Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200892 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012200892.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: F. S., R.. Gy. I. XXXX/X, XXX XX R. U., zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava I, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 37748-2/2012-BA, zo dňa 14.09.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 37748-2/2012-BA zo dňa 14.09.2012 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Žilina č. 11502-33/2012-ZA zo dňa 28.06.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 553,10 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet splnomocneného právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 09.10.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 37748-2/2012-BA zo dňa 14.09.2012 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“), ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 11052-33/2012-ZA zo dňa 28.06.2012 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) a to z nasledujúcich dôvodov. Žalobca sa domáhal priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia svojou žiadosťou dňa 12.05.2011. Sociálna poisťovňa - pobočka Žilina vydala dňa 28.06.2012 rozhodnutie č. 11502-33/2012- ZA, ktorým rozhodla, že žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie zo dňa 18.07.2012. Žalovaný toto odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina bolo najskôr doručené hlásenie choroby z povolania žalobcu, ktoré bolo vystavené dňa 05.05.2011. Ako organizácia zodpovedná za chorobu z povolania bola v tomto hlásení označená spoločnosť TANNACO SK, s.r.o., IČO: 44 937 105 (od 10.01.2012 nastala zmena obchodného mena na NARKS, s.r.o.) s pôvodným sídlom: Dolný Hričov č. 192, 013 42 (od 18.01.2012 nastala zmena sídla na Mudroňova 41, Martin 036 01) (ďalej len „TANNACO SK, s.r.o.“). Údajne z dôvodu nesúhlasu zamestnávateľa, požiadala Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina Kliniku pracovného lekárstva o zmenu vydaného vyhlásenia choroby z povolania. V dôsledku tejto intervencie došlo k vydaniu dvoch hlásení choroby z povolania zo dňa 06.06.2012 a zo dňa 02.05.2012 a dvoch nových lekárskych posudkov zoo dňa 02.05.2012 a 06.06.2012. Novými hláseniami choroby z povolania a novými lekárskymi posudkami došlo k zmene dátumu vzniku choroby z povolania z 11.11.2010 na 30.07.2009 a k zmene zodpovednostného subjektu za chorobu z povolania. Tým má byť podľa napadnutého rozhodnutia spoločnosť TANNACO, s.r.o. so sídlom Husova 24, Podebrady, Česká republika. Žalovaný poukázal na ust. čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/1972, podľa ktorého sa na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu vzťahuje legislatíva tohto štátu aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu, alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku jednotlivca, ktorý ju zamestnáva nachádza na území iného členského štátu. Žalovaný ustálil, že žalobca v čase od 01.10.2003 do 30.06.2010 pracoval na území Českej republiky, preto žalobca podlieha legislatíve Českej republiky. Žalobca zdôrazňuje, že dňa 05.05.2011 vydala Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LFUK a UNB žalobcovi lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorým mu za ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu z hluku priznala 600 bodov. Ako miesto vzniku poškodenia zdravia bola označená spoločnosť TANNACO SK, s.r.o. Za rozhodujúcu označil žalobca skutočnosť, že vyššie označená spoločnosť TANNACO SK, s.r.o., bola posledným zamestnávateľom, u ktorého žalobca pracoval v prostredí, v ktorom vzniká choroba z povolania, ktorou trpí. V zmysle ust. § 195 ods. 4 veta prvá Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Klinika pracovného lekárstva bez zákonného podkladu na neprípustné výzvy zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, pristúpila k vyhotoveniu nového lekárskeho posudku a hlásenia choroby z povolania, kde ako zodpovedný subjekt označila TANNACO, s.r.o., so sídlom Husova 24, Podebrady, Česká republika (pričom naviac uviedla nesprávnu právnu formu a neaktuálnu adresu sídla tohto subjektu). Keďže určenie zodpovedného subjektu je otázkou právnou, jeho určenie v lekárskom posudku či hlásení choroby z povolania môže mať len konzultatívny charakter. Klinika však pristúpila aj k zmene dátumu prvého zistenia choroby z povolania, ktorý pôvodne určila na 11.11.2010 a neskôr uviedla dátum 30.07.2009. Táto zmena nebola nijakým spôsobom odôvodnená, je absolútne neopodstatnená a predstavuje ľubovôľu Kliniky pracovného lekárstva, bez akéhokoľvek legálneho základu. Klinika skúma ochorenie pacienta z medicínskeho hľadiska a zároveň skúma aj jeho pracovné prostredie. Ak zistí, že choroba, ktorou poškodený trpí vznikla v dôsledku jeho práce, určí, že ide o chorobu z povolania, o čom vydá hlásenie a vystaví lekársky posudok. K zisteniu choroby z povolania, tak nevyhnutne môže dôjsť až po „prepojení“ choroby s pracovným prostredím, k čomu dochádza činnosťou a rozhodnutím kliniky pracovného lekárstva v podobe vydania posudku a podania hlásenia o chorobe z povolania. Nie je preto rozhodujúce a ani významné, odkedy poškodený mal medicínske prejavy choroby, ale moment kedy klinika pracovného lekárstva zistí, že daná choroba je spôsobená prácou, že ide o chorobu z povolania. Okrem už uvedených pochybení žalovaného žalobca tiež zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného je vzhľadom na nedostatok jeho dôvodov (§209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.) arbitrárne. Prvostupňový a ani odvolací orgán sa nijako nevysporiadali so skutočnosťou, že Klinika vydala v súvislosti s chorobou z povolania viaceré lekárske posudky, neuviedli, prečo ostatné - skoršie lekárske posudky a hlásenia choroby z povolania neberú do úvahy. Takto nie len, že zákonne nevyhodnotili vykonané dôkazy, ale vykonané dokazovanie nezhodnotili vôbec. Ide tak o arbitrárne rozhodnutie, ktorému absentuje vnútorná logika a presvedčivosť. Takým rozhodnutím nevyhnutne došlo k porušeniu práva žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle ust. č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný sa k žalobe po jej doručení v zmysle § 250e OSP písomne vyjadril. Uviedol, že prvostupňový orgán v rámci vykonávania dokazovania a zaobstarávania si potrebných podkladov zistil, že zamestnávateľ žalobcu TANNACO SK, s.r.o., si neuplatnil svoje práva z úrazového poistenia v zmysle § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v nadväznosti na § 231 ods. 1 písm. h) tohto zákona a nepredložil na vyplnení tlačivo „Oznámenie o poistnej udalosti“. Na výzvu prvostupňového orgánu tento zamestnávateľ žalobcu uviedol, že pracovný pomer so žalobcom trval v období od 1. júla 2010 do 20. augusta 2010, pričom za toto krátke obdobie nebolo možné, aby žalobca získal ochorenie sluchu, ktoré mu bolo priznané ako choroba z povolania „Hlásením choroby z povolania“ zo dňa 5. mája 2011. V prílohe predmetného listu zo dňa 20. mája 2011 bolo priložené vyjadrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žilina zo dňa 19. apríla 2011, kde sa v závere doslovne uvádza: „Je možné, že ochorenie vzniklo v príčinnej súvislosti s výkonom práce strojníka pásových dozérov, avšak nie v súvislosti s prácou u posledného zamestnávateľa (s ohľadom a dĺžku pracovného pomeru necelé 2 mesiace). Na základe toho pobočka listom zo dňa 04.10.2011 požiadala Kliniku pracovného lekárstva a toxikológie (ďalej len „Klinika“), aby sa v zmysle § 196 ods. 6 zákona vyjadrila k námietkam, ktoré v konaní vzniesol zamestnávateľ. Listom zo dňa 02. mája 2012 Klinika pracovného lekárstva a toxikológie oznámila pobočke, že u žalobcu došlo ku zmene dátumu prvého zistenia predmetnej choroby z povolania - porucha sluchu z hluku, a to na dátum 30. júl 2009. Z Potvrdenia o zamestnaní vydaného dňa 30. júna 2010 vyššie uvedenou spoločnosťou TANNACO, a.s., dopravní a průmyslové stavby, Choťánky 33, Poděbrady, vyplýva skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu ku dňu 30. júla 2009 trval u tohto zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. Na základe uvedeného pobočka v zmysle § 201 ods. 2 zákona požiadala Sociálnu poisťovňu, ústredie, odbor úrazového poistenia o súčinnosť pri zabezpečení súladu predmetného oznámenia Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 02. mája 2012 o vykonanej zmene dátumu prvého zistenia choroby z povolania žalobcu s ustanoveniami vyhlášky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia choroby z povolania. Následne bolo pobočke zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie, v súlade s uvedenou vyhláškou doručené: - tlačivo „ Hlásenie choroby z povolania“, vystavené Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie dňa 02. mája 2012, na ktorom je uvedené, že sa týmto ruší „Hlásenie choroby z povolania vystavené Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie dňa 05. mája 2011 a - tlačivo „Hlásenie choroby z povolania“ vystavené Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie dňa 06. júna 2012, na ktorom je ako dátum prvého zistenia choroby z povolania u žalobcu uvedený dátum 30. júl 2009 a ako organizácia, kde choroba z povolania vznikla je uvedená spoločnosť TANNACO, s.r.o., Husova 24, Poděbrady, Česká republika. V nadväznosti na uvedené skutočnosti je nevyhnutné ďalej konštatovať, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (EÚ) sa v oblasti sociálneho zabezpečenia počnúc dňom 1. mája 2004 uplatňujú tzv. koordinačné nariadenia. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „základné nariadenie“) a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, zo dňa 21. marca 1972. Tieto koordinačné nariadenia ustanovujú určité spoločné pravidlá a zásady, medzi ktoré okrem iného patrí aj zásada uplatniteľnosti jednej legislatívy, ktorá znamená ochranu pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa použijú. V zásade možno totiž použiť právne predpisy len jedného členského štátu tak, aby osoba nepodliehala právnym predpisom dvoch alebo viacerých členských štátov naraz. Keďže v prípade žalobcu neboli splnené podmienky inštitútu vyslania v zmysle článku 14 ods. 1 písm. a) základného nariadenia, tak zamestnávateľ, ako aj žalobca v pozícii zamestnanca podliehajú legislatíve toho členského štátu, kde žalobca vykonával prácu a podľa tejto legislatívy sú povinní platiť aj príspevky na sociálne zabezpečenie. Podľa článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia sa na osobu vykonávajúcu zamestnanie na území jedného členského štátu vzťahuje legislatíva tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu, alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo jednotlivca, ktorý ju zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Z vykonaných dôkazov a zistených skutočností nesporne vyplýva, že žalobca v období od 01. októbra 2003 do 30. júna 2010 vykonával svoju prácu na území Českej republiky. Z uvedeného dôvodu, v nadväznosti na vyššie uvedený výklad príslušných koordinačných nariadení sa na žalobcu a jeho chorobu z povolania v súvislosti s oblasťou sociálneho zabezpečenia vzťahuje legislatíva Českej republiky. Keďže príslušný zákon nepozná inštitút zastavenia konania pre nedostatok právomoci, bolo potrebné aby prvostupňový orgán vo veci vydal negatívne meritórne rozhodnutie. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej dokumentácie dospel k záveru o správnosti postupu pobočky pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom žalobca na svojich právach nebol ukrátený. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. Za účelom prejednania veci súd nariadil v zmysle § 250 g) ods. 1 OSP pojednávanie. Zástupcovia účastníkov, ani samotný žalobca na ňom neuviedli nič, či by netvorilo už obsah ich písomných podaní. Krajský súd v Nitre ako súd vecne i miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov podanej žaloby a dospel k záveru o jej dôvodnosti. Z predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového orgánu súd zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni pobočka Žilina dňa 12.05.2011 žiadal o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu choroby z povolania - poruchy sluchu z hluku, deklarovanej na tlačive „Hlásenie choroby z povolania“ zo dňa 05. mája 2011, ktoré vystavila UNB Nemocnica ak. L. Dérera Bratislava - Klinika pracovného lekárstva a toxikológie s dátumom prvého zistenia dňa 11. novembra 2010. Na predmetnom tlačive bola ako organizácia, kde choroba z povolania u žalobcu vznikla, uvedená spoločnosť TANNACO SK, s.r.o., so sídlom Horný Hričov, IČO: 44 937 105. Prílohu k predmetnej žiadosti tvoril Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie dňa 05. mája 2011, s bodovým hodnotením choroby z povolania žalobcu v rozsahu 600 bodov. V ďalšom konanie pred prvostupňovým orgánom prebiehalo spôsobom opísaným vo vyjadrení žalovaného k žalobe v tomto rozhodnutí už citovanom. Tak orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný ako orgán odvolací ťažisko svojej argumentácie, prečo žiadosti žalobcu nebolo vyhovené postavili na tom, že v zmysle príslušných ustanovení nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva a jeho vykonávacieho nariadenia Rady (EHS) č. 547/1972 zo dňa 21. marca 1972 sa na žalobcu a jeho chorobu z povolania v súvislosti s oblasťou sociálneho zabezpečenia vzťahuje legislatíva Českej republiky. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca v období od 01.10.2003 do 30.06.2010 vykonával preukázateľne prácu na území Českej republiky a odvoláva sa na Hlásenie choroby z povolania vystavené Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie dňa 06.06.2012, na ktorom je na rozdiel od Hlásenia pôvodného (zo dňa 05.05.2011) ako dátum prvého zistenia choroby z povolania u žalobcu uvedený dátum 30.07.2009, teda deň spadajúci do obdobia, kedy bol zamestnaný u českého zamestnávateľského subjektu. Z textu Hlásení vystavených Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie nie je možné zistiť, aké dôvody ju viedli k tak podstatnému odklonu od jej pôvodných záverov uvedených v pôvodnom Hlásení zo dňa 05.05.2011 tak vo vzťahu k určeniu dátumu prvého zistenia choroby z povolania (pôvodne ním bol deň 11.11.2010), ako aj vo vzťahu k zamestnávateľskému subjektu, kde choroba z povolania vznikla (pôvodne ním mal byť podľa Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie slovenský zamestnávateľ TANNACO SK, s.r.o.) V zmysle § 195 ods. 4 veta prvá Zákonníka práce je za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedný ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu si ako dátum zistenia predmetnej choroby z povolania u žalobcu osvojil práve dátum uvádzaný v neskoršom Hlásení Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, ktorý spadá ešte do obdobia jeho zamestnania u českého zamestnávateľa. Za dátum zistenia pracovnej choroby je nesporne možné považovať až dátum, kedy príslušná Klinika pracovného lekárstva v lekárskom posudku ustáli, že ochorenie pacienta vzniklo práve v súvislosti s prácou, ktorú v zamestnaní vykonával a nie z iných možných takúto chorobu iniciujúcich dôvodov. Zákonník práce vo vyššie citovanom ustanovení za zamestnávateľa objektívne zodpovedného za škodu spôsobu chorobou z povolania zásadne robí, vždy posledného zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec pred jej zistením pracoval za podmienok, z ktorých zistená choroba z povolania vzniká. Z hľadiska určenia zodpovedného zamestnávateľa nie je podstatné to, či u neho zamestnanec skutočne predmetnou chorobou z povolania ochorel a ani to, ako dlho u neho pracoval, ale výlučne iba to, či si u takéhoto zamestnávateľa dané pracovné podmienky, z ktorých predmetná choroba z povolania môže vzniknúť. Žalovaný z listín obsiahnutých v spise nemohol mať spoľahlivo za skutkovo ustálené, že k zisteniu choroby z povolania došlo v čase trvania jeho zamestnania v Českej republike (českou Klinikou pracovního lékařství Všeobecná fakultní nemocnice v Prahe podľa jej stanoviska z 15.11.2010 vôbec nebol ani vyšetrený), ako ani to, ktoré z rozdielnych Hlásení Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie je potrebné považovať za relevantné. Z uvedených dôvodov nie je možné považovať skutkový stav za dostatočne zistený pre posúdenie otázky rozhodujúcej legislatívy tak ako ho urobili orgány Sociálnej poisťovne a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu. Trovy žalobcu sú tvorené výlučne trovami právneho zastúpenia žalobcu advokátom za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) v roku 2012 po 127,16 eura, za 1 úkon právnej služby (zastupovanie na pojednávaní) v roku 2013 za 130,16 eura, paušálnou náhradou 2-krát po 7,63 eura a 1-krát po 7,81 eura, cestovným advokáta za použitia osobného motorového vozidla na trase z Bratislavy do Nitry a späť v sume 53,37 eura, náhradou za stratu času v trvaní 6 polhodín v sume 78,06 eura (zatiaľ celkom 460,92 eura) a 20% DPH zo súčtu uvedených súm vo výške 92,18 eura. Náhradu trov konania v celkovej výške 553,10 eura je žalovaný v zmysle § 149 ods. 1 OSP povinný zaplatiť v platobnom mieste, ktorým je advokát žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 odsek 1 veta prvá OSP).