Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/37/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200441 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:1012200441.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelősségű Társaság, so sídlom Jászi. O. u. 3, 3600 Ózd, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská republika, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 10587-2/2012-BA zo dňa 03.02.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 686,90 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 07.03.2012 sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný správny orgán svojim rozhodnutím sp. zn. 10587-2/2012-BA zo dňa 03.02.2012 rozhodol o podanom odvolaní voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany sp. zn. 32062-12/2011-TO zo dňa 11.08.2011 tak, že v nepatrnej časti ho zmenil a v prevyšujúcej časti odvolanie zamietol, všetko z dôvodov v ňom uvedených. Citovaným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa rozhodol o tom, že p. A. Q. vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 27.08.2007. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal náležite s dôvodmi podaného odvolania, nezohladnil formálne nedostatky rozhodnutia. Z predmetného rozhodnutia vôbec nevyplývalo na základe akých dôkazov zistil správny orgán 1. stupňa stav v rozhodnutí konštatovaný. Žalobca tvrdí, že menovanému nevznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky a už vôbec nie 19.10.2007, na základe vyslania žalobcom, pretože takýto právny názor nemá oporu v zákone. Žalovaný sa nevysporiadal s tým, kedy a akým spôsobom vznikol menovanému pracovný pomer a či to bolo na základe Zákonníka práce Maďarskej republiky alebo podľa nášho právneho poriadku. Žalovaný bez náležitého odôvodnenia uviedol, že pracovný pomer vznikol na Slovensku, čo pri absencii náležitého odôvodnenia robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Podľa žalobcu správne orgány v tomto prípade nesprávne aplikujú čl. 13. ods. 2 písm. a), Rady EHS č. 1408/71, z ktorého obsahu vyplýva len vylúčenie duplicity ohľadne predmetného poistenia. Je preukázané, že menovaný bol zamestnaný na území Maďarska a preto sa na neho vzťahovali predpisy tohto štátu, bez ohľadu na to, či sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnávala sa nachádza na území iného členského štátu teda hoci aj na Slovensku. Menovanému nevznikol pracovný vzťah na Slovensku a jednalo sa len o jeho vyslanie na výkon práce na územie iného štátu, ktorého trvanie neprekročilo 12 mesiacov. Žalovaný napokon ani netvrdí opak, i keď žalobca namietal, že na základe čl. 14/1a nariadenia sa úprava čl. 13 ods. 2 písm. a) nepoužije ak osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že tento v Maďarsku nevykonáva žiadne významné ekonomické činnosti. Žalobca si svoje odvodové povinnosti riadne a včas plnil v Maďarsku a bolo by nespravodlivé aby musel odvtedy platiť duplicitne aj na Slovensku. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.09.2012 uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01. mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Nariadenia Spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21. marca 1972. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Na základe ustanovení nariadenia, zamestnanec zvyčajne podlieha a vzťahuje sa na neho systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť [článok 13 (2) (a) nariadenia - tzv. všeobecné pravidlo určujúce uplatniteľnú legislatívu.] Vzhľadom na uvedené sa v kontexte s daným prípadom na zamestnancov, ktorých bydlisko sa nachádza na území Maďarska, vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky, vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a to aj napriek skutočnosti, že sa sídlo zamestnávateľa nachádza na území Maďarska. Nariadenie obsahuje výnimky z tejto všeobecnej zásady. Tieto výnimky sa vzťahujú na vyslaných zamestnancov, t. j. na osoby zamestnané na území členského štátu zamestnávateľom, ktoré tento zamestnávateľ vyslal na územie iného členského štátu dočasne vykonávať pre neho prácu. Podmienkou vyslania je skutočnosť, že očakávané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že daná osoba nie je vyslaná s cieľom nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania. Zamestnanci sa počas doby vyslania preukazujú v štáte vykonávania zamestnania formulárom E 101, ktorý po podaní žiadosti a splnení podmienok vyslania vystaví nositeľ poistenia v štáte, kde je osoba poistená. Tento formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia naďalej podlieha právnym predpisom vysielajúceho štátu a teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva činnosť. Žalobca je personálnou agentúrou so sídlom v Maďarsku, ktorá na základe Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov, prideľovania svojich zamestnancov prijatých v Maďarskej republike, vykonávať činnosť do spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou, Partizánska 73. Zmluva o dočasnom pridelení zamestnancov na rok 2007 bola platná v období od 15. mája 2007 do 31. decembra 2007, na rok 2008 v období od 01. januára 2008 v období od 01. januára 2008 do 31. decembra 2008, na základe ktorej maďarskí zamestnanci pokračovali vo výkone činnosti na území Slovenskej republiky aj v mesiaci január 2009 a február 2009, zmluva na rok 2010 bola platná v období od 01. januára 2010 do 31. decembra 2010. Za celé uvedené obdobie účastník konania mesačne fakturoval spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou, výkon práce za poskytnutých maďarských zamestnancov. Tieto skutočnosti boli preukázané kontrolou odvodu poistného na sociálne poistenie, ktorú uskutočnila Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, dňa 08. februára 2010 u zamestnávateľa VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou. Z prílohy Zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vyplýva, že pán A. Q., zamestnanec žalobcu, bol pridelený na výkon činnosti na územie Slovenskej republiky do spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou v období od 27.08.2007 do 15.06.2008. Pri určení uplatniteľnej legislatívy Sociálna poisťovňa vychádzala z článku 13 (2) (a) nariadenia, t. j. zo všeobecného pravidla určujúceho uplatniteľnú legislatívu podľa miesta výkonu činnosti. Vychádzajúc z uvedeného článku nariadenia sa na zamestnanca žalobcu p. A. Q. vzťahovala od 27.08.2007 v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky. Všeobecné pravidlo určujúce uplatniteľnú legislatívu by bolo možné v súlade s nariadením [článok 14 (1) (a) nariadenia] prelomiť v prípade, ak by vysielajúci členský štát (v danom prípade Maďarsko) vystavil zamestnancovi formulár E 101, na základe ktorého by dotknutý zamestnanec naďalej podliehal legislatívne vysielajúceho štátu, a ktorý by zbavil zamestnanca a zamestnávateľa plniť povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia v štáte vyslania, t. j. v Slovenskej republike. Zamestnancovi nebol vystavený vysielajúcim štátom, t. j. Maďarskom formulár E 101, ani udelená výnimka podľa článku 17 nariadenia. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená skúmať dôvody, pre ktoré nebol zamestnancovi vystavený formulár E 101 vysielajúcim členským štátom, ani posudzovať výkon činnosti žalobcu na území členského štátu, v ktorom má sídlo. Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím nerozhodovala o vzniku pracovného pomeru p. A. Q. od 27.08.2007, podľa zákona č. 311/2001 Z. z., ale o vzniku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti menovaného dňom 27.08.2007. Žalobca v žalobe nesprávne uvádza, že v danom prípade ide o „vyslanie na výkon práce“. Termín „vyslanie na výkon práce“ by bolo možné použiť len v tom prípade, ak by zamestnancom žalobcu vysielajúci štát (Maďarsko) vystavil formulár E 101 v súlade s článkom 14 (1) (a) nariadenia na obdobie, počas ktorého vykonávajú práce na území Slovenskej republiky. Keďže zamestnanci žalobcu nedisponujú formulárom E 101, možno hovoriť len o pridelení zamestnancov žalobcu na výkon prác na územie iného členského štátu, v danom prípade Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa skutočne uviedla, že žalobca nevykonával žiadne významné ekonomické činnosti, pričom súčasne uviedla, že z tohto dôvodu príslušný orgán sociálneho zabezpečenia v Maďarskej republike nevystavil formuláre E 101, na základe ktorých by vyslaní zamestnanci podliehali právnym predpisom Maďarskej republiky podľa článku 14 (1) (a) nariadenia. Uvedené však neznamená, že vykonávanie významných ekonomických činností vo vysielajúcom štáte posudzovala pobočka Sociálnej poisťovne. Pobočka Sociálnej poisťovne len konštatovala to, čo uviedla maďarská inštitúcia sociálneho zabezpečenia OEP Budapešť v liste zo dňa 30 novembra 2011. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahujú všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami účastníka konania, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Krajský súd v Nitre po preskúmaní podanej žaloby dospel k záveru, že táto je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že správny orgán 1. stupňa rozhodol rozhodnutím č. k. 32062-12/2011-TO zo dňa 11.08.2011 tak, že A. Q., občanovi Maďarskej republiky, nar. XX.XX.XXXX vzniklo dňa 27.08.2007 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie nezamestnanosti. Vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 20 písm. a), zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého povinné nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. Zamestnancovi vznikol pracovný pomer dňa 27.08.2007 na základe vyslania žalobcom. Z uvedených dôvodov mu preto vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 27.08.2007. Ďalej vo svojom rozhodnutí poukázal na čl. 13 ods. 2 písm. a), nariadenia, na základe ktorého uviedol, že ak zamestnanec nemá doklad preukazujúci príslušnosť k právnym predpisom iného členského štátu (formulár E 101), vzťahujú sa na tohto zamestnanca právne predpisy štátu, na území ktorého vykonáva činnosť. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodov, ktoré sú následne premietnuté aj v podanej žalobe. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa, v ktorom vypustil text „... § 210 ods. 1 písm. a), zákona o sociálnom poistení ... „ a doplnil text „... § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...“ a v zostávajúcej časti napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že menovaný pracovník, zamestnanec žalobcu vykonával činnosť na území Slovenskej republiky v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou, na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov. Tomuto zamestnancovi nebol vysielajúcim štátom, t. j. Maďarskom vystavený formulár E 101. Preto s poukazom na čl. 13 ods. 2 písm. a), nariadenia sa na menovaného zamestnanca vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky a dňom 27.08.2007 mu vzniklo povinné poistenie nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí uvádza, že v danom prípade sa neposudzoval vznik pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Žalovaný nepopiera, že zamestnanca zamestnáva žalobca, ale vychádza z o skutočnosti, že zamestnanec na základe Zmluvy o dočasnom pridelení, vykonával činnosť na území Slovenskej republiky. Podľa čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady EHS č. 1408/1971 pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak na osobu zamestnanú na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu. Podľa čl. 14 ods. 1 písm. a), citovaného nariadenia osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania. Podľa čl. 11 ods. 1 písm. a), vykonávacieho nariadenia Rady EHS č. 574/1972 ako vykonávacieho predpisu k čl. 14 nariadenia Rady EHS č. 1408/1971, inštitúcie určené príslušným orgánom členského štátu, ktorého právne predpisy zostávajú uplatniteľné, vydajú osvedčenie, že zamestnanec naďalej podlieha týmto právnym predpisom do určitého dátumu, na žiadosť zamestnanca alebo jeho zamestnávateľa v prípadoch uvedených v čl. 14 ods. 1 a 14b ods. 1 nariadenia. Ako žalovaný správne vo svojom rozhodnutí uvádza, že zmyslom a účelom nariadenia je stanoviť spoločné pravidlá a zásady vrátane zásady uplatniteľnosti jednej z legislatívy, ktorá má zamedziť pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch, a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa použijú. V zmysle citovaných článkov je zrejmé, že na to, aby sa na menovaného zamestnanca vzťahovala legislatíva prvého členského štátu, t. j. Maďarska, bolo potrebné aby buď na žiadosť tohto zamestnanca alebo žalobcu ako jeho zamestnávateľa bolo vydané osvedčenie príslušným orgánom v Maďarsku o tom, že tento zamestnanec naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu, t. j. Maďarska. Žalobca v konaní pred správnym orgánom ale napokon ani pred súdom nepreukázal a ani netvrdil, že by bolo zamestnancovi takéto osvedčenie vydané, preto je potrebné predpokladať, že v takomto prípade je potrebné aplikovať čl. 13 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady EHS, č. 1408/71. Žalovaný, resp. správny orgán 1. stupňa preto podľa názoru súdu správne konštatovali, že na menovaného zamestnanca sa vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky. Následne po vyriešení si otázky uplatniteľnej legislatívy, vychádzajúc z citovaného čl. nariadenia, bolo na správnom orgáne 1. stupňa, resp. na žalovanom, aby podľa slovenského právneho poriadku posúdil u menovaného zamestnanca otázku vzniku alebo zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti u zamestnanca je viazaný na určitú právnu skutočnosť, s ktorou zákon takýto vznik alebo zánik poistenia spája. Z obsahu spisu je zrejmé, že menovanému zamestnancovi na území Slovenskej republiky nevznikol pracovný alebo obdobný pomer, nakoľko aj počas výkonu práce na území Slovenskej republiky bol zamestnancom žalobcu. Správny orgán 1. stupňa vo výrokovej časti konštatuje, že menovanému zamestnancovi vzniklo povinné poistenie dňa 10.07.2008 pričom v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. (§ 4, 6, 7, 14, 15, 16, 18 a 19), ktoré definujú, kto je povinne nemocensky, dôchodkovo poistený resp. kto je povinne poistený v nezamestnanosti. Vo výrokovej časti rozhodnutia však tento správny orgán rieši otázku vzniku takéhoto poistenia, na čo v odôvodnení nadväzuje citácia ustanovenia § 20 písm. a), zákona č. 461/2003 v zmysle ktorej povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru. V ďalšej časti odôvodnenia však správny orgán už neaplikuje resp. nevysvetľuje ako použil citované ustanovenie na predmetnú vec. Z rozhodnutia nie je zrejmé na základe čoho správny orgán konštatuje, že menovanému vznikol pracovný pomer dňa 27.08.2007 na základe jeho vyslania žalobcom a medzi kým mal tento pracovný pomer vzniknúť, keď v administratívnom spise sa údaj o tomto pracovnom vzťahu nenachádza. Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že menovaný zamestnanec bol zamestnancom žalobcu a že pracovný pomer so žalobcom nevznikol v deň, keď začal vykonávať prácu na území Slovenskej republiky. Správny orgán sa zaoberal posudzovaním, ktoré právo je pre tento prípad uplatniteľné, otázkou okruhu subjektov povinne poistených, ale nezaoberal sa podstatnou otázkou, t. j. otázkou na základe akých úvah a akého ustanovenia hmotnoprávneho predpisu dospel k záveru, že menovanému vzniklo povinné poistenie dňom 27.08.2007. Aj žalovaný vo svojom rozhodnutí rozoberá otázku aplikácie legislatívy Slovenskej republiky na predmetnú vec avšak v ďalšom túto legislatívu na predmetnú vec neaplikuje. Žalovaný sa síce vysporiadal so znením čl. 13 ods. 2 písm. a) a čl. 14 ods. 1 písm. a) nariadenia so záverom, že na predmetný vzťah sa budú aplikovať predpisy slovenského právneho poriadku, ako aj s riešením okruhu subjektov, ktoré sú povinne poistené avšak taktiež sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal meritom veci, t. j. prečo a na základe čoho dospel k záveru, že menovanému vzniklo povinné poistenie dňom 27.08.2007 v tomto smere absentuje aj citácia zákonného ustanovenia na základe ktorého dospel žalovaný k záveru o vzniku resp. zániku povinného poistenia. Žalovaný k tejto časti odôvodnenia uvádza, že neposudzoval vznik pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce, nakoľko žalovaný nepopiera, že zamestnanca zamestnával žalobca, ale vychádza zo skutočnosti, že zamestnanec na základe zmluvy o dočasnom pridelení pracovníkov vykonával činnosť na území Slovenskej republiky. Ako toto konštatovanie žalovaný premietol na zákonnú úpravu, t. j. zákon č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k vzniku resp. zániku povinného poistenia už z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Z rozhodnutia nevyplýva ustanovenie právneho predpisu na základe ktorého sa rozhodlo. Týmto postupom žalovaný ako aj správny orgán 1. stupňa znemožnil žalobcovi aby vôbec mohol posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, teda aby mohol z rozhodnutia zistiť, kedy a na základe akého ustanovenia povinné poistenie vzniklo alebo zaniklo. Hoci žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe a následne aj na pojednávaní snažil výkladovo preklenúť absenciu zákonných náležitostí rozhodnutia (§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.) súd pri posudzovaní žaloby musel vychádzať z obsahu preskúmavaných rozhodnutí. Následnými vyjadreniami totiž už dopĺňať odôvodnenie rozhodnutia nie je možné. Z uvedených dôvodov súd rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 250 j ods. 2 písm. d) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, súd mu podľa § 250 k ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania vo výške 686,90 eura (66,-- eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu; 543,39 eura trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 127,17 eura; 3 x režijný paušál po 7,63 eura, trovy cestovného 53,66 eura - 1/3 z celkove vyúčtovanej sumy cestovného 160,99 eura a náhrada za stratu času v sume 59,36 eura - 1/3 z celkovej sumy 178,08 eura - nakoľko žalobca sa v uvedený deň zúčastnil na Krajskom súde v Nitre na 3 pojednávaniach tých istých účastníkov + 20 % DPH spolu vo výške 620,90 eura v súlade s ustanovením vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ) Úkon právnej pomoci - stanovisko k vyjadreniu k žalobe zo dňa 19.11.2012 - súd žalobcovi neuznal nakoľko tento nebol urobený na základe výzvy súdu a súd ho nepovažuje za účelne vynaložený, nakoľko súd zaslal žalobcovi vyjadrenie k žalobe spolu s predvolaním na termín pojednávania, na ktorom mohol prítomný zástupca žalobcu toto stanovisko predniesť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).