Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13CoE/19/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205803 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8410205803.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 36432105, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská 18, IČO: 35940875, proti povinnému: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y. XX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad Košice, Letná 40, o vymoženie 1.277,74 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24.10.2011 pod č.k. 8Er/975/2010 - 13, jednohlasne takto r o z h o d o l : R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zastavil exekučné konanie, a to podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, s.r.o., sp. zn. N1009102 zo dňa 26.5.2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Z obsahu Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, uzavretej medzi predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným dňa 30.4.2007, zistil, že v zmysle čl. 11.2. je upravená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., IČO: 35862882, zapísanej v OR SR OS Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 3157/B, podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podradia s tým, že toto bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava“. S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného, aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade by uznanie a výkon uvedeného rozhodcovského rozsudku bol v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Je toho názoru, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky im odporuje. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch, aj bez návrhu, zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v ustanovení § 45 ZRK, a v prípade, že ich zistí, exekučné konanie zastaví. Tento záver je aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 ZRK a až následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. O trovách exekučného konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podanie odvolania zdôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a podľa § 221 ods. 1 písm. f/ tým, že účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V odvolaní uviedol, že rozhodcovské rozsudky sú rovnako vykonateľné ako rozsudky všeobecných súdov. Preto má za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok (§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Podľa § 159 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný; výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Je tu teda prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním exekučného súdu tak dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Exekučný súd svojím konaním išiel nad rámec zákona nerešpektujúc ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. a ustanovenie § 40 uvedeného zákona, teda právne predpisy, ako aj práva tak povinného, ako aj oprávneného, keď rozhodoval o správnosti vydaného rozhodcovského rozsudku. Ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke hmotnoprávnej, ani procedurálnej, keďže na takýto postup nemá právomoc, pretože by otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. V tejto súvislosti poukázal na inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.6.2009 pod sp. zn. 4Cdo/159/2009, ako aj na výklad Európskeho súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Je významnou okolnosťou aj fakt, že Súdny dvor EÚ v žiadnom zo svojich rozhodnutí, týkajúcich sa výkladu Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v spotrebiteľskej zmluve, nevyslovil nekalosť takého dojednania per ce, ale naopak, trvá na tom, že jeho nekalosť môže byť daná len pri splnení konkrétnych podmienok. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než ako v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V súvislosti s uvedenými závermi je zároveň potrebné vysloviť, že právo na výkon rozhodnutia, ktoré je v zmysle zákona perfektným exekučným titulom, je integrálnou súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu. Pritom platí, že prípadný odlišný právny názor exekučného súdu na meritórne aspekty rozsudku nezakladá imperfektnosť exekučného titulu, pretože v exekučnom konaní nie je prípustný hmotnoprávny prieskum vo veci samej. Pokiaľ súd prvého stupňa uznesenie zdôvodnil tým, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy dňa 30.4.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky), oprávnený uviedol, že predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie na úhradu kúpnej ceny ním zakúpeného tovaru, a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Pri aplikácii právnych predpisov je povinnosťou súdu zaoberať sa aj časovou pôsobnosťou právnych noriem. Predmetná zmluva a nároky z nej vyplývajúce vznikli pred 1.1.2008. Z tohto dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 568/2007 Z.z., účinného od 1.1.2008 (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže v zmysle prechodných ustanovení k novele Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch sa vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné považovať predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a nemožno teda ani aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku na uvedený zmluvný vzťah. Oprávnený v odvolaní uzavrel, že odmietnutie vydať exekučné poverenie na právnom základe odlišného názoru exekučného súdu na hmotnoprávne meritum veci, ako mal rozhodcovský súd, je odopretím spravodlivosti a zjavným porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa predčasne rozhodol, ak napadnutým uznesením exekučné konanie podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zastavil. V štádiu exekučného konania, v ktorom sa má preskúmať žiadosť súdneho exekútora, aby ho poveril vykonaním navrhovanej exekúcie, zákonu zodpovedajúcim postupom exekučného súdu v danej procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo: I. preskúmanie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, II. rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora vychádzajúce z výsledkov uskutočneného preskúmania. Uvedený postup predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, a že v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnej exekučnej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.. Ustanovenie § 45 ods. 1 tohto zákona (týkajúce sa prípadov zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku (v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu). Z logiky veci a z toho, že toto ustanovenie inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že toto ustanovenie sa týka rovnakej procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Z vyššie uvedeného možno pre účely preskúmavanej veci uzavrieť konštatovaním, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Teda pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, a nie konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). V novom rozhodnutí je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.