Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/104/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200577 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200577.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Mgr. G. R., súdneho exekútora, IČO: 42229081, DIČ: 1030938700, so sídlom S. XX, XXX XX R. proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 20. apríla 2011 č. 28606-3/2011-BA na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 20. apríla 2011, č. 28606-3/2011-BA podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 122,69 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 30.03.2011 č. 28606-3/2011-BA žalovaná rozhodnutím o odmietnutí sprístupnenia informácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) a § 43 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) nevyhovela žiadosti žalobcu zo dňa 19.03.2011 o sprístupnenie informácie týkajúcej sa predĺženia zoznamu súdnych exekútorov, ktorých Sociálna poisťovňa eviduje na tzv. „čiernej listine“ tak, ako to vyplýva z bodu 10 Zásad spolupráce Sociálnej poisťovne s exekútormi. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalovaná rozhodla na základe návrhu odvolacej komisie zo dňa 19.04.2011 rozhodnutím zo dňa 20.04.2011 č. 28606-3/2011-BA podľa § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o zmene a o doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) a § 59 a § 61 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 28606-3/2011-BA zo dňa 30.03.2011 potvrdila. Žalobou zo dňa 15.062011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 20.04.2011 28606-3/2011-BA a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 18.01.2011 prezentovala na stretnutí so súdnymi exekútormi v priestoroch MPSVaR V Bratislave, ako aj na svojej internetovej stránke tzv. desatoro spolupráce s exekútormi. V bode 10 Zásad spolupráce s exekútormi v ods. 4 žalovaná uvádza, že bude viesť čiernu listinu exekútorov vyradených pre nedosahovanie požadovanej úspešnosti a exekútorov vyradených pre porušovanie pravidiel. V súlade s ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám písomne požiadal žalovanú o sprístupnenie informácie a oznámenie súdnych exekútorov, ktorých vedie a eviduje na svojej čiernej listine. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná odmietla sprístupniť požadované údaje a jeho žiadosti nevyhovela. O jeho odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalovaná rozhodla preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.04.2011. Citoval ust. § 2 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, ust. § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ust. § 3 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ust. § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ust. § 9 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ďalej ust. § 3 Zákona o ochrane osobných údajov, ust. § 5 ods. 1 Zákona o ochrane osobných údajov, ďalej ust. § 2 ods. 1 a ust. § 3 Exekučného poriadku. Namietal, že ak žalovaná svoju činnosť a pôsobnosť odvodzuje zo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nie je podľa Zákona o ochrane osobných údajov prevádzkovateľom ani sprostredkovateľom na spracovanie údajov o činnosti súdnych exekútorov, o ktoré žalovanú žiada a tvrdenia žalovanej, že poskytnutím titulu, mena a priezviska súdneho exekútora porušil ust. § 3 Zákona o ochrane osobných údajov sú irelevantné a zavádzajúce. Na informácie, ktoré požaduje, sa ustanovenia Zákona o ochrane osobných údajov neuplatňujú. Zdôraznil, že žalovaná je oprávnená spracúvať osobné údaje iba v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. v rozsahu sociálneho poistenia a vznikajúcich právnych vzťahov zo sociálneho poistenia a on poskytnutie týchto informácií nežiadal.. Argumentoval tým, že žalovaná nemá zo zákona viesť čiernu listinu a verejne rozširovať tvrdenia o vedení čiernej listiny exekútorov vyradených pre nedosahovanie požadovanej úspešnosti a exekútorov vyradených pre porušenie pravidiel, ktoré si určila žalovaná, a to tak, aby tým poškodzovala (vyradených) exekútorov bez vedomia týchto exekútorov aj keď žalovaná v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní č. 28606-3/2011-BA uvádza: pojem tzv. „čierna listina“ bol použitý obrazne v kontexte v obsahu predchádzajúceho odseku. Nesúhlasí s odôvodnením žalovanej, že v prípade sprístupnenia osobných údajov súdnych exekútorov, s ktorými ukončila prácu by boli tieto osoby kompletne identifikovateľné, čím by bol porušený Zákon o slobode informácií s poukazom na § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. Poukázal na to, že žalovaná nie je súkromným subjektom, ale verejnoprávnou inštitúciou zriadenou zákonom a uplatňovanie selekcie, príp. diskriminačných pravidiel určených žalovanou v desatore spolupráce s exekútormi je pre exekútora právne neakceptovateľné, nakoľko exekútor je pri svojej činnosti viazaný výlučne ust. § 3 Exekučného poriadku a nie desatorom žalovanej, ani zmluvným vzťahom so žalovanou. Ďalej poukázal na to, že žalovaná preukázateľne vedie zoznam exekútorov, ktorých vyradila pre nedosahovanie požadovanej úspešnosti a pre porušenie pravidiel, ale žiaden exekútor, ktorý so žalovanou spolupracoval nevie, či ho žalovaná do takéhoto zoznamu (čiernej listiny) zapísala, dokonca ani sám žalobca, aj keď so žalovanou nikdy nespolupracoval. Zdôraznil, že žalovaná si musí byť vedomá, že dotknutí exekútori sa môžu domáhať ochrany porušenia svojich osobnostných práv žalovanou. Informácia, o ktorú žiada, nezasahuje do osobnosti ani osobných údajov exekútora a taktiež sa netýka osobnosti a osobných údajov exekútora, ako to tvrdí žalovaná a je v súlade so Zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa ako povinná osoba povinne zverejňuje informácie podľa § 5 a 6 Zákona o slobode informácií. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii okrem informácií, ku ktorým je prístup obmedzený podľa § 8 až 12 Zákona o slobode informácií v znení neskorších predpisov. Poukázala na to, že podľa zásad spolupráce Sociálnej poisťovne s exekútormi, ktoré zverejnila na internetovej stránke, Sociálna poisťovňa používa elektronické prideľovanie exekučných titulov súdnym exekútorom na regionálnom princípe v optimálne stanovenom počte súdnych exekútorov na kraj podľa počtu exekučných návrhov, pričom pravidelne vyhodnocuje úspešnosť, ktorá je hodnotená voči priemernej úspešnosti všetkých exekútorov za dané obdobie. Sociálna vyraďuje exekútorov nedosahujúcich požadovanú úroveň úspešnosti a elektronickým výberom dopĺňa potrebný počet súdnych exekútorov v rámci kraja. Pojem tzv. čierna listina bol použitý obrazne a „čiernu listinu“ ako zoznam Sociálna poisťovňa neeviduje. V prípade sprístupnenia osobných údajov súdnych exekútorov, ktorým je meno a priezvisko v spojitosti s tým, že ide o exekútorov, s ktorými Sociálna poisťovňa skončila spoluprácu z dôvodu, že nedosiahli požadovanú úroveň úspešnosti, by boli tieto osoby konkrétne identifikovateľné, čím by bol porušený zákon o slobode informácií s poukazom na § 3 zákona č. 428/2002 Z.z., podľa ktorého osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je „určená“ alebo „určiteľná“, resp., ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou a skutočnosť, že požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a osobných údajov fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona a slobode informácií a zavedeniu sa bez ich súhlasu, čím súčasne nie je vylúčené, aby sa dotknuté osoby domáhali ochrany osobnosti. Postavenie exekútora podľa exekučného poriadku nemá súvis so sprístupnením jeho osobných údajov na účel, ktorý žiadateľ požaduje. K námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že Sociálna poisťovňa nespracúva osobné údaje podľa zákona č. 428/2002 Z.z. uviedla, že Sociálna poisťovňa je prevádzkovateľom podľa citovaného zákona a osobné údaje spracúva s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Krajský súd podľa § 244 a nasl. ust. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správne súdnictvo je upravené v piatej časti O.s.p. zavedenéj zákonom č. 519/1991 Zb. Uvedenou novelou O.s.p. došlo k rozšíreniu právomoci súdov vo veciach kontroly zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v oblasti ochrany subjektívnych práv fyzických a právnických osôb. Zmyslom tohto právneho inštitútu (v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) je umožniť každému, kto sa cíti byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu, aby sa obrátil na súd a vyvolal tak konanie, v ktorom správny orgán bude účastníkom s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ust. tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická a právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupov správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 20.04.2011 č. 28606-3/2011-BA zamietla odvolanie žalobcu podané podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 28606-1/2011-BA zo dňa 30.03.2011, ktorým nevyhovela žiadosti žalobcu - súdneho exekútora o poskytnutie informácií a rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 28606-3/2011-BA zo dňa 30.03.2011 potvrdila. Výrok rozhodnutia odôvodnila dôvodmi uvedenými v písomnom vyjadrení k žalobe a konštatovala, že rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie č. 28606-1/2011-BA zo dňa 30.03.2011 bolo vydané na základe úplne a objektívne zisteného skutkového a právneho stavu veci a nie sú dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.03.2011 č. 28606-1/2011-BA o odmietnutí sprístupnenia informácie, ktorým Sociálna poisťovňa nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie týkajúcej sa predloženia zoznamu súdnych exekútorov, ktorých Sociálna poisťovňa eviduje na tzv. „čiernej listine“ tak, ako to vyplýva z bodu 10 zásad spolupráce Sociálnej poisťovne s exekútormi, bolo odôvodnené tým, že bolo citované ust. § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, podľa ktorého každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii okrem informácií, ku ktorým je prístup obmedzený podľa § 8-12 Zákona o slobode informácií v znení neskorších predpisov. Ďalej citáciou ust. § 3 Zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ust. § 9 ods. 1, 2 Zákona o slobode informácií, ktoré sa týkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a informácie o osobných údajov fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne za podmienok ustanovených zákonom č. 428/2002 Z.z. Na záver odôvodnenia Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobcom požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a osobných údajov fyzických osôb, preto jeho žiadosti o sprístupnenie informácie nie je možné vyhovieť. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy). Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5 Ústavy). Ústava SR (ďalej aj „Ústava“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry) tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 v ods. 2, 3, 4 Ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených Ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 Ústavy) obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom. Ústava prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány a iné orgány verejnej správy nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim (ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo a informácie). Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy. Ústava neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať, rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemôže vyhľadávať, prijímať a rozširovať. Predmetom práva na informácie môžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu v čl. 26 ods. 4 Ústavy. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje v podrobnostiach Zákona o slobode informácií (§ 1 cit. zákona). Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Podľa § 16 ods. 9 Zákona o slobode informácií povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Právnickou osobu zriadenou zákonom je aj Sociálna poisťovňa. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o slobode informácií žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o slobode informácií zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobode informácií informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Podľa ust. § 3 Zákona o ochrane osobných údajov sú osobnými údajmi údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Podľa ust. § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca, ktorý je súdnym exekútorom formou e-mailu zo dňa 19.03.2011 požiadal o informáciu podľa ust. § 14 Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a žiadal oznámiť zoznam súdnych exekútorov, ktorých Sociálna poisťovňa - ústredie vedie na čiernej listine a vyplýva to z bodu 10 zásad spolupráce SP s exekútormi. Informáciu žiadal doručiť na uvedenú e-mailovú adresu. Žalobca k žalobe pripojil listinu označenú ako Desatoro spolupráce s exekútormi z 18.01.2011 vydanej Sociálnou poisťovňou, z ktorého bodu 10 vyplýva, že Sociálna poisťovňa bude viesť čiernu listinu exekútorov vyradených pre nedosahovanie požadovanej úspešnosti a exekútorov vyradených pre porušenie pravidiel. Podstatnou otázkou, ktoré bolo potrebné vyriešiť bolo, či informácia, o ktorú požiadal žalobca, je v rozpore s ust. § 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Preskúmaním veci vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že informácia, o ktorú požiadal žalobca, nemožno považovať za súčasť súkromnej sféry fyzickej osoby, keďže ide o informáciu o výkone verejnej funkcie exekútorov a preto túto informáciu nemožno považovať za ústavne chránený osobný údaj, ktorého sprístupnenie by malo byť odmietnuté. Pojem „osobný údaj“ uvedený v § 3 Zákona o ochrane osobných údajov je potrebné vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou. Ust. § 9 ods. 3 nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo o úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami pôsobiacimi v orgánoch verejnej moci a ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 sú chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť. Ani ďalšie informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie nemožno považovať za osobné údaje, ani za informácie týkajúce sa súkromia. Vyplýva to z princípu, že verejne činné osoby majú zúženú ochranu súkromia. Táto skutočnosť bola vyslovená Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu i Ústavným súdom SR. Porušením ochrany osobných údajov teda nebude sprístupnenie informácie o výkone činnosti súdnych exekútorov, ktorých Sociálna poisťovňa nebude poverovať vykonávaním exekúcie pre nedosahovanie požadovanej úspešnosti alebo pre porušenie pravidiel, t.j. sprístupnenia zoznamu týchto exekútorov, ak takýto zoznam existuje. Jedná sa totiž o zoznam verejne činných osôb v súvislosti s ich činnosťou a nie o informácie týkajúce sa súkromnej sféry týchto osôb. Súdni exekútori ako verejne činné osoby musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich súkromia v súvislosti s ich činnosťou. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie a v súvislosti s výkonom činnosti na postavenie verejného činiteľa. Pojem „osobný údaj“ uvedený v § 3 Zákona o ochrane osobných údajov nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie. V tomto prípade, informácie o výkone verejnej funkcie nemožno považovať za chránené osobné údaje. Tzv. „čierna listina“ súdnych exekútorov bola žalovanou zriadená práve s neuspokojivou činnosťou niektorých súdnych exekútorov pri vymáhaní pohľadávok Sociálnej poisťovne, teda súvisí s ich činnosťou. Žalobca ako súdny exekútor preto mal právo na poskytnutie žiadanej informácie už aj z dôvodu, že sám je súdnym exekútorom. Na základe uvedeného, krajský súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej, pretože správne orgány o jeho žiadosti o oznámení súdnych exekútorov vedených na tzv. „čiernej listine“ Sociálnej poisťovne - ústredie, podľa bodu 10 zásad spolupráce SP s exekútormi nedôvodne nevyhoveli, lebo požadované informácie považovali za informácie dotýkajúce sa osobnosti a osobných údajov fyzických osôb podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. Vzhľadom na uvedené, krajský súd rozhodnutie žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovanej v ďalšom konaní bude v zmysle uvedeného opätovne o žiadosti žiadateľa rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli so zaplatením súdneho poplatku vo výške 66 Eur, ako aj s poštovným (s odoslaním žaloby na súd vo výške 1,10 Eur, zaplatením súdneho poplatku dňa 20.02.2012 vo výške 1 Euro, uplatnením trov konania vo výške 1 Euro) a s náhradou cestovných nákladov na pojednávanie dňa 03.05.2012 osobným motorovým vozidlom zn. Kia Carnival R. - J. a späť vo výške 53,59 Eur, spolu trovy konania vo výške 122,69 Eur. Senát krajského súdu rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.