Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/152/2018 z 18. 10. 2021

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/152/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200514
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4018200514.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX. XX. XXXX,
O. tr. XX, I., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti
žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti spoločnosti: MH
Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpenej: JUDr. Allanom B?hmom,
advokátom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, a ostatných pribratých účastníkov konania: 1/
Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, IČO: 34 003 517, 2/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra,
IČO: 36 561 690, 3/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00 308 307, 4/ R.. V. W., nar. XX. XX.
XXXX, B. X. 7, I., 5/ B. O., nar. XX. XX. XXXX, V. 4, I., 6/ B. H., nar. XX. XX. XXXX, B. X. XX, I., 7/
Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie
SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 8/ V.. B. Q., nar. XX. XX. XXXX, J. XX, I., o správnej
žalobe zo dňa 17. 07. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/021070 zo dňa 18. 04.
2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 23. 03. 2017 bola na stavebný úrad (Okresný
úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia
pre vodné stavby SO 314 - Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie
dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532
- Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko NV, SO 556 - Vodovodná prípojka
pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV - II. fáza v rámci stavby „Príprava
strategického parku Nitra - fáza 2“ v k. ú. Y. na tam uvedených parcelách, v ktorej bola za stavebníka
označená spoločnosť MH Invest s.r.o., v zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT s.r.o.

2. Súčasťou žiadosti boli aj dokumenty, nachádzajúce sa v administratívnom spise, medzi nimi aj
právoplatné záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18.
01. 2017, ako aj osvedčenie o významnej investícii zo dňa 22. 06. 2015 číslo 20801/2015-1000-35613 a
osvedčenie o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015 číslo 20801/2015-1000-33509 a tiež vyjadrenia



a záväzné stanoviská, medzi ktorými bolo aj záväzné stanovisko Obce Lužianky č. 226-1/1/2017 zo dňa
27. 01. 2017, v rámci ktorého obec Lužianky súhlasila s investičnou činnosťou v obci Lužianky a jej
umiestnením na pozemkoch obce Lužianky. Okrem toho aj Mesto Nitra podalo záväzné stanovisko č.
ÚHA-19875/2016 zo dňa 19. 01. 2017, v rámci ktorého súhlasilo s realizáciu stavebných objektov za
podmienok uvedených pri každom stavebnom objekte. Uviedlo, že umiestnenie stavebných objektov nie
je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry.

3. Preskúmavajúc vyššie uvedenú žiadosť stavebný úrad listom č. OU-NR-OSZP3-2017/015824-02/F40
zo dňa 31. 03. 2017 prerušil konanie a vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov podania v lehote
do 90 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Splnomocnený zástupca stavebníka požiadal správny
orgán listom doručeným dňa 24. 08. 2017 o predĺženie lehoty na doplnenie podania. Správny orgán
listom zo dňa 25. 08. 2017 žiadosti vyhovel a lehotu na doplnenie podania predĺžil o 90 pracovných dní
od uplynutia posledného dňa pôvodne stanovenej lehoty.

4. Splnomocnený zástupca stavebníka doplnil svoju žiadosť dňa 14. 11. 2017 o rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2017/026358-017 zo dňa 17. 08.
2017 (právoplatné dňa 10. 11. 2017) o vyvlastnení pozemkov evidovaných na LV č. XXXX v k. ú.
Y., rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 26186/2017/SV/75037 zo dňa 26. 10. 2017
o zamietnutí odvolania Nitra Invest s r. o. (právoplatné dňa 10. 11. 2017) a rozhodnutie MŽP SR
č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 o zamietnutí rozkladu L. H. a V.. B. Q. proti
záverečnému stanovisku MŽP SR o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (právoplatné dňa 18. 01.
2017). Dňa 15. 01. 2018 splnomocnený zástupca stavebníka doplnil originál LV č. XXXX, podľa ktorého
vlastníkom vyvlastnených pozemkov je MH Invest s.r.o.

5. Medzitým podaním č. OU-NR-OSZP3-2017/015824-05/F13 zo dňa 24. 11. 2017 oznámil stavebný
úrad začatie vodoprávneho konania vyššie uvedených vodných stavieb a stanovil termín na podanie
námietok a pripomienok k predmetnému konaniu. Okrem toho stavebný úrad upustil od miestneho
zisťovania aj ústneho pojednávania v zmysle § 61 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon").

6. Účastníci konania L. H. a Združenie domových samospráv a Nitra Invest s.r.o. k oznámeniu o začatí
stavebného vodoprávneho konania listami doručenými prvostupňovému správnemu orgánu dňa 07. 01.
2018, 04. 12. 2017 a 13. 12. 2017 vzniesli námietky k predmetnému konaniu v stanovenej lehote.

7. Dňa 22. 01. 2018 bolo doručené stavebnému úradu záväzné stanovisko príslušného orgánu
posudzovania vplyvov na životné prostredie - MŽP SR č. 2508/2018 zo dňa 15. 01. 2018, v ktorom
uviedol, že návrh na začatie stavebného konania pre predmetné vodné stavby nie je v rozpore so
zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s podmienkami právoplatného rozhodnutia z
povinného hodnotenia č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016.

8. Rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/F 13 zo dňa 01. 02. 2018 stavebný úrad vydal
stavebníkovi spoločnosti MH Invest s.r.o. v zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT, s.r.o.
povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodách") v spojení s § 66 stavebného
zákona na vybudovanie vodných stavieb SO 314- Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV,
SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre
parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko NV, SO 556
- Vodovodná prípojka pre parkovisko NV. SO 557 Vonkajší vodovod pre parkovisko NV-II. fáza v rámci
stavby „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2-. " v k. ú. Y. na tam uvedených parcelách.

9. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podali odvolanie účastníci konania Združenie domových
samospráv, L. H. a Nitra Invest s.r.o., o ktorých rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, opísaným
v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného



10. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP3-2018/021070 zo dňa 18. 04. 2018
rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol odvolanie Združenia
domových samospráv, L. H. (žalobcu v danom konaní) a spoločnosti Nitra Invest s.r.o. a rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/
F13 zo dňa 01. 02. 2018 potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania
začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia (tak ako je tento postup
uvedený v bodoch 1 až 9 tohto rozsudku), pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu, ktorý sa vo
svojom rozhodnutí zaoberal pripomienkami žalobcu. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné
v predmetnom konaní postupovať.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi odvolania Združenia
domových samospráv, žalobcu a MH Invest s.r.o., pričom aj žalobcove odvolacie námietky rozčlenil do
bodov a v rámci jednotlivých bodov uviedol:

K bodu č. 1 žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s
odvolateľom uvedenými ustanoveniami Aarhuského dohovoru, zákona o správnom konaní a Ústavy
SR. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im
možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadrovať sa k predmetnému stavebnému konaniu
a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Námietkami
žalobcu sa prvostupňový správny orgán zaoberal a v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona o nich
rozhodol.

K ďalšiemu bodu č. 2 žalovaný zdôraznil, že predmetom tohto stavebného konania je vybudovanie
vodných stavieb SO 314 - Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie
dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 -
Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkoviska NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre
parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV-II. fáza a povolenie na osobitné užívanie
vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona o vodách v rámci stavby „Príprava strategického parku
Nitra - fáza 2“.

Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku
č. 2508/2018 zo dňa 15. 01. 2018 doručenom dňa 22. 01. 2018 k tomuto stavebnému povoleniu uviedol,
že predložený návrh stavebníka na začatie vodoprávneho stavebného povolenia pre predmetnú stavbu
je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR
podľa zákona o posudzovaní a ich relevantných podmienkach.

Žalovaný k bodu č. 3 mal za to, že podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa
nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku,
na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z
územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V tejto súvislosti dodal, že územné rozhodnutie
sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v
Osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 doplnené Osvedčením
o významnej investícií č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydanými podľa osobitného
predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie
strategického parku“ vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú
povinné ho akceptovať. Obec Lužianky stanoviskom č. 226-1/1/2017 zo dňa 27. 01. 2017 k predmetnej
investičnej činnosti vydala súhlasné stanovisko s jej realizáciou podľa projektovej dokumentácie.

K námietkam zhrnutým pod bodom č. 4 žalovaný zopakoval žalobcovi, čo je predmetom tohto
stavebného konania, ako aj opätovne poukázal na záväzné stanovisko MŽP SR, podľa ktorého doručené



písomné stanoviská, napriek mnohým vzneseným výhradám, nepreukázali také skutočnosti, ktoré by
znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane
zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z titulu nesúladu navrhovanej činnosti
s platnou legislatívou.

V rámci bodu č. 5 poukázal žalovaný na § 61 ods. 2 stavebného zákona a mal za to, že
prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí stavebného a vodoprávneho konania č. OU-
NR-OSZP3-2017/015824-05/F13 zo dňa 24. 11. 2017 upustil od miestneho zisťovania a ústneho
pojednávania. Nakoľko žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou poskytovala dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a prvostupňovému správnemu orgánu boli známe pomery
staveniska z predchádzajúcich konaní, preto postupoval tak, že upustil od miestneho zisťovania, čo je
v súlade so stavebným zákonom.

Ďalej vo vyjadrení pod bodom č. 6 žalovaný konštatoval, že námietka týkajúca sa pozemných
komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku,
zmena parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva
a jeho využitia žalobcom nie sú predmetom tohto konania. Dopravné riešenia vo všeobecnosti sú v
kompetencii Mesta Nitra a OÚ Nitra, odboru dopravy a pozemných komunikácií.

K bodu č. 7 žalovaný opätovne poukázal na to, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné
stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčení o významnej
investícií a toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Obec Lužianky
stanoviskom č. 226-1/1/2017 zo dňa 27. 01. 2017 k predmetnej investícií vydala súhlasné stanovisko
s jej realizáciou podľa projektovej dokumentácie. Povoľované vodné stavby sa nachádzajú v k. ú. Y.,
preto bolo vydané stanovisko Obcou Lužianky.

V rozhodnutí k námietkam vymedzeným pod bodom č. 8 žalovaný uviedol, že nedodržanie lehoty na
vydanie rozhodnutia a nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania
je nedostatok z hľadiska procesného, ktorý na rozhodnutie vo veci nemá vplyv. Ďalej dodal, že v konaní
prvostupňového správneho orgánu nezistil nečinnosť, ktorá by mala vplyv na konanie a poškodzovala
by záujmy účastníkov správneho konania z tohto titulu.

K poslednému bodu č. 9 v časti pripomienky týkajúcej sa, že odvolací orgán v primeranej dobe
pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní je povinný oboznámiť
účastníka konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie je neopodstatnená z
dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov
prvostupňového správneho orgánu a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava
prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie
je možné sa odvolať, je však možné toto rozhodnutie po právoplatnosti napadnúť správnou žalobou na
príslušnom súde.

V závere žalovaný uviedol, že ako vyplýva zo stavebného povolenia a spisového materiálu,
prvostupňový orgán sa námietkami Združenia domových samospráv, L. H. a Nitra Invest s.r.o. zaoberal
a rozhodol o nich v napadnutom stavebnom povolení vydanom podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách v
spojení s § 66 stavebného zákona na vybudovanie vodných stavieb SO 314 - Zdroj požiarnej vody pre
objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej
kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko
NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV
- II. fáza a povolenie na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona o vodách v
rámci stavby „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“.

Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho
orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s
nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe



11. Podanou žalobou zo dňa 17. 07. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-
NR-OOP3-2018/021070 zo dňa 18. 04. 2018 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-
NR-OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na
svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.

12. V bode III. žalobca vymedzil dôvody žaloby, v rámci ktorých v prvom rade vytýkal, že žalovaný
ako odvolací orgán neskúmal prvostupňové správne rozhodnutie v súlade s § 59 Správneho poriadku,
pričom opätovne poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní, ktorú aj citoval.

13. V bode III.1 žaloby poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné
konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa Strategického
parku ako celku (uvedená skutočnosť je priamo konštatovaná napríklad aj v rozhodnutí Ministerstva
dopravy, číslo 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01.06.2016, na strane 3 predmetného
rozhodnutia), čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8,
časti Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov,
a to v zmysle časti „B", stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá (prahové hodnoty), to znamená bez
limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie
nemôže byt' legitímne vedené.

Následne považoval za nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci
orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto
zákona. Napádané rozhodnutia sú nezákonné a zmätočné už hneď z toho dôvodu, že je absolútne
nepochopiteľné, aký režim z hľadiska zákona č. 24/2006 Z. z. sa v tomto prípade aplikoval (naďalej
však trval na tom, že k žiadnemu konaniu podľa tohto zákona, teda z hľadiska posudzovania vplyvov
na životné prostredie, nedošlo).

Stavebný úrad sa odvoláva na str. 6/29 napádaného prvostupňového Rozhodnutia na skutočnosť,
že pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie podľa ustanovenia § 32 ods. 2
stavebného zákona, keď Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre navrhovanú akciu osvedčenie
pod číslom Osvedčenia o významnej investícii č. 20801/2015- 1000-33509 zo dňa 13. júla 2015
a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 06. 2015 (mimochodom správne má byt' 22. 07. 2015).
Toto zdôvodnenie v zásade nadväzuje na postup stavebného úradu, kedy v Oznámení o začatí
stavebného konania výslovne zmienil konanie, ktoré tomuto stavebnému (povoľovaciemu) konaniu malo
z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie predchádzať, keď uviedol „zisťovacie konanie
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“, pričom v tejto časti je tiež poukazované na predmetné
záverečné stanovisko MŽP SR. Žalovaný ako odvolací orgán taktiež uviedol, že povoľovaná stavba má
byť uskutočňovaná v rámci významnej investície - Vybudovanie strategického parku v Nitre, a hlavne
uviedol, že „ MŽP SR listom č. 28350 zo dňa 19. 06. 2017 vydalo záväzné stanovisko, v ktorom uviedlo,
že z koncepčného hľadiska je žiadosť stavebníka v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s
rozhodnutím MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami."

V časti III.2 žalobca namietol záväzné stanovisko MŽP SR - list č. 28350/2017 zo dňa
19. 06. 2017, v ktorom sa skonštatovalo, že návrh stavebníka je z koncepčného hľadiska v súlade
so zákonom o posudzovaní. V prvom rade zotrval na svojich námietkach, že pri takto formulovanom
záverečnom stanovisku nie je nepochybne zrejmé, či došlo k potvrdeniu súladu predmetnej stavby so
zákonom alebo nie, keďže tu nie je jasne vyjadrené merito veci ale je tu použitý pojem „z koncepčného
hľadiska". Procesne namietal nesprávnosť, keď po jeho namietnutí záväzného stanoviska nedošlo k
postupu podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona.

Ďalší procesný nedostatok vymedzil v bode III.3 spočívajúci v nerešpektovaní § 33 ods. 2 správneho
poriadku, keď mu zo strany správnych orgánov, tak prvostupňového ako aj odvolacieho (žalovaného),
nebola daná možnosť (nebol upovedomený) na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie predtým ako
správny orgán tieto považoval za dostatočné pred vydaním rozhodnutia.

V bode III.4 poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebník žiada o stavebné
povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú



situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. V tejto súvislosti
poukázal na nespornú skutočnosť, že stavba je súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra“,
teda je evidentné, že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb
v komplexnej rovine v rámci výstavby a realizácie „Strategického parku Nitra" zo strany stavebníka v
stavebnom konaní v súvislosti s projektovou dokumentáciou doložený nebol, pričom túto skutočnosť od
začiatku (hneď pri rozhodovaní o vydávaní stavebného povolenia prvého stavebného objektu v rámci
Strategického parku) namietal a orgány verejnej správy, t.j. stavebný úrad a žalovaný, túto skutočnosť
nijako nezohľadnili. Už len zo zjednodušeného uhľa pohľadu je evidentné, že v tomto prípade sa z
hľadiska pojmu, ako ho uvádza zákon „súboru stavieb", jedná o prípravu a výstavbu Strategického parku.

Opakovane v bode III.5 poukázal na vadnosť vydaného stavebného povolenia a tým aj napádaného
rozhodnutia žalovaného v tom ohľade, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho
rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia
stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64, ktorých stavieb sa má toto stavebné konanie týkať,
pretože toto dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) je absolútne
nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle § 66 ods.
4 písmeno d) Stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska
napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej
dopravnej situácie. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky MŽP SR číslo 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a
jej užívaním nesmie byt' zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť
prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Bez znalosti dopravnej situácie potom stavebný
úrad nemôže zabezpečiť dodržanie tejto zákonnej podmienky pri daných stavbách. V tejto súvislosti
je totiž veľmi podstatná tá skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu
RIA nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval
plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického parku ako aj závod Jaguár Land Rover, je
predsa zjavné, že z tohto dôvodu vôbec sa Strategický park pripravuje, a taktiež teda daný úsek cesty
nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa
príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z..

Ďalší žalobný dôvod vymedzil žalobca v bode III.6, kde poukázal na skutočnosť, že k stavbe, ak bolo
vykonané zákonné zisťovacie konanie alebo posudzovanie zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. istotne
si uplatnil pripomienky, stanoviská a námietky (takisto si uplatňoval pripomienky, stanoviská a námietky
v povinnom hodnotení vplyvov na životné prostredie v konaní - zámer Automotive Nitra Project - Fáza 2
navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.); zámer SARIO Automotive Nitra Project, a pod.. Podľa
§24 ods. 2 posledná veta zákona EIA č. 24/2006 Z. z. sú minimálne v rozsahu uplatnených pripomienok
priamo dotknuté jeho práva a oprávnené záujmy. Podľa § 140c ods. 1 Stavebného zákona je rozhodnutie
zo zisťovacieho konania podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj pre predmetné stavebné
konanie. Vzhľadom na horeuvedené zotrval na pripomienkach a námietkach uplatnených v zisťovacom
konaní v plnom rozsahu aj v tomto predmetnom stavebnom konaní.

Nadväzujúc na vyššie uvedené v bode III.7 žalobca uviedol, že poukazuje na to, že skutočnosti
súvisiace so zmätočnosťou týkajúcou sa konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré malo predchádzať
povoľovaným stavbám v tejto veci sa následne dotýkajú aj účastníctva v konaní vo vzťahu k subjektom,
s ktorými mal správny orgán povinne konať, keďže osoby, ktoré boli účastníkmi konania podľa zákona č.
24/2006 Z. z. sú obligatórne aj účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní. Taktiež je potom
sporné ako sa správne orgány v tomto povoľovacom konaní, ktoré podľa nich malo údajne nadväzovať
na vyššie spomínané záverečné stanovisko MŽP SR vysporiadali so stanoviskami a pripomienkami
účastníkov predmetného konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré stanoviská a
pripomienky musia byt' prenesené do rozhodnutí v následných povoľovacích konaniach. Tu si treba
totižto povšimnúť, že oznámenie sa doručuje účastníkom konania, pričom sú uvedení aj účastníci
konania zo zisťovacieho konania. Toto je však zmätočné, pretože sú to účastníci z povinného hodnotenia
vplyvov na životné prostredie a účastníci zo zisťovacieho konania niektorí zjavne chýbajú. To znamená,
že napriek tomu, že správnemu orgánu sú títo účastníci známi, nezahrnuli do účastníkov konania a
nedoručili im oznámenie o začatí vodoprávneho konania. Je teda zrejmé, že správny orgán nekonal s
osobami, ktorým vyplývalo účastníctvo v tomto povoľovacom konaní z ich účastníctva v konaní podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Túto skutočnosť považoval za
zásadnú procesnú vadu, ktorá procesne mohla mať za následok nesprávnosť meritórneho rozhodnutia.



V kontexte bodov III.1 a III.7 v bode III.8 žalobca poukázal na fakt, že v oznámení o začatí vodoprávneho
konania zo dňa 24. 11. 2017 vôbec nie je uvedené, aký typ konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. tomuto
povoľovaciemu konaniu predchádzal, keď táto skutočnosť tu vôbec nie je zmieňovaná.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm.
c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor
opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, číslo: OU-NR-OOP3-2018/021070,
ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-NROSZP3-
2018/003860-11/F13 zo dňa 01. 02. 2018.

IV. Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 10. 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej
žalobe.

16. K bodu III.1 žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania prvostupňového správneho
orgánu bolo vybudovanie vodných stavieb SO 314- Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV,
SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre
parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko NV, SO
556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV-II.
fáza a povolenie na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona o vodách
v rámci Stavby „ Príprava strategického parku Nitra -fáza 2. Príslušný orgán posudzovania vplyvov
na životné prostredie - MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku 2508/2018 zo dňa 15.01.2018
doručenom správnemu orgánu dňa 22. 01. 2018 k stavebnému povoleniu uviedol, že predložený návrh
stavebníka na začatie vodoprávneho stavebného povolenia pre predmetnú stavbu je z koncepčného
hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa zákona o
posudzovaní a ich relevantnými podmienkami. Ďalej uviedol, že podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona
územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na
realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného
predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s
ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalovaný v tejto veci
dodal, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na
pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa
13. 07. 2015 doplnené Osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07.
2015 vydanými podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre
stavbu „Vybudovanie strategického parku" vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné
štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Obec Lužianky stanoviskom č. 226- 1/1/2017 zo dňa 27. 01.
2017 k predmetnej investičnej činnosti vydala súhlasné stanovisko s jej realizáciou podľa projektovej
dokumentácie.

K tvrdeniu žalobcu, že procesne relevantne namietol záväzné stanovisko MŽP SR - list č. 28350/2017
zo dňa 19. 06. 2017, v ktorom sa skonštatovalo, že návrh stavebníka je z koncepčného hľadiska
v súlade so zákonom o posudzovaní, žalovaný v rámci vyjadrenia k bodu III.2 uviedol, že MŽP
SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo pre navrhovanú činnosť
s názvom ,,Automotive Nitra Project - Fáza 2" podľa zákona o posudzovaní záverečné stanovisko
č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 (právoplatné 18. 01. 2017). Na základe tohto záverečného
stanoviska MŽP SR ako príslušný orgán vydalo záväzné stanovisko č. 2508/2018 zo dňa 15. 01.
2018 k stavebnému povoleniu v ktorom príslušný orgán uviedol, že predložený návrh stavebníka
na začatie vodoprávneho stavebného povolenia pre predmetnú stavbu je z koncepčného hľadiska v
súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa zákona o posudzovaní
a ich relevantnými podmienkami. Zo záväzného stanoviska MŽP SR ako príslušného orgánu je zrejmá
koncepčnosť, ktorá vychádza zo záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1. 7/pl zo dňa 04. 11. 2016
(právoplatné 18. 01. 2017). Podľa § 140b ) ods. 5 zákona č . 50/ 1976 Zb . stavebný zákon pri riešení
rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136.
Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie



preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko
nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie
veci stavebným úradom. Žalovaný v tejto veci dodal, že podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona
rozpory sa riešia medzi dotknutými orgánmi vyplývajúce zo záväzných stanovísk. Napadnuté záväzné
stanovisko žalobcom je záväzným stanoviskom príslušného orgánu nie dotknutého orgánu a vyjadrenie
žalobcu nesmeruje proti obsahu záväzného stanoviska.

Žalovaný k bodu III.3 uviedol, že prvostupňový správny orgán Oznámenie o začatí stavebného
vodoprávneho konania č. OU-NR-OSZP3-2017/015824-05/Fl 3 zo dňa 24. 11. 2017 doručil L. H. a L.
H. K CERO do vlastných rúk tak ako iným účastníkom konania. L. H. si oznámenie o začatí konania
prevzal dňa 22. 12. 2017 a L. H. K CERO si oznámenie o začatí konania prevzal dňa 19. 12. 2017.
V oznámení o začatí konania boli účastníci konania upovedomení, že majú právo nazerať do spisov a
robiť si z nich výpisy, že môžu nahliadnuť do podkladov na Okresnom úrade v Nitre, že môžu uplatniť
svoje námietky a pripomienky do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia s poučením a že
na neskôr uplatnené námietky a pripomienky sa neprihliadne. Nakoľko bol spisový materiál kompletný
správny orgán umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. L. H. listom doručeným správnemu orgánu dňa 02.01.2018
zaslal svoje pripomienky a námietky. Správny orgán sa pripomienkami a námietkami L. H. v rozhodnutí
zaoberal s každou pripomienkou samostatne, riadne odôvodnil a vyhodnotil. Na základe uvedeného je
zrejmé, že prvostupňový správny orgán rešpektoval § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď mu umožnil
sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, čo L. H. využil a vzniesol námietky a pripomienky, s ktorými sa
správny orgán zaoberal a riadne odôvodnil. Čo sa týkalo pripomienky týkajúcej sa, že odvolací orgán
v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní je
povinný oboznámiť účastníka konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie
žalovaný uvádza, že táto požiadavka je neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v
odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu
a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho
výsledok - rozhodnutie. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie je možné sa odvolať, je však možné
toto rozhodnutie po právoplatnosti napadnúť správnou žalobou na príslušnom súde. Túto skutočnosť
žalovaný riadne v napadnutom rozhodnutí odôvodnil.

Čo sa týkalo námietok uvedených v bode III.4 žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán riešil
ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej
dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková situácia týchto vodných stavieb. Okrem toho tiež dodal, že
navrhovaná činnosť „Príprava Strategického Parku Nitra - fáza 2", ktorej súčasťou sú aj predmetné
vodné stavby boli predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom
Záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl (právoplatné dňa 18.01.2017), podľa ktorého
doručené písomné stanoviská, napriek mnohým vzneseným výhradám, nepreukázali také skutočnosti,
ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia,
vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z titulu nesúladu navrhovanej
činnosti s platnou legislatívou SR a EÚ.

K bodu III.5 žalovaný zastal názor, že námietka dopravného napojenia stavieb je irelevantná, nakoľko
dopravné napojenie nebolo predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho
špeciálneho stavebného úradu, ktorým je Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií
a stavebného úradu, ktorým je Mesto Nitra.

V rámci vysporiadania sa s bodom III.6 žalovaný opätovne poukázal na to, čo bolo predmetom
stavebného konania a tiež skutočnosť, že príslušný orgán posudzovania vplyvov na Životné prostredie -
MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku 2508/2018 zo dňa 15. 01. 2018 doručenom dňa 22. 01. 2018
k tomuto stavebnému povoleniu uviedol, že oznámenie o začatí stavebného konania, dokumentácia pre
stavebné povolenie je v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR a ich
relevantnými podmienkami. Žalovaný zdôraznil, že navrhovaná činnosť „Príprava Strategického Parku
Nitra - fáza 2 ", ktorého súčasťou sú aj predmetné vodné stavby boli predmetom povinného hodnotenia
v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom Záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016- 1.7/
pl, podľa ktorého doručené písomné stanoviská, napriek mnohým vzneseným výhradám, nepreukázali
také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia



životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z
titulu nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou SR a EÚ. Nakoľko povinné hodnotenie
vykonal ústredný orgán MŽP SR, prvostupňový správny orgán a následne Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov nie je kompetentný sa k predmetu veci vyjadroval a musí vychádzať iba z tohto
právoplatného rozhodnutia a záväzného stanoviska vydaného na jeho základe.

V rámci vysporiadania sa s námietkami uvedenými v bode III.7 žalovaný uviedol, že v Oznámení
o začatí vodoprávneho konania prvostupňového správneho orgánu ako aj v rozhodnutí o povolení
vodných stavieb sú uvedený účastníci konania podľa stavebného zákona a účastníci z EIA - povinného
hodnotenia, ktoré vykonalo MŽP SR. Na základe uvedeného tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde,
nakoľko vodné stavby povolené v napadnutom rozhodnutí boli posudzované v povinnom hodnotení MŽP
SR a nie v zisťovacom konaní.

Čo sa týkalo námietok uvedených v bode III.8 žalovaný dodal, že v oznámení o začatí vodoprávneho
konania zo dňa 24. 11. 2017 je uvedené, aký typ konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. tomuto
povoľovaciemu konaniu predchádzal, keď prvostupňový správny orgán uviedol, že MŽP SR vydalo
Záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7pl (právoplatné dňa 18. 01. 2017) podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
o posudzovaní. Taktiež dodal, že Záverečné stanovisko je výsledkom povinného hodnotenia viď. strana
č. 6 prvostupňového rozhodnutia). Čo sa týkalo oznámenie o začatí vodoprávneho konania a upustenie
od ústneho konania a miestneho šetrenia zo dňa 24. 11. 2017 žalovaný uviedol, že podľa § 61 ods. 2
stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad
upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre
posúdenie navrhovanej stavby. Prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí stavebného a
vodoprávneho konania č. OU-NR-OSZP3-2017/015824-05/F13 zo dňa 24. 11. 2017 upustil od
miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Nakoľko žiadosť stavebníka spolu s projektovou
dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a prvostupňovému
správnemu orgánu boli známe pomery staveniska z predchádzajúcich konaní, preto postupoval tak, že
upustil od miestneho zisťovania, čo je v súlade so stavebným zákonom.

17. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov,
referát starostlivosti o životné prostredie navrhol, aby Krajský súd v Nitre po pojednávaní žalobu zamietol
podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

18. Uznesením č. k. 11S/152/2018 - 50 zo dňa 28. novembra 2018 súd pribral do konania účastníkov
administratívneho konania, a to
1/ T. Y., L. XXX, Y.,
2/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690,
3/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra,
4/ R.. V. W., B. X. 7, I.,
5/ B. O., V. 4, I.,
6/ B. H., B. X. XX, I.,
7/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie
SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174,
8/ L. H. K CERO, O. 59, I.,
9/ V.. B. Q., J. XX, I..

Účinne sa svojho účastníctva vzdal pribratý účastník v rade 8/ a to na nariadenom pojednávaní, konanom
dňa 08. 06. 2021.

19. Okrem toho žalobca v žalobe označil ako účastníka konania spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá sa
k podanej žalobe písomne vyjadrila v podaní zo dňa 17. 12. 2018 a v podaní zo dňa 27. 03. 2019 a
navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol.

20. Na pojednávaní konanom dňa 08. 06. 2021 sa vyjadril právny zástupca žalobcu a žalobca, ktorý
poukázal na ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku. K uvedenému predložil aj písomné vyjadrenie. Okrem



toho poukázal aj na to, že v spise sa nachádzajú osvedčenia o významnej investícii vydané pre MH
Invest s.r.o. a to zo dňa 22. 07. 2015, ako aj zo dňa 13. 07. 2015, avšak nie je na nich vyznačená
právoplatnosť. Považoval za nepochopiteľné, prečo správne orgány poukazujú na záväzné stanovisko
obce Lužianky a zároveň o súlade s územným plánom a zároveň preskakujú územné konanie, poukázal
na § 32 ods. 2 stavebného zákona. Dodal, že pre územné konanie vo veciach významných investícií
je podľa § 117b stavebného zákona príslušný okresný úrad v sídle kraja a určite nie obec Lužianky.
Žalobný dôvod bol aj to, že napadol záväzné stanovisko obce Lužianky, postupom podľa § 140b odsek 5
stavebného zákona a v odvolacom konaní postupom podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona a nikto sa
tým nezaoberal. Poukázal i na § 29 ods. 1 správneho poriadku, keďže žiadal prerušiť konanie z dôvodu,
že sa na súde rozhoduje o predbežnej otázke, keďže zažaloval rozklad ministra ŽP z 13. 01. 2017 č.
2930/2017-9.2(1/2017-rozkl.). Okrem toho vzniesol námietku zaujatosti predsedníčky senátu.

21. Následne súd, po rozhodnutí o nevylúčení predsedníčky senátu (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Ndz/1/2021 zo dňa 16. 06. 2021), vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2021, za
prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu spoločnosti MH Invest s.r.o,
ktorí sa pridržali svojich písomných vyjadrení.

Okrem toho súd krátkou cestou doručil účastníkom konania námietku zaujatosti vznesenú voči
prednostovi žalovaného, nazvanú ako vyjadrenie - rozšírenie žalobného dôvodu v zmysle § 134 ods.
2 písm. b) SSP v podobe že v administratívnom konaní ako žalovaný rozhodol vylúčený a tým aj
pre rozhodovanie neoprávnený správny orgán zo dňa 14. 10. 2021. Súčasťou vyjadrenia bol zápis
zo stretnutia, uskutočneného dňa 28. 01. 2020, výpis z obchodného registra a rozhodnutie č. OU-
NR-2018/012460 zo dňa 14. 02. 2018.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo
dňa 17. 07. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 18. 04. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

23. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31.
08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré
určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne
člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v
prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.

Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v
mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo
iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje,
príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti
nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie
o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho
orgánu.



Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Podľa § 12 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že
zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania.

Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné
odvolanie.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 33 ods. 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

24. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych
orgánov v predmetnej veci, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie
a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné
prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce. (ods. 1)

Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b/ územný plán regiónu,
c/ územný plán obce,
d/ územný plán zóny. (ods. 2)

Podľa § 11 ods. 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba
obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený
územný plán obce ustanovuje
a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,
b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona,
územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.

Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.

V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy
b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania



prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej
záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. (ods. 3)

Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným
podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné
rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. (ods. 6)

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,
ktorým je
a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1)

Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na
realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného
predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich
umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2)

Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas
životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli
zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby
a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi
zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili
negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa
obmedzili na prípustnú mieru.

Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 117b vyššie citovaného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty
alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu,10ja) vykonáva
pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle
kraja. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného
predpisu10ja) banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.



Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri
stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod
povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach
a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo
veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených
úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").

Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1
neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa §
140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených
v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia
stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného
plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo
súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom
pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na
jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140b ods. 5 vyššie citovaného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi
vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania
smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého
orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada
potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého
orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.

Podľa § 140b ods. 6 vyššie citovaného zákona, ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona
smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko
k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie
spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného
stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
__________________________
1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 140c ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak sa pre začatie územného konania, stavebného
konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie
podľa osobitného predpisu, je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní
týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto
konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie



d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré
sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu
starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu
správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy:
a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v
správnom konaní v prvom stupni koná obec,

4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 151/2002 Z. z.
Zákon č. 184/2002 Z. z. v znení zákona č. 245/2003 Z. z.
Zákon č. 237/2002 Z. z.
Zákon č. 261/2002 Z. z.
Zákon č. 529/2002 Z. z. v znení zákona č. 245/2003 Z. z.
Zákon č. 543/2002 Z. z.
Zákon č. 139/2002 Z. z. v znení zákona č. 246/2003 Z. z.
Zákon č. 442/2002 Z. z.

26. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bod č. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení
neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie na osobitné užívanie
vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 pri podzemných vodách na ich odber.

Podľa § 26 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na
uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby.
Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak
sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr
so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie
orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje
osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie
orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach
štátnej vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o
2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch
alebo viacerých obvodov,

V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje
aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút
a priestupkov. (ods. 2)

Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy
a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, §
22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, §
39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55
ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a
vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným
orgánom štátnej vodnej správy.

Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy
(ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm.



t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na
rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo
právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a)
_____________________
64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase
rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona
r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní,
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov.
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť
sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického
dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti
na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. (ods. 5)

Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (ods. 2)

Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 6,
c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (ods. 3)

Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa
odseku 4 je
c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. (ods. 5 písm. c/)
§ 24a zrušený od 1.1.2015
§ 24b zrušený od 1.1.2015.

Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej
zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto
zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania.
§ 26 zrušený od 1.1.2015
§ 27 zrušený od 1.1.2015
§ 27a zrušený od 1.9.2009 do 30.11.2011, zrušený od 1.1.2015

28. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v
čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné
zákony.



Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6
b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak;
ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu
okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný
útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).

Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch
okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad",
"územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný
úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých
tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová
"obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad",
"obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch,
rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.

29. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2018, štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu
alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.

Podľa § 7 vyššie citovaného zákona, výkon rozhodnutia okresného úradu uskutočňuje ministerstvo, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.2) Ministerstvo je oprávnené vykonať konsolidáciu pohľadávok štátu
vzniknutých z rozhodnutia okresného úradu podľa osobitného predpisu.2a) Ministerstvo je oprávnené
odplatne postúpiť písomnou zmluvou na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej
predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora, splatné pohľadávky štátu, ktoré
vznikli do 31. decembra 2013.

30. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená
a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak



a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

31. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.8 (bod 13 tohto rozsudku) vzniesol viacero námietok proti
rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18. 04. 2018 ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 01. 02. 2018, a na pojednávaní namietal vecnú nepríslušnosť a tiež predpojatosť správneho orgánu.

V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú
vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na
zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto
vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov
pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté
rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v
prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje
iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci
(jedná sa stavebné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý
určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu
v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného
zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní
v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto
zákona a medzi nimi i ust. § 21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v
záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 01. 02. 2018 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej
správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 21
a § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj
zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci
špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená



osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú
pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j.
"špeciálne stavebné úrady".

Z dôvodovej správy k ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vyplýva,
že "Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach
upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného
úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje
najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery". Ak
sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "obvodný úrad životného prostredia",
rozumie sa tým "okresný úrad", čo vyplýva z ust. § 9 ods. 16 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii
miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z dôvodovej správy k ust. § 60 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vyplýva, že "Krajský
úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy.
Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo
veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice
okresov". Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "krajský úrad životného
prostredia", rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" čo vyplýva z ust. § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013
Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

Okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle ust. § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o
vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov oprávnený vo veci konať ako správny orgán
prvého stupňa v prípade, ak by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami,
ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim
významom presahujú hranice okresu. Žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že by
takáto situácia vplyvom výstavby predmetných vodných stavieb nastala. V zmysle rozhodnutia zo dňa
01. 02. 2018 sa jedná o vodné stavby nachádzajúce sa výlučne v k.ú. Y. a slúžiace ako „Príprava
strategického parku Nitra - fáza 2“, pričom išlo o povolenie vodných stavieb SO 314- Zdroj požiarnej
vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka
splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov
parkovisko NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre
parkovisko NV-II. fáza a povolenie na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona
o vodách v rámci stavby „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2". Uvedené vodné stavby boli
povolené za účelom zabezpečenia požiarnej ochrany, prípojky splaškových vôd z parkoviska nákladných
vozidiel, odvedenie splaškových odpadových vôd a samostatne zrážkových vôd z objektov technického
vybavenia parkoviska nákladných vozidiel, odvedenie dažďových vôd z parkoviska nákladných vozidiel
a príslušných spevnených plôch, zriadenie vodovodnej prípojky pre parkovisko nákladných vozidiel,
vybudovanie vonkajšieho vodovodu pre pitné a hygienické účely zamestnancov a vodičov nákladných
vozidiel. Tieto vodné stavby sú budované v rámci stavby „Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2, na
ktorý bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000- 33509 zo dňa 13. 07.
2015 a Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000- 35613 zo dňa 22. 07. 2015 podľa
§ 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o významnej investícii vo verejnom záujme.

S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej
veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 01. 02. 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa
(nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán prvého
stupňa, teda nebolo preukázané, že by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami,
ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim
významom presahujú hranice okresu, ako ani nebolo preukázané, že by správnym orgánom bola obec
Lužianky), a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto



ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné
prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol
však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné
považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe
starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon
č. 364/2004 Z. z. o vodách.

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie,
oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 01. 02. 2018 rozhodol ako
odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu
správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/
zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia vykonáva v druhom
stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad,
ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené
zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 04. 2018, ktorý ako
okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných
prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho
rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci
rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

32. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa zaujatosti prednostu žalovaného, aj túto považoval
správny súd za nedôvodnú. Mal za to, že predmetná námietka v administratívnom konaní vznesená
nebola, ako ani žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a v súdnom konaní ju podal
oneskorene (koncentrácia konania), ako ani ju nebolo možné považovať za námietku podľa § 134 ods.
2 písm. b) SSP, majúc pritom za to, že rozhodol vecne príslušný orgán tak, ako bolo uvedené vyššie.
Žalobca v konaní nepreukázal nielen včasnosť podania námietky, ani nepreukázal, že by skutočnosti,
z ktorých vyvodzoval zaujatosť prednostu žalovaného existovali v čase rozhodovania žalovaného.
V listinných dôkazoch predložených na pojednávaní sa jednalo o obdobie január 2020 a jún 2021,
kedy podľa žalobcu mali nastať skutočnosti, nasvedčujúce zaujatosť prednostu žalovaného. V tejto
súvislosti správny súd zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 18. 04. 2018
a podpísané Ing. B. M., vedúcim odboru, teda ani jednu z námietok žalobcu, týkajúcu sa predpojatosti
prednostu žalovaného, nebolo možné hodnotiť za dôvodnú, svedčiacu tomu, že ako žalovaný rozhodoval
nepríslušný orgán.

Čo sa týkalo rozhodnutia č. OU-NR-2018/012460 zo dňa 14. 02. 2018, správny súd má za to, že išlo
o odlišné administratívne konanie, prieskum ktorého je v predmetnej veci vylúčený. Navyše, uvedené
rozhodnutie žiadnym spôsobom nepreukazuje zaujatosť prednostu žalovaného v predmetnej veci,
ale len tú skutočnosť, že o námietke zaujatosti vedúcich odborov rozhoduje prednosta žalovaného.
Predmetná skutočnosť však nemá žiaden vplyv na zaujatosť, resp. nezaujatosť prednostu žalovaného.

Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2018, štátnu správu vykonáva
odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, a nie
prednosta okresného úradu.

Naviac, zo žiadneho listinného ako ani iného dôkazu nie je možné zistiť zaangažovanosť prednostu
okresného úradu na rozhodovacej činnosti žalovaného, prípadne získanie benefitov, tak ako to naznačil
žalobca. Opačným prípadom, vyvolávajúcim pochybnosti o nezaujatosti, či už v pozitívnom, resp.
negatívnom zmysle, by bol stav, ak by sa prokurista navrhovateľa stal vedúcim odboru okresného úradu,
ktorý má priamy dosah na rozhodovaciu činnosť žalovaného. Takýto stav nenastal, preto námietky
žalobcu bolo potrebné hodnotiť za nedôvodné.



33. Súd taktiež posudzoval i námietky žalobcu v časti III. podanej žaloby, ktoré spočívali v tom,
že žalovaný mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté
rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo
k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné
napojenie, resp. vyústenie dopravy, že došlo k porušeniu ust. § 49 od. 2 a § 61 ods. 1 stavebného zákona
a tiež § 33 ods. 2 správneho poriadku.

Tu je potrebné konštatovať, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní
a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je
viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným
limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom
rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia,
ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou
posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov a ktorej
súčasťou sú i vodné stavby) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už
právoplatne vyriešená a navrhovaná činnosť „Príprava Strategického parku Nitra - fáza 2“, ktorého
súčasťou sú aj predmetné vodné stavby bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o
posudzovaní s výsledkom - Záverečným stanoviskom MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11.
2016, právoplatným dňa 18. 01. 2017. Predmetom stavebného konania nebolo ani riešenie dopravného
napojenia, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. K
namietanému porušeniu ustanovení stavebného zákona, bolo zo strany žalovaného uvedené, že
nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia a nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného
konania je nedostatok z hľadiska procesného, ktorý na rozhodnutie vo veci nemá vplyv. Rovnako tak
sa žalovaný vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa § 33 ods. 2 správneho poriadku, preto správny
súd nezistil vadu konania, ktorá by zakladala zrušenie napadnutých rozhodnutí v zmysle uvedených
námietok.

34. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej
časti III.1 až III.8 (t. j. bod 13 tohto rozsudku), pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný
v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v
ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala
priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 18. 04. 2018, resp. sa ani jedna z týchto námietok sa priamo
tohto rozhodnutia netýkala.

35. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.8 a obsah
predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na
podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach,
žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho
práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.

Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru,
že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno
vyvodiť i z jeho námietky (časť III.6 v žalobe) spočívajúcej v tom, že k stavbe, ak bolo vykonané
zákonné zisťovacie konanie alebo posudzovanie zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z., istotne si
uplatnil pripomienky, stanoviská a námietky, na ktorých zotrváva. Mal za to, že pokiaľ dotknutá verejnosť
prejavila záujem na konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a v tomto predložila svoje námietky a
pripomienky, stala sa ex lege účastníkom všetkých nadväzujúcich povoľovacích konaní, čoho následne,
legitímne vychádzajúc z výkladu zákona, dôsledkom je skutočnosť, že príslušný stavebný úrad, ktorý
v povoľovacom konaní rozhoduje, musí predmetné pripomienky a námietky zohľadniť a to minimálne v
rámci racionálneho vysporiadania sa s ich podstatou.

V rámci uvedeného nadviazal žalobca ďalšou žalobnou námietkou, uvedenou v časti III.7, v rámci ktorej
vytýkal nekonanie s osobami, ktorých účastníctvo vyplývalo z povoľovacieho konania. Upriamil pritom
pozornosť na to, že oznámenie sa doručovalo účastníkom konania z povinného hodnotenia vplyvov na
životné prostredie, avšak niektorí účastníci zo zisťovacieho konania zjavne chýbali. Ani túto námietku
správny súd nevzhliadol za dôvodnú. Vychádzal pritom z toho, že predmetom stavebného konania
bolo vybudovanie vodných stavieb SO 314- Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517



- Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko
NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko NV, SO 556 - Vodovodná
prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV-II. fáza a povolenie na
osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b) bod č. 1 zákona o vodách v rámci Stavby „ Príprava
strategického parku Nitra -fáza 2“.

V rámci vysporiadania sa s uvedenou námietkou správny súd uvádza, že v oznámení o začatí
vodoprávneho konania prvostupňového správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí o povolení vodných
stavieb sú uvedení účastníci konania podľa stavebného zákona a účastníci z povinného hodnotenia,
ktoré vykonalo MŽP SR. Nie je pritom rozhodujúca skutočnosť, že správny orgán ich označil ako
účastníkov zo zisťovacieho konania, ale podstatný je okruh účastníkov, ktorý bol správny. Na základe
uvedeného tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko vodné stavby povolené v napadnutom
rozhodnutí boli posudzované v povinnom hodnotení MŽP SR a nie v zisťovacom konaní, teda aj okruh
účastníkov konania bol určený správne.

36. K ďalšej námietke žalobcu, uvedenej v časti III.1 v spojení s námietkou v časti III.6, že samotný
strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho
prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa - stavebné povolenie pre vodné stavby v rámci stavby Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2.
V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že uvedenému stavebnému povoleniu predchádzalo
vydanie záverečného stanoviska Ministerstvo životného prostredia SR (rozhodnutia) zo dňa 04. 11.
2016 pod č. 4783/2016-1.7/pl, v ktorom ministerstvo ako príslušný orgán na základe výsledkov
procesu posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov,
vydalo záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného
závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover v lokalite strategického parku
Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude
zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Táto spoločnosť je stavebníkom aj v tomto správnom súdnom
konaní preskúmavanom stavebnom konaní. Uvedené rozhodnutie, majúc na mysli záverečné stanovisko
MŽP SR zo dňa 04.11.2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017 a je záväzné pre správne orgány,
ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní.

Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č. 24/2006
Z. z. ako celok sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016, ktorého
predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12.
2015, právoplatného dňa 28. 12. 2015, ktorým príslušný správny orgán - Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia,
posudzoval v rámci zisťovacieho konania navrhovanú činnosť "Automotive Nitra Project" a v tomto
vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa
navrhovaná činnosť "Automotive Nitra Project", ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre
rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona
č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočívala vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov
s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Žalobu o preskúmanie zákonnosti
uvedeného rozhodnutia ako aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému v zisťovacom
konaní podal žalobca a v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bolo rozhodnuté tak, že žaloba
žalobcu bola zamietnutá.

37. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon
nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona,
ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní
strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo
programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov pritom vyplýva, že predmetom zisťovacieho
konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len
"zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe
č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je
uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 .



V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť "Automotive Nitra Project
- Fáza 2" posudzoval v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a dňa 04.11.2016 vydal záverečné stanovisko
(rozhodnutie), ktorým posúdilo navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie.

38. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/152/2018 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania
žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18. 04. 2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní
domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04. 11. 2016 vydané podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
(právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18. 01. 2017), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom
rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2017 a že naviac v tomto správnom súdnom konaní preskúmavanom
stavebnom konaní už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu - stavebného
povolenia z 01. 02. 2018 bolo vydané aj záväzné stanovisko MŽP SR č. 2508/2018 zo dňa 15. 01.
2018, z ktorého vyplývalo, že návrh na začatie stavebného konania pre predmetné vodné stavby nie
je v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a s podmienkami právoplatného
rozhodnutia z povinného hodnotenia č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016. Správny orgán prvého
stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných
rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných
v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí
(kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i
pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej
veci i vychádzal.

Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zmysle zákona
o posudzovaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre
rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v súlade s uvedeným
zákonom, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie je možné preskúmať správnym súdom.

39. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že MŽP SR v rámci vyššie uvedeného záväzného
stanoviska poukázalo a nadviazalo na záverečné stanovisko, ktoré vydalo MŽP SR ako príslušný orgán
pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017, pre navrhovanú činnosť
s názvom "Automotive Nitra Project - fáza 2" podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Z uvedeného
teda vyplývalo, že predmetné stavebné objekty stavby "Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2"
boli v rámci posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov obsiahnuté v navrhovanej činnosti
"Automotive Nitra Project - Fáza 2", vo vzťahu ku ktorej vydalo MŽP SR záverečné stanovisko z
posudzovania navrhovanej činnosti. MŽP SR pritom vo vydanom záväznom stanovisku, ktorým boli
správne orgány (a to tak prvostupňový stavebný úrad ako aj žalovaný odvolací orgán) viazané podľa -
§ 140b ods. 1 stavebného zákona posudzovalo navrhovanú stavbu "Príprava strategického parku Nitra
fáza 2" v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia
s uvedeným záverečným stanoviskom. Vychádzajúc zo záverov vydaného záväzného stanoviska a jeho
obsahu možno konštatovať, že uvedená stavba v rozsahu daných stavebných objektov bola nielen
obsiahnutá v už podľa zákona o posudzovaní vplyvov posudzovanej navrhovanej činnosti "Automotive
Nitra Project - Fáza 2", výsledkom ktorého posúdenia bolo vydané záverečné stanovisko (potvrdené
v rozkladovom konaní rozhodnutím ministra životného prostredia), ale že je aj v súlade s daným
rozhodnutím (záverečným stanoviskom) a že aj spĺňa podmienky v ňom stanovené. Stavebný úrad ako aj
odvolací orgán boli týmto záväzným stanoviskom dotknutého orgánu - Ministerstva životného prostredia
SR viazané.

40. K viazanosti orgánov verejnej správy v stavebnom konaní vydanými záväznými stanoviskami
správny súd dopĺňa, že z § 140b Stavebného zákona, v ktorom je inštitút záväzného stanoviska
upravený, konkrétne z jeho ods. 1 vety druhej explicitne vyplýva uvedená viazanosť stavebného
úradu záväzným stanoviskom. Táto viazanosť sa prejavuje tým, že stavebný úrad musí so záväzným
stanoviskom v konaní nakladať ako s právoplatným správnym rozhodnutím. Rovnako tak správny súd
pri preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v stavebnom konaní, v ktorom tieto boli v
danom rozsahu viazané vydaným záväzným stanoviskom, musí túto viazanosť orgánov verejnej správy
záväzným stanoviskom zohľadniť, keďže správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy je jednak viazaný skutkovým a právnym stavom (teda aj tým, že



orgán verejnej správy mal zákonnú povinnosť vychádzať zo záväzného stanoviska) daným v čase
nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).

Aktuálna súdna prax sa v zásade ustálila v tom, že záväzné stanoviská podľa § 140b Stavebného
zákona nemožno samostatne napadnúť správnou žalobou, keďže ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým
spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo
veci samej vydané v územnom, resp. v stavebnom konaní je následne možné podrobiť súdnemu
prieskumu správnym súdom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej aj len
"NS SR" - sp. zn. 8Sžk/4/2018 z 11. júla 2019). Na to nadväzuje aj právna úprava obsiahnutá v §
27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorej možno pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého
preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané
opatrenie nebolo možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Tento postup (t. j.
preskúmanie skôr vydaného záväzného stanoviska ako opatrenia, z ktorého orgány verejnej správy
v stavebnom konaní pri rozhodovaní vo veci samej vychádzali) je však možný podľa § 27 ods. 1
SSP výlučne za splnenia tej procesnej podmienky, že žalobca v správnom súdnom konaní navrhne
preskúmanie zákonnosti vydaného dotknutého stanoviska.

V tomto správnom súdnom konaní žalobca takýto procesný návrh neuviedol, v dôsledku čoho je v
tomto správnom súdnom konaní vylúčené preskúmanie zákonnosti už uvedeného záväzného stanoviska
Ministerstva životného prostredia, ktoré bolo záväzné pre stavebný úrad ako aj žalovaného pri
rozhodovaní vo veci samej. Správny súd preto, rovnako ako stavebný úrad a žalovaný, musel pri
posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z tohto záväzného stanoviska Ministerstva
životného prostredia SR vychádzať, bez možnosti akokoľvek posudzovať jeho zákonnosť.

41. K tvrdeniu žalobcu (bod III.2 žaloby), že procesne relevantne namietol záväzné stanovisko MŽP
SR - list č. 28350/2017 zo dňa 19. 06. 2017, v ktorom sa skonštatovalo, že návrh stavebníka je z
koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, správny súd dodáva, že takéto stanovisko
sa v administratívnom spise nenachádza, ako ani ho správne orgány vo svojich rozhodnutiach
neuvádzajú. Následne si ho správny súd zabezpečil a zistil, že žalobcom uvádzané stanovisko sa netýka
preskúmavaných vodných stavieb.

Podľa § 140b) ods. 5 zákona č. 50/ 1976 Zb. pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich
zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu
záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k
námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu
záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia
konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Žalovaný v tejto veci dodal, že podľa §
140b ods. 5 stavebného zákona rozpory sa riešia medzi dotknutými orgánmi vyplývajúce zo záväzných
stanovísk. Napadnuté záväzné stanovisko žalobcom je záväzným stanoviskom príslušného orgánu nie
dotknutého orgánu a vyjadrenie žalobcu nesmeruje proti obsahu záväzného stanoviska.

42. Za nedôvodnú považoval súd i námietku žalobcu, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky
vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného
povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia
v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné
využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku
spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.

K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý bol
schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) Mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5
(posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN (ktoré súd má
k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti). Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie
územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad
pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.



Správny súd poukazuje na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne
na jeho záväznú časť, t.j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia),
kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom
v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie
územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.

Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením
„UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod
bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba -
priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením
samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického
parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie
o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby
„PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA FÁZA 2“ v rozsahu stavebných objektov: SO 314 - Zdroj
požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO
531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej
kanalizácie objektov parkovisko NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší
vodovod pre parkovisko NV - II. fáza v rámci stavby „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“.
Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. 07.
2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej
cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým,
že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala.
V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo
verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Týmto bola splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje
vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu
strategického parku.

Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením,
vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie
strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby
vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa
zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry
pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje
i predmetný zámer. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím
„priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože
termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom
č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s
účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.



Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra,
nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra
dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru
„Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a
obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu
automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti
na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.

Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice
strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené,
podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného
plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu
strategického parku a táto podmienka bola splnená.

43. Čo sa týkalo nerešpektovania § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny súd ani túto námietku
nepovažoval za dôvodnú. Mal pritom za to, že § 33 ods. 2 správneho poriadku určuje správnemu orgánu
povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd
má za to, že účastníci konania a tiež zúčastnené osoby boli o tejto možnosti zo strany správneho orgánu
prvého stupňa oboznámení a to v oznámení o začatí stavebného (vodoprávneho) konania. Naviac,
pozornosti správneho súdu neušlo, že napriek tomu, že žalobca nerešpektovanie vyššie uvedeného
ustanovenia vytýkal, v predmetnom správnom konaní ani raz nevyužil možnosť nahliadnuť do spisu.
Námietky v rámci stavebného riadne a včas podal, správny súd sa s nimi vysporiadal, pred poučením
vykonaným správnym orgánom bol administratívny spis kompletný, a preto žiaden zásah činnosťou
správnych orgánov do subjektívnych práv žalobcu nebol zistený.

44. K námietke žalobcu ohľadom nerešpektovania ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a
nepredloženia zastavovacieho plánu (bod III.4), správny súd uvádza, že stavebník sa v predmetnej
veci domáhal vydania stavebného povolenia stavieb, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné
povolenia celého strategického parku. Zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia
na prvý objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku a jeho vydaním sa
zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Z rozhodovacej činnosti
súdu je mu známe, že stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-NR-
OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom
vznesenú námietku ako nedôvodnú.

45. V rámci bodu III.5 žalobca vzniesol námietku, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné
(dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A),
správny súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných
podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na
uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia
technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod.. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky
napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby.
Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, sa v súvislosti s požadovanou výstavbou otázkou
dopravného napojenia a vyústenia ciest nezaoberali, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného
konania, pričom svoj postup v oboch žalobou napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnili.

46. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.6, správny súd dodáva, že pre konanie v predmetnej veci,
t. j. vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/152/2018 je podstatná tá skutočnosť, že v čase
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18. 04. 2018, resp. i v čase rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 01. 02. 2018 (zrušenia ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha)
existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť
nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím
zo dňa 14. 12. 2015, ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru
posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou



činnosťou a existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod č. 2930/2017-9.2 (1/2017 -
rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil.

Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní
vychádzali z právoplatných rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré boli pre ne záväzné (čo
vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust.
§ 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav
v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí je rozhodujúci i pre správny súd, a to s
poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Z
uvedených dôvodov potom nemožno považovať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa za nezákonné.

Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej
uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby
priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na
prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému
konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať. V súlade s uvedenou argumentáciou v
predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať ani otázkou, či
predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 01. 02. 2018)
mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola predmetom
posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. 26S/3/2016) vedenom na tunajšom súde základe žaloby
žalobcu.

47. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu
SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona
Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a
zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na
životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom
procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto
dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti
životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej
vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.

Nebola teda dôvodná ani táto námietka žalobcu spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu
predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho
relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia
podstaty veci.

48. V rámci žalobného bodu III.8. žalobca ďalej uviedol aj ďalšie tvrdenie, z ktorého vyvodzoval
nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré taktiež nie je dôvodné. Čo sa týka oznámenia
o začatí stavebného konania vo vzťahu k stavebnému objektu stavby, povoleného prvostupňovým
stavebným povolením, tak v tomto stavebný úrad výslovne uviedol, že Ministerstvom životného
prostredia SR, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vydané záverečné stanovisko
č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Nie je preto
pravdivé (čo následne vylučuje aj dôvodnosť) žalobné tvrdenie žalobcu, že by stavebný úrad v oznámení
o začatí stavebného konania v danej veci uviedol, že stavebnému konaniu predchádzalo len zisťovacie
konanie, a nie povinné posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov, keďže
práve naopak, stavebný úrad už v oznámení o začatí stavebného konania uviedol, že na navrhovanú
činnosť bolo vydané záverečné stanovisko, z čoho vyplýva, že bolo riadne posudzované z hľadiska
vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

49. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako
nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní) a
jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej
verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu
žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno



odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote
určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s
ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po
uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol
prihliadať.

V súvislosti s vyššie uvedeným a námietkami žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že "správne
súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej
najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu
nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti
na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania
v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej
správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry
navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná
ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v
jednotlivom prípade vykonávaná".

50. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a
správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré
by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

51. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu
trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady
trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č. k. 11S/152/2018- 50 zo dňa 28.
novembra 2018 pribral do súdneho konania ostatných účastníkov administratívneho konania (tak ako
sú označení v uznesení), a tiež konal so žalobcom označeným účastníkom konania - MH Invest, s.r.o.,
ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie
povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ostatným účastníkom alebo ich právnym zástupcom,
aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať
ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Ostatní účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia (okrem právneho
zástupcu spoločnosti MH Invest, s.r.o.) písomné vyjadrenie k žalobe ani nepodali. V predmetnej veci
správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ostatným
účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

52. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.



Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.