Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 6CoEk/38/2024 7212215076 21. 08. 2024 JUDr. Andrea Galdunová ECLI:SK:KSKE:2024:7212215076.1
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: LICITOR factoring, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36 435 601, zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti povinným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, F., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad so sídlom vo Veľkom Krtíši, Nemocničná 16, pod sp. zn. EX 278/2012, o vymoženie 558,06 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 04.04.2024, č.k. K2-39Er/1643/2012-64 rozhodol: Zrušuje uznesenie vo výroku II., ktorým súd exekúciu voči povinnému v II. rade zastavil a vo výroku III. o trovách exekúcie a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu voči povinnému v 1. rade zastavil (I. výrok), exekúciu voči povinnému v 2. rade zastavil (II. výrok) a rozhodol, že o trovách rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia (III. výrok). 2. V odôvodnení uviedol, že dňa 23.05.2012 mu bola doručená žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice I sp. zn. 29Zm/26/2007 zo dňa 27.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do istiny dňa 17.09.2008 a čo do trov konania dňa 27.09.2008. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. 3. Podaním doručeným súdu dňa 21.04.2021 podala súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie voči povinnému v 1. rade z dôvodu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie lustráciou v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky zistil, že Okresným súdom Košice I, uznesením sp. zn. 30OdK/119/2020 zo dňa 26.03.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 64/2020 dňa 01.04.2020, bol na majetok povinného v 1. rade vyhlásený konkurz a zároveň súd zbavil povinného v 1. rade všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Vzhľadom uvedené skutočnosti súd exekúciu voči povinnému v 1. rade zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. 4. Ďalej konštatoval, že oprávnený predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie s poukazom na § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené súdnej exekútorke dňa 21.01.2016, pričom k svojmu podaniu priložil opis skutočností rozhodných v predmetnom konaní ako aj Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 081500103 SÚ, ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a oprávneným.
5. Po citácii § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a s poukazom na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, č. R 93/2015, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Oboer/1/2017 zo dňa 28.09.2017 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 299/2019-14 zo dňa 20.02.2020 súd prvej inštancie konštatoval, že zo Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 081500103 SÚ zo dňa 02.06.2003 vyplýva, že pôvodný veriteľ OTP Banka Slovensko, a.s. a povinný v 1. rade uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol povinnému úver v sume 3.153,42 EUR, ktorý sa povinný v 1. rade zaviazal vrátiť, tak, že prvá splátka v sume 105,05 EUR, a ďalšie splátky boli splatné vždy k 20. dňu toho - ktorého mesiaca, posledná splátka vo výške 104,25 EUR bola splatná dňa 20.05.2006. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení úveru vo forme ručenia povinným v 2. rade. Dlžník sa zároveň zaviazal za účelom zabezpečenia spotrebného úveru podpísať dohodu o vyplňovacom práve banky a použití bianko zmenky so záväzkom dlžníka vystaviť vlastnú bianko zmenku v zmysle uvedenej dohody a predložiť ju banke avalovanú ďalšími účastníkmi úverového vzťahu - spoludlžníkom, ručiteľom (ručiteľmi) a ďalšími osobami, zainteresovanými do úverového vzťahu, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy. 6. Zmluvné strany dňa 02.06.2003 uzavreli aj Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. 078500103 BZ, podľa ktorej dlžník v zmysle tejto dohody vyhlásil, že odovzdal banke vlastnú bianko zmenku, vystavenú v Košiciach, dňa 02.06.2003 „na rad“ OTP Banka Slovensko, a.s., domicilovanú v mieste sídla jej pobočky Košice, Alžbetina 2 bez uvedenia zmenkovej sumy a času splatnosti, avalovanú povinným v 2. rade. 7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že aj napriek skutočnosti, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať konania pred vydaním exekučného titulu, tak práve v tomto prípade ide o jednu zo zákonných výnimiek týkajúcu sa konaní, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca v tomto prípade zmocnil súd na to, aby spätne preskúmal či v pôvodnom konaní bolo prihliadnuté na to, že pokiaľ ide nárok vyplývajúci zo zmenky a ide zároveň aj o spotrebiteľský právny vzťah, či v danom konaní bolo preskúmavané, či sa nenachádzajú v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, alebo nebolo dané obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo či sa tam nevyskytoval rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 8. Z uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom jednoznačne vyplýva skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a to s poukazom na ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa tak oboznámil so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie ako aj so spisom z pôvodného konania sp. zn. 29Zm/26/2007 a zistil, že v konaní ide nepochybne o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmenkový súd vo veci vydal zmenkový platobný rozkaz len na základe predloženého originálu zmenky a tvrdení oprávneného, pričom je zrejmé, že zmenkový súd neskúmal či ide o spotrebiteľskú zmluvu ako takú, nakoľko táto ani nebola obsahom spisového materiálu v základnom konaní, a teda súd nemohol skúmať, či bol dôvod na vystavenie zmenky, či bolo toto zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy zmluvne dohodnuté, z čoho jednoznačne vyplýva záver, že nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 9. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že v pôvodnom konaní bolo vydané rozhodnutie, ktoré je v tomto konaní podkladom na vykonanie exekúcie, a toto bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bol vymáhaný nárok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v pôvodnom konaní sa rozhodovalo len na základe tvrdení oprávneného po predložení vyplnenej bianko zmenky, bez skúmania, na základe akého právneho vzťahu bola táto zmenka vystavená. 10. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže boli splnené všetky kumulatívne podmienky stanovené § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil aj voči povinnému v 2. rade. 11. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
12. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku II. o zastavení exekúcie voči povinnému v 2. rade, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie alternatívne, aby v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku sám rozhodol o pokračovaní exekúcie. 13. V odvolaní uviedol, že uznesenie považuje za účelové, arbitrárne, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Bol názoru, že je úplne logické, že zmenkový súd sa nezaoberal spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu a spotrebiteľskou zmluvou ako takou, uzatvorenou dňa 02.06.2003 a v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, t.j. dňa 27.07.2007, keďže takýto postup súdu v tom čase nenariaďoval žiadny právny predpis. Nie je možné bez zohľadnenia právnej úpravy platnej v čase vystavenia zmenky a vydania zmenkového platobného rozkazu bez všetkého vyvodiť záver, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie len preto, že sa zmenkový súd spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu nezaoberal a tak ani neskúmal neprijateľnosť podmienok a s poukazom na to, že už len samotné dojednanie zabezpečenia úveru zmenkou je podľa názoru súdu neprijateľnou podmienkou. Oprávnený poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, v zmysle ktorého: „V kontexte uvedeného je však potrebné zohľadniť, že právna úprava ZSÚ umožňovala v striktne stanovenom rozsahu používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01.01.2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotno-právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola v konaní uplatnená zmenka vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v období do 31.12.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu ich vystavenia ako protiprávne. Podľa právnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy bola banka oprávnená zabezpečiť návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov zmenkou. V čase kedy bola úverová zmluva uzatvorená a kedy došlo k vystaveniu zmenky, bol v účinnosti právny predpis č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý neobsahoval zákaz plnenia alebo zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou. Až následne novela zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nahradil pôvodný zákon o spotrebiteľských úveroch, zaviedla zákaz zabezpečenia pohľadávky zmenkou zo spotrebiteľského vzťahu. Oprávnený ďalej uviedol, že úverová zmluva v čase jej podpisu nespadala pod spotrebiteľské zmluvy, napriek tomu obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti vrátane požiadavky určitých, jasne a zrozumiteľne definovaných zmluvných podmienok, s ktorými sa mali povinní možnosť oboznámiť. Zo zmluvy jasne vyplýva nielen hlavný predmet plnenia, ale aj výška splátok, čas plnenia, výška poplatkov, RPMN ako aj konečná výška úveru, preto samotnú zmluvu a podmienky v nej uvedené nemožno považovať za neprijateľné. Oprávnený postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a pri vypĺňaní zmenky zachoval všetky práva spotrebiteľa. Opätovne poukázal na to, že zmenka predstavuje zabezpečovací inštitút a jej použitie je nutné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bola zmenka vystavená. V čase uzatvorenia zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo nebolo použitie zmenky zakázané ani obmedzené. Zmenka bola vystavená na sumu predstavujúcu nesplatenú výšku úveru vrátane príslušenstva, uplatnený zmenkový úrok ako aj zmenková odmena nepresahujú výšku stanovenú zákonom. Z predložených listinných dôkazov jasne vyplýva, že nárok priznaný zmenkovým platobným rozkazom nie je v rozpore s dobrými mravmi ani s inými zákonmi. Rovnako tak z predložených dôkazov vyplýva, že oprávnenému ako veriteľovi nebolo zmenkovým platobným rozkazom priznané plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok. 14. Oprávnený ďalej poukázal na to, že v predmetnom exekučnom konaní je vymáhaná len zmenková suma (istina), spolu s príslušným (zákonným) 6 % úrokom, zmenkovou odmenou a náhradou trov konania. V návrhu neboli uplatnené žiadne sankcie, len zákonné príslušenstvo. Pokiaľ by súd zmluvný úrok prípadne iné príslušenstvo považoval za neprijateľné podmienky, má možnosť postupovať v zmysle § 57 ods. 3 Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť len čiastočne. Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR z 20.02.2020, č.k. II. ÚS 299/2019-44 podľa ktorého „ ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v
neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a pod. Vychádzajúc z princípu preferencie platného právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (m. m. I. ÚS 640/2014) preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 1 ústavy, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje.“ S poukazom na ďalšie rozhodnutia súdov (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/35/2021 zo dňa 23.11.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoE/219/2021 zo dňa 06.05.2022, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2022 zo dňa 08.07.2022) považoval rozhodnutie súdu za neprijateľné. Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nedal na to súdu žiaden reálny dôvod, práve preto, že všetky zákonom stanovené povinnosti si splnil, doplnil návrh, a nemôže teda niesť zodpovednosť za prijatie neskoršej právnej úpravy, ktorá umožňuje konanie zastaviť, ak si nesplní oprávnený svoju povinnosť doplniť návrh, prípadne sa preukáže, že v základnom konaní bol priznaný nárok založený na neprijateľných podmienkach. Súd prvej inštancie pri príliš formalistickom výklade ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmenkový súd neposudzoval spotrebiteľskú zmluvu a teda nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky. V tomto kontexte však ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučného titulu, kedy oprávnený nemá žiadne prostriedky nápravy tohto stavu, napriek skutočnosti, že povinnosť uložená mu v súvislosti s prijatím novely exekučného poriadku bola splnená, a teda rozhodujúce skutočnosti ohľadne hlavného vzťahu boli riadne opísané. 15. Oprávnený tak uzavrel, že zastavenie exekúcie len s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a formálne skonštatovanie skutočnosti, že neboli uvedené rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými a konštatovanie, že zmenkový súd neskúmal právny dôvod vystavenia zmenky, je ústavne nekonformné a neudržateľné. Tento záver je nutné prijať aj s poukazom na prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučného titulu, porušenia princípu proporcionality zo strany súdu, ako aj z dôvodu porušenia princípu právneho štátu a rovnako tak aj s poukazom na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu SR – nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.02.2020, sp. zn. II. ÚS 299/2019-44. Na to, aby súd mohol dospieť k tak závažnému kroku, akým je zastavenie exekúcie pre dôvody uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, musí mať za preukázané konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by dospel k záveru o neudržateľnosti nároku priznaného súdnym rozhodnutím, pričom rozhodnutie musí byť natoľko zásadne nesprávne, že potreba zastavenia výkonu rozhodnutia prevyšuje nad záujmom zachovania nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia a samotnej právnej istoty. 16. Povinný v 2. rade ani súdna exekútorka sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. 17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 18. Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie voči povinnému v 1. rade nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 CSP). 19. V napadnutom výroku II., ktorým súd exekúciu voči povinnému v 2. rade zastavil, vychádza uznesenie z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu v tejto časti spolu so súvisiacim výrokom o trovách exekúcie odvolací súd zrušil uznesenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP). 21. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 22. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 23. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučné konanie proti povinným sa začalo dňa 15.05.2012, kedy bol u súdnej exekútorky podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v konaní je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice I, č.k. 29Zm/26/2007-13 zo dňa 27.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným v časti istiny dňa 17.09.2008 a v časti trov konania dňa 27.09.2008. Uvedený zmenkový platobný rozkaz ukladal povinným zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 558,06 EUR spolu s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 17.04.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania. Dňa 30.05.2012 bolo súdnej exekútorke udelené poverenie na vykonanie exekúcie. 24. Podaním zo dňa 20.01.2016 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.01.2016) oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok, čím si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že jeho právny predchodca OTP Banka Slovensko, a.s. poskytol povinnému v 1. rade na základe Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 081500103 SÚ zo dňa 02.06.2003 úver vo výške 3.154,05 EUR, spolu s dohodnutým úrokom vo výške 12,20 % ročne, ktorý sa povinný v 1. rade zaviazal splatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 105,06 EUR počnúc dňom 20.06.2003. Zmluva bola zabezpečená ručením zo strany povinného v 2. rade, pričom okrem tohto zabezpečenia úveru povinný v 1. rade vystavil dňa 02.06.2003 vlastnú bianko zmenku a podpísal s bankou Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. 078500103 BZ. Zmenka bola avalovaná povinným v 2. rade. Nakoľko zo strany dlžníka nedošlo ani po viacerých výzvach k uhradeniu pohľadávky banky, postúpila banka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.10.2006 pohľadávku z úverovej zmluvy na oprávneného. Následne došlo k vyplneniu biankozmenky v časti zmenkovej sumy 558,06 EUR a splatnosti zmenky – 16.04.2007. Keďže povinný svoj splatný záväzok voči oprávnenému neplnil, bol oprávnený nútený pristúpiť k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou a následným výkonom rozhodnutia. Oprávnený k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie súčasne predložil aj Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 081500103 SÚ zo dňa 02.06.2003, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného OTP Banka Slovensko, a.s. s povinným v 1. rade spolu s Dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke č. 078500103 BZ zo dňa 02.06.2003 a Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi OTP Banka Slovensko, a.s. a oprávneným zo dňa 27.10.2006. 25. Pokiaľ ide posúdenie predmetnej zmluvy o spotrebnom úvere, odvolací súd sa stotožňuje s jej posúdením súdom prvej inštancie ako spotrebiteľskej zmluvy, čo v zásade nenamietal ani oprávnený. Právny predchodca oprávneného poskytol povinnému v 1. rade úver v rámci svojho podnikania a povinní v 1. rade je zmluvnou stranou, ktorému bol ako spotrebiteľom (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom povinní pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 26. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 27. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 28. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 29. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 30. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 31. V zmysle citovanej právnej úpravy oprávnený, ktorý v exekučnom konaní vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinnými, jej prípadne prílohy, či dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, bolo povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 32. Povinnosťou exekučného súdu je z oprávneným predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a b) či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo súd v základnom konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. 33. Z preskúmaného spisu je zrejmé, že oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie doplnil v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Následne preto súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom dospel k záveru, že tento naplnený bol, z ktorého dôvodu exekúciu zastavil. 34. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že „ ... dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený návrh na vykonanie doplnil, ale ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je naplnený aj vtedy, ak plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom ... . Exekučný súd zastaví exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie predpokladané právnou úpravou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.“ 35. Odvolací súd takisto poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 299/2019 zo dňa 20.02.2020 (ktorý vo svojom rozhodnutí citoval aj súd prvej inštancie), v ktorom ústavný súd konštatoval, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky
zastaví exekúciu v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a pod. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (sp. zn. I. ÚS 640/2014) preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 1 ústavy, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažuje za postačujúce všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmenkový súd v konaní vedenom pod sp. zn. 29Zm/26/2007 vo veci vydal zmenkový platobný rozkaz len na základe predloženého originálu zmenky a tvrdení oprávneného, pričom je zrejmé, že zmenkový súd neskúmal či ide o spotrebiteľskú zmluvu ako takú, nakoľko táto ani nebola obsahom spisového materiálu v základnom konaní, a teda súd nemohol skúmať, či bol dôvod na vystavenie zmenky, či bolo toto zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy zmluvne dohodnuté, z čoho jednoznačne vyplýva záver, že nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd len konštatoval, že v základom konaní sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a neprihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 37. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. (v časti, v ktorej súd exekúciu voči povinnému v 2. rade zastavil spolu s výrokom o trovách konania a exekúcie) zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v zrušenej časti vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 38. Úlohou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, či spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nebolo v základnom konaní zmenkovým súdom prihliadnuté a v prípade, ak súd dospeje k záveru, že takéto neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa existujú, je povinný posúdiť kvantifikovateľnosť a oddeliteľnosť jednotlivých nárokov, ktoré sú svojou povahou neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana nemôže poskytnúť. Súd prvej inštancie je povinný dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku konkrétne pomenovať a až následne je oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 39. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).