Druhým liberačným dôvodom je okolnosť, že škoda síce vznikla v súvislosti s prevádzkou, ale bezprostrednou príčinou škody bola neodvrátiteľná udalosť. Vtedy je možné zbavenie sa zodpovednosti, t.j. liberácii, ak prevádzateľ preukáže, že škodovej udalosti nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vynaloženie všetkého úsilia treba vykladať objektívne bez vzťahu k určitému prevádzateľovi. Neodvrátiteľnú škodu môže spôsobiť napr. a) objektívna skutočnosť, ktorým je napr. prírodná udalosť, b) subjektívna skutočnosť, ktorou je správanie tretej osoby. Zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa prichádza do úvahy, ak síce vznik škody súvisy s okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, avšak bezprostrednou príčinou vzniku škody bola iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať, a tým ani škode zabrániť. Takouto okolnosťou je napríklad neočakávané náhle vbehnutie zvieraťa na cestu a podobne. Aj v prípade škody spôsobenej kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla (najmä v dôsledku rýchlosti vozidla, techniky jazdy a podobne). Aj v týchto prípadoch je možné zvážiť liberáciu prevádzateľa, napr. preto, že nie je možné objektívne predvídať, že na ceste sa môže nachádzať kameň (štrk). Ďalším liberačným dôvodom je zavinenie poškodeného. Prevádzateľ sa môže zodpovednosti zbaviť celkom alebo z časti v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. Je treba vychádzať z ustanovenia § 441 OZ, z ktorého je možné tento liberačný dôvod vyvodiť. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci správne rozhodol. Aj odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Na záveroch zistených súdom prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. K odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka odvolací súd iba uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného zodpovednosť za škodu uplatnenú v tomto konaní je zodpovednosťou objektívnou, kedy mal vedľajší účastník možnosť preukázať existenciu liberačných dôvodov a tým sa zbaviť zodpovednosti. Vedľajší účastník však žiadne liberačný dôvody v konaní pred súdom prvého stupňa ani netvrdila ani nepreukázala, pričom pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania vyslovene uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V odvolacom konaní teda nemôže navrhovať ďalšie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté pred súdom prvého stupňa. Tvrdenia uvedené v odvolaní vedľajšieho účastníka ohľadom existencie liberačných dôvodov nie je už možné dokazovať. Odvolací súd preto ustálil, že nárok navrhovateľky v predmetnom konaní je dôvodný, že súd prvého stupňa správne rozhodol, a že vedľajší účastník nepreukázal žiaden liberačný dôvod, preukázaním ktorého by bolo možné zodpovednosti sa zbaviť. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil, a to aj spolu s výrokom o trovách konaniam, ktoré boli správne priznané aj správne vypočítané. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania. Navrhovateľke na trovách konania bola priznaná suma vo výške 47,22 eur, a to za jeden úkon právnej pomoci, t.j. za vyjadrenie sa k odvolaniu + režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,81 eur čo je spolu 39,35 eur + 20% DPH z uvedeného, čo je suma 7,87 eur. Spolu takto na trovách odvolacieho konania bolo navrhovateľke priznaných 47,22 eur a to všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi bolo rozhodnuté tak, že vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, lebo tento v odvolacom konaní nebol úspešný. V odvolacom konaní si trovy odvolacieho konania neuplatnil odporca, preto o nich nebolo ani rozhodované. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.