Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/207/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201032 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4017201032.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: E. N., nar. XX. XX. XXXX, X. Z. XX, O., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: Prologis Slovak Republic Management s.r.o., Diaľničná cesta 24, Senec, zastúpený advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava a pribratých účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO 36 724 530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom B?hmom, Jesenského 2, Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, Bratislava, IČO 31 820 174, 3/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 08. 12. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/033339 zo dňa 14. 09. 2017, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 27. 03. 2017 bola stavebnému úradu (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o stavebné povolenie stavebníka (Prologis Slovak Republic Management, s.r.o. zastúpeného splnomocneným zástupcom - spoločnosťou PROMT, s.r.o.), týkajúca sa stavby Logistický park Nitra - Hala DC3, stavebné objekty SO.302 Vonkajšia kanalizácia a SO.303 Vonkajší vodovod v Priemyselnom parku Nitra, katastrálne územie Y. a G., na parcelách v žiadosti o stavebné povolenie vymedzených vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o., ku ktorým má stavebník iné právo na základe Zmluvy o budúcich zmluvách (súčasť administratívneho spisu). V rámci účastníkov konania boli uvedené mená vlastníkov susedných pozemkov, ako aj účastníci konania zo zisťovacieho konania, medzi ktorými bol zaradený aj žalobca. Zároveň bolo uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na základe predpisu č. 254/2015 Z. z. zo dňa 30. 09. 2015, ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), pretože stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t.j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydaných podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom súčasťou administratívneho spisu boli aj predmetné osvedčenia. Okrem toho súčasťou administratívneho spisu bolo aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, vydané Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017, v rámci ktorého bolo rozhodnuté tak, že navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“, predmetom ktorej je výstavba troch hál (DC1, DC2 a DC3), slúžiacich pre logistiku a ľahkú nerušiacu výrobu v priemyselnej zóne neďaleko mesta Nitra, sa podľa § 29 zákona po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie na základe stanoviska Ministerstva hospodárstva SR odporučil realizáciu variantu č. 1 a pri príprave dokumentácie stavby k územnému konaniu a v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných predpisov uviedol konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru a z opatrení navrhnutých v zámere, ktoré bude potrebné zohľadniť. Súčasťou žiadosti boli aj výpisy z katastra nehnuteľností, kópie katastrálnej mapy, výpisy z obchodného registra stavebníka a zástupcu stavebníka, ako aj písomné vyhodnotenie zapracovania podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“ číslo 2016/029660-040-F21 k dokumentácii pre stavebné povolenie a iné vyjadrenia dotknutých orgánov, ako aj súhlasné stanoviská. Podaním zo dňa 06. 02. 2017 na základe žiadosti zástupcu stavebníka Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade s ust. § 119 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov určil Mesto Nitra za príslušný stavebný úrad, ktorý vykoná konania podľa stavebného zákona a vydá rozhodnutia pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC3“ stavebníka ProLogis Slovak Republic Management, s.r.o. v rozsahu stavebných objektov spadajúcich do povoľovacieho procesu v kompetencii všeobecného stavebného úradu. Obec Lužianky bude v konaniach podľa stavebného zákona dotknutým orgánom, pretože časť stavby je umiestnená v jej katastrálnom území. Obec Lužianky ako dotknutý orgán podaním č. j. 287/2/2017 zo dňa 03. 02. 2017 vydala záväzné stanovisko, v rámci ktorého súhlasila s investičnou činnosťou obci Lužianky a jej umiestnením na pozemkoch obce Lužianky. Rovnako tak Obec Lužianky podaním č.j. 101/2017-286/1-01-Žá zo dňa 06. 02. 2017 podľa § 117 stavebného zákona ako príslušný stavebný úrad, po preskúmaní žiadosti v zmysle § 140b v nadväznosti na § 120 ods. 2 stavebného zákona udelila súhlas k vydaniu stavebného povolenia pre špeciálny stavebný úrad - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP, pre stavebné objekty SO.302 Vonkajšia kanalizácia, SO.303 Vonkajší vodovod parc. č. líniová stavba katast. územie G.. Okrem toho aj Mesto Nitra podaním č. UHA-2316/2017 zo dňa 16. 02. 2017 vydalo záväzné stanovisko, v rámci ktorého súhlasilo s realizáciou stavebných objektov, majúc pritom za to, že umiestnenie stavebných objektov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry. 2. Následne stavebný úrad podaním zo dňa 02. 04. 2017 vyzval stavebníka prostredníctvom jeho zástupcu na odstránenie nedostatkov podania a zároveň rozhodnutím prerušil konanie. Stavebník doplnok k žiadosti o stavebné povolenie doručil stavebnému úradu dňa 17. 04. 2017, ako aj dňa 24. 04. 2017. 3. Dňa 07. 05. 2017 stavebný úrad vydal oznámenie o začatí stavebného (vodoprávneho) konania a upustenie od ústneho konania a miestneho šetrenia. Zároveň účastníkov konania a ich zástupcov poučil o tom, že majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, a svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia o začatí konania, pretože na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Žalobca oznámenie prevzal dňa 05. 06. 2017. 4. Dodatočne, dňa 22. 05. 2017, bolo do administratívneho spisu založené záväzné stanovisko k stavebnému povoleniu - oznámenie o začatí stavebného konania „Logistický park Nitra - Hala DC3“, stavebné objekty SO.302 Vonkajšia kanalizácia, SO.303 Vonkajší vodovod, vydané Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2017/016242-05/F40 zo dňa 22. 05. 2017, z ktorého vyplýva, že je možné konštatovať, že návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC3“, v rozsahu stavebných objektov SO.302 Vonkajšia kanalizácia a SO.303 Vonkajší vodovod, preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiaden rozpor. 5. Podaním zo dňa 05. 06. 2017, doručeným stavebnému úradu dňa 05. 06. 2017, žalobca podal žiadosť o poskytnutie informácii v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, v rámci čoho žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu a zaslať fotokópiu spisu na adresu. Okrem toho podaním zo dňa 12. 06. 2017, doručeným stavebnému úradu dňa 14. 06. 2017, podal žalobca pripomienky, stanoviská a námietky k oznámeniu o začatí stavebného a vodoprávneho konania a upustenia od ústneho rokovania a miestneho šetrenia OU-NR-OSZP3-2017/016242-05/F40 zo dňa 07. 05. 2017, ako aj požiadal o predĺženie lehoty na podanie pripomienok, stanovísk a námietok. 6. Rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/016242-07/F40 zo dňa 19. 06. 2017 stavebný úrad vydal stavebníkovi v zastúpení splnomocnenej spoločnosti povolenie pre navrhované vodné stavby podľa § 26 ods. 1 vodného zákona v súčinnosti s § 66 stavebného zákona pre SO.302 vonkajšia kanalizácia a SO.303 vonkajší vodovod s tým, že účelom stavby je napojenie na verejný vodovod a kanalizáciu, ktoré sa vybudujú výstavbou akcie Príprava strategického parku Nitra. Zároveň stavebný úrad vo svojom rozhodnutí vymedzil podmienky povolenia a taktiež rozhodol o námietkach a pripomienkach účastníkov konania, t.j. žalobcu tak, že jeho pripomienke, resp. námietke nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia. 7. Okrem toho z administratívneho spisu tiež vyplýva, že podaním zo dňa 21. 07. 2017 bola žalobcovi zaslaná kópia spisového materiálu. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/033339-2 zo dňa 14. 09. 2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) zo dňa 19. 06. 2017. 9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania (tak ako je uvedený v 1. až 6. bode tohto rozsudku), majúc pritom za to, že predmetom odvolania a preskúmania je rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 19. 06. 2017, ktorým vydal stavebníkovi povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách v spojení s § 66 stavebného zákona na vybudovanie vodných stavieb: SO.302 Vonkajšia kanalizácia a SO.303 Vonkajší vodovod, realizované v rámci stavby „Logistický park Nitra - Hala DC3“, pričom rozsah preskúmania je určený potrebou zistiť, či rozhodnutie napadnuté odvolateľom je alebo nie je zákonné. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 26 zákona o vodách a § 66 stavebného zákona. Okrem toho sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní stavebného povolenia na predmetné vodné stavby. Konštatoval, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú v podmienkach stavebného povolenia zohľadnené podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Dotknuté orgány ani organizácie nevydali žiadne zamietavé stanovisko, ktoré by bránilo vydaniu stavebného povolenia na predmetnú vodnú stavbu. Prvostupňový správny orgán zároveň rozhodol o námietkach účastníkov konania v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona. V ďalšej časti odôvodnenia sa žalovaný zaoberal námietkami žalobcu a konštatoval, že žalobca mal možnosť v rámci stavebného konania sa oboznámiť s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, ďalej mal právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy. Žalobca pri využití týchto možností ako účastník konania by bol získal rovnaké informácie ako pri vyžiadaní si spisového materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o informáciách. Mal pritom za to, že nevyhovenie predĺženia lehoty prvostupňový orgán riadne odôvodnil dodržaním zásady rovnosti účastníkov konania a že odvolateľ neuviedol žiaden závažný dôvod na predĺženie lehoty. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie a tiež na § 61 ods. 2 stavebného zákona, v zmysle ktorého prvostupňový správny orgán upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Nakoľko žiadosť stavebníka spolu s projektovou dokumentáciou poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a prvostupňovému správnemu orgánu boli známe pomery staveniska z predchádzajúcich konania, a preto postupoval v súlade so stavebným zákonom. V rámci vysporiadania sa s ďalšou námietkou, žalovaný konštatoval, že námietka, týkajúca sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Logistický park Nitra - Hala DC3, zmena parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitia žalobcom nie sú predmetom tohto konania. Jedná sa o osobitné správne konanie na iných všeobecných a špeciálnych stavebných úradoch. Žalovaný taktiež dodal, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade so žalobcom uvedenými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému stavebnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Prologis Park Nitra“, v rámci ktorej sa budú predmetné vodné stavby, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní ako aj § 59 ods. 1 účastníkmi aj tohto stavebného konania. Námietkami žalobcu sa prvostupňový správny orgán zaoberal a v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona o nich rozhodol. Zároveň k ďalšej námietke žalobcu žalovaný zdôraznil, že predmetom tohto stavebného konania je vybudovanie SO. 302 Vonkajšia kanalizácia, SO. 303 Vonkajší vodovod v rámci stavby „Logistický park Nitra - Hala DC3“. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie, Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom stanovisku k tomuto stavebnému povoleniu uviedol, že po preskúmaní predložených dokumentov nezistil žiaden rozpor navrhovaných stavebných objektov s rozhodnutím a podmienkami zisťovacieho konania. Ďalej dodal, že navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa podľa § 2 zákona o posudzovaní nebude ďalej posudzovať. Rozhodnutie príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo predmetom odvolacieho konania, ktoré viedol tunajší úrad a vydal rozhodnutie č. OU-NR-OOP4-2017/005739 zo dňa 10. 02. 2017, ktorým rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016 zmenil. V časti pripomienky týkajúcej sa, že žalovaný v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní v spojení s § 56 zákona o správnom konaní je povinný oboznámiť účastníkov konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie je neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie je možné sa odvolať, je však možné toto rozhodnutie po právoplatnosti napadnúť správnou žalobou na príslušnom súde. 10. Na základe uvedených skutočností žalovaný skonštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 11. Žalobou zo dňa 08. 12. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OOP4-2017/033339-2 zo dňa 14. 09. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU- NR-OSZP3-2017/016242-07/F40 zo dňa 19. 06. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu. 12. Poukazoval (časť III.1 žaloby) na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Aplikácia vyššie uvedeného ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia nie je v predmetnej veci zákonná. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom mesta Nitry. Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Z kontextu vyplýva, že takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom) sa iba predpokladá, a teda využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti územného plánu mesta, vo výkrese komplexný návrh je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny. Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky č. 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ nebolo vydané ani osobitné osvedčenie o významnej investícii. 13. V ďalšej časti žaloby (časť III.2) žalobca poukázal na ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého mal žalovaný preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nie len tie, ktoré účastník konania namietal v priebehu prvostupňového správneho konania alebo v odvolaní. Okrem vyššie uvedených skutočností mal žalovaný zohľadniť i porušenie ust. § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pretože vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka nebola splnená, pretože územný plán zóny schválený nie je. Taktiež je evidentné i nerešpektovanie ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, pretože územný plán zóny vypracovaný nebol a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 14. V časti žaloby (III.3) žalobca namietal vadnosť vydaného povolenia a tým aj napádaného rozhodnutia žalovaného v tom, že podklady, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 sú nedostatočné, pretože dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyv na životné prostredie) je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie s tým, že bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie základnej podmienky pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Logistického parku Nitra a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tieto námietky (dopravné napojenie), ani ďalšie skutočnosti žalobcom namietané, neboli predmetom stavebného konania. Viackrát pritom zdôraznil, že predmetná stavba sa realizuje v samotnom Strategickom parku, a preto pokiaľ ako žalobca namieta napojenie v rámci cestných komunikácií pre areál Strategického parku, musia byť tieto námietky relevantné a musí sa s nimi správny orgán náležite zaoberať. 15. Žalobca ďalej (časť III.4 žaloby) poukázal na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne na znenie ust. § 18 ods. 2 písm. b/ pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zákonná povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadať na ust. § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku a je potrebné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park tak z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol a vzhľadom na túto skutočnosť je nutné jednoznačne ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým pádom i napadnutého rozhodnutia. Tieto námietky uvádzal žalobca v podanom odvolaní, ale žalovaný ich podľa všetkého nepochopil v tomto ohľade, pretože žalobca namietal neposúdenie samotného Strategického parku a nie navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorá je iným, podstatne užším pojmom ako Strategický park, v rámci ktorého sa má realizovať, napr. i stavebná činnosť „Logistický park Nitra - hala DC3“, pričom žalobca namieta neposúdenie samotného strategického parku ako takého. 16. V ďalšej časti žaloby (III.5) žalobca uviedol, že proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní využil všetky opravné prostriedky, vrátane možnosti podania správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu, pričom namietané dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia citoval v tejto časti žaloby. Ohľadne evidentne nesprávneho počtu parkovacích miest poukázal na odôvodnenie rozhodnutia v zisťovacom konaní, časť ktorého opätovne citoval. S poukazom na ust. § 140c ods. 1 stavebného zákona bolo potrebné, aby správny orgán prvého stupňa, teda stavebný úrad, náležite zohľadnil jeho pripomienky a stanoviská, ktoré uvádzal v rámci zisťovacieho konania a relevantne sa s nimi vysporiadal. Zo znenia stavebného povolenia (prvostupňové rozhodnutie) v tejto veci je zrejmé, že stavebný úrad takto nepostupoval a s jeho námietkami sa nijako nevysporiadal, pričom len stroho poukázal na rozhodnutie zo zisťovacieho konania ako podkladu pre toto stavebné (povoľovacie) konanie. 17. V súvislosti s nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia (III.6) poukázal na porušenie jeho práv ako účastníka konania, konkrétne v rámci jeho práva na nahliadnutie do spisu a v rámci toho oprávnenia na vyhotovenie fotokópie správneho spisu, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu. Učinil tak s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z., pričom správny orgán sa tohto chytil a nevyhovel jeho žiadosti o zaslanie fotokópie spisového materiálu, keďže mal postupovať podľa § 23 správneho poriadku. Z tohto vyvodzoval tú skutočnosť, že v konečnom dôsledku došlo k situácií, kedy ako účastník konania nemal umožnené právo na nazretie do spisu a v rámci tohto práva vyhotovenie kópie spisu, čo závažným spôsobom deklasuje samotné meritórne rozhodnutie v správnom konaní a to tak prvostupňové, ako aj napádané rozhodnutie žalovaného. 18. Nakoniec namietal aj tú skutočnosť (III.7), že žalovaný ako odvolací správny orgán postupom podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku nezistil tak závažnú skutočnosť, ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho priadku, ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania. IV. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11. 05. 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe. 20. V reakcii na námietku v časti III.1 žaloby žalovaný citoval ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že v záväznom stanovisku mesta Nitra č. ÚHA-2316/2017 zo dňa 16. 02. 2017, v rámci ktorého mesto overilo dodržiavanie súladu povoľovaných vodných stavieb s priestorovým a funkčným využitím územia, uviedlo súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom mesta Nitra. Toto vyjadrenie je teda podkladom pre špeciálny stavebný úrad, že stavba sa realizuje v súlade so schváleným ÚPN Mesta Nitry. Teda aj na základe tohto stanoviska mesta ako miestne príslušného orgánu územného plánovania a stavebného poriadku prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie, čo znamená, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Nakoľko predmetné vodné stavby sú realizované aj v k.ú. G. a Y. udelila každá dotknutá obec súhlas v záväznom stanovisku. Ďalej žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje v súlade s § 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko tieto sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v osvedčení o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 doplnenom osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, ktoré boli vydané podľa osobitného predpisu, a to zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. 21. K námietke v časti III.2 žaloby žalovaný poukázal na vyššie uvedené záväzné stanovisko mesta Nitra a tiež vyjadrenie v bode III.1. 22. Námietka dopravného napojenia (časť III.3 žaloby) je irelevantná, nakoľko nebola predmetom stavebného vodoprávneho povolenia a týka sa ďalšieho špeciálneho stavebného úradu, ktorým je mesto Nitra a Okresný úrad Nitra, odbor dopravy a pozemných komunikácií. 23. K časti III.4 žaloby žalovaný uviedol, že predmetom tohto stavebného konania je napojenie na verejný vodovod a kanalizáciu. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 05. 2017 k predmetnému stavebnému povoleniu uviedol že predmetná stavba je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016 a jeho pripomienkami. Rozhodnutie príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo predmetom odvolacieho konania, ktoré viedol tunajší úrad a vydal rozhodnutie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017, ktorým rozhodnutie zo zisťovacieho konania zmenil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017. 24. K časti III.5 žaloby žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzané námietky ohľadom rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ako aj zámeru navrhovanej činnosti Prologis Park Nitra sa netýkajú tohto konania, nakoľko predmetom tohto konania bolo stavebné povolenie na uskutočnenie vodných stavieb. Zisťovacie konanie navrhovanej činnosti Prologis Park Nitra uskutočnené v zmysle zákona o posudzovaní bolo samostatným konaním, ktoré predchádzalo tomuto stavebnému konaniu. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie a následne aj žalovaný v odvolacom konaní sa zaoberali pripomienkami žalobcu uplatnenými v tomto zisťovacom konaní. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie v časti III.4. 25. Žalovaný v súvislosti s bodom III.6 konštatoval, že žalobca mal možnosť v rámci stavebného konania sa oboznámiť s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, ďalej mal právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy. Žalobca pri využití týchto možnosti ako účastník konania by bol získal rovnaké informácie ako pri vyžiadaní si spisového materiálu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o informáciách. Mal preto za to, že nevyhovenie predĺženia lehoty prvostupňový správny orgán riadne odôvodnil dodržaním zásady rovnosti účastníkov konania a že žalobca neuviedol žiaden závažný dôvod na predĺženie lehoty. 26. K poslednému bodu III.7 žalovaný poukázal na § 73 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupoch v znení neskorších predpisov a konštatoval, že stavebník doručil prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o vydanie stavebného povolenia dňa 27. 03. 2017. Nakoľko žiadosť o vydanie stavebného povolenia neposkytovala dostatočný podklad pre spoľahlivé posúdenie veci, prvostupňový správny orgán prerušil predmetné konanie a vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov podania listom zo dňa 02. 04. 2017 (60 pracovných dní). Stavebník doplnil podanie listami doručenými dňa 12. 04. 2017 a 24. 04. 2017, v dôsledku čoho prvostupňový správny orgán správne postupoval v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona a oznámil začatie stavebného konania až po obdržaní úplnej žiadosti. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že lehota na vydanie prvostupňového rozhodnutia bola dodržaná a ak by aj nebola, táto skutočnosť nemá vplyv na jeho hmotnoprávnu stránku a nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia vo veci samej. 27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. V. Ďalší priebeh súdneho konania 28. Uznesením č.k. 11S/207/2017-44 zo dňa 17. 05. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: MH Invest, s.r.o., Združenie domových samospráv, ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., Obec Lužianky a Mesto Nitra, ktorým zaslal žalobu s prílohami s výzvou, aby sa k nej vyjadrili v určenej lehote a s poučením, že ak tak neurobia, súd bude pokračovať ďalej v konaní. Podaním, elektronicky doručeným dňa 09. 07. 2018 sa k žalobe písomne vyjadril pribratý účastník v rade 2/, považujúc žalobu za dôvodnú a žiadal jej v plnom rozsahu vyhovieť. Mal pritom za to, že bolo porušené právo žalobcu na kópiu podkladov rozhodnutia, ako aj súhlasil s tým, že povolená stavba nie je súčasťou strategickej investície a teda netýka sa jej výnimka podľa § 32 ods. 2 stavebného poriadku, ako aj z dôvodu neoboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia. Okrem toho sa k žalobe písomne vyjadril aj pribratý účastník v rade 1/, žiadajúc súd, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Pribratý účastník v rade 5/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 08. 2018 uviedol, že v predmetnej veci Mesto Nitra dňa 26. 01. 2017 vydalo Záväzné stanovisko, ktorého obsahom bol súhlas Mesta Nitry s realizáciou uvedených stavebných objektov za podmienok uvedených pri každom stavebnom objekte. V záväznom stanovisku je taktiež uvedené, že umiestnenie týchto stavebných objektov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry. Žalobca sa k uvedeným vyjadreniam na výzvu súdu podľa § 106 ods. 1 SSP písomne nevyjadril. Okrem toho v spise sa nachádza aj ďalšie vyjadrenie pribratých účastníkov v rade 1/ a 2/, ktoré však boli doručené bez výzvy súdu. 29. Následne súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27. 07. 2021, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu, zástupca žalovaného a právny zástupca spoločnosti ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. Okrem toho súd si zadovážil kópiu žaloby žalobcu zo dňa 13. 04. 2017 z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/69/2017, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017 (ktorým zmenil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016 zo zisťovacieho konania k navrhovanej činnosti Prologis Park Nitra). VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 30. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 08. 12. 2017, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. 09. 2017 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 06. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 31. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 5 vyššie citovaného zákona, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 23 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 59 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 32. Podľa 32 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2) Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Podľa § 140c ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak sa pre začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie podľa osobitného predpisu,15b) je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu15b). 1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významnej investície a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov 33. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významnej investície a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a) podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b) podnik so 100% majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. Strategickým parkom sa rozumie súhrn a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti. 34. Podľa § 4 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom do 29. 02. 2020, pri umiestňovaní stavby a jej začlenení do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy 4) a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 35. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja, Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ________________________________ 4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 151/2002 Z. z. Zákon č. 184/2002 Z. z. v znení zákona č. 245/2003 Z. z. Zákon č. 237/2002 Z. z. Zákon č. 261/2002 Z. z. Zákon č. 529/2002 Z. z. v znení zákona č. 245/2003 Z. z. Zákon č. 543/2002 Z. z. Zákon č. 139/2002 Z. z. v znení zákona č. 246/2003 Z. z. Zákon č. 442/2002 Z. z. 36. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 a/ pri povrchových vodách na 2. ich vzdúvane a na iný spôsob akumulácie, Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky 32) na uskutočnenie stavby a užívanie stavby. Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu 33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia. 34) Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením 35) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím. 36) Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. (ods. 2) Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 4, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5 a 6, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy, Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a) _____________________ 64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. § 24a zrušený od 1.1.2015 § 24b zrušený od 1.1.2015 Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania. § 26 zrušený od 1.1.2015 § 27 zrušený od 1.1.2015 § 27a zrušený od 1.9.2009 do 30.11.2011, zrušený od 1.1.2015 ___________________________ 24) § 14 zákona č. 71/1967 Zb. 38. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d). Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare. 39. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 40. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.7 (bod 11 až 18 tohto rozsudku) vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14. 09. 2017 ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19. 06. 2017, pričom na pojednávaní konanom dňa 27. 07. 2021 vzniesol námietku v zmysle ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP spočívajúcu vtom, že rozhodnutie vydali orgány, ktoré na to neboli oprávnené a vecne príslušné. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (stavebné a vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 26. Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 19. 06. 2017 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t.j. „špeciálne stavebné úrady“. Z dôvodovej správy k ust. § 60 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov vyplýva, že „Krajský úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresov“. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „krajský úrad životného prostredia“, rozumie sa tým „okresný úrad v sídle kraja“ čo vyplýva z ust. § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle ust. § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov oprávnený vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu. Žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že by takáto situácia vplyvom výstavby predmetných vodných stavieb (vonkajšia kanalizácia, vonkajší vodovod) nastala. V zmysle rozhodnutia zo dňa 19. 06. 2017 sa jedná o vodnú stavbu v rozsahu stavebných objektov „SO.302 Vonkajšia kanalizácia“, „SO.303 Vonkajší vodovod“ v katastrálnom území Y. a G.. Z dôvodovej správy k ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov vyplýva, že „Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery“. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „obvodný úrad životného prostredia“, rozumie sa tým „okresný úrad“, čo vyplýva z ust. § 9 ods. 16 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t.j. v stavebnom vodoprávnom konaní rozhodol dňa 19. 06. 2017 ako príslušný správny orgán prvého stupňa (nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán prvého stupňa, teda nebolo preukázané, že by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu), a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 19. 06. 2017 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. 09. 2017, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a nebolo možné aplikovať ust. § 117b stavebného zákona, čoho sa domáhal právny zástupca žalobcu na pojednávaní. Námietku, že vo veci rozhodovali orgány, ktoré na to neboli vecne príslušné, súd posúdil ako nedôvodnú. 41. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v tejto veci sa jedná o obdobnú vec, ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/170/2017. Z vlastnej rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že v uvedenej veci súd rozsudkom č.k. 11S/170/2017-467 zo dňa 30. 09. 2020 zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2017/031674-2 zo dňa 21. 08. 2017 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. SP 5661/2017-016-Ing.Tá/Ja zo dňa 23. 06. 2017, ktoré boli vydané v stavebnom konaní vo veci stavby „Logistický park Nitra - Hala DC3“, a to z dôvodu, že stavebné povolenie k predmetnej stavbe vydal orgán (stavebný úrad - mesto Nitra), ktorý na to podľa názoru konajúceho správneho súdu nebol vecne príslušný. Nejednalo sa teda o obdobnú skutkovú ani právnu situáciu ako v tejto veci (predmetom ktorej sú rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k vodným stavbám), preto nebolo možné rozhodnúť tak, ako sa toho domáhal žalobca. 42. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III.1 až III.7 (t.j. bod 11 až 18 tohto rozsudku), pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok, vymedzených v časti III.1 a III.7 žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14. 09. 2017, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia vydaného v stavebnom vodoprávnom konaní netýkala. 43. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.7 a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť žaloby) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené, alebo priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. § 73 ods. 3 veta tretia vodného zákona, t.j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorý predložil navrhovateľ, t.j. Prologis Slovak Republic Management s.r.o., čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, ktoré sa nachádza v administratívnom spise (ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017) a proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017 (č.l. 413 - 417 v súdnom spise) tak, že zmenil rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia s tým, že ostatné časti napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky (časť III.4 v žalobe) spočívajúcej v tom, že predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku, ktorý z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný, pričom žalobca v zisťovacom konaní využil všetky opravné prostriedky a proti rozhodnutiu zo dňa 10. 02. 2017 podal na tunajšom súde i žalobu, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn. 11S/69/2017 (č.l. 406 - 412 súdneho spisu). Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09. 44. Žalobca v podanej žalobe (časť III.1, t.j. bod 12 tohto rozsudku) namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č.k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č.k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019, č.k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“ a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná ako vo vyššie uvedených rozsudkoch tunajšieho súdu. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t.j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Ako teda vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie, je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo vodných stavieb („SO.302 Vonkajšia kanalizácia“, „SO.303 Vonkajší vodovod“) a začalo sa na základe žiadosti spoločnosti ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. zo dňa 27. 03. 2017. Účelom celej tejto stavby (vodných stavieb), v rámci výstavby Logistický park Nitra - Hala DC1 je napojenie na verejný vodovod a kanalizáciu, ktoré sa vybudujú výstavbou akcie Príprava strategického parku Nitra a v rámci realizácie tejto stavby dôjde k realizácii vyššie uvedených vodných stavieb, ako aj osobitného nakladania s vodami, čo vyplýva z rozhodnutia zo dňa 19. 06. 2017, t.j. z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Jedná sa teda o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. V tomto rozhodnutí je ďalej výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nakoľko stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t.j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-14000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a v osvedčení pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, ktoré boli vydané podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa týchto osvedčení je stavba „Vybudovanie strategického parku“ (ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a zákona č. 50/1976 Zb. Pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7.329.253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území I., Y., U., K., G. a K.. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. Správny súd dáva do pozornosti účastníkov konania záväzné stanovisko, ktoré vydalo mesto Nitra pod č. UHA-2316/2017 zo dňa 16. 02. 2017, v rámci ktorého súhlasilo s realizáciou stavebných objektov, majúc pritom za to, že umiestnenie stavebných objektov nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry a na toto stanovisko poukazoval i žalovaný vo svojom rozhodnutí v predmetnej veci. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19. 06. 2017 vyplýva, že príslušný správny orgán na úseku štátnej vodnej správy, úseku ochrany prírody a krajiny, úseku ochrany ovzdušia, úseku odpadového hospodárstva a úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie vydal stanoviská k výstavbe vodných stavieb a aj na základe týchto stanovísk boli vodné stavby povolené. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo. Obsah a rozsah týchto stanovísk zo strany žalobcu v žiadnom rozsahu nebol napádaný, preto ho nebolo možné ani ďalej skúmať. Okrem toho bolo dňa 22. 05. 2017 do administratívneho spisu založené záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2017/016242-05/F40 zo dňa 22. 05. 2017, v ktorom príslušný orgán uviedol, že preskúmal návrh na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC3“, v rozsahu stavebných objektov SO.302 Vonkajšia kanalizácia a SO.303 Vonkajší vodovod a súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, pričom nezistil žiaden rozpor. K oznámeniu zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok Dražovce obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t.j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, ktorý zámer má súd k dispozícii pre potreby rozhodovania o žalobách žalobcu, ktoré súvisia s výstavbou závodu na výrobu automobilov v Nitre. V závere tejto časti žaloby žalobca namietal, že pre navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ nebolo vydané ani osvedčenie o významnej investícii. Táto námietka žalobcu je pravdivá a osvedčenie pre navrhovanú činnosť skutočne nebolo a ani nemohlo byť vydané, nakoľko v zmysle ust. § 2 a § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. príslušný orgán vydáva osvedčenie o významnej investícii (a takéto osvedčenie bolo vydané) a nie osvedčenie pre navrhovanú činnosť. 45. K námietke žalobcu v časti III.2 podanej žaloby správny súd uvádza, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 11. 2016 (ktoré je súčasťou administratívneho spisu a právoplatnosť nadobudlo dňa 20. 02. 2017), ktoré bolo zmenené v odvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2017 (č.l. 413 - 417 súdneho spisu), pričom obe rozhodnutia žalobca napadol žalobou, o ktorej sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/69/2017. K namietanému porušeniu ust. § 47 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb a k porušeniu ust. § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, ktoré upravuje posudzovanie hľadísk verejného záujmu, ktorých dodržanie skúma stavebný úrad, správny súd poukazuje na ust. § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na záväzné stanovisko zo dňa 22. 05. 2017, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia a z ktorého vyplýva, že vo veci návrhu na začatie stavebného konania pre stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC3“, ktorý rieši stavebné objekty: SO.302 Vonkajšia kanalizácia, SO.303 Vonkajší vodovod, preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiadne rozpory. V súvislosti s touto námietkou žalobcu správny súd opätovne poukazuje na záväzné stanovisko mesta Nitra zo dňa 16. 02. 2017 vydané v zmysle ust. § 140b zákona č. 50/1976 Zb., v ktorom mesto súhlasilo s realizáciou tam uvedených stavebných objektov (medzi nimi i „SO.302 Vonkajšia kanalizácia“, „SO.303 Vonkajší vodovod“), umiestnenie ktorých nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta. V závere k týmto námietkam správny súd zdôrazňuje, že žalobcom namietané porušenie ust. § 47 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. sa týka navrhovania stavieb, resp. ich začlenenia do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru a namietané porušenie ust. § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. sa týka stavebného konania, v ktorom stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. V predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani územné rozhodnutie (s čím sa súd podrobne zaoberal v bode 41 tohto rozsudku), z čoho je potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené územným plánom zóny a žiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo vydané. Žalobca v tejto časti svojich žalobných námietok tvrdil, že došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale žiadnym spôsobom tieto ustanovenia nešpecifikoval, ani neuviedol, v čom malo toto porušenie konkrétne spočívať. 46. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.3 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o vydanie stavebného povolenia pre vodné stavby: Logistický park Nitra - Hala DC3 v rozsahu stavebných objektov „SO.302 Vonkajšia kanalizácia“, „SO.303 Vonkajší vodovod“. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 19. 06. 2017 na túto námietku žalobcu nemohol reagovať, nakoľko ju žalobca pred vydaním rozhodnutia nevzniesol. V odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu žalobca túto námietku vzniesol a žalovaný sa s ňou i vysporiadal, teda reagoval na ňu. Podstatné je, že správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s výstavbou týchto objektov (vodných stavieb) nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky ich napojenia na pozemné komunikácie, nakoľko toto neboli ani oprávnené riešiť. 47. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.4 žaloby, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 08. 11. 2016 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona, ktoré bolo zmenené (vo výrokovej časti a v časti odôvodnenie) rozhodnutím Okresného úradu odboru opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. 02. 2017 a právoplatnosť nadobudlo dňa 20. 02. 2017. Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.4 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/207/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 14. 09. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 11. 2016 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 20. 02. 2017), ktoré bolo v časti zmenené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2017 a taktiež existovalo i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2017/016242-05/F40 zo dňa 22. 05. 2017 k stavebnému konaniu pre vodné stavby v rozsahu objektov „SO.302 Vonkajšia kanalizácia“ a „SO.303 Vonkajší vodovod“. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (napr. zn. 11S/69/2017 - rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní). 48. Námietku žalobcu uvedenú v časti žaloby III.5 nebolo možné posudzovať v tomto konaní, nakoľko táto sa týka rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní (čo uvádza i sám žalobca) a porovnaním textu žaloby zo dňa 08. 12. 2017 v tejto veci (str. 6 - 9 žaloby) s textom žaloby zo dňa 13. 04. 2017 (č.l. 406- 412 tohto súdneho spisu), o ktorej sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/69/2017 (str. 6 až 9 prvý odsek, t.j. bod IV.2 žaloby) je potrebné konštatovať identickosť textu a námietok žalobcu. Túto námietku súd posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/69/2017 (správna žaloba proti rozhodnutiam vydaným v zisťovacom konaní k navrhovanej činnosti PROLOGIS PARK NITRA), v ktorom dňa 23. 06. 2021 vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a konanie nie je ku dňu pojednávania právoplatne ukončené. V závere tejto časti žaloby žalobca poukázal na „evidentne nesprávny počet parkovacích miest“. Táto otázka však nebola a ani nemohla byť predmetom stavebného konania pre vodné stavby (vonkajšia kanalizácia, vonkajší vodovod) a preto nie je možné, aby sa ňou správny súd zaoberal pri preskúmavaní žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní. Taktiež poukázal na ust. § 140c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyvodil záver, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj pre predmetné stavebné konanie. 49. K námietke žalobcu uvedenej v bode III.6 žaloby správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa ako príslušný stavebný úrad vydal oznámenie zo dňa 07. 05. 2017 o začatí stavebného a vodoprávneho konania, súčasťou ktorého je okrem iných zákonom vyžadovaných náležitostí i oznam o možnosti nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, o možnosti nahliadať do podkladov v tam uvedených úradných hodinách s tým, že termín je potrebné vopred dohodnúť ústne, písomne, telefonicky alebo mailom. Predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 05. 06. 2017. Žalobca v podaní z toho istého dňa požiadal o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a konkrétne žiadal o zaslanie fotokópie celého administratívneho spisu č. OU- NR-OSZP3-2017/016242/F40, ktorý vedie Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia. V podaní zo dňa 12. 06. 2017 uviedol, že predbežne nesúhlasí so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia, že mu neboli poskytnuté požadované informácie v podobe poskytnutia fotokópie správneho spisu a že žiada o predĺženie lehoty na podanie pripomienok a námietok, a to do 7 pracovných dní odo dňa doručenia fotokópie spisu č. OU-NR-OSZP3-2017/016242/F40. Fotokópia spisového materiálu v predmetnej veci bola žalobcovi doručená dňa 01. 08. 2017. Uvedenému predchádzalo vydanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2017/025134-02/F40 zo dňa 13. 06. 2017, ktorým správny orgán nevyhovel žiadosti o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. zo dňa 05. 06. 2017 podanej žalobcom, ktorá sa týkala vyhotovenia a zaslania kópie celého správneho spisu č. s. OU-NR-OSZP3-2017/016242/F40 (súčasť súdneho spisu). K tejto námietke je potrebné uviesť, že žalobca žiadosťou zo dňa 05. 06. 2017 žiadal o zaslanie fotokópie spisu zo stavebného konania, ktorého bol účastníkom, pričom jeho účastníctvo v stavebnom konaní vyplývalo z ust. § 59 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Na konanie podľa vyššie uvedeného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 23 upravuje nazeranie do spisov tým spôsobom, že účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s tam uvedenou výnimkou. I keď žalobca, ako sám tvrdí a ako vyplýva z označenia jeho žiadosti zo dňa 05. 06. 2017, predmetnú žiadosť podal s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, predmetom žiadosti neboli požiadavky na poskytnutie informácie ako poznatku v konkrétnej veci, ani iných údajov, ale žiadosť o poskytnutie informácie obsahovala výslovne a výlučne požiadavku na zaslanie fotokópie administratívneho spisu. Podľa názoru súdu nie každá žiadosť o sprístupnenie informácie aj napriek tomu, že je výslovne označená ako žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je žiadosťou, ktorú je potrebné vybaviť v súlade s týmto zákonom. Zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci, v ktorej bol žalobca účastníkom konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Právo účastníka konania vo svojej veci nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. a právne konzumuje jeho všeobecné právo na poskytnutie informácií. Z uvedeného vyplýva, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených správnym poriadkom zahŕňa prístup k podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Z ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že účastníci konania a ďalšie tam uvedené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov. Preto prvostupňový správny orgán vo svojom oznámení zo dňa 07. 05. 2017 o začatí stavebného a vodoprávneho konania okrem iného správne žalobcovi ako účastníkovi konania oznámil, že má právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a má právo nahliadať do podkladov po predchádzajúcej dohode. Týmto postupom teda stavebný úrad umožnil žalobcovi ako účastníkovi stavebného konania, aby využil svoje právo v zmysle ust. 23 ods. 1 správneho poriadku a bolo na ňom, či tak aj reálne urobí, čo však z administratívneho spisu nevyplýva. V súvislosti s touto námietkou správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžik/1/2016 zo dňa 31. 05. 2018. Súd nespochybňuje právo žalobcu žiadať o vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu a právo túto fotokópiu i dostať, ale je toho názoru, že vyhotovenie fotokópie tak obsiahleho spisu, ako je v predmetnej veci, vyžadovalo poskytnutie istej nevyhnutnej miery súčinnosti zo strany samotného žalobcu, spočívajúcej minimálne v nahliadnutí do spisu a označení listín, ktorých kópie žiada vyhotoviť. Žalobca takúto súčinnosť neposkytol a nevyužil ani možnosť nahliadnuť do pokladov, teda do administratívneho spisu. Je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní sa okrem iného uplatňuje i zásada hospodárnosti a správne orgány dbajú o to, aby konanie prebiehalo hospodárne a za použitia najvhodnejších prostriedkov. Zásada hospodárnosti (procesnej ekonómie) vyjadruje požiadavku, aby správny orgán v konaní použil také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné a nezvyšujú náklady. Uvedené súd dáva do pozornosti žalobcu i z dôvodu, že z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca s viacerými listinami, ktoré sú súčasťou predmetného spisu už disponoval, teda ich mal k dispozícii, nakoľko mu boli doručené ako účastníkovi iných administratívnych konaní súvisiacich s výstavbou automobilového závodu. Vyhotovovanie fotokópií listín, ktoré už žalobca mal vo svojej dispozícii by podľa názoru súdu bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Napriek uvedenému však správny orgán prvého stupňa v predmetnej veci postupoval tak, že zaslal žalobcovi žiadanú fotokópiu administratívneho spisu, ktorú žalobca prevzal dňa 01. 08. 2017. Zo všetkých týchto dôvodov potom správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu uvedenú v časti III.6 žaloby. Práva žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku zo strany stavebného úradu porušené neboli, ale ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca sa sám pripravil o možnosť využitia svojich práv. Podľa názoru súdu potom nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu v žalobe, že mu nebolo umožnené realizovať jeho právo na nazretie do spisu. Pokiaľ žalobca ako účastník konania žiadal o fotokópiu spisu a táto mu nebola v reálnom čase vydaná, ale bolo mu umožnené len nazretie do spisu v určenej lehote, podľa názoru súdu sa nejedná o také procesné pochybenie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako podstatné vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia a na ktoré by teda súd v rámci preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia mohol prihliadnuť. 50. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt (časť III.7 žaloby) správny súd uvádza, že na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania je v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, určená lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Táto lehota je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Naviac, ako už bolo uvedené, žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola doručená stavebnému úradu dňa 27. 03. 2017, pričom stavebník bol výzvou zo dňa 02. 04. 2017 vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania. Z tohto dôvodu bolo konanie prerušené a stavebníkovi bola určená lehota na doplnenie žiadosti do 60 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy (02. 034 2017). Počas doby, kedy je konanie prerušené, lehoty neplynú. Následne bola žiadosť o vydanie stavebného povolenia postupne dopĺňaná, posledné doplnenie dňa 24. 04. 2017, stavebný úrad vydal dňa 07. 05. 2017 oznámenie o začatí stavebného konania. Následne, dňa 22. 05. 2017, bolo stavebnému úradu doručené ešte záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 22. 05. 2017. Dňa 19. 06. 2017 stavebný úrad vydal stavebné povolenie. Ani prípadné nedodržanie lehoty na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. lehoty na vydanie rozhodnutia zo strany správnych orgánov nemala žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. 51. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné, pričom bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby je explicitne upravená v ust. § 134 ods. 1 SSP a správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, ani vyhľadávať konkrétne dôvody jeho nezákonnosti. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia na základe podanej žaloby, s výnimkou vecí uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Správny súd opakovane uvádza, že ani jedna z námietok žalobcu v podanej žalobe priamo nesmerovala proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní, ktoré v petite žaloby žiadal zrušiť. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu. Účelom stavebného konania je preskúmať základné hľadiská verejného záujmu, najmä splnenie náležitostí vyžadovaných v ust. § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, pričom stavebný úrad vždy kladie dôraz na skúmanie otázok zabezpečenia ochrany životného prostredia, účinkov výstavby a budúcej prevádzky. Tak tomu bolo i v tomto prípade, keď stavebný úrad mal k dispozícii záväzné stanovisko mesta Nitra č. ÚHA-12316/2017 zo dňa 16. 012 2017 v zmysle ktorého mesto súhlasilo s realizáciou tam uvedených stavebných objektov, ktorých umiestnenie nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta a taktiež mal k dispozícii i ďalšie stanoviská, vyjadrenia a súhlasy príslušných orgánov na úseku ochrany životného prostredia, ktoré s navrhovanou výstavbou súhlasili. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k vodným stavbám, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. § 61 písm. c/ SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k vodným stavbám absentuje. 52. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č.k. 11S/207/2017-44 zo dňa 17. 05. 2019 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení, teda i spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., ktorá už bola účastníkom konania na základe toho, že ju za účastníka konania označil žalobca v podanej žalobe), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Písomné vyjadrenie v predmetnej veci podalo Združenie domových samospráv, spoločnosť MH Invest, s.r.o. a Mesto Nitra. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 54. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.