Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200569 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci navrhovateľa Q. B., bytom v W., P. XXXX/ XX, Poprad, IČO: 35 413 999, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom, Gelnická 33, Košice, proti odporcovi Daňovému úradu Poprad, Štefánikova 3651/13, Poprad, v konaní o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vo veci daňovej kontroly dane z príjmov za rok 2002 takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 250v O.s.p. sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať u navrhovateľa vo výkone daňovej kontroly dane z príjmov fyzických osôb za rok 2002. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 717/320/24581/2011/Fabi z 02.05.2011 začal 01.06.2011 u navrhovateľa v poradí už tretiu kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2002. Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/225/8620-79637/2005/990705-r rozsudkom č. 1S/9/2006 z 25.06.2007 zamietol a Najvyšší súd SR na základe odvolania rozsudkom č. 3Sžf/85/2007 z 23.10.2008 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 1S/9/2006 a zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/225/8620-79637/2005/990705-r, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Poprad 1S/102/2011 č. 717/230/37190/05/Han a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe daňovej kontroly vydal Daňový úrad Poprad platobný výmer č. 717/230/14260/10/MacM z 15.03.2010 a po podaní odvolania Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/225/10384-78362/2010/10/990705-r z 09.07.2010 uvedený platobný výmer zrušilo. Navrhovateľ podľa ustanovenia § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. podal námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2002, ktorá sa začala 01.06.2011. Daňový úrad Poprad rozhodnutím č. 717/320/48723/2011/Šer z 12.07.2011 podľa ustanovenia § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. námietke nevyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že od daňového subjektu požadovala predloženie daňových a účtovných dokladov za kontrolované obdobie, aby mohol vykonať ich kontrolu. Daňový subjekt doteraz žiadne účtovné, ani iné doklady, ktoré by preukazovali hospodárske a účtovné operácie nepredložil. V prípade, ak daňový subjekt požadované doklady nepredloží a tým neumožní vykonať daňovú kontrolu, pristúpi správca dane k určeniu dane podľa pomôcok podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Navrhovateľ vytýkal správcovi dane, že napriek tomu, že vie o odcudzení dokladov, opätovne žiada o ich predloženie a vo výzve zo dňa 13.07.2011 uvádza, že ak daňový subjekt nemá účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme k dispozícii alebo ich z akékoľvek dôvodu nemôže predložiť, žiada o vykonanie rekonštrukcie účtovníctva do 40 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozorňuje, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti bude správca dane postupovať podľa ustanovenia § 29 ods. 5 a 6 zákona č. 511/1992 Zb. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. sa na súde domáha preto, lebo daňovú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2002 vykonávanú u navrhovateľa považuje za nezákonný zásah orgánu verejnej správy, ktorým zásahom, ktorý nie je rozhodnutím, je ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a tento zásah je zameraný priamo proti nemu. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ďalej na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Na základe uvedeného správca dane môže vykonať len také úkony, ktoré mu Zákon o správe daní a poplatkov vykonať umožňuje a môže ich vykonať spôsobom, ktorý tento zákon ustanovuje. Neoprávnenosť zásahu zdôvodnil tým, že správca dane je viazaný právnym názorom NS SR, ktorý je uvedený v odôvodnení rozsudku č. 3Sžf/85/2007 a jeho postup je v rozpore s vysloveným názorom, preto je nezákonný. Vedie k vytvoreniu podmienok k vylúčeniu všetkých daňových výdavkov navrhovateľa, teda aj tých výdavkov, ktoré doteraz neboli namietané. V postupe správcu dane navrhovateľ vidí nielen ignorovanie právneho názoru súdu, ale absolútnu svojvôľu a úmyselné marenie samotného účelu daňového konania, ktorým je správne vyrubenie dane. Navrhovateľ zdôraznil, že podľa jeho názoru, ako aj názoru súdu pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné to, že v súčasnosti navrhovateľ nedisponuje dokladmi, ale je rozhodujúce preukázanie materiálnej existencie daňového výdavku a jeho vecnej súvislosti s príjmami navrhovateľa. Materiálnou existenciou výdavku a vecnou súvislosťou s príjmami navrhovateľa sa správca dane doteraz nezaoberal. Poukázal na ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., v ktorom je zakotvená zásada proporcionality, ktoré je imanentnou súčasťou princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 1S/102/2011 Ústavy SR. Za účelom dosiahnutia cieľa (účelu) sledovaného štátom môžu byť použité len prostriedky zákonné, ktorých použitie je vhodné a nevyhnutné. Ak súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, to neznamená, že správca dane musí vykonať daňovú kontrolu. V danom prípade za účelom dosiahnutia cieľa, ktorým môže byť len správne vyrubenie dane (§ 1a písm. c), § 2 ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.) nebolo vhodné, nevyhnutné a najmä nebolo možné vykonať daňové kontroly. Skutočnosti uvádzané súdom a ním sú správcovi dane známe a aj pri absencii účtovných dokladov jednoznačne preukazujú daňovú súvislosť daňového výdavku s dosiahnutými príjmami navrhovateľa. Navrhovateľ dodržanie 30 dňovej lehoty na podanie tohto návrhu podľa § 250v ods. 3 O.s.p. dokazuje tým, že rozhodnutie o námietke odporcu bolo navrhovateľovi doručené dňa 18.07.2011. Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že v súlade s rozsudkom NS SR, na ktorý navrhovateľ poukazuje, začal správca dane výkon daňovej kontroly a jednalo sa v poradí o druhú riadnu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002, lebo prvá daňová kontrola bola ukončená určovaním dane podľa ustanovenia § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.. Z dôvodu, že navrhovateľ neumožnil vykonať druhú daňovú kontrolu neplnením a nepreukázaním skutočností, ku ktorým bol v priebehu daňovej kontroly vyzývaný, správca dane prešiel dňa 18.12.2009 na určovanie dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Z výsledku určovania dane podľa pomôcok bol Daňovým úradom Poprad podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vydaný platobný výmer č. 717/230/14260/10/MacM zo dňa 15.03.2010, voči ktorému podal navrhovateľ odvolanie. Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica rozhodnutím č. I/225/10384-78362/2010/990705-r zo dňa 09.07.2010 zrušil platobný výmer Daňového úradu Poprad, ktorým bol určený rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2002 v sume 67.720,97 Eur a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že podľa ustanovenia § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. Ide teda o okolnosti, ktoré musia byť zistené správcom dane a musí ísť o okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka. Zistenými okolnosťami, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, by mohli byť napríklad výdavky daňového subjektu, ktoré má správca dane jednoznačne preverené, že by mohli byť daňovým výdavkov podľa zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nepreverené výdavky nemôžu byť výhodou, na ktorú správca dane prihliadne. V danom prípade správca dane nemal na základe čoho prihliadnuť na výhody, pretože tieto náklady nemal v konaní preverené a posúdené podľa zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zároveň uviedol, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, nepredložil ku kontrole žiadne doklady, nemôže byť preto vo výhode oproti daňovému subjektu, ktorý umožnil vykonať daňovú kontrolu a predložil doklady a v rámci dokazovania musí všetky skutočnosti preukázať a splniť všetky ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov na to, aby mu boli napríklad do daňových nákladov uznané aj uplatnené náklady. Odporca v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu začal dňa 01.06.2011 tretiu daňovú kontrolu. Výzvou na predloženie dokladov zo dňa 13.07.2011 vyzval navrhovateľa na predloženie účtovných a iných dokladov potrebných pre účely zistenia základu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2002, ktoré navrhovateľ preukazoval v daňových výdavkoch vynaložených na zabezpečenie a udržanie príjmov v dodatočnom priznaní na DP FO za rok 2002. Zároveň bol poučený, že v prípade ak účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske 1S/102/2011 operácie a účtovné prípady v písomnej forme nemá k dispozícii alebo ich z akéhokoľvek dôvodu nemôže predložiť, správca dane žiada o vykonanie rekonštrukcie účtovníctva do 40 dní od doručenia predmetnej výzvy a v prípade nesplnenia uvedenej povinnosti bude správca dane postupovať podľa ustanovenia § 29 ods. 5 a 6 zákona č. 511/1992 Zb. Odporca ďalej uviedol, že svojimi úkonmi v priebehu tretej daňovej kontroly v snahe zabezpečiť jej riadny výkon a vykonať riadne dokazovanie sa nedopúšťa žiadneho zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Práve naopak, navrhovateľ neplnením si svojich povinností podľa ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. sám sa oberá o svoje práva predkladať v priebehu daňovej kontroly svoje dôkazy a týmto preukázať materiálnu existenciu daňových výdavkov. Vykonávaním daňovej kontroly zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, pretože vykonávanie daňovej kontroly ani nemôže byť takým zásahom orgánu verejnej správy, ktorý je uvedený v ustanovení § 250v O.s.p. Vedenie daňovej kontroly nie je zásahom orgánu verejnej správy z dôvodu toho, že v dôsledku vedenia takého konania v zákonom stanovených prípadoch bude vydanie rozhodnutia, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 250v O.s.p. Proti platobnému výmeru je prípustné odvolanie, a teda navrhovateľ bude mať možnosť sa voči postupu odporcu brániť až po skončení daňovej kontroly a po vydaní prípadného platobného výmeru podaním odvolania. Námietky, ktoré uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu na ochranu osobností, môžu byť obsahom žaloby smerujúcej voči rozhodnutiu a nie obsahom návrhu uplatneného podľa ustanovenia § 250v O.s.p. Ďalej namietal, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, v čom má spočívať nezákonný zásah orgánu verejnej správy, t.j. vôbec nepreukázal akým spôsobom je zasiahnuté do jeho práv alebo právom chránených záujmov, ani že by bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Nepreukázal taktiež, že by dôsledky údajného nezákonného zásahu orgánu verejnej správy pretrvávali a ohrozovali práva a právom chránené záujmy navrhovateľa. Z toho dôvodu navrhol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca dodatočným platobným výmerom zo dňa 27.06.2005 č. 717/230/37190/05/Han vyrubil navrhovateľovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2002 určený podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo výške 2.040.162,- Sk. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal odvolanie navrhovateľ, o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 04.11.2005 č. I/225/8620-79637/2005/990705-r tak, že odvolanie zamietlo. V administratívnom spise sa nachádza rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/85/2007 zo dňa 23.10.2008, ktorým Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/9/2006-57 zo dňa 25.06.2007 tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/225/8620-79637/2005/990705-r zo dňa 04.11.2005 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Poprad č. 717/230/37190/05/Han zo dňa 27.06.2005 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že podľa názoru najvyššieho súdu musí byť daňovému subjektu umožnené preukázať materiálnu existenciu daňového výdavku. Až následne možno zisťovať vecnú súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Pokiaľ sú doklady o takomto výdavku použité ako pomôcka, nemôžu byť vyradené iba z titulu právnych vád týkajúcich sa záväzkového vzťahu subjektov, obsahom ktorého je výdavok alebo plnenie jednej zo strán, pokiaľ takéto plnenia neboli účastníkmi navzájom si vrátené ako bezdôvodné obohatenie. 1S/102/2011 Po zrušení rozhodnutia daňových orgánov správca dane postupoval tak, ako to uviedol vo vyjadrení k návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Voči postupu zamestnanca správcu dane podal navrhovateľ námietku, ktorú odôvodnil tým, že správca dane postupuje v rozpore s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Ďalej namietal, že kópie faktúr, príjmové pokladničné doklady na úhradu uvedených faktúr a svedecká výpoveď jednoznačne deklarujú preukázateľnosť daňového výdavku a vecnú súvislosť preukázateľného výdavku z dosiahnutými príjmami. Správca dane sa právnym názorom súdu neriadi, pretože v rozpore s právnym názorom súdu účelovo neprihliada na skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré jednoznačne deklarujú preukázateľnosť daňového výdavku a jeho vecnú súvislosť s dosiahnutými príjmami. O námietke rozhodol Daňový úrad Poprad rozhodnutím zo dňa 12.07.2011 č. 717/320/48723/2011/Šer tak, že námietke nevyhovuje. Z uvedeného vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáha postupu podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. - fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - orgán, proti ktorému návrh smeruje je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je tu orgán, ktorý tento zbor riadi alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia - návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takomto návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa ods. 5 - navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa ods. 7 - proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Ustanovenie § 250v ods. 8 upravuje, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Základným kritériom pre pokračovanie v konaní o tomto návrhu je, že nezákonný zásah pokračuje, jedná sa postup správneho orgánu, ktorý nie je rozhodnutím, takýto nezákonný zásah naďalej trvá a návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. 1S/102/2011 Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, z písomného vyjadrenia odporcu a obsahu administratívneho spisu vyplýva, že takýto zásah trvá, navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňoval zákon č. 511/1992 Zb. a návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 244 ods. 5, veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Vo veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či došlo k zásahu podľa ustanovenia § 250v O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti, (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práv na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochrancu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. V danej veci bolo potrebné posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený, teda, že musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a - že ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, - zásah nie je rozhodnutím, - zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, - dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, 1S/102/2011 - navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, - návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Krajský súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v O.s.p., a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že nezákonným zásahom odporcu ako orgánu verejnej správy je daňová kontrola dane z príjmu fyzických osôb za rok 2002 vykonávaná u navrhovateľa. Navrhovateľ je týmto nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a tento zásah je zameraný priamo proti nemu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 8 cit. zákona právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. (prvá veta), daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10). Podľa § 29 ods. 6 cit. Zákona o správe daní, ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v 1S/102/2011 prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V prejednávanej veci odporca za účelom preukázania materiálnej existencie daňového výdavku navrhovateľa za zdaňovacie obdobie 2002 a z dôvodu, že mu bol opakovane zrušený dodatočný platobný výmer, ktorým určil rozdiel dane z príjmov navrhovateľovi za zdaňovacie obdobie 2002 vykonáva tretiu daňovú kontrolu. Postup, ktorý správca dane zvolil za účelom preukázania materiálnej existencie daňového výdavku navrhovateľa v rozhodnom zdaňovacom období nemožno považovať za nezákonný zásah orgánu verejnej správy a už vôbec nie z dôvodu, že tento postup je v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým bol zrušený prvý dodatočný platobný výmer odporcu v danej veci. Jeho postup je v súlade s ustanovením § 15 ods.1 a 2 a § 29 zákona o správe daní a poplatkov. Výsledkom daňovej kontroly bude vydanie dodatočného platobného výmeru, voči ktorému je prípustné odvolanie. V odvolaní bude môcť navrhovateľ vzniesť aj námietky nezákonnosti, na ktoré poukazuje v tomto návrhu. Vychádzajúc z obsahu návrhu a citovaných zákonných ustanovení a zásad neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky k poskytnutiu ochrany z dôvodu nedostatku podmienky povahy konania predstavujúcej zásah, keďže v konaní odporcu v 1. rade, ako ho popísal navrhovateľ ( postup v rozpore s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a nedôvodnosť vykonávania daňovej kontroly), nemožno vidieť zásah odporcu v 1. rade ako úkon ním priamo vykonaný a zameraný proti navrhovateľovi. Za nedovolený zásah možno považovať len konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Pri tejto úprave krajský súd dospel k záveru, že podmienky poskytnutia ochrany podľa piatej hlavy piatej časti OSP v danom prípade slnené neboli, a preto návrh podľa § 250v ods. 4 O.s.p. ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal a odporca zo zákona nemá právo na náhradu trov konania. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.