Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 11Co/170/2022 7220203735 19. 06. 2024 JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI:SK:KSKE:2024:7220203735.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A. B., C. C. C. D., E. XX, F.: XX XXX XXX, zast. AZARIOVÁ & RUZBAŠÁN Lawfirms, so sídlom Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: D. B., G.. H. F. I., C. C. J., K. XX, F.: XX XXX XXX, zast. E. L. M., advokátom so sídlom Košice, Krmanova 1, o zaplatenie 191,98 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 37C/22/2020-135 zo dňa 4.4.2022 Okresného súdu Košice II rozhodol: Potvrdzuje
rozsudok.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 191,98 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne z dlžnej sumy od 16.8.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobkyni priznal právo proti žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jej výške si vymienil rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (II.). 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 191,98 € s prísl. titulom náhrady škody v dôsledku dopravnej nehody dňa 7.6.2019, spôsobenej na motorovom vozidle zn. K. N., EČV: D., poškodeného O. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorú zavinil vodič motorového vozidla EČV: D., patriaceho H. Q., ktoré v čase nehody bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Žalobkyňa uviedla, že škodová udalosť bola žalovanej riadne ohlásená, poškodené motorové vozidlo zn K. N. bolo opravené v servise žalobkyne a náklady na jeho opravu boli vynaložené vo výške 971,50 €, ktoré si poškodený uplatnil u žalovanej a preukázal faktúrou č. 2019104. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 2.8.2019 žalovaná oznámila poškodenému ukončenie šetrenia poistnej udalosti č. 8014019294 dňa 31.7.2019 s tým, že podľa výpočtu výšky poistného plnenia náklady na opravu poškodeného motorového vozidla uznala iba do výšky 779,52 € a poistné plnenie krátila o sumu 191,98 €, ktorú doposiaľ neuhradila. Poškodený svoju pohľadávku voči žalovanej postúpil na žalobkyňu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.8.2019. 3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí vyšiel zo zistení zodpovedajúcich nesporným skutkovým tvrdeniam žalobkyne (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), pokiaľ ide o vznik škody na motorovom vozidle poškodeného zn. K. N. F. R., EČV: D. pri dopravnej nehode dňa 7.6.2019, riadne ohlásenie poistnej udalosti u žalovanej, ktorá jej šetrenie ukončila dňa 5.8.2019 so záverom, v zmysle ktorého neuznala v plnom rozsahu fakturované (faktúrou č. 2019104 zo dňa 24.6.2019, splatnou dňa 8.7.2019) náklady na opravu havarovaného motorového vozidla zn. K. N. F. R. vo výške 971,50 €
a poškodenému vyplatila poistné plnenie iba vo výške 779,52 €, to znamená že poistné plnenie krátila o sumu 191,98 €, ktorú bližšie nešpecifikovala (list žalovanej zo dňa 5.8.2019 „Oznámenie o poistnom plnení“ na č.l. 20 spisu). Súd mal tiež preukázané, že poškodený P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. S. Q. X, ako postupca a spoločnosť A. B., C., C. C. E. XX, D., F.: XXXXXXXX, ako postupník, uzavreli dňa 12.8.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej (čl. 1 bod 1) postupca prehlásil, že „má voči dlžníkovi: D. B., G.. H. F. I., C. C. K. XX, J., F.: XXXXXXXX, pohľadávku vo výške 191,98 €, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 2019104, vystavenej za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8014019294“. Predmetom zmluvy podľa jej čl. I bod 2 je: „postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 191,98 € s prísl., ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody“. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b) a c), § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 420, § 427 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 a 3, § 823, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy je preukázaný a žaloba je dôvodná v celom rozsahu uplatneného nároku. Námietku žalovanej vo vzťahu k absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne považoval za nedôvodnú, keď po preskúmaní vecnej legitimácie (aktívnej na strane žalobkyne a pasívnej na strane žalovanej) dospel k záveru, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby a žalovaná je nositeľom žalobkyňou tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti, teda má pasívnu vecnú legitimáciu. Pokiaľ žalovaná v rozsahu skutočnej škody neuhradila časť nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla a nákladov na prenájom náhradného vozidla, poškodený sa môže domáhať zaplatenia (časti) náhrady škody jednak od subjektu zodpovedného za vznik škody na základe ust. § 420 ods. 1 OZ v spojení s § 427 OZ, ale aj priamo od žalovanej poisťovne na základe § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. V konaní nebolo sporné, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: D. patriaceho H. Q., ktorý bol vinníkom dopravnej nehody, bola poistená u žalovanej a z tohto dôvodu žalovaná vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom. Z vymedzenia predmetu postúpenia v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 12.8.2019 na žalobkyňu postupcom (poškodeným), ktorým je nezaplatená časť pohľadávky vo výške 191,98 €, predstavujúca rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), súd mal preukázané, že poškodený postúpil na žalobkyňu nárok na náhradu škody z poistnej udalosti – svoju pohľadávku, rozhodne nie svoj záväzok, na čom nič nemení skutočnosť, že postupníkom je servis, ktorý vykonával opravu poškodeného vozidla. Podľa posúdenia súdu prvej inštancie poškodený postúpil svoju pohľadávku v súlade s ust. § 524 ods. 1, 2 OZ, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky platným právnym úkonom, keďže predmet zmluvy je v zmluve špecifikovaný čo do výšky a dôvodu vzniku a v zmluve je vyjadrená vôľa zmluvných strán postúpiť pohľadávku. 4. Spornou v konaní bola výška škody, preto súd skúmal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ktoré žalovaná odôvodnila tým, že boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- €/Nh bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál zodpovedajúce výške lakovacej konštanty 100 %. Zo stanoviska likvidátora vyplynulo, že krátená suma 191,98 € pozostáva: zo sumy 2,93 € - cena náhradných dielov (neuvádza sa akých konkrétnych náhradných dielov), sumy 148,84 € - cena práce (mechanické a lakovacie práce) a zo sumy 8,21 € - náklady na lakovací materiál. Súd skonštatoval v tejto súvislosti, že žalovaná je povinná nahradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla, a to vo výške nákladov za reálne vykonané opravy poškodeného motorového vozidla, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 OZ je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom ust. § 442 ods. 1 OZ je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere nahradená majetková ujma. Krátenie ceny práce za 1 Nh z dôvodu, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom, súd prvej inštancie považoval za nedôvodné, žalovanou bližšie nevysvetlené. Podľa posúdenia súdu rozlišovanie, či sa jedná o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, nemá oporu v zákone Samotná skutočnosť, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná neautorizovaným servisom žalobkyne, nepredstavuje dôvod na nepriznanie, resp. zníženie
nároku na poistné plnenie, keďže táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Súd poukázal na to, že žalovaná v danom prípade nespochybňovala kvalitu vykonaných prác a náhradných dielov použitých pri oprave poškodeného motorového vozidla, v konaní netvrdila a nijako nepreukázala vykonanie opravy zo strany žalobkyne v nižšej kvalite, než v autorizovanom servise alebo aby na opravu motorového vozidla boli použité nekvalitné náhradné diely, prípadne neboli dodržané technologické postupy predpísané výrobcom motorového vozidla. Súd dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že poskytla poistné plnenie vo výške primeraných nákladov za opravu, že pri stanovení ceny práce 20,- €/1 Nh vychádzala z váženého priemeru cien v servisoch v danom regióne, ktoré tvrdenie bez uvedenia konkrétnych servisov a konkrétnych cien, je len všeobecnou, nič nehovoriacou obranou žalovanej. Žalovaná nepredložila dôkazy o tvrdenom nadhodnotení žalobkyňou účtovanej ceny za 1Nh práce vo výške 34,40 € bez DPH a svoju obranu v spore nepreukázala. Naopak žalobkyňa cenníkmi iných autoservisov preukázala obdobnú cenu práce, ktorá pre motorové vozidlá v kategórii nižšia stredná trieda a vozidlá zn. K. N., sa v danom regióne pohybovala v prípade mechanických prác od 40 do 43 € bez DPH a v prípade lakovníckych/klampiarskych prác od 37 do 43 € bez DPH. Súd prvej inštancie preto vyšiel z názoru, že žalobkyňou vyúčtovaná jednotková cena práce v sume 34,40 € bez DPH, bola v čase opravy a v mieste jej výkonu obvyklá. Žalovaná je povinná z poistenia zodpovednosti za škodu plniť skutočnú škodu, ktorá rozhodne nie je zákonom limitovaná jednotkovou cenou normohodiny práce ani cenou materiálov stanovených v kalkulačnom programe, ale len kritériom primeranosti z hľadiska miestnych a časových pomerov. Žalobkyňa skutočnú výšku škody spôsobenej na motorovom vozidle poškodeného preukázala predložením faktúry za vykonanú opravu a kalkulácie, z ktorej žalovaná nespochybnila ani jednu z fakturovaných položiek, ale spochybňovala len cenu náhradných dielov. Použité náhradné diely podľa posúdenia súdu prvej inštancie smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom cenu materiálu vyššiu o sumu 2,93 € v žiadnom prípade nemožno považovať za neprimeranú alebo špekulatívnu, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ. Pri skúmaní výšky skutočnej škody súd nezistil ani neprimerané, nepravdivé alebo špekulatívne navýšenie lakovacej konštanty, ani táto skutočnosť nebola žalovanou v konaní preukázaná. Ak teda oprava bola vykonaná účelne, v zmysle uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou, podľa názoru súdu prvej inštancie je namieste, aby žalovaná uhradila skutočnú výšku škody, ktorá v danom prípade pozostáva z nákladov preukázateľne a účelne vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla a bolo by absolútne nespravodlivé, aby poškodený bol nútený doplácať cenu opravy, ak mu táto bola vnútená. Riadiac sa uvedenými úvahami, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s peňažným plnením, ktorá neposkytla poškodenému úplné poistné plnenie v lehote do 15 dní od oznámenia o skončení šetrenia (od 31.7.2019), súd priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, s použitím ust. § 4 ods. 2 písm. b) a c), § 15, § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 823, § 797 ods. 2 a 3 a § 799 ods. 2 OZ, a to v súlade s návrhom žalobkyne od 16.8.2019 do zaplatenia, v sadzbe vyplývajúcej z ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že v spore úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. 5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, z odvolacích dôvodov upravených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že poškodený postúpil svoju pohľadávku v súlade s ust. § 524 ods. 1, 2 OZ a zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom, ktorý záver súd ustálil bez vykonania ďalších dôkazov. Podľa názoru žalovanej postupca pohľadávku voči nej vo výške 191,98 € nikdy nemal, teda takúto pohľadávku nemohol platne ani postúpiť. Trvala preto na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa názoru žalovanej je zmluva o postúpení pohľadávky aj z dôvodu neurčitosti podľa ust. § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná, avšak súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jej námietkou týkajúcou sa neurčitosti dojednania odplaty za postúpenie pohľadávky, ktorá mala byť predmetom osobitnej dohody. V tejto súvislosti poukázala na právny názor vyjadrený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 99/2009, 5Cdo 100/2009, 5Cdo 101/2009, ako aj v rozsudku sp. zn. 2Obo 102/2001. Poukázala
na to, že namietala podpis postupcu na zmluve o postúpení pohľadávky a navrhovala výsluch postupcu najmä k (i) okolnostiam uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky, (ii) k okolnostiam škodovej udalosti a vzniku škody. Súd bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol jej návrh na vykonanie dokazovania, ktorým by sa ustálil skutkový stav týkajúci sa uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky so zreteľom na jej platnosť. Považovala preto zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa existencie pohľadávky a platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, za nesprávne a riadne neodôvodnené. Trvala na tom, že žalobkyňa dôvodnosť ňou uplatneného nároku na náhradu škody nepreukázala, pretože faktúra za opravu vozidla ako jednostranný právny úkon nemôže relevantne kvantifikovať a objektivizovať výšku škody. Zastávala názor, že škoda by vznikla až zaplatením pohľadávky, pričom žalobkyňa, resp. jej právny predchodca, v celom doterajšom priebehu konania ani len netvrdila (a už vôbec nepreukázala), že by uhradila opravu poškodeného motorového vozidla, od ktorej si odvodzuje nárok na náhradu škody. Nepreukázala úhradu faktúry za opravu vozidla, a teda u poškodeného nedošlo k zníženiu hodnoty jeho majetku v rozsahu žalovanej sumy. V tejto súvislosti citovala právny názor z vybraných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 4MCdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009, 2Cdo 81/2007 zo dňa 29.4.2008 a 2Cdo 82/2007, z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 986/2001 a 25Cdo 987/2001, ako aj z právnej teórie (Števček a spol.: Veľký komentár k Občianskemu zákonníku). Žalovaná mala za to, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná za odplatu vo výške plnenia 779,52 € ňou poskytnutého pri likvidácii škodovej udalosti a poškodený žiadne ďalšie plnenie žalobkyni (ako servisu) neposkytol. V prípade, ak poškodený uplatňovanú sumu žalobkyni neuhradil, nemohla mu vzniknúť škoda, keďže jeho majetok sa o sumu 191,98 € nezmenšil. S poukazom na uvedené je možné konštatovať neexistenciu pohľadávky žalobkyne voči nej. Uvedenú skutkovú okolnosť považovala za podstatnú a rozhodujúcu pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne na náhradu škody, ktorú súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevzal do úvahy a svoje skutkové závery absolútne nezdôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Napadnutý rozsudok považovala za arbitrárny, nezrozumiteľný a postrádajúci riadne zdôvodnenie myšlienkových procesov a úvah súdu, ktoré ho viedli k jeho právnemu záveru. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa „krátenia“ poistného plnenia a nesplnenia jej zákonnej povinnosti riadne odôvodniť toto „krátenie“. Tvrdila, že likvidovala škodovú udalosť č. 8014019294 riadne a poskytla právnemu predchodcovi žalobkyne plnenie v celom rozsahu, na ktorý mu vznikol zákonný nárok, t.j. k žiadnemu kráteniu poistného plnenia nedošlo. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a nejasné a z uvedeného dôvodu arbitrárne, pričom také rozhodnutie porušuje ústavou garantované právo na spravodlivý súdny proces. Vytýkala súdu, že najmä bez riadneho odôvodnenia (i) zamietol resp. nevykonal jej návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia, najmä výsluchom poškodeného k okolnostiam uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, vzniku škodovej udalosti a zároveň (ii) absentujú akékoľvek úvahy súdu týkajúce sa úhrady faktúry za opravu motorového vozidla. V odôvodnení rozsudku navyše súd zmätočne uvádza výšku nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v sume 5.447,78 € (body 2., 5. a 21. odôvodnenia), ktorá nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov. S poukazom na uvedené dôvody žalovaná navrhla, aby odvolací súd podľa ust. § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania a konania pred súdom prvej inštancie, prípadne ho podľa § 389 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, predstavuje krátenú časť nároku na náhradu škody, ktorý si uplatnil poškodený z povinného zmluvného poistenia poisteného, resp. vinníka dopravnej nehody. Poukázala na podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 524 OZ, ktorými sú: označenie účastníkov zmluvy - postupcu a postupníka, identifikácia pohľadávky tak, aby nedošlo k zámene s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi a medzi zmluvnými stranami nevznikali žiadne pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy je postúpená. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o odplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nie je jej nevyhnutnou súčasťou, nakoľko takáto dohoda môže byť uzavretá aj ústne. V danom spore je dohoda o odplatnosti postúpenia pohľadávky poškodeným žalobkyni neopodstatnená, nakoľko ňou vzniká iba akcesorický vzťah poškodeného a žalobkyne, ktorý s predmetom sporu, teda s vyplatením žalovanej pohľadávky, nemá žiaden súvis. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, a logicky teda musel mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Mala za to, že postupca v danom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a
špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III bod 4 zmluvy zmluvné strany vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Zastávala názor, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá jej aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Námietku žalovanej týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyňa považovala za bezpredmetnú a nedôvodnú, s cieľom predĺžiť súdne konanie a vyhýbať sa doplateniu plnenia, na ktoré má nárok. Odkázala na početné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v obdobných skutkových a právnych veciach, napr. rozsudky sp. zn. 4Cob/107/2018 zo dňa 30.1.2019, 2Cob/75/2018 zo dňa 30.1.2019, 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, 2Cob/84/2018 zo dňa 27.6.2018, 3Cob/31/2018 zo dňa 24.9.2019 a 3Cob/8/2018 zo dňa 28.3.2019. Uviedla, že predmetom týchto sporov bolo nepriznanie poistného plnenia uplatneného poškodeným z povinného zmluvného poistenia škodcu, resp. z havarijného poistenia, z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla a neuznania nákladov na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis. V týchto sporoch sa Krajský súd v Košiciach totožne ako v tomto konaní zaoberal výškou normohodín účtovaných servisom a námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok. K návrhom žalovanej na doplnenie dokazovania poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 64/1997, podľa ktorého: „ Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takému rozhodnutiu vedú“. Uviedla, že nie je zrejmé, čo sa malo navrhovaným výsluchom postupcu dokázať, resp. objasniť, nakoľko postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť, okolnosti škodovej udalosti uviedol v Zázname o nehode, ktorý bol predložený žalovanej, a teda výsluch postupcu je nedôvodný. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že faktúra za opravu vozidla ako jednostranný právny úkon, nemôže relevantne kvalifikovať a objektivizovať výšku škody, a preto nepreukázala dôvodnosť uplatneného nároku. K tejto námietke poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn, 4MCdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009, z ktorého citovala právny názor k pojmu škody a momentu jej vzniku, podľa ktorého „samotná škoda teda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak“. Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody, a nie až opravou poškodeného motorového vozidla, resp. úhradou faktúry. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobkyňa žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody“ (R 5/1988, R 25/1990). Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, pričom na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti nároku na náhradu škody postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, ktorý predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. S poukazom na ust. § 797 ods. 2 OZ uviedla, že ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to napr. ust. § 810, § 449 odsek 3 OZ, takáto požiadavka nemá oporu v zákone. Ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla, pričom ani v predmetnom prípade, keď čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení, žalovaná nevyžadovala doklad o úhrade faktúry za opravu, preto táto námietka žalovanej je bez právneho alebo skutkového významu. Žalovaná si nesplnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., pokiaľ v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 2.8.2019 neuviedla dôvody, pre ktoré krátila poistné plnenie. Krátenie poistného plnenia žalobkyňa považovala za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaná krátila cenu normohodiny a náklady na lakovací materiál. Dôkazné bremeno bolo na strane
žalovanej, pretože ona mala z krátenia nároku prospech v podobe nevyplatenia nároku na náhradu škody a žalovaná ho v spore neuniesla, pretože nepredložila žiadne dôkazy na svoje tvrdenie, že sú tu dôvody na krátenie poistného plnenia (citovala právny názor z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/23/2020). K námietke žalovanej týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozsudku žalobkyňa uviedla, že rozsudok obsahuje dostatok dôvodov, ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona a nemožno tvrdiť, že je nedostatočne odôvodnený, založený na svojvôli súdu a arbitrárny a že porušuje právo žalovanej na spravodlivý súdny proces. K právu účastníka konania na uvedenie dostatočných dôvodov súdneho rozhodnutia odkázala na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, T. M. proti K., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994 týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok z roku 1994] a na početnú judikatúru Ústavného súdu SR [sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III.ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008, taktiež III. ÚS 199/09, II.ÚS 251/04, III. ÚS 209/04], v zmysle ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Podľa judikatúry ústavného súdu iba skutočnosť, že žalovaná sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia prvostupňového súdu (napr. I. ÚS 188/06). Na základe uvedeného žalobkyňa považovala odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny, riadne odôvodnený a navrhla ho potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Žalovaná v odvolacej replike k vyjadreniu žalobkyne zotrvala v celom rozsahu na obsahu, dôvodoch podaného odvolania a odvolacom návrhu. Uviedla, že obsahom vyjadrenia žalobkyne je len opakovanie celej doterajšej argumentácie, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátilo jej argumentáciu v podanom odvolaní. 8. Žalobkyňa na odvolaciu repliku žalovanej nereagovala. 9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny; zákonné, úplné a presvedčivé sú i dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, a preto napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 10. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 19.6.2024 o 10:10 hod. na Krajskom súde v Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. 11. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok a z hľadiska odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, ktorými žalovaná odôvodnila podané odvolanie, a dospel k záveru, že tieto
odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, pretože napadnutý rozsudok je zákonný a vecne správny. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, aby súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, nesporných tvrdení alebo prednesov strán vyplynuli, prípadne aby chybne hodnotil vykonané dôkazy alebo spor posúdil podľa nesprávnej právnej normy, aplikovanú právnu normu nesprávnym spôsobom interpretoval, prípadne ju nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav alebo vyvodil zo zisteného skutkového stavu nezodpovedajúce závery o právach a povinnostiach strán. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre správne a úplné zistenie skutkového stavu veci a spor po skutkovej, ako aj po právnej stránke posúdil správnym a zákonným spôsobom, pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení § 1 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b) a c), § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 420, § 427 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1, § 797 ods. 2 a 3, § 823, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v intenciách ktorých správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa ust. § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami ustálenými v právnej praxi, pričom žalovanou navrhované dôkazy neboli pre úplné zistenie skutkového stavu potrebné, resp. neboli spôsobilé preukázať právne významné skutočnosti, a zo zisteného skutkového stavu, po posúdení existencie vecnej legitimácie strán sporu (aktívnej na strane žalobkyne a pasívnej na strane žalovanej) súd prvej inštancie vyvodil správny záver o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 191,98 € s prísl. a dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu. 13. V súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP preto odvolací súd odkazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), a tiež úplné z hľadiska posúdenia všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá CSP). 14. Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani podané odvolanie, v ktorom žalovaná opakovane uvádza iba skutočnosti a argumenty, ktoré namietala už v prvoinštančnom konaní a tieto jej námietky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ani privodiť pre žalovanú priaznivé rozhodnutie v jej prospech. Odvolací súd konštatuje, že so všetkými podstatnými skutočnosťami a relevantnou argumentáciou prezentovanou žalovanou v rámci jej procesnej obrany v spore, opakovane namietanými i v podanom odvolaní, sa vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, a to jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom a dospel k právnym záverom, ktoré sú v úplnom súlade so zákonom, konzistentné i so závermi ustálenými právnou praxou a ktorým preto niet čo vytknúť. 15. Absolútne nedôvodná a ničím nepodložená je námietka žalovanej, vytýkajúca napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nedostatočné a nejasné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť jeho úvah a právnych záverov. 16. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý proces vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, resp. dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 236/2006, II.ÚS 383/2006, IV.ÚS 115/03, III.ÚS 119/03) a ďalšie). 17. Podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie veľmi podrobne, racionálne a presvedčivo vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záverom o aktívnej legitimácii žalobkyne a k rozhodnutiu vo veci samej, ktorým žalobe vyhovel, vymedzil skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné, aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným, podal zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval na konkrétne okolnosti prípadu a aké závery vyvodil o spornom práve či povinnosti. Skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, sú dostatočne vysvetlené, zrozumiteľné a preskúmateľné, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súčasne sa súd veľmi podrobne, dostatočne jasným spôsobom a presvedčivo vysporiadal aj so skutočnosťami a argumentmi žalovanej uvedenými v odvolaní, a to postupom plne súladným s ust. § 220 ods. 2 CSP a konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR [napr. IV.ÚS 1/2002, II.ÚS 174/04, III.ÚS 117/07, IV.ÚS 14/07, III.ÚS 332/09, I.ÚS 501/11]. Žalovanou navrhnutý dôkaz výsluchom postupcu (poškodeného), ktorý navrhovala vykonať na okolnosti existencie pohľadávky a uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa názoru odvolacieho súdu nebol pre rozhodnutie vo veci relevantný a potrebný, nakoľko tieto skutočnosti mal súd bez dôvodných pochybností preukázané obsahom vykonaných listinných dôkazov, predovšetkým kalkuláciou nákladov na opravu motorového vozidla a faktúrou č. 2019104 autoservisu žalobkyne za opravu poškodeného motorového vozidla zo dňa 24.6.2019, ako aj obsahom písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.8.2019 uzatvorenej medzi postupcom P. O. (poškodený) a žalobkyňou ako postupníkom, a preto súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ tento navrhovaný dôkaz ako nadbytočný odmietol. Vzhľadom na uvedené, aj keď z odôvodnenia rozsudku nevyplýva dôvod, prečo súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhovaný dôkaz, nejde o tzv. opomenutý dôkaz ani o vadu zakladajúcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu procesných práv žalovanej alebo bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. V zmysle judikatúry súdov sa nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument [rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, Higgins proti Francúzsku z 19.2.1998]. 18. Celkom neopodstatnená je i námietka žalovanej, ktorou spochybňuje platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neurčitosti jej predmetu a absencie prejavu vôle poškodeného ako postupcu postúpiť na žalobkyňu pohľadávku, ako aj samotnú existenciu postupovanej pohľadávky. Je potrebné súhlasiť so správnym záverom súdu prvej inštancie, ako aj s právne relevantnými argumentmi žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, podľa ktorých zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 12.8.2019 medzi postupcom P. O. (poškodený, pôvodný veriteľ) a žalobkyňou ako postupníkom, uzatvorená v písomnej forme, obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ust. § 524 ods. 1, 2 OZ, a preto je platným právnym úkonom. Zmluva obsahuje presné a nezameniteľné označenie zmluvných strán (postupcu a postupníka) a čl. I. bod 2 zmluvy je presne a jasne špecifikovaná peňažná pohľadávka, ktorá sa postupuje, nielen označením jej výšky, ale aj dôvodu jej vzniku tak, že predmetom zmluvy je nezaplatená pohľadávka vo výške 191,98 € s prísl., ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), pričom obe zmluvné strany mali nespochybniteľnú vedomosť o tom čo je predmetom týchto zmlúv a svoju skutočnú (slobodnú a vážnu) vôľu prejavili v zmluve a potvrdili svojimi podpismi (čl. III. bod 4). Dohoda o odplatnosti nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, preto táto dohoda môže byť uzatvorená aj ústne a jej absencia nemá za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na existujúcu pohľadávku poškodeného na plnenie z poistenia, nič nebránilo tomu, aby táto bola postúpená na tretiu osobu, v danom prípade na žalobkyňu. Je pritom bez právneho významu, či žalobkyňa bola súčasne v inom právnom vzťahu s poškodeným z titulu opravy motorového vozidla. Nárok žalobkyne voči poškodenému totiž vychádza z odlišného záväzkového vzťahu a netýka sa právneho vzťahu poisteného - poškodeného a poisťovateľa, ktorý vyplýva z poistnej zmluvy. Spôsob usporiadania nárokov poisteného poškodeného voči poisťovateľovi a tretím osobám, s ktorými je v zmluvnom vzťahu v dôsledku poistnej udalosti, je výlučne na vôli poškodeného. Poisťovateľ je z poistnej zmluvy povinný plniť poškodenému alebo osobe poškodeným určenej, v danom prípade žalobkyni ako postupníkovi, ktorá nadobudla postúpenú pohľadávku s príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu, na základe platnej zmluvy, a spolu s ňou nadobudla aj všetky práva s ňou spojené vrátane aktívnej vecnej legitimácie k uplatneniu pohľadávky v súdnom konaní a úplnému výkonu. Na povinnosti žalovanej v postavení dlžníka plniť žalobkyni nič nemení ani skutočnosť, že pohľadávku žalobkyne neuznáva, pretože na postúpenie sú spôsobilé aj pohľadávky, ktoré sú sporné, podmienené, dokonca aj pohľadávky budúce alebo premlčané. 19. Odvolací súd nepovažuje za správne a pravdivé tvrdenia žalovanej o neexistencii postupovanej pohľadávky, resp. že išlo o záväzok poškodeného, a nie pohľadávku poškodeného. Z písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že predmetom postúpenia bola (existujúca) pohľadávka postupcu, ktorú mal voči dlžníkovi (poisťovni) vo výške 191,98 € predstavujúca rozdiel medzi reálnou škodou v rozsahu nákladov vykonanej opravy motorového
vozidla (faktúra servisu) a škodou nezaplatenou dlžníkom (poisťovňou), a teda nie záväzok postupcu (poškodeného). 20. Súd prvej inštancie v rozhodnutí vyšiel zo správnej právnej úvahy, že v súlade s ust. § 442 ods. 1 OZ je žalovaná povinná nahradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla zn. K. N. F. R., U.: D. pri dopravnej nehode dňa 7.6.2019 (poisteného u žalovanej) a vzniknutá majetková ujma reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť k obnoveniu pôvodného stavu; v danom prípade výška (skutočnej) škody zodpovedá obvyklým a primeraným nákladom potrebným na opravu poškodeného motorového vozidla a jeho uvedenie do technického stavu pred nehodou. Aj podľa záverov právnej praxe zmyslom a účelom ustanovenia, ktoré priznáva poškodenému právo na náhradu škody, je zabezpečiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. Rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať sumu všetkých poškodeným vynaložených prostriedkov potrebných na obnovenie prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu (R 55/1971, porov. tiež rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo 601/2007, Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 2221/2007). Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie v názore, že žalobkyňa, resp. jej právny predchodca – poškodený splnil zákonnú podmienku v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a žalobkyňa nárok na náhradu škody i jeho výšku dostatočným spôsobom preukázala, a to predložením viacerých listinných dôkazov vrátane faktúry za opravu motorového vozidla, kalkulácie vynaložených nákladov opravy, atď., pričom žalovaná dôkazné bremeno účinného popretia tvrdení žalobkyne o vzniku škody v uplatnenej výške a na svoje tvrdenia o nedôvodnosti uplatneného nároku, v danom spore neuniesla (§ 151 CSP). Žalovaná nepreukázala dôvodnosť odmietnutia poistného plnenia v uplatnenom rozsahu, čím neuniesla dôkazné bremeno ňou tvrdených skutočností. Nositeľom dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná žalobcom riadne uplatnené a zdokumentované poškodenie poistenej veci a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť takéhoto postupu a v prípadnom súdnom spore uniesť svoje dôkazné bremeno. V danom prípade bolo na žalovanej, aby preukázala dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ktorá dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom spore neuniesla. 21. Žalovaná nepreukázala, že žalobkyňou účtovaná cena prác a materiálov použitých na opravu poškodeného motorového vozidla nezodpovedala potrebe a účelnosti konkrétnej opravy, resp. že ide o neprimeranú cenu prác a použitých náhradných dielov účtovaných za servisné služby. Žalovaná nezaplatila poistné plnenie v plnej výške len na podklade všeobecných, ničím nepodložených tvrdení o neprimeranosti účtovanej ceny práce a použitých náhradných dielov, pričom neuviedla žiadne relevantné konkrétne dôvody, pre ktoré by mala byť správna (primeraná) výška odmeny za práce v neautorizovanom servise v sume 20,- € za 1 Nh (normohodinu), a nie žalobkyňou fakturovaná cena, ktorá podľa predložených cenníkov autoservisných služieb je obvyklá v danom regióne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že ide neautorizovaný servis, resp. nezmluvný servis poisťovne, žiadnym spôsobom neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda v žiadnom prípade nepredstavuje oprávnený argument poisťovne a legitímny dôvod pre nevyplatenie poistného plnenia v rozsahu servisom účtovanej ceny prác a použitých náhradných dielov, zodpovedajúcej primeranej a obvyklej cene opravy poškodenej veci. 22. Ostatné odvolacie námietky žalovanej posúdil odvolací súd ako právne irelevantné a považuje ich aj za účelové, akou je i námietka založená na mylnom názore žalovanej, že vznik škody a právo poškodeného na poistné plnenie je podmienené úhradou faktúry za opravu poškodeného vozidla zo strany poškodeného. O účelovosti procesnej obrany žalovanej a podaného odvolania podľa názoru odvolacieho súdu svedčí aj väčšie množstvo už právoplatne rozhodnutých súdnych sporov vedených žalobkyňou proti žalovanej poisťovni s obdobným skutkovým a právnym základom, v ktorých žalovaná nevyplatila poistné plnenie poškodeným v plnej výške, krátila normohodiny vykonaných servisných prác, resp. neuznala účtované náklady na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis, pričom pohľadávky poškodených na nevyplatenom poistnom plnení boli postúpené na žalobkyňu, ktorá ich vymáha od žalovanej, pričom v súdnych sporoch žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uplatňuje opakovane rovnaké námietky o neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, neprimeranosti ceny prác a použitého materiálu za opravu poškodených vozidiel, atď., podáva odvolania proti vyhovujúcim rozsudkom okresných súdov na podklade totožných argumentov, ktoré sú súdmi odmietané ako nedôvodné, nepreukázané a právne nepodložené, a to aj v rámci odvolacieho prieskumu početnými rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach [okrem
rozhodnutí, na ktoré poukazuje žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, porov. tiež rozsudky sp. zn. 3Co/74/2020 zo dňa 26.5.2021, 3Co/111/2019 zo dňa 12.8.2020, 1Co/209/2014 zo dňa 30.9.2020, 6Co/145/2020 zo dňa 25.1.2022, 9Co/5/2021 zo dňa 23.2.2022, 4Cob/52/2021-186 zo dňa 13.10.2021 a ďalšie]. Tento postup žalovanej pri likvidácii poistných udalostí zamietaním riadne uplatnených nárokov poškodených bez náležitého zdôvodnenia a vysvetlenia dôvodov (skutkovo a individuálne vo vzťahu ku konkrétnemu nároku), pre ktoré odmietla poskytnúť alebo znížila poistné plnenie, resp. s odkazom iba na všeobecne formulované dôvody, ktoré poisťovňa používa na zamietnutie (krátenie) akýchkoľvek podobných nárokov, podľa názoru odvolacieho súdu napĺňa znaky poškodzovania spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktiky poisťovne ako poskytovateľa finančnej služby a vedie k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov a neúčelnému vynakladaniu výdavkov zo strany poisťovne vzniknutých na trovách bezúspešne vedených súdnych konaní. 23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o nároku procesne úspešnej žalobkyne na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala aj v odvolacom konaní plný procesný úspech, priznal nárok na ich náhradu proti žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).