Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 2Cob/32/2023 8121209451 29. 11. 2024 JUDr. Igor Ragan ECLI:SK:KSKE:2024:8121209451.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Urbár Šváby p.s., Chalupkova 320/51, 080 05 Prešov, IČO: 42 381 231, zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Prešov vo vložke č.: R-0076/PO, právne zastúpený: JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37 941 623, proti žalovanému: Marko tech, s.r.o., Pionierska 22, 080 05 Prešov, IČO: 36 774 219, právne zastúpený: JUDr. Jánom Klimekom, advokátom, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 53 196 996, o zaplatenie 1.113,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 22. novembra 2022, č. k.: 23Cb/130/2021 – 216, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 22. novembra 2022, č. k.: 23Cb/130/2021 – 216 v časti výroku I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 939,96 eur s príslušenstvom. II. Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 22. novembra 2022, č. k.: 23Cb/130/2021 – 216 v časti výroku I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 174,02 eur a výroku II. o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 1.113,98 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 313,32 eur od 16.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 313,32 eur od 16.5.2021 do zaplatenia, zo sumy 313,32 eur od 16.8.2021 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že nájomnou zmluvou zo dňa 25.3.2020 (ďalej len „nájomná zmluva“) prenajal žalovanému na dobu neurčitú časti nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. A., zapísaných na LV č. XXXX (vo vlastníctve jednotlivých členov žalobcu) za účelom zabezpečenia prístupu do areálu žalovaného a parkovania motorových vozidiel. Dohodnuté nájomné predstavovalo 1.253,28 eur/rok s kvartálnou splatnosťou (do 15 dní po uplynutí prvého mesiaca príslušného kvartálu), teda 313,32 eur/kvartál. Žalovaný nájomné neuhrádzal v lehotách splatnosti, preto ho žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.9.2021 vyzval na úhradu dlžného nájomného za rok 2020 vo výške 1.253,28 eur, ktoré žalovaný dodatočne uhradil. Dňa 17.9.2021 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžného nájomného za prvé 3 kvartály roku 2021 vo výške 939,96 eur s príslušenstvom, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil. Žalobca si v žalobe zároveň uplatnil aj nárok na náhradu škody – náhradu nákladov na právne zastupovanie, ktoré uhradil svojmu právnemu zástupcovi v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou nájomného za rok 2020, vyčíslené vo faktúre č. 95/2021 zo dňa 2.8.2021 vo výške 174,02 eur. Spolu uplatnený nárok predstavuje 1.113,98 eur s príslušenstvom.
3. Žalovaný potvrdil, že strany uzatvorili dňa 25.3.2020 nájomnú zmluva, podľa ktorej mal platiť nájomné kvartálne po 313,32 eur, ktoré za rok 2020 bolo uhradené. Namietal, že prenajaté plochy boli zhotovené mestom Prešov ako verejné komunikácie, preto už v roku 2021 nájomné neuhrádzal. Poukázal na znenia bodu VI ods. 1 písm. d) nájomnej zmluvy, podľa ktorej „nájomný vzťah sa môže skončiť nezaplatením nájomného v lehote 30 dní po termíne splatnosti; v tomto prípade sa má zato, že nájomný pomer sa končí dohodou strán ku kvartálu, za ktorý nájomca neuhradil príslušné nájomné.“ Preto nájomný pomer skončil dňom 30.3.2021. Sumu 313,32 eur je ochotný žalobcovi uhradiť. Zároveň namietal aj uplatnenú výšku sadzby úrokov z omeškania. Ďalej uviedol, že nájomná zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. 4. Žalobca v replike dôvodil, že predmetom nájmu boli pozemky a nie na nich sa nachádzajúce spevnené plochy slúžiace ako komunikácia. Predmet nájmu slúži žalovanému na parkovanie a na prístup k jeho nehnuteľnostiam. Poukázal na vyjadrenie mesta Prešov, podľa ktorého mesto nedisponuje rozhodnutím (v správnom konaní) o zaradení cestného telesa do siete miestnych komunikácií z dôvodu, že majetok štátu (vrátane komunikácií) prešiel do majetku mesta zo zákona. Ak mesto Prešov nedisponuje rozhodnutím v zmysle § 23 zákona č. 135/1961 Zb. o zaradení pozemkov súkromných osôb slúžiace na prístup na nich – im patriace nehnuteľnosti, nemôže sa na ich pozemkoch nachádzať verejná komunikácia. O neexistencii stavebného povolenia na takúto stavbu pozemnej komunikácie ani nehovoriac. Ďalej zvýraznil, že aj v prípade užívania predmetných pozemkov žalovaným bez platnej nájomnej zmluvy dochádza k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je obohatený povinný žalobcovi vydať. Žalobca na preukázanie užívania predmetných pozemkov predložil zhotovenú fotodokumentáciu. 5. Žalovaný v duplike uviedol, že miestna komunikácia bola zriadená už dávno, presný čas môže uviesť mesto Prešov. Žalovaný nadobudol priľahlú nehnuteľnosť so stavom, ako je teraz v prírode. Poprel, že žalovaný užíva predmetné plochy na parkovanie, keďže parkuje vo svojom areáli. Predložená fotodokumentácia tieto tvrdenia žalobcu nepreukazuje. Uviedol, že sumu 313,32 eur už uhradil, pričom poprel tvrdenia žalobcu, že ide o platbu za nájomné za iné ako žalované obdobie. 6. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi preukázané a v konaní nebolo sporné, že na LV č. XXXX, k.ú. A. sú evidované parcely p.č. XXXX/X o výmere 112 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, p.č. XXXX/ XX o výmere 699 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, p.č. XXXX/XX o výmere 63 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, p.č. XXXX/XX o výmere 16 m2 - zastavaná plocha a nádvorie. Ako vlastníci sú uvedené jednotlivé fyzické osoby. 7. Z výpisu z registra pozemkových spoločenstiev žalobcu ku dňu 14.12.2020 nevyplýva, že medzi spoločne obhospodarované nehnuteľnosti sú uvedené aj nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX. 8. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej stranami sporu vyplýva, že žalobca ako zástupca vlastníkov spoločných nehnuteľností – pozemkov evidovaných na LV č. XXXX prenechal do užívania žalovanému za účelom zabezpečenia prístupu k susedným nehnuteľnostiam a parkovania motorových vozidiel tam špecifikované časti parcely p.č. XXXX/XX, p.č. XXXX/XX, p.č. XXXX/XX. V článku II. zmluvy bola dohodnutá splatnosť nájomného do 5 dňa po uplynutí prvého mesiaca príslušného kvartálu vo výške 313,32 eur. Podľa článku IV., zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, od 16.1.2020. V článku VI. bod 6.1 zmluvy bol dohodnutý spôsob skončenia nájomného vzťahu, popri ďalších aj nezaplatením nájomného v lehote 30 dní po termíne splatnosti; v tomto prípade sa má za to, že nájomný pomer sa končí dohodou strán ku konci kvartálu, za ktorý nájomca neuhradil príslušné nájomné (článok d/). 9. Z transakcie peňažného ústavu vyplýva, že žalovaný dňa 28.1.2021 uhradil žalobcovi sumu 1.253,28 eur. 10. V liste zo dňa 19.2.2021 Mesto Prešov ako príslušný orgán štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií, vykonávajúci miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových komunikácií podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov potvrdilo, že na pozemkoch p.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, k.ú. A. v lokalite ul. Pionierska v Prešove sa nachádza cestné teleso verejne prístupnej obslužnej miestnej komunikácie zaradenej do pasportu miestnych komunikácií mesta Prešov, ktorá dopravne sprístupňuje areál spoločnosti J.V.S. Servise so sídlom na ul. Pionierska č. 24 a nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného so sídlom na ul. Pionierska 22 v Prešove.
11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 ods. 1 a 2, § 3, § 5 ods. 1, § 8 ods. 1, § 16 ods. 1 a 2, § 18 ods. 1, 2, 3, § 23 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (účinného do 30.6.2014). Ďalej podľa § 451, § 456, § 663, § 664, § 665 ods. 1 a 2, § 671 ods. 1, § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 330 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. 12. Súd prvej inštancie uviedol, že skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko predmet nájmu podľa listu vlastníctva č. XXXX je v podielovom spoluvlastníctve tam uvedených podielových spoluvlastníkov. Žalobca pritom uviedol, že predmet nájmu patrí medzi nehnuteľnosti spoločne obhospodarované spoločenstvom (žalobcom), no v spore nedoložil zoznam ním spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. 13. Poukázal súd prvej inštancie, že znenie pôvodného ustanovenia § 18 zákona o pozemkových spoločenstvách síce neukladalo povinnosť spoločenstvu viesť zoznam spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, keďže tieto predstavovali povinnú obsahovú náležitosť zmluvy o spoločenstve, no jeho nové znenie ukladá spoločenstvu viesť zoznam spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, vrátane ich podstatných identifikačných údajov. Žalobca v konaní nepreukázal, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX predstavujú nehnuteľnosti, ktoré podliehajú režimu spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti žalobcom ako pozemkovým spoločenstvom, pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z LV a ani z výpisu žalobcu z registra pozemkových spoločenstiev. 14. Dôvodil súd prvej inštancie, že ak by aj predmet nájmu predstavoval spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť žalobcom, v nájomnej zmluve uzatvorenej na dobu neurčitú bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že nájomný vzťah môže skončiť aj nezaplatením nájomného v lehote 30 dní po termíne splatnosti; a tiež bolo uvedené, že v tomto prípade sa má za to, že nájomný pomer sa končí dohodou strán ku koncu kvartálu, za ktorý nájomca neuhradil príslušné nájomné. 15. Pri nájme na dobu neurčitú je podľa § 677 Občianskeho zákonníka potrebné vychádzať z možnosti ukončenia nájomnej zmluvy výpoveďou a možnosti iného dojednania zmluvných strán o zániku nájomného vzťahu. Uvedené ustanovenie teda nevylučuje aj aplikáciu iných dôvodov skončenia nájmu, v tomto prípade dohodou priamo komponovanou v zmluve, že nájom skončí nezaplatením nájomného. Ak sa účastníci zmluvy na takomto spôsobe skončenia dohodli, je potrebné rešpektovať autonómiu ich vôle, zmluvnú slobodu a zásadu pacta sunt servanta. 16. Súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že za 1. kvartál roku 2021 žalovaný nájomné neuhradil, čo žalovaný ani nepopieral a z uvedených dôvodov nájomný pomer skončil dňom 30.3.2021. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 313,32 eur, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu dňa 5.4.2022, ktorú žalobca zaúčtoval na náhradu za užívanie za 2. kvartál 2022, no v tomto čase nemohlo ísť o úhradu za 2. kvartál roku 2022, nakoľko došlo ku skončeniu nájomného vzťahu dňom 30.3.2021. Preto táto platba predstavovala úhradu nájomného za 1. kvartál 2021, a to s poukazom na ustanovenie § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka záväzku najskôr splatného. 17. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu: (i) nepreukázania aktívnej legitimácie žalobcu v spore a (ii) úhrade dlžného nájomného zo strany žalovaného za čas trvania nájomného vzťahu, ktorý skončil dňa 30.3.2021, keďže v prevyšujúcej časti uplatnený nárok, titulom nájomného bol nedôvodný. 18. K tvrdeniam žalobcu, že uplatnený nárok predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, titulom užívania predmetných nehnuteľností bez právneho dôvodu, čo žalobca preukazoval predloženou fotodokumentáciou, súd prvej inštancie poukázal, že z nej nevyplýva, že by išlo o motorové vozidla vo vlastníctve žalovaného, uvedené poprel vo svojom výsluchu aj štatutárny zástupca žalovaného. Žalobca v tomto smere následne na preukázanie svojich tvrdení nerealizoval žiadne prostriedky procesného útoku. 19. Súd prvej inštancie zvýraznil, že z LV č. XXXX vyplýva, že na tam evidovaných nehnuteľnostiach sa nachádza cestné teleso verejne prístupnej obslužnej miestnej komunikácie zaradenej do správy miestnych komunikácií mesta Prešov. Žalobca uviedol, že žalovaný užíva pozemky na parkovanie vedľa
účelovej komunikácie, no z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplýva, že motorové vozidlá sú zaparkované po okraji miestnej komunikácie na asfaltovej ploche. S najväčšou pravdepodobnosťou všetky prenajaté plochy pokrýva stavba miestnej komunikácie a v prípade bezdôvodného obohatenia má povinnosť poskytnúť vlastníkovi pozemku náhradu vlastník stavby, ktorým však nie je žalovaný. Súd prvej inštancie preto s poukazom na rozhodnutie NS SR z 17.6.2019, sp. zn. 8Cdo/186/2018 uviedol, že povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke práva. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či užívanie stavby prináša zisk, prípadne komu. 20. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). 22. Žalobca namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že predmetné pozemky podliehajú režimu spoločnej nehnuteľnosti obhospodarovanej žalobcom ako pozemkovým spoločenstvom. Poukázal, že súd prvej inštancie až na pojednávaní dňa 22.11.2022 v rámci predbežného právneho posúdenia vyslovil pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, no na zaujatie stanoviska neposkytol žalobcovi dostatočný procesný priestor, preto od neho nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sa k otázke aktívnej legitimácie vyjadril ústne priamo na pojednávaní a preukázal rozhodné skutočnosti. Tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Za nesprávny považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý vyzval žalobcu na predloženie zoznamu spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a to v záhlaví predvolania na pojednávanie nariadené na deň 22.11.2022, keďže z takejto vety žalobca nemal možnosť vyzistiť účel, či zmysel takejto žiadosti. Žalobca reagoval predložením všetkých LV, na ktorých sú zapísané spoločné nehnuteľnosti žalobcu, vrátane LV č. XXXX. Svoje tvrdenia o aktívnej legitimácii v spore je preto nútený preukazovať prípustnými novotami v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p., a to prehlásením žalobcu z 25.11.2022; Zmluvou o pozemkovom spoločenstve; pozemkovoknižnou vložkou č. X a č. XXX, obec B.; LV č. XXXX C. D. XXXX, k.ú. B.. Dôvodil, že predmetné pozemky vznikli z pôvodných pozemkov, ktoré boli evidované na právneho predchodcu žalobcu, čo vyplýva aj z rozsudku z 25.4.2018, sp.zn. 20C/281/2004, ktorý je súčasťou spisu, v ktorom spore konala aj zákonná sudkyňa, ktorá rozhodovala v tomto spore. Skutočnosť, že predmetné pozemky nie sú evidované na LV č. XXXX ako spoločná nehnuteľnosť nestačí na konštatovanie, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore, keďže zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že to musí byť uvedené na LV a pokiaľ to uvedené nie je, neznamená, že o spoločnú nehnuteľnosť nemôže ísť. Žalobca preto uviedol svoje presvedčenie, že v spore je aktívne legitimovaný, preto súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie skončenie nájomného vzťahu (ku dňu 30.3.2021) nezaplatením nájomného posudzoval zjavne v prospech žalovaného a v neprospech žalobcu, a to s poukazom na tvrdenia žalobcu o fakultatívnej možnosti (a nie obligatórnej povinnosti) skončenia nájomného vzťahu, keď článok VI. nájomnej zmluvy jasne fakultatívne uvádza, že nájomný vzťah sa môže skončiť, čo je zjavný rozdiel oproti obligatórnej formulácii, napr. „nájomný vzťah skončí“. V konaní bolo pritom preukázané, že žalovaný nezaplatil nájomné v lehote 30 dní po splatnosti už za prvý kvartál roku 2020, teda hneď za prvé obdobie, ktoré nájomná zmluvy pokrývala. Obdobne ani za druhý, tretí a štvrtý kvartál 2020. Tieto sumy uhradil až následne, na základe predžalobnej výzvy zo dňa 7.1.2021. Potom by nájomný vzťah mal skončiť ku dňu 30.3.2020, teda 5 dní po uzatvorení zmluvy a nie ako to ustálil súd prvej inštancie ku dňu 30.3.2021. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napriek nezaplateniu hneď prvého splatného nájomného v lehote splatnosti sa medzi zmluvnými stranami na základe nájomnej zmluvy naďalej plnilo a obe strany ju považovali za platne uzatvorenú a účinnú, o čom svedčia predžalobné výzvy žalobcu a dodatočné zaplatenie celej sumy nájmu za rok 2020 s úrokmi z omeškania s poznámkou žalovaného „nájom 2020“ a následne oneskorené zaplatenie sumy 313,32 eur, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu dňa 5.4.2022 s poznámkou „nájom“ bez uvedenia zamýšľaného obdobia. Žalovaný ani nereagoval na žiadosť o špecifikáciu, za aké obdobie nájom uhradil. Preto nemôže obstáť účelová
procesná obrana žalovaného, že nájomný vzťah skončil k 30.3.2021, nakoľko prax medzi stranami sporu bola zjavne iná, založená na skutočnosti, že žalovaný nájomné zaplatí v zásade až vtedy, keď ho na to žalobca písomne vyzve. Z doterajšej praxe medzi zmluvnými stranami jednoznačne aplikácia ustanovenia článku VI. bod 6.1. písm. d) nájomnej zmluvy nevyplýva. Žalovaný sa aplikácie tohto ustanovenia nemôže domáhať len a práve vtedy, keď mu to vyhovuje. Napokon žalobca poukázal, že ak by aj došlo ku skončeniu nájomnej zmluvy v zmysle účelových tvrdení žalovaného, z jeho strany stále dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný si predmetné pozemky prenajal za účelom zabezpečenia prístupu do areálu a na parkovanie motorových vozidiel. Ak by žalovaný predmetné pozemky neužíval, do svojho areálu by sa nedostal. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že brána do areálu žalovaného je otvorená a na predmetných pozemkoch parkujú stále tie isté vozidlá. Ak by žalovaný predmetné časti pozemkov nepotreboval na užívanie, nemal dôvod uzatvoriť nájomnú zmluvu. Ďalej žalobca namietal, že si podanou žalobou uplatnil tiež zaplatenie nákladov za právne zastúpenie v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou nájomného za rok 2020 vo výške 174,02 eur, ku ktorému nároku sa žalovaný v konaní nevyjadril. V odôvodnení napádaného rozsudku však posúdenie tohto nároku absentuje, preto nie je zrejmé z akých dôvodov bol zamietnutý. Teda rozsudok súdu prvej inštancie trpí nepreskúmateľnosťou a nedostatkom odôvodnenia. 23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zotrval na svojom stanovisku prezentovanom v priebehu konania na súde prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je dôvodný. 24. Žalobca odvolaciu repliku v stanovenej lehote nepodal, výzva s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 17.10.2024. 25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné iba čiastočne. 26. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 30. Za vecne správne rozhodnutie považoval odvolací súd zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku na zaplatenie 939,96 eur s príslušenstvom, titulom dlžného nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia.
31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby o zaplatenie 939,96 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu. 32. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie okrem iného z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho vyhodnotenia uskutočneného súdom prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.“ Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strany sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“ Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 33. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žaloby o zaplatenie 939,96 eur s príslušenstvom, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva: 34. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 25.3.2020 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom boli tam špecifikované časti parciel evidované na LV č. XXXX, ktoré sú v podielom spoluvlastníctve tam uvedených fyzických osôb. 35. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď sa primárne vysporiadal s otázkou, či žalobcovi svedčí aktívna legitimácia v spore, teda či žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno o tom, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX tvoria spoločnú nehnuteľnosť obhospodarovanú spoločenstvom žalobcu. 36. Podľa § 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (účinného do 30.6.2018), spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.
37. Podľa § 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (účinného od 30.6.2018), spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. 38. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú spoločne obhospodarovanú spoločnú nehnuteľnosť žalobcom. Zo žalobcom predloženého LV č. XXXX /č. l. 6 a nasl. spisu/ vyplýva, že pozemky nie sú evidované ako spoločná nehnuteľnosť. Zároveň z predloženého výpisu z registra pozemkových spoločenstiev žalobcu z 14.12.2020 /č. l. 25 spisu/ nevyplýva, že pozemky evidované na LV č. XXXX predstavujú spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť žalobcom. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie pritom nepredložil ani Zmluvu o pozemkovom spoločenstve, kde by boli identifikované predmetné pozemky ako pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a ani zoznam nehnuteľností podľa § 18 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré obsahujú údaje o spoločnej nehnuteľnosti alebo o spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve členov spoločenstva. 39. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu neposkytol dostatočný procesný priestor na zaujatie stanoviska, resp. na preukázanie aktívnej legitimácie v spore, keďže žalobca bol súdom v dostatočnom časovom predstihu vyzvaný (spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 22.11.2022, ktoré si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 21.9.2022) na doloženie zoznamu spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, čo spolu s predbežným právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným na pojednávaní dňa 22.11.2022 o nedostatku jeho aktívnej legitimácie z hľadiska procesnej ekonómie predstavovalo dostatočný časový rámec a to poukazom na povinnosť strany konať starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nešlo pritom o reakciu na skutočnosti, ktoré nemohol predvídať, resp. ktoré vyšli najavo až po tom, ako mal žalobca povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Navyše zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.11.2022 vyplýva, že žalobca, zastúpený na pojednávaní advokátom mal možnosť na vyslovený predbežný právny názor reagovať, čo aj učinil tým, že navrhol dokazovanie vyjadrením, ktoré predloží. Pritom vyjadrenie strany podľa C.s.p. nepredstavuje dôkazný prostriedok. 40. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nových návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní) a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia s poukazom na článok 11 ods. 3 základných princípov C.s.p., podľa ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Teda žalobca v spore zastúpený advokátom by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a mal by mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že sudcovská koncentrácia konania môže mať za následok stratu sporu. 41. Nenáležitá je aj polemika žalobcu v odvolaní, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že na LV musia byť pozemky evidované ako spoločná nehnuteľnosť, keďže platí, že osoby, ktoré určitým tvrdením spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t. j. vyvrátiť ich. Inak sa na ich tvrdenie neprihliada. 42. Žalobca síce poukazoval aj na rozsudok Okresného súdu Prešov z 25.4.2018, sp. zn. 20C/281/2004, ktorým došlo k určeniu vlastníckeho práva k tam uvedeným nehnuteľnostiam v prospech tam označených fyzických osôb, no z tohto rozsudku taktiež nevyplýva aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore, teda že ide o spoločne obhospodarované nehnuteľnosti žalobcom. 43. Pokiaľ žalobca až v odvolaní uvádzal skutočnosti svedčiace o jeho legitimácii v spore a predložil ďalšie listinné dôkazy, odvolací súd konštatuje, že v prípade týchto skutkových tvrdení a dôkazov, ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno v odvolaní použiť, pretože neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní na súde prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.). 44. Preto odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojej aktívnej legitimácii v spore o zaplatenie 939,96 eur s príslušenstvom za vecne správne. 45. Odvolací súd považuje za vecne správny aj záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku na zaplatenie 939,96 eur s príslušenstvom, titulom dlžného nájomného za prvé 3 kvartály roku 2021 a to s poukazom na znenie článku VI. bod 6.1. písm. d) nájomnej zmluvy. 46. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie toto ustanovenie vykladal v prospech žalovaného a v neprospech žalobcu, odvolací súd udáva, že v konaní nejde o spotrebiteľský spor. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že strany v článku VI. bod 6.1. písm. d) nájomnej zmluvy platne dohodli spôsob (ďalší popri iných) zániku nájomnej zmluvy, a to nezaplatenie nájomného v lehote 30 dní po termíne splatnosti, čo je plne v súlade s dispozitívnym ustanovením § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie. Omeškanie s úhradou nájomného má svoj pôvod v plynutí času, čo je objektívnou právnou skutočnosťou. Pokiaľ sa teda žalovaný dostal do omeškania s úhradou nájomného, podľa obsahu prejavu vôle strán, ktorá vyplýva z textu zmluvy, malo to za následok bez ďalšieho jej zánik. Uvedené ustanovenie preto nemožno vykladať tak, ako tu uvádza žalobca ako „fakultatívnu možnosť zániku zmluvy“ keďže podľa článku VI. ods. 1 nájomný vzťah síce „môže“ skončiť z dôvodov uvedených v bode a) až d), no toto slovné spojenie predstavuje iba výpočet dohodnutých spôsobov, ktorý ak nastane, nájomný pomer založený nájomnou zmluvou z 25.3.2020 zaniká. Súd prvej inštancie síce nesprávne určil okamih zániku nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 25.3.2020 podľa článku VI. ods. 2. písm. d) na deň 30.3.2021, keďže žalovaný sa dostal do omeškania už z úhradou nájomného za prvý kvartál roku 2020, tak ako to správne uvádzal žalobca v odvolaní, čo je zrejmé z výzvy žalobcu z 20.1.2021 a preto nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou z 25.3.2020 zanikol už ku dňu 30.3.2020. To však pre účely posudzovania dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na úhradu nájomného za prvé 3 kvartály roku 2021 má iba ten význam, že žalovanému takýto záväzok (povinnosť) nevznikol, keďže nájomný pomer založený nájomnou zmluvou z 25.3.2020 v tom čase neexistoval. 47. Žalobca pritom nesprávne priradil dňa 5.4.2022 uhradenú sumu 313,32 eur od žalovaného ako nájomné za iné obdobie (rok 2022) ako je žalobou uplatnený nárok za prvý kvartál roku 2021, keďže išlo o platbu po začatí konania, žalovaný sa v spore bránil, že nájomný vzťah skončil ku dňu 30.3.2021 a v podanom odpore pred realizáciou tejto platby jednoznačne uviedol, že za toto obdobie je ochotný realizovať úhradu 313,32 eur. Zároveň z predloženého detailu pohybu na účte žalobcu vyplýva, že žalovaný mimo iného pri zadávaní platby uviedol ako VS: 2021, teda označil obdobie, za ktoré sa platba uhrádza jeho vymedzením roku 2021. 48. Pokiaľ žalobca poukazoval na faktické správanie strán sporu spočívajúce v tom, že žalobca umožňoval užívanie predmetných pozemkov aj po 30.3.2020 a žalovaný uhrádzal „nájomné“ aj naďalej, čo by mohlo naznačovať, že medzi stranami vznikol nový nájomný vzťah a to konkludente, odvolací súd zvýrazňuje, že uzatvorenie nového nájomného vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam strany sporu ani netvrdili. Ku vzniku konkludentnej nájomnej zmluvy je však potrebné aktívne chovanie oboch strán. Za aktivitu zo strany prenajímateľa však nemožno považovať iba púhe strpenie užívania predmetu nájmu a prijímanie platieb. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaný až na základe predžalobných výziev, a to dňa 28.1.2021 poskytoval žalobcovi jednotlivé platby a to iba z obavy, že mu bude zabránené v prístupe k jeho nehnuteľnostiam o čom svedčí aj list z 8.2.2021 adresovaný mestu Prešov /č. l. 44 spisu/, teda chýbala vôľa uzatvoriť nájomný vzťah. 49. K argumentácii žalobcu o bezdôvodnom obohatení žalovaného podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka tým, že aj naďalej užíva predmetné pozemky, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že žalobca tieto svoje tvrdenia v konaní nepreukázal. Len samotné fotografické zábery, na ktorých sú zobrazené osobné motorové vozidlá stojace na pozemnej komunikácii, nie sú spôsobilé preukázať, že tieto patria žalovanému, teda žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach.
50. Navyše správne poukázal súd prvej inštancie, že parcely evidované na LV č. XXXX sú zastavané plochy a nádvoria a na nich sa nachádza inžinierska stavba (§ 43a ods. 1 písm. a/ stavebného zákona) – cestná komunikácia, čo vyplýva z uvedeného LV ako aj fotodokumentácie predloženej samotným žalobcom. Pokiaľ by žalovaný aj užíval túto komunikáciu na účely prejazdu a státia motorovými vozidlami, tak ako to uvádzal žalobca, ide o komunikáciu, ktorá je zaradená do siete pozemných komunikácií podľa § 1 ods. 2 Cestného zákona a zároveň je v správe mesta Prešov, čo vyplýva z listu Mestského úradu v Prešove z 19.2.2021 /č. l. 45 spisu/. Za verejné účelové komunikácie treba považovať všetky komunikácie, ktoré spĺňajú hľadiská uvedené v Cestnom zákone, a to aj v prípade, že o charaktere tejto pozemnej komunikácie nebolo vydané správne rozhodnutie. Žalobca pritom ani len netvrdil, že je vlastníkom tejto cestnej komunikácie, pričom podľa § 8 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba, keďže spoločná nehnuteľnosť definovaná podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách pozostáva z viacerých pozemkov, pričom stavba podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je súčasťou pozemku. Preto žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia v spore o vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia a žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže nie je ani vlastníkom pozemnej komunikácie, ktorá sa nachádza na parcelách evidovaných na LV č. XXXX (čo napokon v spore nebolo ani tvrdené). 51. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 939,96 eur s príslušenstvom, uplatnenej titulom nájomného/odplaty za užívanie predmetných pozemkov žalovaným. 52. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie 939,96 eur s príslušenstvom ako nedôvodnej je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 53. Z výroku I. napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o celom uplatnenom nároku vo výške 1.113,98 eur s príslušenstvom, ktorý zamietol. 54. Odvolací súd však dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v časti výroku I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 174,02 eur. 55. Žalobca v podanom odvolaní správne poukázal, že si podanou žalobou uplatnil tiež zaplatenie vynaložených nákladov za právne zastúpenie vo výške 174,02 eur, pričom v odôvodnení napádaného rozsudku však posúdenie tohto nároku absentuje. 56. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 174,02 eur nie je riadné, je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti. Súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol a ani nevysvetlil prečo zamietol aj uplatnenú sumu 174,02 eur. Tento nedostatok odôvodnenia pritom nemožno považovať iba za nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením rozhodnutia. Týmto postupom súdu prvej inštancie bola stranám odňatá možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, strana sporu nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. 57. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o zaplatenie 174,02 eur podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, vrátane závislého výroku II. o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.) ani na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.). 58. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci konať a opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 174,02 eur. Následne vo veci rozhodne a rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne závery, ktoré vyvodí zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
59. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí. 60. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).