Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/44/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200384 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4013200384.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ivan Pádej - správca konkurznej podstaty Slovenské lodenice a.s., Roľníckej školy 1519, Komárno, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. februára 2013 č. 1100304/1/86564/2013, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. februára 2013 č. 1100304/1/86564/2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02. 05. 2013 žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 02. 2013 (v žalobe je dátum 02. 02. 2013) č. 1100304/1/86564/2013, ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 02. 08. 2012 č. 9410401/5/2069756/2012/Bys. Uviedol, že bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu Slovenské lodenice a.s., a to rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 03. 2001 v konaní pod sp. zn. 3K 264/00 a po prieskumnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 22. 06. 2001 zistil, že úpadca uzatvoril dňa 02. 02. 2001 so spoločnosťou PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. dve kúpne zmluvy č. 9/2001 a č. 10/2001 na predaj hnuteľného majetku za dohodnutú kúpnu cenu celkom v sume 36.684.988,62 Sk vrátane dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na toto zistenie podal žalobca ako správca konkurznej podstaty na príslušný konkurzný súd návrh na spísanie tohto majetku do konkurznej podstaty, čo zároveň oznámil kupujúcemu, ktorý následne podal vylučovaciu žalobu, ale v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 61 Cbi 158/01, ako i na Najvyššom súde SR v konaní pod sp. zn. 1 Obo 102/03 nebol úspešný a predmetné kúpne zmluvy boli vyhlásené za neplatné. Úpadca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2001 priznal daň z pridanej hodnoty z uvedeného predaja hnuteľného majetku v sume 6.589.794,60 Sk. Túto sumu však úpadca vzhľadom na úpadok a zlú finančnú situáciu daňovému úradu neuhradil. Po vyhlásení konkurzného konania dňa 30. 03. 2001 boli veritelia úpadcu oprávnení prihlásiť svoje pohľadávky do konkurzného konania a Daňový úrad Komárno prihlásil pohľadávku v celkovej sume 356.159.552,62 Sk, pričom v tomto bola zahrnutá i nezaplatená daň z pridanej hodnoty v sume 6.589.794,60 Sk. Správca úpadcu túto sumu v celom rozsahu uznal a príslušný daňový úrad priznanú a neuhradenú daň z pridanej hodnoty v celom rozsahu akceptoval. Po vyhlásení kúpnych zmlúv za neplatné, správca konkurznej podstaty vystavil kupujúcemu dobropis vo výške pôvodnej kúpnej ceny vrátane dane z pridanej hodnoty a tento dobropis zahrnul do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005. Z daňového priznania za mesiac jún 2005 teda vyplynul nadmerný odpočet v sume 6.589.794,60 Sk, pričom Daňový úrad Komárno po následnej kontrole vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 22. 03. 2006, ktorým nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty nepriznal. Kupujúci po vyhlásení konkurzu, v decembri 2001 predmetnú daň z pridanej hodnoty úpadcovi uhradil, pričom úpadca zastúpený správcom konkurznej podstaty ju kupujúcemu vrátil v decembri 2004. V priebehu roku 2006 a následne žalobca využil všetky dostupné opravné prostriedky voči vydanému rozhodnutiu daňového úradu zo dňa 22. 03. 2006, ale žalovaný jeho rozhodnutie dňa 02. 08. 2006 potvrdil. Podanú žalobu Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 29. 01. 2008 v konaní pod sp. zn. 30S/45/2006 zamietol, ale Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 21. 07. 2009 v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 31/2008 rozhodol tak, že obe rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil Daňovému úradu v Komárne na ďalšie konanie. Následne správca dane vydal dňa 30. 03.2010 a 24. 11. 2011 dodatočné platobné výmery, ktoré boli na základe odvolania žalobcu rozhodnutiami žalovaného zo dňa 27. 09. 2010 a 14. 05. 2012 zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Dňa 02. 08. 2012 správca dane vydal nový dodatočný platobný výmer, ktorý na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Je neopodstatnené, že predchádzajúce rozhodnutia, ktoré boli vecne a právne obsahovo totožné, boli žalovaným zrušené, pričom napadnuté posledné rozhodnutie správcu dane napriek tomu, že je obsahovo totožné, bolo potvrdené. Daňové orgány v ďalšom konaní ignorovali stanovisko Najvyššieho súdu SR v predmetnej veci spočívajúce v tom, že vyhlásením neplatnosti právneho úkonu s účinkami ex tunc pre budúcnosť nezanikajú právne vzťahy dotknutých zmluvných strán ako také, ale sa ich obsah iba zákonným spôsobom modifikuje. Taktiež zmätočne vyhodnotili obsah faktúr č. 90028280 zo dňa 12. 04. 2002, č. 90028185 zo dňa 12. 12. 2001 a č. 90028181 zo dňa 05. 12. 2001 nadväzne na uzatvorené nájomné zmluvy so Slovenskými lodenicami Komárno, a.s., nakoľko tvrdia že, stroje a zariadenia, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv č. 9/2001 a č. 10/2001 boli správcom konkurznej podstaty naďalej prenajímané subjektu Slovenské lodenice Komárno, a.s., Bratislava. Dokazovanie, ktoré vykonal daňový úrad, bolo jednostranné a nesprávne a zmätočné sú jeho závery po vecnej i právnej stránke, nakoľko objektívne nezisťoval stav u úpadcu výsluchom bývalých štatutárnych zástupcov a pracovníkov ekonomického a investičného útvaru úpadcu. Nevykonanie týchto dôkazných prostriedkov na strane predávajúceho považuje žalobca za závažný procesný nedostatok v súvislosti s týmto obchodným prípadom. Daňové úrady sa počas celého daňového konania vecou zaoberali povrchne a nedôsledne. Zdôraznil, že v nadväznosti na rozsudky Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 61 Cbi 158/01 a Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1 Obo 102/03 nastáva právny stav, v ktorom má daňový úrad priznanú pohľadávku v sume 227.703,44 eur (6.859.794,00 Sk), pričom táto pohľadávka sa stala v auguste 2009,s poukazom na vyššie uvedené rozsudky protiprávnou, pretože kúpne zmluvy boli právoplatne súdom zrušené ex tunc a nastal teda taký právny stav v oblasti dane z pridanej hodnoty, že za súčasného výsledku rozhodovania daňových orgánov by došlo k ich neoprávnenému majetkovému obohateniu, nakoľko žalobca v nadväznosti na výsledky uznania ich pohľadávky by na ich účet v rozvrhovom konaní bol povinný zaplatiť túto priznanú pohľadávku. Daňové orgány sa absolútne nezaoberali, ani nevyhodnotili právny stav v súvislosti s ich uplatnenou, preskúmanou a priznanou pohľadávkou nezaplatenia dane z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,00 Sk a nezaoberali sa teda tým, že v prípade nepriznania nadmerného odpočtu tejto dane dochádza k protiprávnemu stavu, teda k bezdôvodnému obohateniu veriteľa v prípade, ak by správca konkurznej podstaty v rozvrhovom uznesení musel vykonať jej úplnú, respektíve čiastočnú úhradu, nakoľko by bola uhradená prihlásená pohľadávka, ktorá sa v priebehu konkurzu stala dodatočne nezákonnou a protiprávnou s prihliadnutím na dodatočne vydané platobné výmery. Žalobca v podanej žalobe taktiež uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nesprávne a nedôvodné a namieta ich postupy a závery. Správcovi dane vytkol, že požaduje doloženie dokladov o preprave, pričom zákon nepožaduje doloženie prepravných dokladov v súvislosti s prechodom vlastníctva hnuteľných vecí. K zmene vlastníckeho práva pritom došlo odovzdaním a prevzatím predmetu kúpnych zmlúv, o čom bol predložený zápis zo dňa 02. 02. 2001 medzi predávajúcim a kupujúcim. Nesprávny a nedôvodný je preto záver správcu dane, že stroje predané spoločnosti PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. boli v rovnakom čase a po predaji predmetom nájomnej zmluvy so Slovenskými lodenicami Komárno, a.s., Bratislava. Predmetom nájmu strojov a zariadení na základe uzavretej nájomnej zmluvy medzi správcom konkurznej podstaty a Slovenskými lodenicami Komárno, a.s., Bratislava boli iné stroje a zariadenia, pričom k nájomným zmluvám bol predložený i zoznam, z ktorého je možné zistiť, že v týchto zoznamoch sa kúpnymi zmluvami č. 9/2001 a č. 10/2001 predané stroje a zariadenia nenachádzali. Obsah nájomných zmlúv správca dane mohol preveriť u bývalých pracovníkov ekonomického úseku úpadcu, ktorí tam v čase platnosti nájomných zmlúv pracovali. Žiadne ustanovenie zákona o dani z pridanej hodnoty neobsahuje právnu povinnosť, že kúpené hnuteľné veci musia byť fyzicky odvezené a len v tom prípade možno uplatňovať odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca v závere podanej žaloby namietal vecné a právne závery daňových orgánov v predmetnej veci realizácie obchodného prípadu predaja strojov a zariadení, spôsob a rozsah vykonaného dokazovania, právne posúdenie dôvodov nepriznania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za jún 2005 a taktiež namietal voči zdĺhavému a až po cca ôsmich rokoch ukončenému správnemu konaniu, pričom daňové orgány ani v súčasnosti nemajú relevantný právny názor na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v prípade zrušenia kúpnych zmlúv. Žalovaný na základe výzvy súdu podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 21. 06. 2013, v ktorom žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil právo na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 v sume 6.859.794,00 Sk, čo je v prepočte 227.703,44 eur. Na základe vykonaných kontrolných zistení správca dane nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 227.703,44 eur, ktorý bol uplatnený na základe kúpnych zmlúv č. 9/2001 a č. 10/2001 zo dňa 2.2.2001 uzavretých medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. Po vykonanom predaji majetku na základe kúpnych zmlúv žalobca priznal daň v zdaňovacom v období február 2001, ale táto daň nebola uhradená. Po vyhlásení kúpnych zmlúv za neplatné, žalobca vystavil dobropis vo výške kúpnej ceny pre kupujúceho a tento dobropis zahrnul do daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2005. Za účelom úplného zistenia skutkového stavu správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov vo veci uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ktoré sa mali uskutočniť na základe kúpnych zmlúv pre kupujúceho, t. j. spoločnosť PROFEX SLOVAKIA, s.r.o., pričom žiadal o predloženie zoznamu strojov a zariadení, ktoré mali byť vrátené kontrolovanému daňovému subjektu na základe neplatných kúpnych zmlúv. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 03. 2011 uviedol, že protokol o vrátení strojov a zariadení nebol uzavretý a pretože nebolo možné preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov u kupujúceho, správca dane, predvolal na výsluch svedka, a to konateľku spoločnosti PROFEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá dňa 21. 02. 2011 uviedla, že konateľkou sa stala 23. 07. 2005 a v účtovníctve, ani v majetku spoločnosti už nebolo nič evidované a účtované. V spoločnosti kupujúceho teda nebolo možné zistiť, či k nadobudnutiu tovaru došlo tak, ako je to deklarované kúpnymi zmluvami. Na základe získaných dôkazov mala nadobudnúť stroje a zariadenia podľa kúpnych zmlúv č. 9/2001 a č. 10/2001 spoločnosť PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. Následne na základe nájomnej zmluvy č. NZ 001/2001 zo dňa 20. 11. 2001 dojednal žalobca prenájom strojov a zariadení podľa prílohy č. 1 so spoločnosťou Slovenské lodenice Komárno, a.s., Bratislava s účinnosťou od 01. 04. 2001 do doby predaja strojov a zariadení. Stroje a zariadenia boli predmetom nájmu prenajímateľa PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. na základe zmluvy o nájme zo dňa 23. 12. 2001, pričom ide o stroje a zariadenia, ktoré mali byť predané spoločnosti PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. a Slovenské lodenice Komárno, a.s., Bratislava v čase od 02. 02. 2001 do 30. 11. 2001 nevystavili žiadny doklad o užívaní strojov a zariadení. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že v čase od 02. 02. 2001 do 30. 11. 2001 bol vystavený spoločnosťou PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. akýkoľvek doklad o užívaní strojov a zariadení, ani nájomná zmluva na prenájom strojov a zariadení, pričom spoločnosť nemala zamestnancov, ktorí by na týchto strojoch pracovali. Spoločnosť PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. a Slovenské lodenice Komárno, a.s. Bratislava dňa 30.11.2001 uzatvorili zmluvu o nájme hnuteľných vecí na dobu určitú od 1.12.2001 do 31. 12. 2001. Predmetom nájmu boli stroje a zariadenia, ktoré boli predané spoločnosti PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. kúpnymi zmluvami č. 9/2001 a č. 10/2001 zo dňa 02. 02. 2001. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že predmetné stroje a zariadenia boli stále vo vlastníctve Slovenských lodeníc a.s., Komárno, pričom spoločnosť Slovenské lodenice Komárno, a.s. Bratislava mala zaúčtované faktúry za prenájom strojov a zariadení, ktoré boli predmetom predaja spoločnosti PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. Nebolo teda preukázané, že k dodaniu strojov a zariadení došlo tak, ako to vyplýva z predložených kúpnych zmlúv č. 9/2001 a č. 10/2001 a k nim vystavených faktúr zo dňa 07. 02. 2001. Daňová kontrola vykonaná u daňového subjektu v roku 2001 bola uskutočnená výberovým spôsobom a doklady týkajúce sa predmetného obchodu neboli v priebehu daňovej kontroly predložené. Podľa názoru daňových orgánov vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k dodaniu strojov a zariadení v zdaňovacom období február 2001 a nebolo preukázané ani nadobudnutie strojov a zariadení spoločnosťou PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. Žalobcovi preto nevznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 14 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa názoru daňových orgánov k dodaniu tovaru nedošlo, pričom daňový subjekt priznal daň za zdaňovacie obdobie február 2001 a oprava vyfakturovanej a priznanej dane môže byť vykonaná len podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2001. Na základe vykonaného dokazovania správca dane zistil, že neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože v zdaňovacom období február 2001 daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty nevznikla. Žalobca počas daňového konania nenavrhol správcovi dane vykonať svedeckú výpoveď štatutárnych zástupcov, ani iných jeho zamestnancov. Dokazovaním vykonaným u kupujúceho nebolo možné preveriť, či nadobudol stroje a zariadenia tak, ako to vyplýva z kúpnych zmlúv a ako to deklaruje žalobca. Podľa názoru daňových orgánov neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože v zdaňovacom období február 2001 žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, nakoľko nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu a odberateľ, ktorý mal stroje a zariadenia nadobudnúť, nevlastnil žiadne účtovné doklady, pričom z vyjadrenia konateľky kupujúceho bolo zistené, že na základe kúpnych zmlúv nebol vyplatený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 11. 2002 v konaní pod sp. zn. 7 Sž 94 - 95/02. Správca dane zistil, že k predaju a prevzatiu tovaru nedošlo, predmet kúpnych zmlúv nebol prevezený a premiestnený zo závodu, pretože sa jednalo o zabudované výrobné prostriedky na výrobu lodí. Prvá nájomná zmluva bola vystavená spoločnosťou PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. pre Slovenské lodenice Komárno, a.s. dňa 30. 11. 2001 s účinnosťou od 01. 12. 2001 do 31. 12. 2001. Do 30. 11. 2001 nebol vystavený žiadny doklad ani nájomná zmluva, táto bola vystavená až po podaní žaloby správcom konkurznej podstaty o neplatnosť kúpnych zmlúv a dodatočnom spísaní majetku dňa 14. 11. 2001. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 11. 2002 v konaní pod spisovou značkou 7 Sž 94 - 95/02 žalovaný uviedol, že správca dane vyvodil záver z tohto rozsudku práve preto, lebo sa týkal uplatneného nadmerného odpočtu žalobcom t .j. PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. na základe kúpnych zmlúv č. 9/2001 a č. 10/2001 uzatvorených dňa 02. 02. 2001. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v priebehu rozsiahleho dokazovania nebolo správcom dane preukázané, že na základe kúpnych zmlúv došlo k zdaniteľnému plneniu tak, ako to bolo deklarované žalobcom a u spoločnosti PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. nebolo možné zistiť, či k nadobudnutiu tovaru skutočne došlo tak, ako je to deklarované predmetnými kúpnymi zmluvami. Žalovaný taktiež poukázal na ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a na ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých v predmetnej veci postupoval. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 31. 07. 2013 uviedol, že žalovaný od roku 2006 nevykonal dôsledné preverenie a správne vyhodnotenie dostupných skutočností, nevypočul všetky zúčastnené osoby a jeho pochybenia sa premietajú do týchto zistení: - nesprávne právne vyhodnotenie prechodu vlastníctva a tvrdenie, že k prechodu vlastníctva nedošlo, - nesprávne stanovisko k právu vystaviť dobropis v roku 2005, nakoľko v čase podania daňového priznania k dani z pridanej hodnoty boli kúpne zmluvy platné a v júni 2005 nebolo možné znížiť daňovú povinnosť z dôvodu, ž prihlásená pohľadávka na dani z pridanej hodnoty bola správcom konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní uznaná v júni 2001, - nesprávne konštatovanie, že daňový subjekt Slovenské lodenice a.s. nemali priznať daň z predmetných faktúr v zdaňovacom období február 2001, pretože predmet kúpnych zmlúv nezmenil vlastníka, - nesprávne vyhodnotenie záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, - nesprávne tvrdenia o absencii odovzdania a prevzatia predmetu kúpnych zmlúv, - nevyhodnotenie právneho stavu prihlásenej pohľadávky, ktorá bola na prieskumnom pojednávaní riadne uznaná, pričom v nadväznosti na zrušenie kúpnych zmlúv je táto pohľadávka žalovaného bezdôvodná. Žalovaný odmietol uznať odpočet dane z pridanej hodnoty najmä z dôvodov, že vlastnícke právo k strojom a zariadeniam uvedeným v kúpnych zmluvách č. 9/2001 a č. 10/2001 neprešlo na kupujúceho, tieto stroje a zariadenia správca konkurznej podstaty prenajímal podľa nájomnej zmluvy zo dňa 20. 11. 2001 a vykonaným dokazovaním neboli splnené podmienky pre odpočet dane z pridanej hodnoty. Tieto dôvody žalobca považuje za zjavne nepreukázateľné písomnými dôkazmi ani výpoveďami svedkov, pričom sú zmanipulované, neúplné a nepravdivé. V ďalšom podaní zo dňa 20. 11. 2013 žalobca uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov sú absolútne neplatné a teda i nezákonné z dôvodu, že nie sú vydané v súlade s ust. zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pretože vo výrokovej časti oboch rozhodnutí nie sú uvedené ustanovenia hmotno- právneho predpisu a tieto výroky sú potom nepreskúmateľné, na čo musí súd prihliadať. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal na pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 02. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa § 247 ods. 1 a nasl. OSP, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho podľa 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z administratívneho spisu žalovaného súčasťou ktorého je i spis správcu dane sa okrem iných listinných dokladov nachádza i kúpna zmluva č. 9/2001 (jej predmetom boli energetické a hnacie zariadenia a dopravné prostriedky fakturované faktúrou č. 01/9492/0018 zo dňa 07. 02. 2001 v sume 34.963.448,60 Sk, z toho daň z pridanej hodnoty 6.537.880,60 Sk) a č. 10/2001 (jej predmetom boli kopírovaní stroj, deliaci a úkosovací stroj - deliačka rúr fakturované faktúrou č. 01/9492/0019 zo dňa 07. 02. 2001 v sume 1.721.540,00 Sk, z toho daň z pridanej hodnoty 321.914,00 Sk) uzavreté medzi Slovenskými lodenicami a.s., Komárno ako predávajúcim a spoločnosťou PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. ako kupujúcim, ktoré boli datované dňom 02. 02. 2001. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 03. 2001 v konaní pod sp. zn. 3 K 264/00 bol na majetok dlžníka Slovenské lodenice a.s., Komárno vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ivan Pádej. Dňa 20. 06. 2001 podali Slovenské lodenice a.s. v konkurze daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2001, v ktorom je uvedená vlastná daňová povinnosť v sume 9.537.134,- Sk. Daňový úrad Komárno si v konkurznom konaní vedenom proti úpadcovi - Slovenské lodenice a.s. prihlásil pohľadávku v sume 356.159.552,62 Sk, ktorú správca konkurznej podstaty úpadcu na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 22. 06. 2001 i uznal. Podľa výpisu z účtu úpadcu zo dňa 03. 12. 2001 mu spoločnosť PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. zaplatila sumu 321.914,- Sk (faktúra č. 01/9492/0019) a sumu 6.537.880,60 Sk (faktúra č. 01/9492/0018), čo je daň z pridanej hodnoty uvedená na vyššie označených faktúrach zo dňa 07. 02. 2001 vystavených na základe kúpnych zmlúv č. 9/2001 a č. 10/2001. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 10. 2002 č. k. 61 Cbi 158/01-107 (ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 09. 2004 v konaní pod sp. zn. 1 Obo 102/03) bolo určené, že právne úkony kúpnej zmluvy č. 9/2001 zo dňa 02. 02. 2001, ako i kúpnej zmluvy č. 10/2001 zo dňa 02. 02. 2001 sú neplatné. Následne dňa 21. 07. 2005 v súvislosti s kúpnymi zmluvami č. 9/2001 a č. 10/2001 vystavil úpadca pre spoločnosť PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. dobropis DDV2005001 na sumu 36.684.988,60 Sk, z toho daň z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,60 Sk. Podľa výpisu z účtu spoločnosti Slovenské lodenice a.s. v konkurze zo dňa 31. 12. 2004 bola suma 6.859.794,60 Sk odpísaná z tohto účtu dňa 15. 12. 2004 titulom vrátania dane z pridanej hodnoty spoločnosti PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. Úpadca podal dňa 21. 07. 2005 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005, v ktorom je uvedený nadmerný odpočet v sume 6.859.794,- Sk. Následnou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 bolo zistené, že spoločnosť Slovenské lodenice a.s. porušila ust. § 25 ods. 1, 3 v nadväznosti na ust. § 85 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že vystavila faktúru na opravu základu dane a na opravu dane pre odberateľa PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. a deklarovala nadmerný odpočet v sume 6.859.794,- Sk v zdaňovacom období jún 2005, čo výslovne vyplýva z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 28. 02. 2006, v ktorom je taktiež uvedené, že správca dane nepriznáva nadmerný odpočet v sume 6.859.794,- Sk v zdaňovacom období jún 2005. Daňový úrad Komárno vydal dňa 22. 03. 2006 dodatočný platobný výmer č. 621/230/11014/06/Szab, v ktorom je okrem iného uvedené: nadmerný odpočet v daňovom priznaní - 6.859.794,- Sk, nadmerný odpočet zistený po kontrole 0,- Sk a rozdiel nadmerného odpočtu + 6.859.794,- Sk s tým, že rozdiel nadmerného odpočtu v tejto sume nie je platiteľ oprávnený odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období a sumu 16.800,- Sk, ktorá už bola odpočítaná na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2005 je platiteľ povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. Vyššie označený dodatočný platobný výmer zo dňa 22. 03. 2006 bol potvrdený rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 02. 08. 2006 č. I/224/9572-56157/2006/990920-r. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 30S/45/2006 bolo zistené, že tunajší súd rozsudkom zo dňa 29. 01. 2008 č. k. 30S/45/2006-67 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (JUDr. Ivan Pádej, správca konkurznej podstaty Slovenské lodenice a.s., Komárno) domáhal preskúmania a zrušenia vyššie označeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 02. 08. 2006. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom zo dňa 21. 07. 2009 v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 31/2008 zmenil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 29. 01. 2008 č. k. 30S/45/2006-67 a zrušil rozhodnutie žalovaného, t. j. Daňového riaditeľstva SR zo dňa 02. 08. 2006 č. I/224/9572-56157/2006/990920-r, ako i rozhodnutie Daňového úradu Komárno zo dňa 22. 03. 2006 č. 621/230/11014/06/Szab a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom zároveň vyjadril i svoj právny názor v predmetnej veci. Následne bola u žalobcu vykonaná opakovaná daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo spísanie protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 22. 02. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24. 03. 2010, z ktorého vyplýva, že na základe kúpnych č. 9/2001 a č. 10/2001 boli vystavené faktúry číslo 01/9492/0018 a 01/9492/0019 s dátumom zdaniteľného plnenia 07. 02. 2001 a vyčíslená daň na faktúrach bola priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2001, ale v tomto období nebola uhradená. Daňovému subjektu však nevznikla daňová povinnosť podľa zák. č. 289/1995 Z. z., pretože v právnom vzťahu medzi dodávateľom (Slovenské lodenice a.s., Komárno) a kupujúcim (PROFEX SLOVAKIA, s.r.o.) nedošlo k takému dodaniu tovaru v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva k tovaru, a preto platiteľovi dane nevznikla daňová povinnosť. Správca dane toto konštatoval s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR, a to zo dňa 13. 11. 2002 v konaní pod sp. zn. 7Sž 94 - 95/02, zo dňa 28. 09. 2004 v konaní pod sp. zn. 1 Obo 102/03 a zo dňa 21. 07. 2009 v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 31/2008, pričom bol toho názoru, že v zdaňovacom období február 2001 daňová povinnosť dodávateľovi nevznikla z titulu dodania tovaru s poukazom na ust. § 14 ods. 1, ust. § 13 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 2 ods. 1, písm. a/ zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho potom pri oprave dane priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2001 nemožno uplatniť postup podľa § 25 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Úpadca má právo na opravu základu dane a dane z pridanej hodnoty vyfakturovanej a priznanej faktúrami č. 01/9492/0018 a č. 01/9492/0019 zo dňa 07. 02. 2001 podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2001. Na základe z vykonaného dokazovania a protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 22. 02. 2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24. 03. 2010 správca dane vydal dodatočný platobný výmer dňa 02. 08. 2012, v ktorom opätovne rozhodol tak že žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2005 v sume 6.859.794,- Sk, t. j. 227.703,44 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 0,- eur, čím mu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,- Sk (227.703,44 eur). Správca dane uviedol, že predmetom daňovej kontroly bol nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2005, ktorý vznikol opravou základu dane podľa § 25 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 6.859.794,- Sk. Po vykonanom dokazovaní bol správca dane opätovne toho názoru to, že úpadca neoprávnene vystavil dobropis zo dňa 21. 07. 2005 č. DDV2005001 na opravu základu dane v sume 29.825.194,- Sk a dane z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,60 Sk a podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2005 s uplatneným nadmerným odpočtom v tejto sume. Takýmto postupom podľa názoru správcu dane úpadca porušil zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Aplikácia ust. § 25 tohto zákona nie je možná z dôvodu, že v zdaňovacom období február 2001 žalobcovi nevznikla daňová povinnosť podľa ust. § 14 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 13 ods. 1 písm. a/ zákona číslo 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože v právnom vzťahu medzi účastníkmi kúpnych zmlúv nedošlo k takému dodaniu tovaru, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva k tovaru. Na základe odvolania žalobcu v predmetnej veci rozhodoval žalovaný, a to dňa 22. 02. 2013, ktorý rozhodol tak, že dodatočný platobný výmer zo dňa 02. 08. 2012, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005 v sume 227.703,44 eur potvrdil ako vecne správny z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 02. 2013 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom a v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 21. 07. 2009 v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 31/2008, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu (dodatočný platobný výmer) zo dňa 02. 08. 2012, v zmysle ktorého žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2005 v sume 6.859.794,- Sk, t. j. 227.703,44 eur, bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume 0,- eur a vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,- Sk, t. j. 227.703,44 eur. Podľa § 2 ods. 1, písm. a/ zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2001, zdaniteľným plnením je najmä a/ dodanie tovaru, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva k tovaru alebo k prevodu správy tovaru. Podľa § 13 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, zdaniteľné plnenie je uskutočnené a/ pri predaji tovaru dňom dodania tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy dôjde až zaplatením tovaru, Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. 08. 2005, základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a/ pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru. Podľa § 85 ods. 6 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania daňových orgánov, na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené do 30. apríla 2004 vrátane a ktorá sa vzťahuje na tovar dovezený do 30. apríla 2004 vrátane, sa vzťahujú doterajšie predpisy s výnimkou odpočítania dane viažucej sa na majetok, ktorú platiteľ môže odpočítať pri registrácii pre daň. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a je nepochybné, že Slovenské lodenice a.s. ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy č. 9/2001 s dátumom 02. 02. 2001 vystavili pre kupujúceho, t. j. spoločnosť PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. faktúru č. 01/9492/0018 zo dňa 07. 02. 2001 na sumu 34.963.448,60 Sk (z toho daň z pridanej hodnoty je v sume 6.537.880,60 Sk) a na základe kúpnej zmluvy č. 10/2001 s dátumom 02. 02. 2001, uzavretej medzi tými istými účastníkmi vystavil predávajúci pre kupujúceho faktúru č. 01/9492/0019 zo dňa 07. 02. 2001 na sumu 1.721.540,- Sk (z toho daň z pridanej hodnoty je v sume 321.914,- Sk). Slovenské lodenice a.s. v konkurze podali dňa 20. 06. 2001 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2001, v ktorom uviedli vlastnú daňovú povinnosť 9.537.134,- Sk, v ktorej je zahrnutá i daň z pridanej hodnoty uvedená na faktúre č. 01/9492/0018 zo dňa 07. 02. 2001 (v sume 6.537.880,60 Sk) a faktúre č. 01/9492/0019 zo dňa 07. 02. 2001 (v sume 321.914,- Sk), nakoľko tieto účtovné doklady boli vystavené v zdaňovacom období, ktorého sa daňové priznanie týka. Nepochybné bolo i to, že predávajúci priznanú daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu nezaplatil a neurobil tak ani do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, čo bolo dňa 30. 03. 2001 a z toho dôvodu si správca dane prihlásil túto pohľadávku spolu v sume 6.859.794,60 Sk do konkurzného konania, pričom správca konkurznej podstaty úpadcu daňovú pohľadávku správcu dane na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 22. 06. 2001 uznal v celkovej sume 356.159.552,62 Sk (podľa listiny založenej v administratívnom spise žalovaného označenej ako č. zv.: 1167). Kupujúci z vyššie označených kúpnych zmlúv, t. j. spoločnosť PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. zaplatil v decembri 2001 úpadcovi daň z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 01/9492/0018 zo dňa 07. 02. 2001, a to sumu 6.537.880,60 Sk a na základe faktúry č. 01/9492/0019 zo dňa 07. 02. 2001 zaplatil sumu 321.914,- Sk ako daň z pridanej hodnoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom zo dňa 28. 09. 2004 v konaní pod sp. zn. 1 Obo 102/03 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 10. 2002 č. k. 61 Cbi 158/01-107, ktorým boli vyhlásené za neplatné kúpne zmluvy č. 9/2001 a č. 10/2001 uzavreté medzi predávajúcim Slovenské lodenice a.s. a kupujúcim PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. s dátumom uzavretia 02. 02. 2001. Žalobca v decembri 2004 vrátil kupujúcemu sumu 6.859.794,60 Sk, čo je daň z pridanej hodnoty uvedená na vyššie označených faktúrach a kúpnych zmluvách a dňa 21. 07. 2005 vystavil v súvislosti s kúpnymi zmluvami č. 9/2001 a č. 10/2001 pre spoločnosť PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. dobropis DDV2005001 na sumu 36.684.988,60 Sk, z toho daň z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,60 Sk. Žalobca podal zároveň dňa 21. 07. 2005 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 6.859.794,- Sk. V predmetnej veci je potrebné vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 07. 2009 v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 31/2008, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 08. 2006, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 22. 03. 2006 (a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie) a v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil svoj právny názor, ktorý je záväzný tak pre súd nižšieho stupňa, ako i pre daňové orgány. Nemožno mať pochybnosť o tom, že kúpne zmluvy č. 9/2001 a č. 10/2001 uzavreté medzi Slovenskými lodenicami a.s. ako predávajúcim a PROFEX SLOVAKIA, s.r.o. ako kupujúcim, s dátumom uzavretia 02. 02. 2001 sú neplatné, nakoľko tak rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 11. 10. 2002 č. k. 61 Cbi 158/01-107, pričom tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 09. 2004 v konaní pod sp. zn. 1 Obo 102/03. Uvedené potom znamená, že „vyhlásením neplatnosti právneho úkonu s účinkami ex tunc pre budúcnosť nezanikajú právne vzťahy dotknutých strán ako také, ale zákonným spôsobom sa modifikuje ich obsah“, čo konštatoval i Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 21. 07. 2009, v zmysle ktorého mali daňové orgány v predmetnej veci postupovať. Pokiaľ teda súd určil, že vyššie označené kúpne zmluvy č. 9/2001 a č. 10/2001 sú neplatné, bolo povinnosťou zmluvných strán vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, ak k nim došlo. Žalobca takto postupoval a kupujúcemu v decembri 2004 vrátil daň z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,60 Sk a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu si uplatnil nadmerný odpočet v sume 6.859.794,- Sk, a to v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2005. Takýto postup žalobcu je v súlade so zákonom, čo v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 21. 07. 2009 v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 31/2008 konštatoval i Najvyšší súd SR. Správca dane však napriek tomu postup žalobcu neakceptoval a nadmerný odpočet mu nepriznal s odôvodnením, že k zdaniteľnému plneniu medzi účastníkmi kúpnych zmlúv nedošlo a teda ani predávajúcemu v zdaňovacom období február 2001 nevznikla daňová povinnosť podľa § 14 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 13 ods. 1, písm. a/ zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Skutočnosť je však taká, že v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2001 predávajúci (považujúc uzavreté kúpne zmluvy za platné) priznal daň z pridanej hodnoty i pri týchto obchodoch a jej súčasťou bola i daň uvedená na kúpnych zmluvách č. 9/2001 a č. 10/2001 s dátumom uzavretia 02. 02. 2001 a na faktúrach, ktoré boli vystavené na základe týchto kúpnych zmlúv, t .j. faktúra č. 01/9492/0018 zo dňa 07. 02. 2001, kde je uvedená daň z pridanej hodnoty v sume 6.537.880,60 Sk a faktúra č. 01/9492/0019 zo dňa 07. 02. 2001, kde je uvedená daň z pridanej hodnoty v sume 321.914,- Sk, pričom daň do štátneho rozpočtu na základe týchto dokladov spolu v sume 6.859.794,60 Sk nezaplatil. Správca dane si preto do konkurzného konania prihlásil pohľadávku, súčasťou ktorej je i vyššie uvedená suma ako daň z pridanej hodnoty a v súčasnosti teda má platne priznanú pohľadávku v sume 6.859.794,60 Sk z titulu nezaplatenia dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu pri kúpnych zmluvách, ktoré boli súdom určené za neplatné. Žalobca pritom daň z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,60 Sk v decembri 2004 vrátil kupujúcemu a dňa 21. 07. 2005 vystavil pre kupujúceho dobropis DDV2005001 na sumu 36.684.988,60 Sk, súčasťou ktorej je daň z pridanej hodnoty v sume 6.859.794,60 Sk a následne si vo vzťahu k štátnemu rozpočtu uplatnil nadmerný odpočet v sume 6.859.794,- Sk. V predmetnej veci bolo teda potrebné vyriešiť otázku vzťahu medzi správcom dane, resp. žalovaným, ktorý má žalobcom priznanú pohľadávku v sume 6.859.794,60 Sk a žalobcom ako daňovým subjektom, ktorý si uplatnil nadmerný odpočet v sume 6.859.794,- Sk v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2005 po tom, ako boli kúpne zmluvy č. 9/2001 a č. 10/2001 vyhlásené za neplatné. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 07. 2009 postup žalovaného spočívajúci v prihlásení pohľadávky v konkurznom konaní v spojení s neuznaním nároku na nadmerný odpočet iba z dôvodu porušenia ust. § 25 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nemá oporu v zákone. I keď vzťah medzi správcom dane a daňovým subjektom je upravený predpismi verejného práva, nemožno vylúčiť v určitých konkrétnych prípadoch aplikáciu predpisov súkromného práva, pričom v tomto prípade je potrebné podľa názoru Najvyššieho súdu SR aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa plnenia z neplatného právneho úkonu (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tieto ustanovenia daňové orgány vo vzťahu k žalobcovi neaplikovali a nepostupovali v ich zmysle, a to napriek právnemu názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý je v predmetnej veci pre ne záväzný. Nedôvodne a nadbytočne sa zaoberali otázkou, či došlo k zdaniteľnému plneniu a k zmene vlastníckeho práva na základe neplatných kúpnych zmlúv č. 9/2001 a č. 10/2001 a v rovnakom kontexte posudzovali i nájomné zmluvy uzavreté medzi žalobcom a inými subjektmi tvrdiac, že stroje a zariadenia, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv boli následne predmetom ďalších nájomných zmlúv. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sú neplatné kúpne zmluvy č. 9/2001 a č. 10/2001, potom sú neplatné i všetky ďalšie zmluvy na ich základe uzavreté a nie je potrebné sa zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci a skúmať, či predmet kúpnych zmlúv zmenil alebo nezmenil vlastníka (resp. skúmať totožnosť predmetu kúpnych a nájomných zmlúv), nakoľko v prípade neplatnosti zmluvy nastupuje povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali, resp. nadobudli. S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že správca dane a ani žalovaný (ktorý sa stotožnil s postupom a závermi správcu dane) nepostupovali dôsledne podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 21. 07. 2009, pričom rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 02. 2013 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/ OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania bude žalovaný postupovať v intenciách právneho názoru vyjadrenom v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 07. 2009, ktorým je viazaný (§ 250j ods. 7 OSP), pričom opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru, ktorý správca dane vydal dňa 02. 08. 2012. Žalovaný má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 74 ods. 3, 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené znamená, že napríklad môže výsledky daňového konania sám doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Žalovaný môže rozhodnutie správcu dane v odôvodnených prípadoch zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V predmetnej veci sa súd nezaoberal otázkou výšky a ani ďalšími podmienkami oprávnenosti nároku žalobcu na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko týmito otázkami sa budú zaoberať daňové orgány vo svojom novom rozhodnutí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne preukázateľné trovy konania mu v súvislosti s týmto konaním ani nevznikli, nakoľko je oslobodený od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2, písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pričom toto oslobodenie sa vzťahuje i na správcov konkurznej podstaty, v konkurzných konaniach vedených podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, čo je i prípad žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 08. 2010 č. k. 3 Obo 81/2010-55). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).