Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoP/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112223598 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112223598.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX a M.. O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., B. XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia ohľadom úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. novembra 2013 č. k. 26P/223/2012-83 a o námietke zaujatosti vznesenej otcom voči sudkyni Okresného súdu Nitra Mgr. Denise Mesárošovej vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 26P/223/2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Sudkyňa Okresného súdu Nitra Mgr. Denisa Mesárošová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 26P/223/2012. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie tak, že upravil styk otca s maloletým dieťaťom O. O., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený sa s maloletou O. stretávať každú párnu stredu v mesiaci v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený dieťa v stanovený čas prevziať a je povinný dieťa v určenom čase pred bydliskom matke odovzdať a matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a v určený čas pred bydliskom ho otcovi odovzdať, ako aj prevziať. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 102 ods. 1 OSP, ako aj ustanoveniami § 75 ods. 4, 6, 8, 9, § 76 ods. 1 OSP. S poukazom na zistený skutkový stav a účel predbežného opatrenia súd prvého stupňa mal za preukázané, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zmenu styku, bol podaný dôvodne. Bolo nepochybné, že maloleté dieťa navštevuje ZUŠ v Nitre, hru na klavíri (správne malo byť uvedené na gitare), kde predmetná výučba začína o 14.30 hod. a končí o 16.45 hod., pričom matka nie je schopná, vzhľadom na vzdialenosť, zabezpečiť, aby maloletá O. bola na súdom upravený styk riadne pripravená, preto mal za to, že návrh na zmenu styku v časovom posune bol podaný dôvodne. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, nakoľko ho považoval za nesprávne, nespravodlivé, neobjektívne, v dôsledku čoho ho jednoznačne odmietol a v plnom rozsahu spochybnil. Namietal pritom, že platný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25CoP/21/2011-287 matka maloletého dieťaťa už tretí rok nedodržiava, marí ho, v dôsledku čoho koná podľa neho protizákonne. Okrem toho vyjadril vážne podozrenie z klientelizmu a korupcie konajúcej sudkyne, nakoľko on vo svojom návrhu zo dňa 20. 08. 2013 žiadal Okresný súd Nitra o zmenu úpravy styku s maloletou O. tak, aby mohol chodiť na stretnutie s ňou v deň, keď si chodí aj pre syna Q., no jeho návrh v tejto veci bol zamietnutý. S poukazom na uvedené bol toho názoru, že doteraz zistený stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Naviac vyjadril podozrenie, že matka maloletú O. zámerne zapísala do hudobnej školy tak, aby ju navštevovala v každom párnom týždni v kalendárnom roku v stredu v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod., pričom dobre vedela, že platí súdom platný a vykonateľný rozsudok, ktorý marí a nedodržiava už niekoľko rokov, ako aj dobre vie, že jej hrozila pokuta. Rovnako tak nesúhlasil s tvrdením, že maloletá Petra chodí v stredu domov autobusom o 16.45 hod., pretože on chodí na styk za svojou dcérou pravidelne a už veľakrát ju videl sedieť tesne po štvrtej hodine s matkou v aute. Zároveň poukázal aj na svoje odvolanie podané proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 26P/223/2012-59, podané v zákonnej lehote, a preto nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 26P/223/2012-59 zo dňa 15. 04. 2013 súd jeho návrh zamietol, nakoľko vec nie je ešte právoplatne ukončená, ako aj namietol skutočnosť, že rozsudkom Okresného sudu Nitra č. k. 26P/14/2012-123 zo dňa 27. 02. 2013 došlo k zrušeniu povinnosti kolízneho opatrovníka, pretože ani o tomto rozhodnutí nebolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Nitre. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, preto žiadal, aby odvolací súd zamietol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a aby spravodlivo a objektívne posúdil celý jeho niekoľkoročný prípad a predvolal svedkov a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné posúdenie. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, poukazujúc na skutkový stav veci, na základe ktorého súhlasila s tým, že maloletá O. zatiaľ chodí s ňou domov autom, avšak z práce odchádza o 16.10 a domov príde skoro tak isto, ako autobusom. Čo sa týkalo styku otca s maloletým dieťaťom, oznámila súdu, že otec napriek tomu, že vie, že maloletá O. nie je doma, vždy ju príde vyzdvihnúť, pričom na ňu nikdy nepočká a odchádza autobusom o 16.30 hod. preč. Okrem toho mala za to, že otec nemá záujem o maloletú O., nepodporuje ju v jej záujmoch, neprispieva jej na nič, platí iba minimálne výživné vo výške 57 eur. Naviac, maloletá O. odmieta chodiť k otcovi a to najmä z dôvodu, že si veľmi dobre pamätá na to, čo u neho zažila. Rozhodne odmietla tvrdenia otca o psychickom týraní detí, ako ani nesúhlasila s tým, že by podplatila zákonnú sudkyňu. S poukazom na uvedené žiadala súd, aby potvrdil predbežné opatrenie a podporil maloletú O., ktorej snom bolo učiť sa hrať na gitare, pretože keby musela chodiť domov na styk, ktorý sa aj tak nerealizuje z dôvodu, že svojho otca odmieta, musela by z hudobnej školy odísť. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil a o námietke zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni rozhodol tak, že z prejednávania a rozhodovania veci nie je vylúčená. Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 18. 07. 2012 sa otec domáhal zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou O. O., nar. XX. XX. XXXX v párnom týždni v kalendárnom roku v piatok v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti kolízneho opatrovníka. O predmetnom návrhu otca súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 15. apríla 2013 č. k. 26P/223/2012-59 tak, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou O. O., nar. XX. XX. XXXX zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Dňa 16. 09. 2013 došiel súdu prvého stupňa návrh matky na predbežné opatrenie, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia, týkajúceho sa zmeny styku otca s maloletou O. O.. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá O. bola od 01. 09. 2013 prijatá na Základnú umeleckú školu Jozefa Rosinského, Vajanského 1, Nitra do prvého ročníka - hra na gitare. Keďže jediný možný termín na teóriu prvákov bola streda 14.30 hod., požiadala o zmenu styku otca s maloletou O. v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod., namiesto súdom stanoveného termínu od 16.00 hod. do 17.00 hod. Následne súd prvého stupňa o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol napadnutým uznesením tak, že jej návrhu na zmenu styku otca s maloletým dieťaťom, spočívajúcu v časovom posune, vyhovel. Podľa § 102 ods. 1 prvá veta OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Cieľom predbežného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Je to procesný inštitút, ktorý umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná úprava je potrebná, pričom v právnych vzťahoch účastníkov sa ňou nevytvorí nenávratný stav a zároveň neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Naviac, predbežné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 OSP alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. Dôkazná povinnosť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi, pričom unesenie dôkazného bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie svojho nároku. V konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP) a predovšetkým v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, súd na základe vlastných zistení starostlivo uváži, či záver o splnení všetkých zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia sa opiera o bezpečné skutkové zistenia. Úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností je inštitútom rodinného práva, ktorý je upravený v zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozhodujúcimi hľadiskami pri posudzovaní tejto otázky sú okolnosti na strane maloletého dieťaťa (vek, zdravotný stav, vzťah rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim a pod.), ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a pod.). Súd musí mať na zreteli predovšetkým to, aby v záujme dieťaťa nedošlo k takému citovému odcudzeniu medzi ním a rodičom, že náprava by nebola možná ani budúcim rozhodnutím vo veci samej. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom nariadená predbežným opatrením trvá len dovtedy, kým súd s konečnou platnosťou nerozhodne o úprave styku rozsudkom v zmysle Zákona o rodine. Podľa § 219 odsek 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. V preskúmavanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 prvá veta OSP, t. j. po začatí konania o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že za daného stavu matka ako navrhovateľka predbežného opatrenia dostatočne osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov otca k maloletej O., nakoľko je nepochybné, že maloletá O. sa nemôže stýkať s otcom v čase stanovenom súdom, pretože od 01. 09. 2013 bola prijatá na Základnú umeleckú školu Jozefa Rosinského v Nitre do prvého ročníka - Hra na gitare a jediný možný termín na teóriu pre prvákov, ktorý maloletej O. vyhovoval aj s poukazom na jej iné aktivity, bol voľný len v stredu v čase od 14.30 hod. do 15.15 hod., v dôsledku čoho domov prichádza až o 16.45 hod. Keďže pre nariadenie predbežného opatrenia je rozhodujúci stav v čase nariadenia tohto predbežného opatrenia a z návrhu matky jednoznačne vyplýva, že v čase nariadenia predbežného opatrenia sa zmenili okolnosti na strane maloletého dieťaťa, týkajúce sa jej denného režimu, bolo potrebné, aby súd prvého stupňa dočasne zmenil úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko ako vyplýva z odvolania otca, tento podal návrh na výkon rozhodnutia, ktorý však matka nemôže z objektívnych dôvodov dodržiavať. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením v záujme, aby nedošlo k citovému odcudzeniu dieťaťa s rodičom, upravil styk rodiča s maloletým dieťaťom nariadeným predbežným opatrením tak, že časovo posunul styk otca s maloletým dieťaťom O. O., nar. XX. XX. XXXX a rozhodol, že otec je oprávnený sa s maloletou O. stretávať každú párnu stredu v mesiaci v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. Okrem toho odvolací súd mal za to, že samotná skutočnosť, že styk otca s maloletou O. sa v súčasnosti realizuje nepravidelne a nie je presne v intenciách súdneho rozhodnutia, nie je dôvodom, aby súd prvého stupňa predbežným opatrením nezmenil úpravu styku otca s maloletým dieťaťom tak, aby tento styk bol aj objektívne možný. Ostatné námietky otca odvolací súd vyhodnotil za irelevantné, nesúvisiace s nariadeným predbežným opatrením a za danej situácie odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Keďže z obsahu odvolania, posudzujúc ho podľa § 41 ods. 2 OSP, vyplýva, že otec v odvolaní namietal aj zaujatosť sudkyne, odvolací súd posudzoval tiež jeho námietku zaujatosti, ktorú otec odôvodnil vážnymi obavami z klientelizmu a korupcie zákonnej sudkyne. Svoje podozrenie odôvodnil tým, že zákonná sudkyňa jeho návrh zmietla zo stola, ako aj jeho ostatné návrhy a doplňujúce údaje k návrhu odignorovala, znegovala a dospela k rozsudku, ktorý považuje za neadekvátny, neobjektívny a zmanipulovaný, pretože sú v ňom uvedené nepravdivé informácie, poskytnuté jeho exmanželkou a tiež kurátorkou I.. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti vznesenej otcom uviedla, že vo veci sa necíti byť zaujatá, ide o subjektívny pocit otca, ktorý je jednak podmienený tým, že sa s maloletým dieťaťom nestretáva, ako aj tým, že do konania a vo všetkých konaniach, ktoré sa týkajú maloletých detí, bol ustanovený znalec. Ustanovenie znalca odôvodnila tým, že ide o účastníkov konania, ktorí nedokážu navzájom spolu komunikovať, o čom svedčia rozsiahle zápisnice, ako aj vzájomné osočovanie a jediným spôsobom, ako zistiť podstatu veci a následne aj spravodlivo rozhodnúť, čím dôjde k odstráneniu subjektívnych pocitov jedného aj druhého rodiča, je ustanovenie znalca. Záverom dodala, že účastníkov konania nepozná, nie je s nimi v žiadnom kontakte. Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 14 ods. 3 OSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 1 OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa § 16 ods. 1 OSP súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods. 1 OSP o vylúčení sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného, psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania, či ich zástupcom, ako i aspekt objektívny - kedy ide o neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca zmienený subjektívny vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne významného vzťahu sudcu a to k veci, v rámci ktorého by mal sudca konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci alebo k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo osobnom pomere k nim alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského alebo osobného. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania, či ich zástupcom a je potrebné taktiež vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli. Krajský súd v Nitre v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci, buď na návrh účastníka súdneho konania alebo na základe oznámenia samotného sudcu. Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 OSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 ústavy), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Krajský súd v Nitre dospel k záveru, že v prípade zákonnej sudkyne Mgr. Denisy Mesárošovej nemožno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, ktoré by boli relevantné z hľadiska § 14 ods. 1 OSP. Podľa názoru nadriadeného súdu neexistuje žiadny dôvod, ktorý by objektívne zakladal pochybnosti o jej nezaujatosti, nemožno objektívne pochybovať o tom, že by voči účastníkom nepostupovala nezaujato, neutrálne, že by im nepriznala rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv účastníka občianskeho súdneho konania, a vôbec, že by vec objektívne - podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia - neposúdila so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie. Keďže Krajský súd v Nitre nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 OSP, rozhodol tak, že sudkyňa Okresného súdu Nitra Mgr. Denisa Mesárošová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.