Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711210790 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711210790.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, 142 21 Praha, Česká republika, IČO: 25 117 483, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, U. L., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 592,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 21C/145/2011-51 zo dňa 4.6.2012, takto: r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom, žalovaným a vedľajším účastníkom. Z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia. N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v sume 141,79 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo výroku o náhrade trov odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 141,79. Proti rozsudku, len proti výroku o trovách konania, podal žalobca odvolanie. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Cieľom vedľajšieho účastníctva je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (zákon č. 250/2007 Z.z. v spojení s § 93 ods. 2 O.s.p.). Nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňuje preto nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany samotného združenia založeného za tým účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR, samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú možnosť využívať aj určenú podporu Ministerstva. Preto je zrejmé, že združenie disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Ďalej uviedol, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne, pričom na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitie ustanovenia § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznať. V tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Žalobca zároveň poukazuje aj na to, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Navyše vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach. (len vpisovanie do kontextu) a opäť zdôrazňuje, že má za to, že takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Žiada, aby odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia prvostupňového súdu preskúmal a zmenil ho tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 35,50 eur. Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu odvolacích trov vo výške 40,03 eur. Ako dôvod uviedol, že právo na zástupcu má z rovnakých dôvodov, z akých má žalobca. Je preto absurdné, ak žalobca, ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastupovanie advokátom inému účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z článku 47 Ústavy SR. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, nie je medzi účastníkmi sporná. Napriek tomu si vedľajší účastník dovoľuje poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 71/2010 zo dňa 9.6.2010, ako aj na najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár I. diel, druhé vydanie 2012, autorov Števček/Ficová a kolektív, Nakladateľstvo C.H.Beck, str. 327-331. Konanie bolo zastavené potom, čo vzal žalobca svoju žalobu späť v celom rozsahu, a to až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Stalo sa tak v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Svojou činnosťou vedľajší účastník napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov (čl. 169 Lisabonskej zmluvy, čl. 37 Charty základných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ, vnútroštátna právna úprava, najmä Zákon o ochrane spotrebiteľov). Na napĺňanie týchto cieľov je vedľajší účastník odkázaný na právne služby. Aj keď je združením na ochranu spotrebiteľov, nie je právnikom a bez pomoci advokátov sa na súdoch nezaobíde. Pokiaľ má vedľajší účastník právo na zastupovanie advokátom, je nepochybne potrebné, aby mu súdy priznávali náhradu trov konania tam, kde mu na náhradu trov konania vznikli podmienky. Nikto sa nezamýšľal nad tým, prečo potrebujú silné nebankové a dodávateľské subjekty na zastupovanie silné advokátske kancelárie, ale začína sa uvažovať o tom, na čo má združenie na ochranu spotrebiteľa advokátske zastúpenie. V tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta, aj na náhradu trov konania. Do pozornosti dáva aj novelizované ustanovenie § 137 O.s.p., podľa ktorého združeniu výslovne patrí náhrada výdavkov za zastupovanie advokátom. Združenie má len jednu členku, ktorá má právnické vzdelanie, ktorá žiadnu právnu prax nevykonáva. Je právne irelevantné, či právny subjekt, ktorý je účastníkom konania, má alebo nemá právne vzdelanie, resp. má členov s právnickým vzdelaním. Pokiaľ by sa mali v praxi presadiť názory žalobcu snažiace sa upierať združeniu právo na zástupcu vzhľadom na predmet činnosti, tak potom by bolo problematické zastupovanie advokátmi napr. sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti, predsedov vlád, ktorí sú právnikmi, čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom, ale aj s každodennou realitou. Ku konštatovaniu žalobcu, že sa prioritne predpokladá pomoc spotrebiteľom zo strany združenia, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia, je potrebné poukázať na nepochopenie právnych vzťahov medzi jednotlivými subjektami vystupujúcimi v civilnom procese. Pomoc spotrebiteľom predsa neposkytuje právny zástupca, ale združenie, ktoré je zastúpené svojím právnym zástupcom. Právny zástupca nemá žiaden právny vzťah k spotrebiteľovi, iba ku združeniu, ktoré ho splnomocnilo právnym zastupovaním. Nie je jasné, prečo by mal štát dotovať prehrané súdne spory dodávateľov, resp. vymáhačských spoločností. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využívať zástupcu v konaniach pomocou advokáta, musí jeho trovy uhrádzať z vlastných prostriedkov, lebo v opačnom prípade sa vytvára účelovosť konania, ktorej činnosť by spočívala len vo vstupe do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny, vedľajší účastník uvádza, že takéto úvahy sú namieste, ale vo vzťahu k žalobcovi, a nie vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. U žalobcu si treba položiť otázku, čo je ekonomickým dôvodom na kúpu tisícok pohľadávok pre ich ďalšie vymáhanie v civilnom konaní a čo žalobcu vedie k tomu, že uplatňuje pohľadávky po ich premlčaní. Prečo sa žalobca dáva zastupovať advokátom v typových jednoduchých právnych sporoch? Ak sa žalobca zaoberá podľa predmetu svojej činnosti vymáhaním pohľadávok, je to jeho bežný predmet činnosti a bežná agenda, a preto možno právom očakávať, že na vybavovanie svojej bežnej agendy je materiálne a personálne vybavený. Je to práve žalobca, ktorý síce má právo na zastupovanie advokátom, ale vzhľadom na vyššie uvedené, by mu súdy náhradu trov konania priznávať vôbec nemali. Cieľom vstupu združenia nie je výroba trov konania, ale efekt pre spotrebiteľa a trovy konania sú len logickým dôsledkom tohto efektu. Neziskové a bezmajetné združenie získalo na trvalejšiu spoluprácu len dvoch advokátov, ktorí boli ochotní pracovať za dohodnutých podmienok, keď im patrí len odmena z prisúdených trov. Ak však súd odoprie združeniu právo na náhradu za právne zastúpenie v úspešných súdnych sporoch, je to dobrá správa pre dodávateľov vymáhajúcich nespočetné množstvo pohľadávok vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých obdobných praktík. Pokiaľ žalobca navrhuje použitie § 150 O.s.p., tak na takýto postup nie sú dané zákonné podmienky. Vzhľadom na obchodné praktiky žalobcu je namieste v prípade jeho neúspechu v konaní, zaväzovať ho na náhradu trov. Sociálne aspekty u žalobcu do úvahy neprichádzajú. Návrh žalobcu na aplikáciu § 150 O.s.p. vyznieva až paradoxne, nakoľko argumentácia, ktorú používa, sa vzťahuje predovšetkým na žalobcu samotného, ako ekonomicky silný subjekt, proti slabým spotrebiteľom. Čo sa týka námietok žalobcu vo vzťahu ku uskutočneným úkonom právnej služby prevzatie a prípravu zastúpenia, tak tento úkon bezpochyby a logicky museli uskutočniť, keď sa stali vedľajším účastníkom v konaní v zastúpení advokátom a súd s nimi v tejto pozícii koná. Vedľajší účastník vie uskutočniť len taký postup, že najprv musí do konania vstúpiť, až následne mu vznikajú práva, aké má účastník. Výsledkom, resp. výstupom úkonu: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prípravy s klientom, je vstup vedľajšieho účastníka. Až potom môže nasledovať oboznámenie sa so žalobou a jej prílohami, po čom môže nasledovať úkon vyjadrenia k žalobe. Úkon prevzatie a prípravy zastupovania, vrátane prvej porady s klientom u vedľajšieho účastníka spočíva v zistení existencie živej spotrebiteľskej veci na súde a zistenie dodávateľa, ktorý žalobu podal, vrátane súvisiacich administratívnych a daňových evidencií (žiadosť o poskytnutie informácií potrebných na vstup do konania, založenie spisu, evidencia v menoslove, nápade a v ďalších evidenciách podľa spisového poriadku a podobne). V rámci tohto úkonu zasiela následne vstup vedľajšieho účastníka do tej-ktorej spotrebiteľskej veci na súd, čím sa stáva vedľajším účastníkom. Ďalšie úkony právnej služby závisia od vývoja tej-ktorej veci, a to spravidla tak, že žalobca berie žalobu späť, len čo sa dozvie, že sme do konania vstúpili. Pokiaľ žalobca konštatuje, že naše vyjadrenia sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, tak je to preto, lebo týmito vyjadreniami reagujeme na rovnaké žaloby žalobcu. Celé odvolanie žalobcu vyznieva tak, ako keby si žalobca od súdu nárokoval, aby súd ochraňoval hospodárske záujmy na jeho strane. V spotrebiteľských veciach však ide podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ o podporu záujmu spotrebiteľov, o zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, o ochranu zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, o podporu ich práv na informácie, vzdelávanie a práva združovať sa na ochranu svojich záujmov. Z toho vyplýva aj ochrana hospodárskych záujmov združenia. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok o náhrade trov žalovaného účastníka. Výrok o zamietnutí žaloby nebol odvolaním dotknutý, nadobudol právoplatnosť a v tejto časti nebolo možné napadnutý rozsudok preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. V zmysle článku 4, článku 5 bod 5, článku 15 bod 1 a článku 16 bod 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 - tzv. Brusel 1, môže druhý účastník spotrebiteľskej zmluvy žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Keďže v preskúmavanej veci má žalovaný bydlisko vo U. L., je daná na rozhodnutie v tejto veci právomoc súdov SR. Podľa článku 46 ods. 1 a článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) Ústava neobmedzuje a ani iným spôsobom nevymedzuje. Jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania. Obsahom tohto základného práva na právnu pomoc je predovšetkým právo každého subjektu mať možnosť dostať kvalifikovanú právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom, ako aj to, aby mu neboli vytvárané prekážky pre realizáciu tohto jeho práva zo strany štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy. Vychádzajúc z ustanovení § 93 ods. 1, 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008, má Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oprávnenie vystupovať v tomto súdnom konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v § 93 ods. 2 O.s.p., ako aj zákon číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jediný záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek „hlavný“ účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi (čo je základné ústavné právo podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie advokátom. Druhým právnym dôsledkom skôr uvedených zásad je aj právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát, no aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je nepochybne aj Zákon o ochrane spotrebiteľa číslo 250/2007 Z. z.. Právo na náhradu trov konania vzniká vedľajšiemu účastníkovi len za predpokladu a v rozsahu, v akom by mal úspech účastník, na ktorého strane vystupuje. Ak takémuto účastníkovi nevzniklo právo na náhradu trov konania, nemôže si uplatňovať náhradu trov ani vedľajší účastník stojací na jeho strane. Pokiaľ by bol takýto účastník zastúpený právnym zástupcom v konaní úspešný a vzniklo by mu právo na náhradu trov právneho zastúpenia, vzniklo by právo na náhradu trov právneho zastúpenia aj vedľajšiemu účastníkovi zastúpenému právnym zástupcom. V preskúmavanej veci bola podaná žaloba na súd dňa 22.8.2011. Táto bola doručená do vlastných rúk žalovanému dňa 10.1.2012. Združenie HOOS zahlásilo vstup do konania ako vedľajší účastník už dňa 3.2.2012. Vo vyjadrení zo dňa 17.4.2012 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 4.6.2012 bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania v spojení so vznikom práva žalovaného na náhradu trov prvostupňového konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má za následok, že aj vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov prvostupňového konania. Patrí mu teda aj právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vzniklých zastupovaním vedľajšieho účastníka splnomocneným advokátom za predpokladu, že by takáto náhrada patrila za obdobné úkony aj žalovanému účastníkovi. Napriek tomu, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, že by si vyžiadal sám súhlas žalovaného účastníka, ako aj bez toho, že by bol oboznámený s obsahom spisu, je možné mu uznať za prvý úkon právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška. Tento úkon právnej služby sa preukazuje obdobne ako pri zastupovaní „hlavného“ účastníka predložením plnej moci, avšak za podmienky zahlásenia vstupu do konania podľa § 93 ods. 3 O.s. p.. Z hľadiska posudzovania účelnosti tohoto úkonu právnej služby nie je právne významné, či sa právny zástupca oboznámil s vecou pred alebo po zahlásení vstupu do konania. Účelnosť tohoto úkonu sa posudzuje v závislosti od účelnosti vykonania ďalších úkonov právnej služby. Samotné zahlásenie vstupu do konania bez vykonania iných úkonov právnej služby, nie je účelne vykonaným úkonom právnej služby. V preskúmavanej veci bola účelnosť prevzatia a prípravy zastupovania vedľajšieho účastníka advokátom preukázaná tým, že po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný. Z rovnakého dôvodu patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia aj za ďalší úkon právnej služby a to vyjadrenie zo dňa 17.4.2012, v ktorom vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku. V oboch prípadoch ide teda o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktoré predstavujú účelne vynaložené trovy na ochranu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V danom prípade nie sú akceptovateľné dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., pričom odvolací súd odkazuje na skôr uvedené dôvody svojho rozhodnutia. Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny. Úspech v odvolacom konaní mal vedľajší účastník, a teda aj žalovaný, na ktorého strane vystupuje. Preto im obom vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Návrh na náhradu takýchto trov podal len vedľajší účastník, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 40,03 eur. Tarifnú hodnotu veci v štádiu tohto odvolacieho konania tvorí len suma 141,79 eur trov prvostupňového konania. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby advokátom vypočítaná z tejto tarifnej hodnoty sa rovná sume 16,60 eur (§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška). Táto odmena sa znižuje na jednu polovicu podľa § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky t.j. na 8,30 eur. K odmene sa pripočítava paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, ktorá bola v roku 2012 vo výške 7,63 eur za úkon (§ 16 ods. 3 Vyhlášky). Súčet týchto súm sa v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 3,19 eur na celkovú výšku náhrady trov právneho zastúpenia 19,12 eur. Túto náhradu je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovanému účastníkovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. O odvolaní rozhodoval senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.