Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/98/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200570 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4015200570.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: H.. Y. D., nar. XX. XX. XXXX, U. XX, Q., proti žalovanému: Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P. O. BOX 57, Bratislava 212, o správnej žalobe opomenutého účastníka zo dňa 17. 06. 2015 proti rozhodnutiu žalovaného - protokolu o kontrole č. 10/2012-AK zo dňa 19. 06. 2012, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 06. 2015, osobne podanou na Krajský súd v Nitre dňa 17. 06. 2015, domáhal zrušenia protokolu o kontrole zo dňa 19. 06. 2012 č. XX/XXXX-AK a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetný protokol bol výsledkom katastrálnej inšpekcie, kde nebol účastníkom konania, a toto právo je mu upierané za účelom znemožnenia uplatnenia práv voči zodpovedným osobám. Protokol je listina preskúmateľná súdom v zmysle ust. 244 ods. 3, § 247 ods. 3 OSP a lehota troch rokov podľa ust. 250b ods. 3 OSP ešte neuplynula. Protokol, ktorý žiada zrušiť mu nikdy zákonným spôsobom nebol doručený a informácie o konaní získal zo spisu vedeného na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3Sžz/5/2012, v ktorom žaloval správny orgán za zatajovanie spisov. V priebehu konania sa ukázalo, že správny orgán vyrobil nepravdivé doklady o doručení určitých zásielok. V ďalšej časti žaloby (označenej ako skutkový stav) žalobca uviedol, že sú v obehu listiny, ktoré boli autorizačne a úradne overené v zmysle ust. § 9 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov napriek tomu, že nie sú v súlade s právnymi, ani technickými predpismi vzťahujúcimi sa na problematiku katastra. Orgány štátnej správy urobili všetko preto, aby sa ako účastník konania nedozvedel o rozsahu porušení zákona, čím sa snažia znemožniť mu uplatniť jeho práva v tomto a v súvisiacich konaniach. Toto sa uskutočňuje cestou neformálnych a nelegálnych úkonov, ktoré sa vo svojom súhrne snažia odoprieť účastníkovi konania právo na súdnu a inú právnu ochranu, a sú realizované najmä zatajovaním spisových materiálov, vykonávaním úkonov mimo rámca predpisov a pozmeňovaním dokladov v úradnom spise, čo zapríčiňuje prieťahy v konaní a neoprávnené zmeny dôkazov. Zdôraznil, že na výkon katastrálnej inšpekcie sa použije zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov a zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v znení neskorších predpisov použitie tohto zákona nevylučuje. Žalobca sa dovoláva vecí, ktoré boli opakovane judikované Ústavným súdom SR, ako i Najvyšším súdom SR a z princípu právnej istoty a legitímneho očakávania predpokladá, že v obdobnej situácii bude rozhodnuté obdobným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05, PL ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 107/07-43, III. ÚS 343/07, ako i rozsudok NS SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf 31/2011. Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR hovorí práve o primeranej aplikácii zákona č. XX/ XXXX Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov i na proces podľa zákon č. XX/XXXX Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, čo znamená, že sa plne použijú ustanovenia o začatí konania, o účastníkoch, dokazovaní. I keby sa malo postupovať podľa zákon č. XX/XXXX Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, vlastník pozemku by bol vždy účastníkom konania s plnými právami a jeho ignorovanie nie je zákonné. Nezákonný postup správneho orgánu nie je činnosťou a môže sa považovať za jeho nečinnosť. Mal za to, že orgány dozoru sú povinné vykonať dozor v zmysle príslušných procesných právnych predpisov a opatrenia, ktoré sú výsledkom dozoru, musia zodpovedať formálnym zákonným postupom a možnostiam. Oprava chyby v katastrálnom operáte v zmysle ust. § 59 katastrálneho zákona je jedným takýmto postupom. Ak by takéto konanie nemalo byť vykonané (čo nie je názor žalobcu), potom by išlo o spor o vlastnícke právo a akýkoľvek geometrický plán potom môže byť len súčasťou riešenia, ale nie riešením. Žalobca navrhol, aby si súd vyžiadal žurnalizované spisy správneho orgánu, nakoľko ako účastník konania nedokáže priradiť jednotlivé dokumenty k jednotlivým predmetom konania, pretože sa nedá vychádzať ani z formy správnych aktov, ani zo spisových značiek. 2. Žalovaný podal písomné vyjadrenie zo dňa 29. 07. 2015, v ktorom uviedol, že žalobca sa domáha konania orgánu verejnej správy, ktorý je zároveň orgánom kontroly vo veci preskúmania postupu fyzickej osoby vykonávajúcej geodetické a kartografické činnosti, resp. ktorá autorizačne overuje geodetické a kartografické činnosti a ktorá nie je orgánom verejnej správy. Podanie žalobcu zo dňa 14. 02. 2012 prešetroval odbor katastrálnej inšpekcie žalovaného podľa ust. § 13 ods. 2 katastrálneho zákona a v rozsahu ust. § 55 ods. 1 v tom čase platnej vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. XXX/XXXX. Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii. Katastrálna inšpekcia vykonala štátny dozor pri autorizačnom overení geometrického plánu č. XXX/XXXX v katastrálnom území J. Ing. W. autorizovaným geodetom a kartografom, ktorý bol zameraný na dodržanie kvalitatívnych podmienok definovaných podľa ust. § 65 ods. 1 katastrálneho zákona a výsledky kontroly sú uvedené v protokole č. XX/XXXX-AK. zo dňa 19. 06. 2012, ktorý bol dňa 20. 06. 2012 prerokovaný s kontrolovaným subjektom (autorizovaným geodetom a kartografom Z.. W. T.), ako i vyhotoviteľom geometrického plánu J. T.. O výsledku prerokovania kontrolných zistení uvedených v protokole o kontrole č. XX/XXXX-AK, t. j. o konkrétnych porušeniach všeobecne záväzných predpisov bola dňa 20. 06. 2012 spísaná zápisnica o prerokovaní protokolu č. XX/XXXX-AK. Katastrálna inšpekcia uložila kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a predložiť správu o splnení prijatých opatrení, čo kontrolovaný subjekt i vykonal a katastrálnej inšpekcii predložil správu o splnení prijatých opatrení, z ktorej vyplýva, že bol vypracovaný nový geometrický plán pod č. XXX/XXXX autorizačne overený dňa 18. 07. 2012 Ing. W. T., ktorým boli odstránené zistené nedostatky. Nový geometrický plán č. XXX/XXXX bol dňa 23. 07. 2012 úradne overený Y. Q. Písomným podaním zo dňa 29. 06. 2012 bol žalobca informovaný o výsledku vybavenia jeho podania a o prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov, pričom opätovné oznámenie o vybavení podania osobne prevzal dňa 12. 07. 2012. Nový geometrický plán č. XXX/XXXX nebol do katastra nehnuteľnosti prevedený, nakoľko nebol zatiaľ podkladom verejnej alebo inej listiny predloženej na zápis do katastra nehnuteľností a ani vlastník pozemku nepožiadal o zápis tohto geometrického plánu tzv. evidenčným spôsobom. Zápisom nového geometrického plánu sa v katastrálnom operáte odstráni nesúlad medzi stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom a údaje podľa nového geometrického plánu sa stanú záväznými údajmi katastra až po ich zápise do katastra na žiadosť žalobcu ako vlastníka pozemku. Uvedené skutočnosti boli predmetom preskúmania v konaní na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3Sžz/5/2012. Žalobca nesprávne uvádza, že zo spisových materiálov vyplývajú nedostatky úradného overenia geometrického plánu. Z výsledkov vykonanej kontroly a vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatky geometrického plánu č. XXX/XXXX boli zistené u jeho autorizačného overenia Ing. W. T., a nie úradného overenia vykonaného Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom. I v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 04. 12. 2012 v konaní pod sp. zn. 3Sžz/5/2012 bolo konštatované, že zápis geometrického plánu č. XXX/XXXX bol nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a došlo k vytvoreniu protiprávneho stavu, ktorý bol odstránený novým geometrickým plánom č. XXX/XXXX ako výsledok vykonanej inšpekcie. Z uvedených tvrdení vyplýva, že nedošlo k upretiu práv žalobcu, ktorý bol o výsledku vybavenia jeho podania zo dňa 14. 02. 2012 písomne informovaný, a to v podaní zo dňa 29. 06. 2012. Pokiaľ ide o výkon katastrálnej inšpekcie, jedná sa o vzťah medzi orgánom kontroly a kontrolovaným subjektom, pričom protokol o kontrole je výsledným materiálom z vykonanej kontroly a opäť ide o vzťah medzi orgánom kontroly a kontrolovaným subjektom. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že zápis nového geometrického plánu č. XXX/XXXX do katastra nehnuteľností sa vykoná len na žiadosť vlastníka, teda žalobcu. Zdôraznil, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžz/5/2012 sprístupnil žalobcovi všetky materiály zo spisu zn. OKI-5501/2012/850, ako i ďalšie materiály, o ktoré žalobca požiadal. Nesúlad polohového určenia parc. č. XXX/XX bol odstránený vypracovaním geometrického plánu č. XXX/XXXX, čo konštatoval i Najvyšší súd SR v rozsudku vydanom v konaní pod sp. zn. 3Sžz/5/2012 a odstránenie tohto nesúlade nespadá do kompetencie správneho orgánu v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte, ale do povinnosti žalobcu ako vlastníka pozemku parc. č. XXX/XX v katastrálnom území J. S. tým, že požiada o zápis geometrického plánu č. XXX/XXXX, o čom bol žalobca opakovane upovedomený. Zápis nového geometrického plánu do katastra nehnuteľností nie je teda možné vykonať z úradnej povinnosti, ale len na návrh vlastníka nehnuteľností. V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že nie je daný dôvod na postup podľa ust. § 247 a nasl. OSP, pretože žalobca nepreukázal, na akých subjektívnych právach bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu dotknutý. Protokol o kontrole č. XX/XXXX zo dňa 19. 06. 2012 nie je rozhodnutím správneho orgánu, ale je výsledným materiálom z vykonanej kontroly. Vonkajšia kontrola je vzťahom medzi orgánom kontroly a kontrolovaným subjektom, ktorým v predmetnom konaní bol autorizovaný geodet a kartograf. Pokiaľ ide o predloženie administratívneho spisu súvisiaceho s vecou, žalovaný uviedol, že originál celého administratívneho spisu bol zaslaný Krajskému súdu v Nitre ku konaniu vedenému pod sp. zn. 11S/22/2015. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. 3. Uznesením Krajský súd v Nitre č. k. 11S/98/2015-30 zo dňa 17. 12. 2015 (právoplatným dňa 26. 01. 2016) bolo konanie vedené pod 11S/98/2015 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2015, v ktorom sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto predmetnej veci, t. j. vo veci vednej pod sp. zn. 11S/98/2015 a z toho dôvodu bolo podľa názoru súdu potrebné vyčkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o odvolaní žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/22/2015-49. 4. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že jeho súčasťou je i podnet žalobcu zo dňa 14. 02. 2012 (doručený žalovanému dňa 17. 02. 2012) na preskúmanie postupu pri vyhotovení geometrického plánu a následného zápisu do katastra v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, v ktorom poukazoval na chybu v priebehu hraníc pozemkov parc. č. XXX/XX (jeho pozemok) a parc. č. XXX/X (pozemná komunikácia) v katastrálnom území J. S., ku ktorej došlo v dôsledku nedbalého vytýčenia hranice pozemkov a nedbalého vyhotovenia geometrického plánu, ktorý bol autorizačne overený Ing. W. T., ktorý si nevšimol, že hranica pozemku vychádza na cestnom telese. V predmetnom spise sa nachádza i žiadosť o súčinnosť v rozsahu sprístupnenia nehnuteľností na vykonanie kontroly zo dňa 22. 05. 2012 adresovaný žalobcovi, ktorým žalovaný žiadal o sprístupnenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu evidovanej na LV v kat. území J. S., LV č. XXXX za účelom vykonania kontroly GP č. XXX/XXXX, M. č. XXX, autorizačne overeného Ing. W. T., autorizovaným geodetom a kartografom. Súčasťou žiadosti bolo aj oznámenie, že kontrola bude vykonaná na tvare miesta dňa 07. 06. 2012 o 10. 00 hod. Žiadosť o súčinnosť bola žalobcovi doručená dňa 25. 02. 2012, tak ako vyplýva z údajov na doručenke pripojenej k predmetnej žiadosti. Následne bola katastrálnou inšpektorkou žalovaného u autorizovaného geodeta a kartografa Ing. W. T. vykonaná kontrola zameraná na preskúmanie zákonnosti vyhotovenia geometrického plánu a jeho zápisu do katastra nehnuteľností, predmetom ktorej bol geometrický plán č. XXX/XXXX, M. č. XXX na oddelenie parciel č. XXX/XX až XXX/XXX v katastrálnom území J. S. vyhotovený dňa 03. 07. 2008 a autorizačne overený Ing. T.. O vykonanej kontrole bol spísaný dňa 19. 06. 2012 protokol č. XX/XXXX-AK, zo záverov ktorého vyplynulo zistenie pochybenia pri autorizačnom overení tohto geometrického plánu. Protokol bol s kontrolovaným subjektom (Ing. T.) prerokovaný dňa 20. 06. 2012 (o čom svedčí zápisnica spísaná v tento deň) a bolo mu uložené prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v rozsahu prepracovania kontrolovaného geometrického plánu a vyhotovenia nového (pod novým č. M.). Podaním zo dňa 29. 06. 2012, označeným ako "oznámenie o vybavení podania" (ktoré žalobca osobne prevzal dňa 12. 07. 2012), žalovaný žalobcovi oznámil, že kontrolou náležitostí vyššie uvedeného geometrického plánu boli zistené nedostatky a kontrolovanému subjektu bolo uložené prijať opatrenie na ich odstránenie, čo i urobil, keď vyhotovil nový geometrický plán, ktorý slúži ako technický podklad na zápis do katastra tzv. evidenčným spôsobom na návrh dotknutého vlastníka. V podaní zo dňa 14. 07. 2012, označenom ako "žiadosť o sprístupnenie spisového materiálu", žalobca potvrdil, že bol predvolaný na ohliadku konanú dňa 07. 06. 2012, ktorej sa zúčastnil aj jeho zástupca a dňa 12. 07. 2012 u žalovaného žiadal o sprístupnenie spisového materiálu, resp. o možnosť nahliadnuť do protokolov z ohliadky vykonanej dňa 07. 06. 2012 na mieste samom z dôvodu, že toto mu nebolo umožnené a nebolo mu oznámené ani ustanovenie právneho predpisu, ktoré by mu neumožňovalo nahliadnuť do protokolu z ohliadky. Žalobca zároveň potvrdil, že prevzal list spz. OKI-3852/2012-526 zo dňa 29. 06. 2012 a zároveň uviedol, že jeho prevzatie potvrdil podpisom. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd ďalej zistil, že sa v ňom nachádza podanie zo dňa 24. 07. 2012, ktorým Ing. W. T. oznamoval žalovanému, že v zmysle výsledkov kontroly prepracoval geometrický plán pod č. XXX/XXXX, ktorý bol autorizačne overený dňa 08. 07. 2012 a úradne overený dňa 23. 07. 2012. Na vyššie označené podanie žalobcu zo dňa 14. 07. 2012, ktoré žalovaný posúdil ako sťažnosť podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, reagoval žalovaný podaním zo dňa 06. 08. 2012 pod č. OK-4393/2012-722 (doručeným žalobcovi dňa 10. 08. 2012) označeným ako "oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti", v ktorom žalobcovi popísal skutkový stav zistený na základe jeho podnetu zo dňa 14. 02. 2012 a prijaté opatrenia zo strany kontrolovaného subjektu (vyhotovenie nového geometrického plánu), pričom uviedol, že nie je povinnosťou pracovníkov kontroly sprístupniť spisový materiál z vykonanej katastrálnej inšpekcie (protokol o kontrole č. XX/XXXX-AK) s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a poskytovať informácie ohľadne riešenia zistených nedostatkov. Tieto informácie je možné získať prostredníctvom autorizovaného geodeta kartografa ako kontrolovaného subjektu. Z uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotil sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú. 5. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre vedenom pod sp. zn. 11S/22/2015 bolo zistené, že žalobca sa domáhal preskúmania a zrušenia oznámenia žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 č. P XXXX/XXXX, ktorým žalovaný reagoval na žiadosť žalobcu zo dňa 18. 10. 2014 (prijatú dňa 27. 10. 2014) o vykonanie okamžitej nápravy. Jedná sa o oznámenie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ktorý s takýmto postupom žalovaného a ani s obsahom jeho oznámenia nesúhlasil a navrhoval ho zrušiť z dôvodov uvedených v podanej žalobe. Konanie vedené na pod sp. zn. 11S/22/2015 bolo uznesením zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/22/2015-49 zastavené z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Žalobca podal proti predmetnému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo predložené na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR spolu s administratívnym spisom žalovaného, ako i pripojenými spismi NS SR sp. zn. 3Sžz/5/2012 a sp. zn. 10Sžz/2/2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. 11. 2017 v konaní pod sp. zn. 5Sžr/27/2016 rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/22/2015-49 potvrdil. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 01. 2018, čo znamená, že konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2015 bolo právoplatne skončené. Vzhľadom na uvedené správny súd uznesením č. k. 11S/98/2015-52 zo dňa 27. 02. 2018 (právoplatným dňa 11. 05. 2018) rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/98/2015. 6. Krajský súd v Nitre, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania podľa ust. § 6, § 97, § 98, § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, a to Protokolu o kontrole č. XX/XXXX-AK zo dňa 19. 06. 2012, pričom tvrdí, že je opomenutým účastníkom katastrálnej inšpekcie (správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 250b ods. 2 a 3 OSP účinného v čase podania žaloby, ust. § 179 SSP). Správny súd dospel k záveru, že žalobu proti Protokolu o kontrole žalovaného zo dňa 19. 06. 2012 je potrebné odmietnuť podľa ust. § 98 ods.1 písm. e/ SSP ako žalobu podanú neoprávnenou osobou (žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie žaloby opomenutého účastníka konania podľa § 250b ods. 2 a 3 OSP účinného v čase podania žaloby, ako ani podľa ust. § 179 SSP). Vo vzťahu k posudzovaniu podmienok prípustnosti správnej žaloby správny súd uvádza, že tieto posudzoval podľa zákonnej úpravy účinnej v čase podania správnej žaloby, obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, a to podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 2 SSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2016), zostávajú zachované. Z uvedených dôvodov je preto podľa § 491 ods. 2 SSP potrebné napriek tomu, že správny súd v konaní rozhoduje podľa Správneho súdneho poriadku (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 SSP aj v prípade, keď sa začalo podaním žaloby za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), samotnú prípustnosť podania žaloby posudzovať podľa zákonných podmienok daných v čase podania správnej žaloby. 7. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 8. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016 (ďalej len „OSP“), v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 248 OSP, súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Podľa § 250b ods. 1, 2, 3 OSP, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. 9. Podľa § 6 ods. SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 7 písm. a) až h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Podľa § 491 ods. 1 a 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Podľa § 170 písm. a/ SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 181 ods. 1, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 10. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/, 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, v štátnej správe, iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona sú c) ďalšie orgány štátnej správy, ak to ustanovuje osobitný predpis.9) Iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti v kontrolovaných subjektoch podľa osobitných predpisov.9) Podľa poznámky č. 9 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 534/2003 Z. z., zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly pri vykonávaní kontroly postupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti. Orgány územnej samosprávy môžu postupovať pri vykonávaní kontroly podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti, ak na tento účel nemajú vlastné predpisy. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona o kontrole v štátnej správe, kontrolnou činnosťou sa zisťuje a) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky, b) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, c) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy, d) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť. Orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť plnenia úloh. Kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej len „pracovníci kontroly“) na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa §11 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. d/, g/, h/, j/ a ods. 3 zákona kontrole v štátnej správe, pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu, jeho zamestnancov, ako aj ďalších štátnych orgánov potrebnú na vykonanie kontroly. Od právnických osôb a od fyzických osôb možno vyžadovať súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu a s ich súhlasom; v súvislosti so zisťovaním správnosti postupov pri poskytovaní a využití prostriedkov Európskeho spoločenstva vrátane prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na plnenie týchto úloh sú tieto osoby povinné poskytnúť požadovanú súčinnosť. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by bola porušená zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, pričom kontrolovaný subjekt nebol zbavený oprávneným orgánom povinnosti mlčanlivosti. Pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní d) oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly (§ 13) pred jeho prerokovaním a v primeranej lehote určenej pracovníkmi kontroly vyžiadať od neho písomné vyjadrenia ku všetkým kontrolným zisteniam; písomné vyjadrenia predložené v určenej lehote, ktorými vedúci kontrolovaného subjektu spochybňuje kontrolné zistenia, sú námietky; k vyjadreniam predloženým po určenej lehote sa neprihliada, g) prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčastí, priebežného protokolu, čiastkového protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu; pred prerokovaním protokolu upozorniť vedúceho kontrolovaného subjektu na dôsledky porušenia právnej povinnosti podľa § 12 ods. 4, h) v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov, príčin ich vzniku, určil zamestnancov zodpovedných za kontrolou zistené nedostatky a v určenej lehote predložil orgánu kontroly písomnú správu o splnení prijatých opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti, j) odovzdať vedúcemu kontrolovaného subjektu protokol o výsledku kontroly, priebežný protokol, čiastkový protokol, dodatok k protokolu a zápisnicu o prerokovaní protokolu alebo záznam o kontrole. Oprávnenia podľa odseku 1 písm. a) až d) a povinnosti podľa odseku 2 písm. b), d), e), g) a k) sa vzťahujú aj na prizvané osoby. Na pracovníkov kontroly pri výkone vnútornej kontroly sa povinnosti podľa odseku 2 vzťahujú v rozsahu upravenom interným predpisom. Podľa § 13 ods. 1, 5, 6 písm. a/, c/ a ods. 8 zákona o kontrole v štátnej správe, o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä a) označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, b) označenie kontrolovaného subjektu, c) meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, d) miesto a čas vykonania kontroly, e) predmet kontroly, f) kontrolované obdobie, g) preukázané kontrolné zistenia, h) zoznam príloh protokolu, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, k) vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, l) podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, m) prílohy k protokolu, n) správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. Vyjadrenia vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia, písomné potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení dokladov a písomností, priebežný protokol, čiastkový protokol a dodatok k protokolu sú súčasťou protokolu o výsledku kontroly. O prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu o výsledku kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly, c) predložiť orgánu kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin a uplatnení právnej zodpovednosti. Kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu. Podľa § 15 zákona o kontrole v štátnej správe, ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontroly, na jej vykonanie môže orgán kontroly prizvať zamestnancov iného orgánu štátnej správy, orgánu samosprávy a právnickej osoby alebo fyzické osoby s ich súhlasom (ďalej len „prizvané osoby“). Účasť týchto zamestnancov na kontrole je iným úkonom vo všeobecnom záujme. 11. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam účinného v čase výkonu kontroly (ďalej len „katastrálny zákon“), katastrálnou inšpekciou vykonáva úrad štátny dozor nad úrovňou spravovania, aktualizácie a obnovy katastra, ako aj nad úrovňou zabezpečovania úloh súvisiacich s katastrom. Katastrálnej inšpekcii podliehajú fyzické osoby a právnické osoby vykonávajúce geodetické činnosti a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa preberajú do katastra alebo pri ktorých výkone sa využívajú údaje katastra, a to najmä geometrické plány, vytyčovanie hraníc pozemkov, zriaďovanie a aktualizácia geodetických bodov, meranie a zobrazovanie predmetov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel. Katastrálnu inšpekciu v mene úradu vykonávajú poverení katastrálni inšpektori. Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ a d/, ods. 2 katastrálneho zákona, katastrálny inšpektor pri zabezpečovaní úloh v oblasti katastra c) ukladá kontrolovaným subjektom prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a kontroluje ich splnenie v určenej lehote, d) ukladá kontrolovaným subjektom odstrániť zistené nedostatky v priebehu kontroly alebo v určenej lehote, ak ide o drobné a formálne nedostatky, ktoré nevyžadujú prijatie osobitných opatrení. Katastrálny inšpektor pri kontrole fyzických osôb a právnických osôb kontroluje a) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, administratívnych opatrení a technických noriem v oblasti geodézie, kartografie a katastra, b) výsledky meračských prác a ich premietnutie v súbore geodetických informácií. 12. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o geodézii a kartografii), štátnu správu na úseku geodézie a kartografie podľa tohto zákona vykonávajú, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako ústredný orgán štátnej správy, katastrálne úrady a správy katastra ako miestne orgány štátnej správy. Úrad vykonáva štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona, najmä pri používaní štandardizovaných geografických názvov, pri využívaní štátnej dokumentácie a informačného systému geodézie, kartografie a katastra, pri autorizačnom overovaní vybraných geodetických a kartografických činností; štátny dozor vykonáva úrad prostredníctvom katastrálnej inšpekcie. 13. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd konanie zastaví, alebo odmietne žalobu. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, ak žaloba je neprípustná a iné. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí odmietnuť žalobu podľa § 98 SSP, konanie zastaviť(§ 99 SSP), alebo prípadne postúpiť vec inému orgánu. 14. Predmetom preskúmavania v predmetnej veci v zmysle žaloby žalobcu je protokol o kontrole č. 10/2012-AK zo dňa 19. 06. 2012 ako výsledok katastrálnej inšpekcie (kontroly vykonanej na základe podnetu žalobcu zo dňa 14. 02. 2012) zameranej na aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov v rozsahu autorizačného overenia vybraných geodetických a kartografických činností podľa ustanovenia § 55 ods. 1 vyhlášky ÚGKK SR č. 178/1996 Z. z. , ktorou sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie ust. § 65 ods. 1, § 67 ods. 1 katastrálneho zákona v rozsahu ustanovenia § 101 ods. 12, 14, 16 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, platnou v čase autorizačného overenia kontrolovaného GP s tým, že kontrolovaný subjekt pri autorizačnom overení GP č. XXX/XXXX, M. č. XXX v k. ú. J. S. nedôsledne preskúmal náležitosti podľa ustanovenia § 65 ods. 1 katastrálneho zákona, čím bolo porušené ustanovenie § 55 ods. 1 vyhlášky Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii, platnou v čase jeho autorizačného overenia. Autorizovaný geodet a kartograf oboznámenie sa s obsahom protokolu o kontrole potvrdil svojim podpisom pričom k možnosti podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe, právo kontrolovaného subjektu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole nevyužil a akceptoval všetky kontrolné zistenia. Zápisnica o prerokovaní protokolu bola spísaná dňa 20. 06. 2012 za účasti orgánu kontroly, kontrolovaného subjektu a vyhotoviteľa GP. Zo zápisnice o prerokovaní protokolu o kontrole ďalej vyplynulo, že na základe kontrolných zistení bola podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole v štátnej správe a podľa § 14 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona kontrolovanému subjektu uložená povinnosť predložiť orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Kontrolovaný subjekt prijal opatrenia v rozsahu prepracovania kontrolovaného GP vyhotovením nového GP (pod novým ZPMZ) a predloženia orgánu kontroly správu o ich splnení v termíne do 25. 07. 2012. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil a nie je sporné, že žalovaný žiadosťou zo dňa 22. 05. 2012 dokonca požiadal žalobcu o súčinnosť v rozsahu sprístupnenia nehnuteľností na vykonanie kontroly, doručenou žalobcovi dňa 25. 05. 2012. Oznámenie o vybavení podania zo dňa 29. 06. 2012 bolo žalobcovi preukázateľne oznámené, resp. doručené dňa 12. 07. 2012, ktoré prevzal osobne čo potvrdil podpisom a zároveň potvrdil vo svojom podaní zo dňa 14. 07. 2012. Z administratívneho spisu bolo taktiež nesporne preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/5/2012 zo dňa 04. 12. 2012 bol žalobcovi sprístupnený celý žurnalizovaný zväzok listín nachádzajúcich sa spise žalovaného pod č. OKI-XXXX/XXXX-XXX. Žalobca spis prevzal osobne dňa 11. 12. 2012, čo potvrdil svojim podpisom. Súčasťou tohto spisu je preukázateľne aj Protokol o kontrole č. XX/XXXX-AK zo 19. 06. 2012, ktorého zrušenia sa žalobca domáha. 15. Katastrálny zákon v ust. § 13 ods. 2 vymedzuje, že katastrálnej inšpekcii podliehajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce geodetické činnosti a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa preberajú do katastra alebo pri ktorých výkone sa využívajú údaje katastra, napr. geometrické plány, vytyčovanie hraníc pozemkov, atď. Následne v ust. § 14 vymedzuje aj pôsobnosť katastrálnej inšpekcie. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že katastrálny inšpektori pôsobia v rámci osobitného útvaru žalovaného - odboru katastrálnej inšpekcie, a pri jej výkone sú oprávnení kontrolovať okrem okresných úradov aj ďalšie osoby, najmä geodetov a obchodné spoločnosti vykonávajúce geodetické činnosti. Prostredníctvom katastrálnej inšpekcie teda dochádza k výkonu štátneho dozoru nad dodržiavaním zákona o geodézii a kartografii. Pokiaľ ide o základné pravidlá kontrolnej činnosti, tieto upravuje zákon kontrole v štátnej správe, v zmysle ktorého je katastrálna inšpekcia orgánom vykonávajúcim vonkajšiu kontrolu, a to v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi, pričom v poznámke pod čiarou je ako osobitný predpis uvedený aj odkaz na katastrálny zákon. Kompetencie katastrálnej inšpekcie pre výkon vonkajšej kontroly vymedzuje § 13 až 15 katastrálneho zákona. Teda v prípade výkonu katastrálnej inšpekcie ide o vzťah medzi orgánom vykonávajúcim kontrolu (katastrálna inšpekcia) a kontrolovaným subjektom (§ 13 ods. 2 katastrálneho zákona). Protokol o výsledku kontroly v prípade zistenia nedostatkov vyhotovujú pracovníci kontroly, pričom jeho súčasťou sú aj vyjadrenia vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia, písomné potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení dokladov a písomností, priebežný protokol, čiastkový protokol a dodatok k protokolu (§ 13 ods. 5 zákona o kontrole). V zmysle odseku 4 v prípade, ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e/, pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Kontrola sa končí prerokovaním protokolu (§ 13 ods. 8 zákona o kontrole), pričom o prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá sa prikladá k protokolu o výsledku kontroly a uloží sa ňou tiež povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu a na jej splnenie určí lehotu § podľa 13 ods. 6 zákona o kontrole. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade ak kontrolovaný subjekt spochybňuje kontrolné zistenia má právo podať námietky, a to v čase oboznamovania sa s protokolom až do termínu určeného pracovníkmi kontroly. Opodstatnenosť námietok preveruje orgán kontroly a zohľadňuje ich v dodatku k protokolu, s ktorým následne kontrolovaný subjekt oboznamuje. V súvislosti s kontrolou sú pracovníci kontroly povinní okrem iného preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu, neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu, prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčastí, priebežného protokolu, čiastkového protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu; pred prerokovaním protokolu upozorniť vedúceho kontrolovaného subjektu na dôsledky porušenia právnej povinnosti na požiadanie pracovníkov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu (§ 11 ods. 2 písm. e/ až g/ a § 12 ods. 4 zákona o kontrole). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastníkmi katastrálnej inšpekcie sú orgán kontroly a kontrolovaný subjekt, teda zo žiadneho ustanovenia upravujúce resp. vzťahujúceho sa na výkon katastrálnej inšpekcie nevyplýva, že by mal žalobca v rámci výkonu katastrálnej inšpekcie postavenie účastníka konania. Teda k uvedené správny súd uvádza, že žalovaný vzhľadom k tomu, že nebol ani účastníkom konania, resp. jeho právo byť účastníkom konania mu zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom znemožnené, práve naopak žalovaný bol riadne oboznámený o spôsobe vybavenia jeho podnetu, nemohol byť žiadnym spôsobom rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu dotknutý na svojich subjektívnych právach. Protokol o výsledku kontroly, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal bol vydaný na základe podnetu žalobcu, teda došlo k zisteniu porušenia a kontrolovanému subjektu boli uložené prijať opatrenia, smerujúce k náprave zistených nedostatkov. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené zato, že žalobca nebol nijakým spôsobom dotknutý na svojich právach, práve naopak, teda aktívne legitimovaným na podanie správnej žaloby v prípade prípustnosti prieskumu žalobou napadnutého protokolu by bol len kontrolovaný subjekt (geodet), ktorý však podľa obsahu protokolu zistenia orgánu kontroly žiadnym spôsobom nespochybnil a nepodal voči nim ani námietky. 16. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že je opomenutým účastníkom konania a lehota troch rokov v zmysle § 250b ods. 2 a 3 OSP účinného v čase podania žaloby (§ 179 SSP) neuplynula, správny súd uvádza, že aj v prípade, ak by žalobcovi patrilo postavenie účastníka konania v rámci výkonu katastrálnej inšpekcie, tak z predloženého administratívneho spisu č. K.-XXXX/XXXX-XXX jednoznačné vyplýva, že na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/5/2012 zo dňa 04. 12. 2012 mu bol sprístupnený celý žurnalizovaný zväzok listín nachádzajúcich sa spise č. K.-XXXX/XXXX-XXX, súčasťou ktorého je aj žalobou napadnutý Protokol o kontrole č. XX/XXXX-AK zo dňa 19. 06. 2012. Žalobca spis prevzal osobne dňa 11. 12. 2012, čo potvrdil svojim podpisom. V predmetnej veci bol žalobca s protokolom o výsledku kontroly oboznámený dňa 11. 12. 2012, kedy mu bol sprístupnený administratívny spis žalovaného č. K.-XXXX/XXXX-XXX. Žalobca v podaní označenom ako „žiadosť o vykonanie nápravy“ sám uviedol, že počas preštudovania spisu, ktorý mu bol sprístupnený dňa 11. 12. 2012 sa oboznámil aj so žalobou napadnutým protokolom. V protokole zo dňa 19. 06. 2012 žalovaný konštatoval svoje zistenia z katastrálnej inšpekcie, ktoré boli žalobcovi oznámené v podaniach, ktoré sa preukázateľne nachádzajú v predloženom administratívnom spise žalovaného, tak ako aj samotný protokol. Po dôslednom oboznámení sa so žalobou napadnutým protokolom žalovaného zo dňa 19. 06. 2012 súd dospel k záveru, že oznámenie tam uvedených zistení, tvrdení a skutočností nijakým spôsobom nemohlo ovplyvniť právne postavenie žalobcu, resp. zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov, takýto účinok by mohol v danom prípade nastať len vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. 17. Žalobcu nemožno považovať za opomenutého účastníka katastrálnej inšpekcie a žalobu ním podanú za správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle ust. § 179 SSP, a to ani v prípade ak by mu právo byť účastníkom katastrálnej inšpekcie vyplývalo z katastrálneho zákona. Keďže v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení katastrálna inšpekcia je vzťah medzi orgánom kontroly a kontrolovaným subjektom, žalobca nebol oprávnený domáhať sa zrušenia protokolu ako výsledku katastrálnej inšpekcie, na vykonanie ktorej podal podnet, ktorému bolo vyhovené a v dôsledku ktorého bol vydaný protokol č. XX/XXXX-AK zo dňa 19. 06. 2012. V dôsledku týchto skutočností bolo potrebné túto žalobu odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP. 18. Správny súd ďalej uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu namieta, že protokol o kontrole nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemôže byť predmetom konania pred správnym súdom. Preto správny súd skúmal, či akt správneho orgánu, ktorý žalobca napáda, má povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podliehajúceho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase podania žaloby). 19. Rozsah preskúmavacej činnosti súdov je daný tzv. generálnou klauzulou, v zmysle ktorej preskúmaniu súdom v správnom súdnictve podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach, či povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ustanovenie § 248 OSP, a teraz ust. § 7 SSP taxatívne vymenúva výnimky - teda rozhodnutia súdnemu prieskumu nepodliehajúce. S princípom uvedenej generálnej klauzuly sa spája aj tzv. negatívna enumerácia, v zmysle ktorej musí byť vylúčenie správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu výslovné a môže k nemu dôjsť len osobitným zákonom. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, pokiaľ menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva určitého subjektu. Z uvedeného teda vyplýva, že (pokiaľ rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu výslovne) pre posúdenie, či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu sféru dotknutého subjektu. Vecný rozsah konania pred správnym súdom je vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 OSP tak, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale treba ku nim pristupovať reštriktívne, pričom akceptovanie extenzívneho výkladu § 244 ods. 3 OSP, resp. reštriktívneho výkladu negatívnej enumerácie obsiahnutej v § 248 OSP nemôže viesť k preskúmateľnosti akéhokoľvek aktu správneho orgánu v rámci správneho súdnictva. Súdnemu prieskumu podliehajú len tie akty správnych orgánov, ktoré majú povahu individuálneho správneho aktu, v prípade konaní podľa druhej a tretej hlavy piatej časti, povahu rozhodnutí. 20. Je treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravuje právomoc správneho súdu vymedzením rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho prieskumu podobne ako Správny súdny poriadok, aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum súdny prieskum sa nepripúšťa, je v SSP stanovená podobnejšie. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je teda ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorými sú určené. Súdnemu prieskumu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom zakladajú. Menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že nemožno spochybniť, i s poukazom na ustálenú judikatúru súdov (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011, resp. 5Sžf 31/2011, na ktoré poukazoval i žalobca), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. V tomto zmysle žalobca dôvodne poukazuje na judikatúru definujúcu preskúmavaciu právomoc správneho súdu. V tomto smere správny súd poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. 11. 2012, v zmysle ktorého protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú, pretože osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie povinnosť alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod negatívnej enumerácie § 148 OSP. V zmysle vyššie uvedeného je nutné v záujme ochrany práv účastníkov správnych konaní preskúmavané protokol a zápisnicu o prerokovaní protokolu v rozsahu uloženej povinnosti subsumovať pod pojem „rozhodnutie správneho orgánu“ (§ 244 ods. 2 a 3 OSP).Z uvedeného rozhodnutia ako aj ďalšieho rozhodnutia NSSR, na ktoré poukazoval aj sám žalobca, a to sp. zn. 5Sžf/31/2011 vyplýva, že jediným aspektom, na základe ktorého bola konštatovaná prípustnosť súdneho prieskumu protokolu a zápisnice, bola v protokole uložená povinnosť kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, ktoré umožňoval v tom čase platný zákon o kontrole v štátnej správe. 21. Protokol o kontrole žalovaného zo dňa 19. 06. 2012 potom nepodlieha súdnemu prieskumu, pretože správny orgán v ňom nevyslovil žiadny záver, či názor, ktorým by mohol zasiahnuť do právnej sféry žalobcu. Na základe protokolu došlo orgánom kontroly iba k zisteniu porušenia ustanovení katastrálneho zákona kontrolovaným subjektom, ktorým však v tomto prípade žalobca nebol. Orgán kontroly až v zápisnici o prerokovaní protokolu č. XX/XXXX-AK zo dňa 20. 06. 2012 uložil kontrolovanému subjektu (geodetovi) predložiť orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenia nedostatkov a ich príčin s tým, že správu o ich odstránení má predložiť v termíne do 25. 07. 2012. Tieto kontrolovaný subjekt, geodet Ing. T. prijal v rozsahu prepracovania kontrolovaného GP vyhotovením nového GP. Protokol nemožno označiť ako právno-aplikačný akt správneho orgánu, pretože ním v žiadnom prípade nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností žalobcu, ani ním nemohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté a to z toho dôvodu, že označené oznámenie žalovaného nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami. Obsah protokolu o kontrole žalovaného zo dňa 19. 06. 2012 nemá autoritatívny vzťah k žalobcovi, a žalovaný správny orgán v tomto prípade vystupoval vo vzťahu k žalobcovi iba ako oznamovateľ, v rámci vybavenia podnetu žalobcu zo dňa 14. 02. 2012 a vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu bolo Protokolom konštatované iba zistenie porušení zákona. Žaloba žalobca smerovala proti Protokolu o kontrole, žalobca v nej žiadnym spôsobom nenamietal opatrenia uložené kontrolovanému subjektu v Zápisnici o jeho prerokovaní, teda podľa názoru správneho súdu by bol samotný protokol o kontrole, resp. zápisnica o jeho prerokovaní preskúmateľná iba v časti rozsahu uloženia povinnosti kontrolovanému subjektu. Protokol žalovaného teda nemal pre žalobcu konštitutívne účinky, ale len deklaratórne. Obdobnou problematikou sa zaoberal podrobne i Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 1Sžr/73/2013. 22. K rozhodnutiam Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 107/07-43, III. ÚS 343/07), na ktoré žalobca v podanej žalobe poukazoval, súd uvádza, že tieto sa týkajú inej právnej problematiky, a nie konania podľa druhej hlavy piatej časti OSP. 23. V konaní vedenom na Ústavnom súde SR pod sp. zn. I. ÚS 354/08 (posudzovanie zmeny všeobecného povolenia, ktorým boli zmenené podmienky poskytovania telekomunikačných služieb na území Slovenskej republiky) a v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5Sžf/31/2011 (posudzovanie protokolu o výsledku kontroly) bola posudzovaná otázka prípustnosti súdneho prieskumu tam uvedených právno-aplikačných aktov správneho orgánu, ktorými došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností tých osôb, vo vzťahu ku ktorým boli tieto akty vydané, čo však podľa názoru súdu a z dôvodov vyššie uvedených nie je prípad žalobcu a vyššie označené rozhodnutia nemožno na danú vec aplikovať, a to najmä s poukazom že samotným protokolom k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností vo vzťahu žalobcovi jednoznačne nedošlo. 24. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP z dôvodu, že žaloba nebola podaná neoprávnenou osobou. 25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 26 . Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.