Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8Co/182/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113220463 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113220463.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., N. XXXX/ XX, 2/ B.. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, zastúpení: NAGYOVÁ & PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 8, IČO: 47 233 923, proti odporcom: 1/ D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., U. 8, 2/ C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., U. 8, zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, o zaplatenie sumy 19.650,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. marca 2015 č. k. 14C/42/2014/153 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov v l. a 2. rade zaplatiť spoločnej a nerozdielne navrhovateľom v l. a 2. rade sumu 2.287,80 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku, do sumy 17.363 eur, návrh zamietol. Navrhovateľov zaviazal zaplatiť odporcom v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 76 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Odporcov v l. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za odpor v sume 1.179 eur na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 544 ods. 1, 2 § 545 ods. 1, 2, 3, § 545a, § 39 OZ. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 18. 09. 2008 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, ku ktorej dňa 04. 12. 2009 uzatvorili dodatok. V dodatku sa dohodli na predĺžení doby zrealizovania dopravnej a technickej infraštruktúry nehnuteľnosti z 31. 08. 2009 do 31. 05. 2010. Zároveň sa dohodli na predĺžení lehoty na zrealizovanie dopravnej komunikácie do 31. 12. 2010 a povinnosti odporcov, aby boli kolaudačné rozhodnutia na inžinierske siete a cestu vydané do 31. 12. 2010. Ďalej sa dohodli na doplnení ustanovenia bodu VIII kúpnej zmluvy v znení, ak odporcovia nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v bode IV dodatku, t. j. realizáciu inžinierskych sietí a cesty ako aj kolaudačných rozhodnutí, sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 186 eur mesačne od 31. 08. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v bode IV a tiež sú povinní odkúpiť spätne nehnuteľnosť od navrhovateľov do 10. 01. 2011, pričom v prípade nesplnenia záväzku spätného odkúpenia nehnuteľnosti sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.000 eur. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že inžinierske siete boli zrealizované včas, do 31. 05. 2010 a cestná komunikácia bola zrealizovaná do 31. 12. 2010. Navrhovatelia rozporovali len to, že stavenisková cesta nebola vyhotovená v rozsahu uvedenom v stavebnom povolení. Námietky týkajúce sa hrúbky podložia súd nepovažoval za dôvodné, pretože podľa územného rozhodnutia z 21. 10. 2008 malo ísť iba o dočasné spevnenie podložia vozoviek pre prevádzkovanie pracovných vozidiel a mechanizmov, preto hrúbka podložia staveniskovej cesty nemala v čase jej výstavby akýkoľvek význam. Podstatné bolo následné zhotovenie asfaltovej cesty, ktorej kvalita namietaná nebola. Ďalej konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že jednotlivé kolaudačné rozhodnutia neboli vydané včas, t. j. do 31. 12. 2010. Z tabuľky predloženej navrhovateľmi o dátumoch vydania jednotlivých kolaudačných rozhodnutí vyplýva, že prvé bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pre elektrický káblový rozvod NN dňa 01. 04. 2011, potom pre splaškovú kanalizáciu dňa 10. 05. 2011, následne 24. 06. 2011 pre vodovod, dňa 02. 08. 2011 pre verejné osvetlenie, trasy slaboprúdových rozvodov plynového zariadenia, dňa 19. 09. 2011 pre cestné komunikácie a posledné dňa 04. 03. 2013 pre dažďovú kanalizáciu. Dažďová kanalizácia bola neskoro kolaudovaná z dôvodu, že pri kolaudačnom konaní bolo potrebné doložiť kolaudačné rozhodnutie od jestvujúcej dažďovej kanalizácie, do ktorého sa stavebný objekt SO 05 kanalizácia dažďová napájal, preto bolo konanie prerušené. Na pôvodnú vodnú stavbu, dažďovú kanalizáciu z areálu Bažant s.r.o. sa dokumentácia nezachovala, a to ani v archíve, na základe ktorých zistení potom došlo k značnému zdržaniu pri kolaudácii dažďovej kanalizácie. Súd bol názoru, že odporcovia túto skutočnosť nemohli predvídať a za normálnych okolností, keď 14. 03. 2011 podali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia a výzva na odstránenie nedostatkov podania Obvodného úradu životného prostredia Nitra bola zo dňa 29. 06. 2011 možno predpokladať, že by bola kolaudácia ukončená najneskôr do augusta 2011. Z uvedeného dôvodu považoval za najneskorší termín vydania kolaudačného rozhodnutia deň 19. 09. 2011, kedy bola skolaudovaná cestná komunikácia. Pri posúdení nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že odporcovia neodkúpili predmetnú nehnuteľnosť súd prvého stupňa vychádzal zo záveru o neplatnosti dohody podľa § 39 OZ a uviedol, že zmluvnú pokutu v tejto výške ani nemožno charakterizovať ako neprimerane vysokú a moderovať. Konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená medzi fyzickými osobami a mala predstavovať sankciu za oneskorené splnenie zmluvných povinností odporcov. V danom prípade však odporcovia boli sankciovaní za oneskorené splnenie zmluvných povinností dvakrát, sumou 186 mesačne a povinnosťou spätne odkúpiť predmetnú nehnuteľnosť. Súd mal za to, že kumulácia zmluvných pokút za to isté neplnenie, resp. neskoré splnenie zmluvných povinností je špekulatívna a nemôže požívať právnu ochranu. Povinnosť spätného odkúpenia by dávala zmysel v prípade, ak by naozaj nedošlo k splneniu žiadnych zmluvných povinností v stanovenej lehote, pričom túto povinnosť nemožno vynúť v dobe 10 dní, ktorá je krátka, pretože na spätné odkúpenie je potrebná súčinnosť oboch zmluvných strán a v lehote 10 dní by nedošlo k riadnemu zavkladovaniu vlastníckeho práva späť na odporcov. Ďalej konštatoval, že navrhovatelia dňa 31. 12. 2010 aj vyzvali odporcov na spätné odkúpenie nehnuteľnosti, na čo odporcovia reagovali listom z 05. 01. 2011, v ktorom oznamujú, že stavebné práce jednotlivých objektov Západný prameň v Nitre sú ukončené, kolaudáciu vykonáva Ing. V. a bolo by potrebné stretnutie po 10. 01. 2011. Na túto skutočnosť navrhovatelia nereagovali a vo výzve na mimosúdny zmier z 23. 04. 2013 žiadali odporcov len o zaplatenie zmluvnej pokuty 186 eur mesačne za dobu omeškania, navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že už nemali záujem o spätné odkúpenie nehnuteľnosti, čo vyplýva podľa názoru súdu aj z toho, na odporcov žiadnym spôsobom nenaliehali na odkúpení nehnuteľnosti. Tvrdenie navrhovateľov, že neodkúpením nehnuteľností im vznikla škoda v tom, že nemali pozemok užívaniaschopný na stavbu, keďže neboli zabezpečené inžinierske siete súd hodnotil ako právne irelevantné, nakoľko odporcovia preukázali, že už v máji 2010 bolo vydané stavebné povolenie pre iných vlastníkov v danej oblasti „Západný prameň“ a teda keby mali skutočný záujem stavať čo najskôr, mohli tak urobiť už v máji 2010. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na výšku zmluvnej pokuty súd považoval dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti návrh zamietol. Pokiaľ ide o nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 186 eur mesačne v celkovej sume 7.650,80 eura za nesplnenie záväzku dohodnutom v bode IV dodatku najneskôr do 31. 12. 2010 súd konštatoval, že navrhovatelia majú nárok na zaplatenie sumy 186 eur od 31. 08. 2009 do doby splnenia tejto povinnosti, podľa navrhovateľov do 05. 02. 2013, kedy bolo vydané posledné kolaudačné rozhodnutie (41 mesiacov a 4 dni x 186 = 7.650,80 eura). V tejto časti žalovaného nároku súd konštatoval, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, keď v sebe zahŕňa jednak povinnosť odporcov na realizáciu dopravnej a technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010, dopravné komunikácie do 31. 12. 2010, ale aj ďalšiu v prípade, že by tá prvá aj bola splnená a to povinnosť odporcov, aby boli vydané všetky kolaudačné rozhodnutia najneskôr do 31. 12. 2010. Je nesporné, že prvú časť tejto povinnosti - realizáciu, odporcovia naozaj v stanovených lehotách aj splnili. K oneskoreniu došlo v časti povinnosti vydania kolaudačných rozhodnutí. Súd neskúmal, či to bolo pod vplyvom vyššej moci - počasia alebo slabšou organizáciou práce na strane odporcov, keďže odporcovia mali pôvodne inžinierske siete vybudovať do 31. 08. 2010. Vyslovil, že je nesporné, že k určitému omeškaniu došlo aj neskorším vydaním stavebného povolenia, horším počasím, ako aj nemožnosťou požiadať o kolaudačné rozhodnutia pre inžinierske siete skôr ako bude vyhotovená cesta a na nej osadené poklopy. Toto boli však skutočnosti, s ktorými odporca v l. rade musel počítať, keď jeho firma realizovala niektoré stavebné práce, a preto ako sám uznal, v dodatku sa nemal zaviazať aj k vydaniu kolaudačných rozhodnutí v tak krátkej dobe, keď ešte len v decembri 2010 bola ukončená realizácia cesty a je zrejmé, že tým pádom nemohli byť vydané kolaudačné rozhodnutia. Vzhľadom na to, že záujmom navrhovateľov bolo vyriešenie bytovej otázky, a teda výstavba na uvedenej nehnuteľnosti, je nesporné, že došlo k časovému posunu od 31. 08. 2009 do 31. 12. 2010, kedy bola ukončená dopravná technická infraštruktúra, t. j. navrhovatelia mohli začať so stavbou rodinného domu od mája 2010, prípade od januára 2011. Keďže bolo preukázané, že inžinierske siete ako aj cesta boli vybudované včas, súd znížil zmluvnú pokutu na 93 eur mesačne, č. j. polovicu, ktorú priznal navrhovateľom od 01. 09. 2009 do 19. 09. 2011 za 24 mesiacov a 18 dní, kedy bolo vydané posledné kolaudačné rozhodnutie, nakoľko oneskorenie kolaudačného rozhodnutia pri dažďovej kanalizácii odporca nemohol predvídať, a ani nedošlo k zavineniu na jeho strane. Z týchto dôvodov preto navrhovateľom priznal zmluvnú pokutu za uvedené obdobie vo výške 2.287,80 eura, a vo zvyšnej časti, do 17.363 eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a to podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania. V konaní mali prevažne úspech odporcovia a to do sumy 17.363 eur, čo predstavuje 88 % úspech, čistý úspech po odrátaní úspechu navrhovateľov predstavuje 76 %, v ktorej časti im priznal náhradu trov konania. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odpor rozhodol podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, na zaviazanie ktorého zaviazal odporcov v l. a 2. rade. Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o náhrade trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 19.650,80 eura spoločne a nerozdielne a k náhrade trov konania, alternatívne vec zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom. Uviedli, že predmetom konania bolo zaplatenie zmluvných pokút 12.000 eur a 186 eur mesačne do 31. 08. 2009 do doby splnenia záväzku uvedených v článku IV dodatku podľa bodu VIII/2,3 dodatku kúpnej zmluvy. Zmluvná pokuta 12.000 eur bola dohodnutá pre porušenie povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosť, za ktorú odporcom zaplatili pri podpise kúpnej zmluvy 49.709,87 eura. Kúpna cena bola dohodnutá za pozemok s inžinierskymi sieťami, ktoré mali odporcovia zrealizovať do 31. 08. 2009, čiže navrhovatelia zaplatili odporcom dopredu za niečo, čo nemali dodané. Cena pozemkov bez inžinierskych sieti by bola podstatne nižšia. Keďže odporcovia do dohodnutého termínu siete nezrealizovali, podpísali dodatok, ktorým bol predĺžený termín dokončenia a skolaudovania inžinierskych sietí do 31. 12. 2010, t. j. o ďalší rok a 4 mesiace. Tým odporcovia na realizáciu a kolaudáciu inžinierskych sieti mali celkom 2 roky a 4 mesiace. Pre prípad, ak by dohodnutú lehotu nestihli, mali povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť do 10. 01. 2011. Nakoľko odporcovia lehoty nestihli, dňa 31. 12. 2010 bola podaná len jedna z celkových 9 žiadostí na kolaudáciu sietí, navrhovatelia využili svoje zmluvné právo a dňa 03. 01. 2011doručili odporcom žiadosť o spätné odkúpenie nehnuteľnosti. Na list odporcovia reagovali 05. 01. 2011, ktorými nerelevantnými argumentmi zdôvodňovali svoje omeškania. Z predložených listinných dokladov jednoznačne vyplýva, že dohodnuté právo na spätné odkúpenie nehnuteľnosti riadne vzniklo, odporcovia porušili povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosť a preto im vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 12.000 eur. K záveru súdu prvého stupňa o rozpore pokuty s dobrými mravmi uviedli, že počas celého súdneho konania rozpor s dobrými mravmi nebol predmetom dokazovania, na túto okolnosť bolo poukázané len v záverečnej reči právneho zástupcu odporcov s dôrazom na to, že nepreukázali vznik škody oneskoreným vydaním kolaudačných rozhodnutí. Takáto argumentácia nemôže obstáť, nakoľko § 544 ods. 1 OZ povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť ukladá aj v prípade, keď nevznikne škoda. Vyslovili počudovanie nad záverom súdu prvého stupňa, že výšku zmluvnej pokuty nemožno charakterizovať ako neprimeranú a tým pádom ju ani moderovať, keď akúkoľvek vysokú zmluvnú pokutu je predsa možné znížiť. Ak ju nemožno charakterizovať ako neprimerane vysokú, potom je zrejme primerane vysoká. Navyše súd neskúmal výšku zabezpečovanej povinnosti - spätného odkúpenia, ani samú zabezpečovaciu povinnosť, aby vôbec mohol posúdiť primeranosť pokuty. Nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že odporcovia boli sankcionovaní dvakrát za oneskorené plnenie zmluvných povinností, pretože povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť nie je zmluvnou pokutou. Nedošlo ku kumulácii zmluvných pokút za to isté splnenie, pretože zmluvná pokuta 12.000 eur bola dohodnutá za porušenie povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosť a zmluvná pokuta 186 eur mesačne za oneskorené realizovanie inžinierskych sietí, čím išlo o porušenie dvoch rozdielnych povinností. Za nejasné považovali konštatovanie súdu prvého stupňa, že nemali záujem o spätné odkúpenie nehnuteľnosti a poukázali na to, že súd sa nevysporiadal s listom z 31. 12. 2010, ktorým vyzvali odporcov na spätné odkúpenie, čím prejavili záujem a vôľu o spätné odkúpenie jasne a zrozumiteľne. Ak súd poukazuje na to, že mohli stavať na pozemku už v máji 2010, opomenul, že podľa pôvodného záveru mali už stavbu kolaudovať, nie začať so stavaním, keď inžinierske siete mali byť pôvodne skolaudované do 31. 08. 2009, a už v tom čase mali začať stavať. Súd nezobral do úvahy ,že počas omeškania odporcov s plnením zmluvných povinností museli vynakladať finančné náklady na bývanie, s ktorými nepočítali a odporcom zaplatili na realizáciu sietí vopred. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 186 eur mesačne, ktorú moderoval znížením na polovicu s odôvodnením, že je neprimerane vysoká, keďže zahŕňa povinnosť odporcu na realizáciu dopravnej a technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010, dopravnej komunikácie do 31. 10. 2011, a ďalšie, a ak že by prvá bola aj splnená, a to povinnosť zabezpečiť vydanie všetkých kolaudačných rozhodnutí najneskôr do 31. 12. 2010 považujú za zmätočné a nezrozumiteľné, keď záujmom zmluvných strán bolo zabezpečenie realizácie inžinierskych sietí, vrátane vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré povinnosti na seba nadväzujú. Ohľadne moderácie výšky zmluvnej pokuty súd opätovne nevykonal žiadne dokazovanie, keď v zmysle § 545a OZ môže zmluvnú pokutu znížiť len s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti. Súd však hodnotu ani význam zabezpečovacej povinnosti neskúmal. Okrem toho súd mal skúmať pri znížení aj výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, čo neučinil, preto zníženie zmluvnej pokuty súdom nemá oporu v zákone. Súd zníženú zmluvnú pokutu priznal len od 19. 09. 2011. Mal za to, že omeškanie s vydaním rozhodnutia dažďovej kolaudácie nebolo zavinené odporcami, čo opiera o potrebu napojiť kanalizáciu do jestvujúcej dažďovej kanalizácie iného objektu. V tejto súvislosti poukázali na to, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že návrh na kolaudáciu bol podaný až 14. 03. 2011, teda 3 a pol mesiaca potom, ako mal byť už objekt podľa dohody skolaudovaný. Pritom na realizáciu mali odporcovia od 08. 09. 2009 dobu 2 roky a 4 mesiace. Je jednoznačné, že omeškanie s vydaním kolaudačného rozhodnutia bolo spôsobené vinou odporcov, nakoľko žiadosť podali po lehote, kedy malo byť kolaudačné rozhodnutie už vydané. Kolaudačné konanie bolo prerušené dňa 29. 06. 2011 z dôvodov, že odporcovia nedoložili zákonom požadované náležitosti. Bez ohľadu na to súd nemôže tvrdiť, že nemohli vedieť, že ku kolaudácii tohto objektu bolo ich povinnosťou dodať aj kolaudačné rozhodnutie o jestvujúcej dažďovej kanalizácie, do ktorej sa objekt SO 05 napájal, keďže išlo o zákonom požadovanú povinnosť na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Odvolaním napadli aj výrok o náhrade trov konania, podľa ktorého súd nevzal do úvahy, že časť nároku zamietol z dôvodu moderácie zmluvnej pokuty, a v tejto časti je výška nároku závislá na úvahe súdu, čo v zmysle § 142 ods. 3 OSP treba považovať za úplný úspech navrhovateľov. Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na vyjadrenie na pojednávaní zo 16. 09. 2014 v ktorom uviedli, že článku VIII ods. 3 rozumeli tak, že nárok na povinnosť odkúpiť nehnuteľnosť vznikne iba po odstúpení od zmluvy. V tomto kontexte treba vnímať aj vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní, a sám osebe nevedel urobiť jednoznačný výklad článku VIII ods. 3. Tieto skutkové okolnosti uvádzané v odvolaní, že kúpna cena by bola nižšia, ak by neboli siete, prípadne okolnosti týkajúce sa toho, či niekto na pozemkoch staval alebo nestaval, považovali za právne irelevantné. Podaný návrh žiadne skutkové okolnosti neuvádzal, okrem údajov obsiahnutých v zmluve a v jeho dodatku, na pojednávaní boli vypočutí účastníci a svedkovia, do spisu založené dokumenty a podania. Posun v dôsledku vykonaného dokazovania nastal aj v právnom posúdení okolností prejednávanej veci. Návrh neobsahuje iné právne posúdenie ako ust. § 544 ods. 1 OZ. Súd prvého stupňa podrobne poukázal na obsah vykonaného dokazovania a správne právne posúdil vec. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považujú za dostatočné po stránke skutkovej aj právnej. K námietke, že súd neskúmal výšku škody vzhľadom na primeranosť pokuty poukázali na to, že právny nárok na zaplatenie sumy 186 eur navrhovatelia odvodzujú z ustanovenia článku VIII ods. 2 dodatku, ktorý sa odvoláva na záväzok z článku IV dodatku. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že podmienky obsiahnuté v článku IV bod 1 dodatku do 31. 05. 2010 boli splnené, navrhovatelia nenavrhli žiadny dôkaz preukazujúci opak svojho tvrdenia. Pokiaľ ide o staveništnú cestu, vyjadrovali sa písomne a predložili príslušné dôkazy v tomto smere, z ktorých vyplýva, v čom vznikol problém v kolaudačnom rozhodnutí, ktorým bolo napojenie kanalizačnej prípojky do jestvujúcej dažďovej kanalizácie. Stavebné povolenie totiž obsahovalo záver, že kanalizačná prípojka z cestnej komunikácie na pozemku navrhovateľov mala byť napojená do existujúcej kanalizačnej prípojky. Až pri kolaudácii cesty sa zistilo, že existujúca prípojka je bez kolaudačného rozhodnutia, čo malo za následok oneskorené vydanie kolaudačných rozhodnutí. Námietku v odvolaní v časti náhrady trov konania považovali za nesprávnu, keďže súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 OSP s ohľadom na výsledok sporu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Rozsudok vo vyhovujúcej časti odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovatelia voči odporcom domáhajú uloženia povinnosti zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 19.650,80 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania dôvodiac tým, že s odporcami uzatvorili dňa 18. 09. 2008 kúpnu zmluvu, ktorou previedli nehnuteľnosť v kat. úz. D. T., parc. č. 3701/45. Dňa 04. 12. 2009 uzatvorili dodatok ku kúpnej zmluve, ktorou v bode IV dohodli, že odporcovia (ako predávajúci) sú povinní zabezpečiť zrealizovanie dopravnej a technickej infraštruktúry v kúpnej zmluve bližšie špecifikovanej do 31. 08. 2009. V dodatku dohodli zmenu bodu IV kúpnej zmluvy tak, že predĺžili lehotu na zrealizovanie dopravnej a technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010 a do 31. 12. 2010 dohodli s odporcami povinnosť zrealizovať dopravnú komunikáciu vrátanie zatrávnenia cestnej zelene, zabezpečiť kolaudačné rozhodnutia na komunikáciu a povinnosť odporcov zabezpečiť a poskytnúť súčinnosť tak, aby na predmetnú dopravnú a technickú infraštruktúru boli vydané kolaudačné rozhodnutia do 31. 12. 2010. V dodatku ďalej doplnili bod VIII tak, že ak odporcovia nesplnia dojednania a nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v bode IV dodatku, sú povinní odkúpiť spätne nehnuteľnosť do 10. 01. 2011 za kúpnu cenu špecifikovanú v dodatku a ďalej sa dohodli na zmluvných pokutách. V prípade nesplnenia záväzku v bode IV boli odporcovia povinní zaplatiť zmluvnú pokutu 186 eur od 31. 08. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v bode IV a v prípade nesplnenia záväzok spätne odkúpiť zaplatiť zmluvnú pokutu 12.000 eur. Odporcovia nesplnili záväzok dohodnutý v bode IV kúpnej zmluvy - zrealizovať stavby do 31. 05. 2010 a dopravnú komunikáciu do 31. 12. 2010 a v tejto lehote nepodali žiadosť ani o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Keďže nesplnili ani jednu zo svojich zmluvne dohodnutých povinností, listom zo 31. 12. 2010, doručeným 03. 01.2011, ich navrhovatelia vyzvali na spätné odkúpenie nehnuteľností. Odporcovia ani tento záväzok nesplnili, a preto sa navrhovatelia podanou žalobou domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty 12.000 eur a 186 eur za 41 mesiacov a 40 dní v sume 7.650,80 eura. Súd prvého stupňa žalobe čiastočne vyhovel, keď navrhovateľom priznal zmluvnú pokutu vo výške 2.287,80 eura, zmluvnú pokutu vo výške 186 eur krátil na polovicu majúc za to, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, keď zahŕňa jednak povinnosť odporcov na realizáciu dopravnej a technickej infraštruktúry do 31. 05. 2010 ako aj dopravnej komunikácie do 31. 12. 2010, ale s oneskorením mali odporcovia počítať, pretože firma navrhovateľa realizovala stavebné práce, a preto sa odporca nemal v dodatku zaviazať zabezpečenie vydania kolaudačných rozhodnutí v uvedenej dobe, pričom inžinierske siete a cesta boli vybudované včas. V časti zmluvnej pokuty 12.000 eur súd konštatoval, že je neplatná v zmysle § 39 OZ a je v rozpore s dobrými mravmi, keďže odporcovia boli sankciovaní za oneskorené splnenie zmluvnej povinnosti dvakrát, jednak zmluvnou pokutou 186 eur mesačne a jednak povinnosťou spätne odkúpiť nehnuteľnosť, pričom navrhovatelia nemali záujem následne o spätné odkúpenie nehnuteľnosti a škoda im nevznikla, pretože stavať mohli už v máji 2010, keďže bolo vydané stavebné povolenie pre iných vlastníkov nehnuteľností v danej lokalite. Navrhovatelia v odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti konať pred súdom, keď sa nestotožnili so závermi súdu prvého stupňa, že zmluvná pokuta 12.000 eur bola dohodnutá duplicitne a je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázali na to, že súd sa nevysporiadal s výzvou na spätné odkúpenie nehnuteľnosti a nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa ohľadne zníženia zmluvnej pokuty 186 eur na polovicu, pretože súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ OSP významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva podľa článku 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06). Rozhodnutiu súdu vo veci samej teda musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, t. j. dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (K. c. Slovenská republiky, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Navrhovatelia podanou žalobou uplatnili nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnuté v kúpnej zmluve, resp. jej dodatku. Zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu (čelí porušeniu povinnosti), ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a konečne sankčnú funkciu (predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť). Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná funkcia len tým, že hrozba majetkovej sankcie popoháňa dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty platí, že právo na zmluvnú pokutu môže byť založené výlučne zmluvným dojednaním účastníkov, na ktorých je ponechané určenie jej výšky, avšak len s tým obmedzením, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta predpokladá riadne uzavretú hlavnú zmluvu, ktorá bola platne uzatvorená. Inak nemá dohovor o zmluvnej pokute žiadne účinky. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzatvorená písomne bez ohľadu na to, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nie je ustanovený ani spôsob jej určenia. Jej výška má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu. Výška zmluvnej pokuty môže byť závislá od doby, počas ktorej dlžník svoj záväzok porušuje, niekedy býva účelné dohodnúť zmluvnú pokutu tak, aby sa s plynúcim časom postupne zvyšovala. Zákon nebráni kombinácii rôznych spôsobov určenia výšky zmluvnej pokuty. Občiansky zákonník neustanovuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, súčasne však v ust. § 545a OZ určuje, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečovacej povinnosti. Zmluvné strany by preto mali zmluvnú pokutu dojednať v primeranej výške s prihliadnutím na význam a hodnotu zabezpečeného záväzku, prípadne na výšku škody, ktorá by jeho porušením hrozila. Zmluvná pokuta vo všeobecnosti predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Pokiaľ účastník zmluvy prevzal na seba záväzok zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu, ak nedodrží dojednané podmienky, je povinný záväzok splniť, ibaže sa preukáže, že splniť záväzok bolo nemožné za podmienok aprobovaných zákonom (§ 37 ods. 2, § 575 OZ). Dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutu. Nárok na zmluvnú pokutu môže oprávnená strana uplatniť aj vtedy, ak porušením zmluvnej povinnosti vôbec nevznikla škoda. Navrhovatelia si domáhajú zaplatenia zmluvnej pokuty 12.000 eur za to, že odporcovia nesplnili povinnosť vyplývajúcu z článku VIII bod 1 dodatku kúpnej zmluvy zo 04. 12. 2009, podľa ktorého mali v prípade nezdržania termínov vymedzených v článku IV (do 31. 05. 2010 a 31. 12. 2010) spätne odkúpiť nehnuteľnosť najneskôr do 10. 01. 2011. Súd prvého stupňa v tejto časti návrh zamietol pre neplatnosť dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi § 39 OZ. Vychádzal zo záveru, že ide o duplicitnú sankciu za nesplnenie povinnosti a nemožno ju ani moderovať a povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť by bola daná iba ak by nedošlo k splneniu žiadnych dohodnutých plnení v stanovenej lehote, a lehota 10 dní na zavkladovanie je príliš krátka. Odvolací súd sa s uvedeným názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Z dodatku - bod VIII/3 vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli, že v prípade, ak predávajúci nesplnia záväzok spätného odkúpenia nehnuteľnosti uvedený v článku VIII/1 tohto dodatku, má kupujúci právo odstúpiť od zmluvy a právo na zmluvnú pokutu vo výške 12.000 eur, ktorú sú povinní predávajúci zaplatiť kupujúcim. Podľa bodu VIII/1 dodatku v prípade, ak predávajúci nesplnia dojednanie a nedodržia ktorýkoľvek termín uvedený v článku IV tohto dodatku, t. j. do 31. 05. 2010, resp. 31. 12. 2010, zaväzujú sa, že najneskôr od 10. 01. 2011 spätne odkúpia od kupujúcich nehnuteľnosti uvedené v článku I kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 49.790,87 eura navýšenú o úrok v dodatku bližšie špecifikovaný. Zmluvu dodatkom doplnili o bod VIII/2, podľa ktorého si pre prípad nesplnenia záväzku uvedeného v článku IV dohodli zmluvnú pokutu vo výške 186 eur mesačne od 31. 08. 2009 do splnenia záväzku uvedeného v článku IV tejto zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto dojednanie sankcií nie je duplicitné sankcionovanie za to isté porušenie zmluvných povinností a už vôbec nie kumuláciou zmluvných pokút za to isté plnenie. Z dodatku jednoznačne vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 186 eur sa viaže na nesplnenie záväzku uvedeného v článku IV, t. j. zabezpečiť zrealizovanie staveničnej cesty, splaškovej kanalizácie, vodovodu, plynovodu, elektrických káblových rozvodov, verejného osvetlenia, uloženia chráničky pre budúci slaboprúdový rozvod, ktoré odporcovia mali zrealizovať do 31. 05. 2010, ďalej zabezpečiť zrealizovanie dopravnej komunikácie so zatrávnením pásov vrátane zabezpečenia kolaudačného rozhodnutia tak, aby bolo vydané do 31. 12. 2010. Zmluvná pokuta 12.000 eur bola dohodnutá pre nesplnenie záväzku spätného odkúpenia nehnuteľností, na ktorú povinnosť sa odporcovia zaviazali v článku VIII/1 pre prípad, že nesplnia termíny realizácie prác vymedzených v článku IV/1, IV/2, IV/3, teda zabezpečenie inžinierskych sietí do 31. 05. 2010 a kolaudačného rozhodnutia do 31. 12. 2010. Povinnosť spätne odkúpiť nehnuteľnosť nie je zmluvnou pokutou, ide o vedľajšie dojednanie v kúpnej zmluve upravené v § 610 OZ. Zmluvná pokuta 12.000 eur teda bola dohodnutá za porušenie povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosť a zmluvná pokuta 186 eur mesačne za oneskorenie realizácie inžinierskych sietí, teda boli dohodnuté pre porušenie dvoch rozdielnych zmluvných povinností. V zmluve si účastníci jasne a slobodne určili jej obsah, práva a povinnosti, a preto závery súdu, že povinnosť spätného odkúpenia by bol daná, iba ak by nedošlo k splneniu žiadnych dohodnutých plnení v stanovenej lehote považuje odvolací súd za nesprávny a bez právneho dôvodu nahradzujúci vôľu účastníkov zmluvy. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že navrhovatelia 31. 12. 2010 vyzvali odporcov na spätné odkúpenie, na ktoré odporcovia reagovali listom z 05. 01. 2011, v ktorom navrhovateľom oznámili, že stavebné práce vykonáva Ing. V., a preto by bolo potrebné stretnutie. Navrhovatelia na list nereagovali a vo výzve na mimosúdny zmier z 23. 04. 2013 žiadali odporcov už len o zaplatenie zmluvnej pokuty 186 eur, z čoho súd vyvodil, že navrhovatelia nemali záujem o spätné odkúpenie. Uvedené závery súdu prvého stupňa sú protirečivé a nelogické, pretože na jednej strane uvádza, že navrhovatelia vyzvali odporcov na spätné odkúpenie a na druhej strane konštatuje, že nemali záujem o spätné odkúpenie. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovatelia dňa 31. 12. 2010 vyzvali odporcov na spätné odkúpenie, odporcovia o spätné odkúpenie neprejavili záujem a následne sa navrhovatelia domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty 186 eur. Z ustanovenia § 610 ods. 1 OZ vyplýva, že účastníci, pokiaľ dohodnú iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad alebo podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, pokiaľ sa nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a podmienky najneskôr uplynutím 1 roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia uplatnili toto právo v súlade s dodatkom zmluvy, keď dňa 31. 12. 2010 vyzvali odporcov na spätné odkúpenie. Odporcovia reagovali na výzvu negatívne. Povinnosť spätného odkúpenia nehnuteľností bola podmienená nedodržaním povinností v termínoch dohodnutých v čl. IV a bola ohraničená dátumom 10. 01. 2011, a preto nebolo povinnosťou navrhovateľov opätovne vyzývať odporcov na spätné odkúpenie nehnuteľnosti. Odporcovia na výzvu nereagovali spôsobom dohodnutým v zmluve, preto navrhovatelia dôvodne požadovali zaplatenie zmluvnej pokuty. Ich konanie nebolo v rozpore s dohodou ani dodatkom kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov závery súdu, že navrhovatelia nemali záujem o spätné odkúpenie, keďže nenaliehali na odporcov nie sú správne. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvého stupňa, že spätné odkúpenie, resp. zavkladovanie vlastníckeho práva v lehote 10 dní by nebolo možné stihnúť z časových dôvodov, pretože podstatné z hľadiska právneho posúdenia žalovaného nároku je, či odporcovia splnili povinnosť vyplývajúcu z dodatku, ktorou bolo v prípade nesplnenia termínov vymedzených v článku VIII/1 do 10. 01. 2011 spätne odkúpiť od kupujúcich nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že odporcovia túto povinnosť nesplnili. Právne bezvýznamné je aj zistenie, že iní vlastníci v oblasti „Západný prameň“ mali vydané stavebné povolenie, z čoho súd prvého stupňa usúdil, že ak by navrhovatelia mali záujem, mohli začať s výstavbou domu. Z dodatku ku kúpnej zmluve jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta bola dohodnutá pre porušenie povinnosti spätne odkúpiť nehnuteľnosti, za ktoré navrhovatelia spolu s dopravnou a technickou infraštruktúrou zaplatili odporcom pri podpise kúpnej zmluvy dňa 08. 09. 2008 sumu 49.709,87 eura, vrátane inžinierskych sietí, ktoré mali odporcovia zrealizovať dodatočne, do 31. 08. 2009. Nakoľko v tomto termíne inžinierske siete zrealizované neboli, uzatvorili účastníci dňa 04. 12. 2009 dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorom dohodli nový termín a dokončenie objektov do 31. 05. 2010 a zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia cestnej dopravnej komunikácie do 31. 12. 2010. Je potrebné prisvedčiť navrhovateľom, že zmluvná pokuta vo všeobecnosti predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti a povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť Občiansky zákonník ukladá aj v prípade, keď nevznikne škoda. Z uvedeného dôvodu ani závery súdu prvého stupňa, že navrhovateľom škoda nevznikla, nie sú správne. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 7.650,80 eura súd prvého stupňa posúdil ako čiastočne dôvodný a navrhovateľom priznal sumu 2.287,80 eura. Zmluvnú pokutu 186 eur znížil a krátil na polovicu keďže mal za to, že je neprimerane vysoká. Jej zníženie odôvodnil tým, že zahŕňa povinnosť odporcov na realizáciu dopravnej a technickej infraštruktúry, dopravné komunikácie do 31. 05, 2010, ale aj ďalšiu v prípade, ak by tá prvá bola aj splnená, a to povinnosť odporcov vydať kolaudačné rozhodnutie do 31. 12. 2010. Uvedený záver je nejasný a nezrozumiteľný. Ďalej súd dôvodil, že nesporne k omeškaniu došlo neskorším vydaním stavebného povolenia, horším počasím, ktoré skutočnosti však už bližšie nevyhodnocoval. Vyslovil, že odporca, ktorý realizoval stavbu, mal so zdržaním počítať a nemal dohodu viazať na vydanie kolaudačných rozhodnutí. Zmluvnú pokutu napokon znížil z dôvodu, že inžinierske siete a cesta boli vyhotovené včas. Dojednanie o zmluvnej pokute je vecou zmluvných strán, ktoré si môžu dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Pokiaľ si účastníci dojednajú povinnosť platiť zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý poruší zmluvné dojednania povinný zaplatiť v písomnej dohode dojednanú zmluvnú pokutu v prípade, že hlavná zmluva bola platne uzatvorená a hlavný záväzok trvá. Pokiaľ účastník zmluvy sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu ak nedodrží dojednané podmienky, je povinný záväzok splniť, ibaže preukáže, že splniť záväzok bolo nemožné za podmienok dovolených zákonom - § 37 ods. 2 a § 575 OZ, za ak právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, ak je neplatný právny úkon, pretože jeho predmetom je nemožné plnenie, sa plnenie stane nemožným, pričom v súvislosti s výškou dojednanej zmluvnej pokuty súd musí prihliadať aj na to, aby dojednania jej výšky neboli v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 545 ods. 3 OZ dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Právo na zníženie zmluvnej pokuty vyplýva z ust. § 545a OZ. Podľa dodatku zmluvy realizácia úloh dohodnutých v článku IV bod 1 mala byť odporcami zabezpečená do 31. 05. 2010. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že do uvedeného dátumu boli práce vykonané. Navrhovatelia dôvodili nedodržaným termínom kolaudácie dopravnej komunikácie, vrátane vydania kolaudačného rozhodnutia do 31. 12. 2010, dohodnutom v článku IV bod 2. Súd prvého stupňa nedodržanie termínu kolaudačného rozhodnutia odôvodňoval okrem iného aj s poukazom na potrebu napojenia dažďovej kanalizácie na kanalizáciu areálu „Bažant s.r.o.“, pričom vyslovil, že odporcovia nezavinili oneskorený termín kolaudácie, pretože nemohli predpokladať vzniknuté komplikácie, a preto za termín splnenia povinnosti určil koniec augusta 2011. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporcovia všetky žiadosti o vydanie kolaudačných rozhodnutí podali oneskorene, keď mali byť vydané do 31. 05. 2010, u cestnej komunikácie do 31. 12. 2010, čoho dôsledkom bolo vydanie kolaudačných rozhodnutí po termíne dohodnutom v dodatku zmluvy, preto podľa názoru odvolacieho súdu exkulpácia odporcov pre dodržanie termínu vyhotovenia inžinierskych sietí a staveništnej cesty a nedodržanie termínu (nielen) kolaudácie dopravnej komunikácie nie je dôvodná. Skutočnosť, že kolaudáciou bola poverená iná osoba nezbavuje odporcov povinnosti dodržať termíny dohodnuté v zmluve, a preto pokiaľ odporcovia nedodržali zmluvné dojednania, sú povinní znášať následky porušenia svojich povinností. Ak súd dospeje k záveru, že zmluvná pokuta je neprimeraná, môže jej výšku modifikovať, ale iba postupom podľa § 454a OZ . V posudzovanej veci súd prvého stupňa sa pri znížení zmluvnej pokuty neriadil vyššie uvedeným právnym výkladom a právnou úpravou, vec nesprávne právne posúdil a nevykonal dokazovanie na zistenie hodnoty a významu zabezpečovanej povinnosti, ako dôvodne namietajú navrhovatelia v odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje, že dojednanie o zmluvnej pokute a jej výške je vecou účastníkov konania. Pokiaľ zaplatenie zmluvnej pokuty v dohode viazali na porušenie povinnosti dojednanej v článku IV, neprináleží súdu prvého stupňa v tomto smere nahrádzať vôľu účastníkov konania. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo iné, zaväzuje dlžníka okrem prípadu, že porušenie zmluvy nezavinil. Úprava Občianskeho zákonníka tu vychádza z princípu zavinenia (§ 545 ods. 3 OZ). Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na povinnom subjekte. Na splnenie podmienky zavinenia postačuje nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah povinnej osoby k porušeniu povinnosti charakterizovaný tým, že povinný subjekt nechcel, aby došlo k porušeniu povinnosti ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a k splneniu povinnosti nevedie, hoci to vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie, či osobné pomery mal a mohol vedieť (pozri rozhodnutie NS ČR z 23. 06. 2004 sp. zn. 33 Odo/588/2003). Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto nedostatočne zistil skutkový stav veci a účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) doplní dokazovanie v naznačenom smere a v potrebnom rozsahu pre svoje právne závery a po vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 OSP vysporiadajúc sa v ňom i s námietkami navrhovateľov uplatnenými v ich odvolaní. Zároveň rozhodne o trovách celého konania vrátane trov konania odvolacieho. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.