Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/115/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200504 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7020200504.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., D. XXX/XX, právne zastúpenému: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OOP2-2020/021494-002 zo dňa 04.05.2020 takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP2-2020/021494-002 zo dňa 04.05.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 10.07.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 13.07.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OOP2-2020/021494-002 zo dňa 04.05.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania. administratívne konanie 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP2-2020/021494-002 zo dňa 04.05.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-KE-OCDPK-2020/009207 zo dňa 04.02.2020 potvrdil. 3. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj prvostupňový správny orgán) č. OU-KE-OCDPK-2020/009207 zo dňa 04.02.2020 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150 eur podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 488/2013 Z. z.) za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 09.09.2018 v čase o 12:40:54 hod. nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty Dl, 395,3 km, smer PP motorovým vozidlom do 3,5 ton, kategórie Ml, s evidenčným číslom (EČ) M. bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, a to s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 5 ods. 4, §10a ods. 1 a Všeobecné obchodné podmienky správcu výberu úhrady diaľničnej známky (VOP). 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 27.02.2020 odvolanie, v ktorom uviedol, že dňa 29.03.2019 si zakúpil diaľničnú známku na vozidlo Škoda Fábia II Kombi, s evidenčným číslom (EČ) P., ktorého bol vlastníkom. Dňa 03.09.2019 z dôvodu zmeny bydliska nahlásil túto zmenu aj v evidencii vozidiel Policajného zboru SR. Bolo mu vydané nové EČ M.. Žalobca argumentoval, že ide stále o to isté vozidlo, na ktoré bola zakúpená diaľničná známka. Pri tejto zmene nebol oboznámený s tým, že ak už má zakúpenú diaľničnú známku, tak musí nahlásiť zmenu spoločnosti Sky Toll. Bol presvedčený, že príslušné orgány Policajného zboru dostatočne komunikujú o zmenách so spoločnosťou Sky Toll. Ďalej vo svojom podaní poukázal na ustanovenie 10a ods. 12 a 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. a argumentoval tým, že ako prevádzkovateľ vozidla si svoju povinnosť uhradiť diaľničnú známku splnil, o čom podľa jeho tvrdení svedčí doklad o zaplatení diaľničnej známky. Mal za to, že pokiaľ prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvoláva na ustanovenie § 4 ods. 2 a 10a ods. 1 zákona 488/2013 Z. z. a následne svoju úvahu smeruje skrz ustanovenie § 5 ods. 1 a uvádza, že pokiaľ neboli údaje správne a úplne zadané, bol podľa jeho názoru spáchaný správny delikt. Takúto úvahu správneho orgánu považoval žalobca za nesprávnu a v rozpore s § 4 ods. 2. Podľa jeho tvrdení sa správny orgán nemôže odvolávať na ustanovenie § 5 ods. 1 citovaného zákona a tvrdiť, že jeho porušením došlo k spáchaniu správneho deliktu. Žalobca mal za to, že pokiaľ by zákonodarca chcel sankcionovať prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorí si zakúpili diaľničnú známku, avšak po zmene trvalého bydliska nevykonali zmenu údajov v systéme súkromného prevádzkovateľa kontrolného systému, výslovne by takéto konanie označil v zákone o diaľničnej známke za správny delikt. Zákon o diaľničnej známke podľa jeho tvrdení však v žiadnom ustanovení nehovorí o tom, že takéto konanie je považované za správny delikt a preto v predmetnej veci sa absolútne šikanózne javí konanie správneho orgánu, ktorý nahlasovanie zmeny v evidencii úhrady diaľničnej známky sankcionuje tak, ako keby na predmetné vozidlo nebola zakúpená diaľničná známka vôbec. V závere svojho odvolania a s poukazom na svoje tvrdenia mal za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty je nezákonné, nakoľko konanie za ktoré správny orgán ukladá pokutu nie je správnym deliktom. Žiadal, aby odvolací správny orgán zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Ako dôkaz predložil fotokópiu časti technického preukazu k vozidlu s EČ M. a fotokópiu o úhrade diaľničnej známky k vozidlu s EČ P.. 5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i procesný postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal a stotožnil sa s tým. Odvolanie žalobcu preto zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí po citácii ustanovení § 10a ods. 1, 2, 7, § 11 ods. 1, § 5 ods. 1, 4, § 16 zákona č. 488/2013 Z. z., čl. 2 ods. 2 , čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu má za preukázané, že na základe záznamu z kontroly č. 15398308 vyhotoveného dňa 10.09.2018 o 02:29:49 hod. bol v jednotnom systéme cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 05.12.2019 vygenerovaný rozkaz č. OU-KE-OCDPK-2019/062715 o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľovi vozidla /žalobcovi/ za to, že vozidlom s EČ M. porušil povinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Proti uvedenému rozkazu podal žalobca odpor s odôvodnením, že dňa 29.03.2018 si zakúpil diaľničnú známku na vozidlo s EČ P.. Dňa 03.09.2018 zmenil trvalý pobyt a bolo mu pridelené nové EČ M.. Žalobca trval na skutočnosti, že ide o to isté vozidlo a preto uloženie pokuty považuje za nezákonné. V prílohe predložil tie isté dôkazy ako v odvolaní a to doklad o zakúpení diaľničnej známky zo dňa 29.03.2018, č. dokladu 1811330679 k vozidlu s EČ P. s časovou platnosťou diaľničnej známky od 29.03.2018 do 31.01.2019 v nominálnej hodnote 50,- EUR. Zároveň predložil fotokópiu OSVEDČENIA O EVIDENCII- ČASŤ II k vozidlu s EČ M.. Dátum zmeny 03.09.2018. Žalobca žiadal napadnutý rozkaz zrušiť, nakoľko zmysle predložených dokladov je zrejmé, že povinnosť úhrady diaľničnej známky z jeho strany bola splnená. 6. Vzhľadom na žalobcom podaný odpor, bol rozkaz zrušený v celom rozsahu (§ 13 ods. 5) a prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, o čom oboznámil žalobcu listom zo dňa 17.12.2019 a predvolal ho na prejednanie správneho deliktu z ktorého bola vyhotovená zápisnica. Žalobca sa na prejednanie správneho deliktu osobne dostavil dňa 04.02.2020, kde sa oboznámil s podkladmi pre vydanie rozhodnutia. Na podporu svojich predchádzajúcich podaní v zápisnici opakovane uviedol skutočnosti uvedené v odpore a odvolaní a tvrdil, že diaľničná známka na vozidlo bola uhradená a nikde nie je v zákone zadefinovaná povinnosť zmeny. Okrem toho nepodal žiadne iné návrhy na vykonanie dôkazov. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepredložil doklad o tom, že v čase kontroly disponoval dokladom, ktorým by preukázal, že zabezpečil, aby povinnosť úhrady diaľničnej známky k vozidlu s platným EČ M. bola splnená. Žalobca však predložil doklad o zaplatení diaľničnej známky na motorové vozidlo s neplatným EČ P.. Prvostupňový správny orgán v rámci dokazovania požiadal NDS o súčinnosť pri poskytnutí informácie z evidencie úhrad diaľničných známok a to, či na vozidlo s EČ M. eviduje úhradu diaľničnej známky, resp. či na vozidlo s EČ M. eviduje žiadosť o zmenu v úhrade diaľničnej známky. Z písomného stanoviska NDS zo dňa 08.01.2020 mal odvolací orgán bez pochýb preukázané, že prevádzkovateľ vozidla s EČ M. v čase výkonu kontroly dodržiavania povinnosti prevádzkovateľa vozidla nespĺňal podmienky ustanovené v zákone č. 488/2013 Z. z., to znamená, že nezabezpečil aby povinnosť úhrady diaľničnej známky v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. bola splnená. NDS ďalej uvádza, že diaľničná známka k vozidlu s EČ P. s platnosťou od 29.03.2018 do 31.01.2019 bola zakúpená, avšak opakovane uviedol, že k tejto úhrade neeviduje žiadosť o zmenu v evidencii úhrad diaľničných známok po zmene EČ. NDS trvalo na skutočnosti, že kontrolný systém zaevidoval vozidlo s EČ M. v čase kontroly dňa 09.09.2018 v čase o 12:40:54 hod. ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Žalovaný ďalej konštatoval, že povinnosť úhrady podľa ustanovenia § 4 ods. 2 je splnená, ak pri úhrade sú do elektronického systému správne a úplne zadané údaje podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. Obdobie od času zmeny EČ (03.09.2018) do času spáchania správneho deliktu (09.09.2018) t. j. 6 kalendárnych dní je dostatočný časový priestor pre vykonanie zmeny v úhrade diaľničnej známky, v prípade ak prevádzkovateľ predpokladal, že bude využívať spoplatnené úseky ciest a nezvažoval pri tom iné možnosti prevádzkovania vozidla alebo nepredpokladal výskyt rôznych životných situácií (napr. predaj vozidla, dočasné odhlásenie vozidla a pod.). Žalovaný týmto nadviazal na namietanú skutočnosť žalobcu, že nebol oboznámený s tým, že ak má zakúpenú diaľničnú známku tak musí nahlásiť zmenu. 8. K námietke žalobcu, že pokiaľ správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvoláva aj na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č.488/2013 Z. z. a takáto úvaha nemôže obstáť, žalovaný uviedol, že s poukazom na znenie ustanovenia § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 a pokračovaním v ustanovení § 5 ods. 1 citovaného zákona zákonodarca jasne a zreteľne konkretizuje, ktoré údaje je potrebné do systému zadať, aby bola splnená povinnosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 a zároveň upozorňuje na správnosť a úplnosť zadávania uvedených údajov. Z týchto údajov a ani zo žiadneho ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že diaľničná známka sa viaže na VIN vozidla. Preto nepodložené tvrdenie účastníka konania, odvolací správny orgán považuje za neopodstatnené a účelové a bez akejkoľvek opory v zákone. Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 citovaného zákona zákonodarca opäť jasne a zreteľne upozorňuje, že služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný uviedol, že v tomto prípade zákon o diaľničnej známke nevymedzuje a nekonkretizuje stanovenú povinnosť, teda nenanucuje prevádzkovateľovi vozidla urobiť zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky, ale predkladá možnosti, neurčuje ani v akej lehote je potrebné zmenu urobiť, v prípade ak prevádzkovateľ chce naďalej využiť už zaplatenú diaľničnú známku, k neplatnému EČ, pretože každý prípad súvisiaci so zmenou EČ je individuálny. Zákon predpokladá, že niektoré zmeny v evidencii úhrad by mohli byť pre prevádzkovateľov už neefektívne a zaťažujúce. Ide napr. o situácie končiacej platnosti diaľničnej známky, dočasné alebo trvalé vyradenie vozidla z evidencie, nevyužívanie spoplatnených úsekov ciest, odhlásenie vozidla do cudziny a pod. Preto v ustanovení § 5 ods. 4 odkazuje na VOP s tým, že všetky situácie rieši správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. Avšak pokiaľ má prevádzkovateľ vozidla v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest po zmene EČ je jeho povinnosťou si buď zakúpiť diaľničnú známku k pridelenému novému EČ, alebo využiť ponúkanú možnosť správcom výberu úhrady diaľničnej známky a požiadať (v dostatočnom časovom predstihu pred jazdou po vykonanej zmene EČ) o preregistráciu úhrady zo starého EČ na nové EČ, prípadne zvážiť v danej situácii najvhodnejšie možnosti. Ak tak neurobí vystavuje sa hrozbe sankcie za porušenie povinnosti podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. v spojení s čl. V ods. 5 VOP. VOP sú vydané na základe zákona (§ 5 ods. 4) a preto je nedôvodné akékoľvek tvrdenie, že sú v rozpore so zákonom. 9. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca pochybil tým, že spoplatnené úseky rýchlostných ciest využíval bez dokladu, ktorým by preukázal, že povinnosť platnej úhrady diaľničnej známky k vozidlu s EČ M. dňa 09.09.2018 v čase o 12:40:54 hod. bola splnená. Práve nedôslednosťou žalobcu nastala skutočnosť, že predložený doklad o úhrade diaľničnej známky k už neplatnému EČ P., nezodpovedal povinnosti uloženej zákonom. Otázka zavinenia je v tejto súvislosti irelevantná, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti a preto je správny názor prvostupňového správneho orgánu, že zodpovednosť za správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je jedným z príkladov tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa neskúma zavinenie. Prvostupňový správny orgán po posúdení dôkazov kvalifikoval konanie účastníka konania ako spáchanie správneho deliktu (§ 10a ods. 1) a dňa vydal 04.02.2020 napadnuté rozhodnutie, nakoľko mal za to, že účastník konania ako prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť podľa § 4 ods. 2. Odvolací orgán sa s týmto právnym posúdením stotožňuje. 10. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že v prvom rade potrebuje zdôrazniť, že zákon o diaľničnej známke upravuje výber úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, práva a povinnosti užívateľov vymedzených úsekov ciest, pôsobnosť orgánov štátnej správy, pôsobnosť správcu výberu úhrady diaľničnej známky, výkon kontroly, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom (§ 1 ods. 1) kogentnými právnymi normami, ktoré sú záväzné bez rozdielu pre všetkých. Na účely tohto zákona je logicky základnou povinnosťou prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky (§ 4 ods. 2). Úhrada diaľničnej známky, resp. finančné prostriedky získané z výberu diaľničnej známky zabezpečujú následne realizáciu opráv, údržbu a výstavbu diaľnic prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti a. s., a teda sa dá uzavrieť, že prostredníctvom úhrady diaľničnej známky sa zabezpečuje verejný záujem. Preto je pochopiteľné, že porušenie povinnosti je prísne sankcionované a u prevádzkovateľa vozidla - žalobcu sa jedná o správny delikt. V zmysle uvedeného zákonodarca jasne a zreteľne ustanovil (§ 5 ods. 1), ktoré údaje identifikujúce správnu úhradu k motorovému vozidlu, ktoré užíva spoplatnené úseky ciest, považuje za určujúce. Zákonodarca neoddeľuje úkon uhradenia diaľničnej známky od evidenčného úkonu správneho a úplného zadania žiadaných identifikátorov vozidla. V opačnom prípade by ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o diaľničnej známke samo o sebe stratilo zmysel. Kontrolný systém verejnej správy je totiž nastavený práve k uvedeným identifikátorom. Žalovaný konštatoval, že úmyslom zákonodarcu nie je vysvetľovať si jednotlivé ustanovenia zákona o diaľničnej známke izolovane, bez toho, aby spolu súviseli. Cieľom zákona o diaľničnej známke je nielen dbať o to, aby užívatelia mali zaplatenú diaľničnú známku k akémukoľvek vozidlu, ale tiež vniesť do systému kontroly poriadok a efektivitu za predpokladu dodržiavania zákonných ustanovení t. j. zabezpečiť, aby náklady na rozsiahle dokazovanie v mnohých prípadoch neboli vyššie ako samotný výber úhrady diaľničnej známky. Žalovaný k námietke žalobcu uviedol, že má za to, že takto uložená pokuta je primeraná a zákonu zodpovedajúca. Finančný postih nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, z čoho vyplýva, že nevyhnutne musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu odvolací správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 11. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že elektronický diaľničný systém správne identifikoval ako prevádzkovateľa vozidla F. N.. Zo záznamu o vykonaní kontroly jednoznačne vyplýva, že prejazd kontrolnou bránou na úseku cesty D1, 395,3 km, smer PP bol v režime bez úhrady platnej diaľničnej známky. Uvedeným konaním žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a uloženiu sankcie. Správne orgány (tak prvostupňový ako aj odvolací) vychádzali z nevyvrátiteľných dôkazov obsiahnutých v spise. Na ich základe správne orgány dospeli k zhodným skutkovým záverom, že v danej veci v konaní a rozhodovaní postupovali v intenciách právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 488/2013 Z. z. účinnej do 30.06.2019. Preukázané riadne zistenie skutkového stavu bolo subsumované pod správne zákonné ustanovenie. K námietke žalobcu, že Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., resp. štátu nebola spôsobená žiadna škoda, žalovaný uviedol, že nesprávnym zadaním identifikátorov pri kúpe diaľničnej známky, resp. neprevedením včasnej zmeny úhrady diaľničnej známky z neplatného EČ na platné EČ dochádza totiž k situácii, kedy pri prechode kontrolnou bránou diaľničný kontrolný systém automaticky registruje motorové vozidlo ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Následne dochádza ku generovaniu rozkazu, fotodokumentácie, prebieha proces spracúvania podkladov, ich zasielanie adresátovi a správnemu orgánu príslušnému vo veci konať. Nastupuje priestupkové konanie, v prípade podania odporu, prechádza vec do správneho konania s potrebným dokazovaním. Je pochopiteľné, že štátu takto vznikajú ďalšie finančné náklady, prevyšujúce poplatok za úhradu diaľničnej známky. Žalovaný opakovane poukázal na ustanovenie § 3 ods.1 druhá veta zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého správne orgány sú v prvom rade povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, následne práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Zároveň žalovaný považoval za potrebné uviesť, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť súladné so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležíte zdôvodnené. 12. S prihliadnutím na okolnosti prípadu konaním žalobcu boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. So spáchaním prejednávaného správneho deliktu zákon č. 488/2013 Z. z. spája povinnosť pokutu uložiť v rozmedzí zákonom danej sadzby od 150 do 500 EUR. Žalovaný má za to, že v konaní o uložení pokuty bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150,- EUR, teda v najnižšej hranici zákonom danej sadzby. Tým správny orgán rozlíšil prevádzkovateľov vozidiel ktorí diaľničnú známku nemajú uhradenú vôbec a tými, ktorí napr. pri zadávaní identifikátorov urobili chybu, alebo nepreviedli zmenu v úhrade diaľničnej známky z neplatného EČ na platné EČ, v prípade, že chceli naďalej využiť zaplatený diaľničný poplatok. Žalovaný uviedol, že citovaný zákon neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť pokarhanie, upozornenie a pod. K zániku resp. redukcii zodpovednosti za správny delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie by mohlo dôjsť len za existencie liberačných dôvodov stanovených priamo v zákone č. 488/2013 Z. z. (§ 12 ods. 1), podľa ktorého sa potrestanie uskutočňuje. Žalobca však podľa žalovaného nespĺňa žiaden z taxatívne uvedených dôvodov. II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného 13. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 10.07.2020 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, teda že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiada o jeho preskúmanie a zrušenie. 14. V odôvodnení žaloby uviedol, že počas celého správneho konania tvrdil, že dňa 29.03.2018 zakúpil diaľničnú známku na motorové vozidlo Škoda Fabia II. Kombi, evidenčné číslo P. XXX T., ktorého je do dnešného dňa vlastníkom. Dňa 03.09.2018 z dôvodu zmeny trvalého bydliska žalobca nahlásil túto zmenu aj v technickom preukaze vyššie uvedeného vozidla. Keďže však žalobca pri zmene trvalého bydliska zmenil aj okres, na jeho automobil Škoda Fabia II. Kombi mu bolo vydané nové evidenčné číslo, a to M. XXX G.. Z uvedeného vyplýva, že totožnosť auta zostala zachovaná, pričom na jedno a to isté auto bola diaľničná známka zakúpená dňa 29.03.2018 a v čase tvrdeného spáchaného správneho deliktu (dňa 09.09.2018) bola pre predmetné motorové vozidlo zakúpená diaľničná známka pre obdobie od 29.03.2018 do 31.01.2019. Uvedené tvrdenia žalobca počas správneho konania podporil listinnými dôkazmi preukazujúcimi ich pravdivosť. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný s jeho podstatnou námietkou, a síce, že za predmetné motorové vozidlo, Škoda Fabia II. Kombi, evidenčné číslo P. XXX T. a neskôr M. XXX G. mal v čase konania, ktoré žalovaný označuje za správny delikt zakúpenú diaľničnú známku (pre obdobie od 29.03.2018 do 31.01.2019), a len preto, že počas platnosti diaľničnej známky došlo k zmene evidenčného čísla predmetného vozidla z dôvodu zmeny trvalého pobytu žalobcu sa žalobca nemohol dopustiť správneho deliktu podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, nevysporiadal dostatočne, keď sa zameral len na formálnu skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo s evidenčným číslom M. XXX G. v evidencii nevykazovalo zakúpenie diaľničnej známky. Žalovaný sa podľa žalobcu taktiež nesprávne a absolútne nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý mal za to, že je nesprávne posúdenie prvostupňového orgánu, pokiaľ sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia odvoláva na ustanovenie § 4 ods. 2 a 10a ods. 1 zák. o diaľničnej známke a následne svoju úvahu smeruje skrz ustanovenie § 5 ods. 1 a uvádza, že pokiaľ neboli údaje správne a úplne zadané, tak bol spáchaný správny delikt. Takáto úvaha správneho orgánu je nesprávna a v príkrom rozpore s § 4 ods. 2 zák. o diaľničnej známke. Správny orgán sa nemôže odvolávať na ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona a tvrdiť, že jeho porušením došlo k spáchaniu správneho deliktu podľa ust. § 4 ods. 2 cit. zákona. 15. Žalobca uviedol, že pokiaľ by zákonodarca chcel sankcionovať prevádzkovateľov motorových vozidiel, ktorí si zakúpili diaľničnú známku, avšak po zmene trvalého bydliska nevykonali zmenu údajov v systéme súkromného prevádzkovateľa kontrolného systému, výslovne by takéto konanie označil v zákone o diaľničnej známke za správny delikt. Zákon o diaľničnej známke však v žiadnom ustanovení nehovorí o tom, že takéto konanie je považované za správny delikt, a preto v predmetnej veci sa absolútne šikanózne javí konanie správneho orgánu, ktorý nahlasovanie zmeny v evidencii úhrady diaľničnej známky sankcionuje ako správny delikt podľa ust. § 4 ods. 2 zák. o diaľničnej známke. 16. Žalobca má za to, že jeho konanie nenaplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 v spojení s ust. § 4 ods. 2 zák. o diaľničnej známke, pretože samotné nenahlásenie zmeny evidenčného čísla v evidencii súkromnej spoločnosti spravujúcej výber úhrady diaľničných známok zákon neoznačuje ako správny delikt, za ktorý by mohla byť žalobcovi udelená pokuta. A pokiaľ správny orgán pri rozhodovaní o správnom delikte vychádza a odvoláva sa na všeobecné obchodné podmienky správcu výberu úhrady diaľničnej známky (ďalej aj ako „VOP“), žalobca uviedol, že žalovaný nemá žiadnu aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie plnení vyplývajúcich z porušenia VOP tretej osoby - súkromnej spoločnosti správcu výberu úhrady diaľničnej známky. Žalobca má tiež za to, že žalovaný pochybil, pretože v napadnutom rozhodnutí sa zameral výhradne na posúdenie formálnej stránky správneho deliktu, pričom neposudzoval jeho materiálnu stránku. Posudzovanie konania žalobcu výlučne z jeho formálnej stránky má za následok neprípustný prílišný formalizmus zo strany žalovaného, pretože konanie žalobcu vzhľadom ku konkrétnostiam prejednávanej veci nevykazuje znaky spoločenskej neprijateľnosti, nakoľko je porušením „bagateľnej“ právnej povinnosti, ktorá však podľa názoru žalobcu ani nie je správnym deliktom. Pokiaľ sa žalovaný v napádanom rozhodnutí nezaoberal materiálnou stránkou správneho deliktu (s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania žalobcu), ale správny delikt a konanie žalobcu posudzoval iba z ich formálnej stránky, podľa názoru žalobcu vydal v predmetnej veci nezákonné rozhodnutie. 17. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.9.2020 žalovaný uviedol, že obranu žalobcu k argumentácii založenej na postoji, že zakúpená diaľničná známka sa viaže k motorovému vozidlu a nie k jeho evidenčnému číslu, po zmene ktorého mal za to, že povinnosť úhrady diaľničnej známky z jeho strany bola splnená a na vymedzených úsekoch ciest nejazdil bez zaplatenia, žalovaný považuje za neefektívnu a nesprávnu a bez akejkoľvek opory v zákone. Rovnako považuje za nesprávnu námietku žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP spočívajúcu v jeho tvrdení o tom, že ak sa VIN číslo motorového vozidla nezmenilo, nemení sa nič na skutočnosti, že mal zaplatenú diaľničnú známku a že zákon nepredpokladá vykonať úkony súvisiace so zmenou tohto evidenčného čísla. K žalobcovej námietke, že pokiaľ by zákonodarca chcel sankcionovať prevádzkovateľov vozidiel, ktorí si zakúpili diaľničnú známku, avšak po zmene trvalého bydliska nevykonali zmenu údajov v systéme súkromného prevádzkovateľa, výslovne takéto konanie označil v zákone, žalovaný uviedol, že ide o námietku bez právnej relevancie alebo zrejmú nevedomosť žalobcu a dáva do popredia ust. § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. 18. Žalovaný správny orgán tiež dôvodí, že skutková podstata správneho deliktu, ktorý žalobca spáchal (§ 108 ods. 1) ustanovuje zároveň hranice akceptácie úhrady pri zadávaní povinných identifikátorov platby ustanovených v zákone (§ 5 ods. 1) s cieľom zamedziť takým úhradám, ktoré kontrolný systém (z dôvodu nesúladu identifikačných údajov s platným EČ) vyhodnocuje ako porušenie povinnosti. V žiadnom prípade nejde o extenzívny výklad právnej normy, ktorým by sa rozširoval význam právnej úpravy zákonodarcom. Práve naopak ide zrozumiteľné a racionálne (logické) zdôvodnenie, ktorého podkladom je aj dôvodová správa návrhu zákona. Objektom skutkovej podstaty prejednávaného správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. je teda nielen záujem štátu na užívaní spoplatnených úsekov ciest až po úhrade diaľničného poplatku, ako tvrdí sťažovateľ, ale zároveň nevyhnutým je záujem štátu na jeho riadnom a kontrolovateľnom výbere za užívanie nadštandardného typu pozemných komunikácií, pričom podľa § 2 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z., finančné prostriedky získané z výberu úhrady diaľničnej známky sú príjmom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorá je povinná tieto finančné prostriedky použiť na plnenie úloh podľa § 12 ods. 1 zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, t. j. na prípravu, realizáciu opráv, údržbu a výstavbu diaľnic. Žalovaný správny orgán tiež má zato, že podmienka nevyhnutnosti uvedenia správnych údajov pri úhrade poplatku, ako aj v prípade uvedenia nových údajov súvislosti so zmenou, resp. opravou povinného identifikátora poplatku je kľúčová a je jediným predpokladom pre správnu identifikáciu vozidiel s uhradeným poplatkom prostredníctvom kontrolného systému správcu výberu úhrady, v rámci ktorého všetky vozidlá zaznamenané kontrolným systémom sú podrobené na NDS automatickej kontrole spočívajúcej v porovnaní s databázou úhrad a oslobodených vozidiel a následne tiež manuálnej kontrole. V prípade ak nie sú dodržané povinnosti prevádzkovateľa pri správnej úhrade diaľničnej známky, ako aj pri preregistrácii na iné EČV, alebo včasnej oprave chybne zadaných údajov, užívateľ vymedzených úsekov sa musí podrobiť sankcii za porušenie povinností ustanovenie podľa § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. 19. K žalobcovej námietke, že v napadnutom rozhodnutí sa zameral výhradne na posúdenie formálnej stránky správneho deliktu, pričom neposudzoval jeho materiálnu stránku, žalovaný správny orgán dôvodil nasledovným tvrdením. Už len samotná skutočnosť, že určité ľudské správanie je zákonom formálne vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. Na spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty, a to s prihliadnutím na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu je založená na objektívnom princípe, čo znamená, že sa posudzuje bez ohľadu na zavinenie. Fakticky ide o zodpovednosť za výsledok, nakoľko subjektívna stránka (zavinenie) nie je súčasťou skutkovej podstaty správneho deliktu. Na základe vyššie uvedeného správny orgán má za to, že častá argumentácia žalobcov, že ide „len o drobné" (pochybenie, preklep, opomenutie,...) pri nesprávnom zadaní identifikátorov, alebo nepodaní včasnej žiadosti o preregistráciu úhrady, prípadne registráciu vozidla s parkovacím preukazom, nemá pri posudzovaní zákonnosti uloženej pokuty za toto porušenie opodstatnenie v zákone. Správny orgán tieto namietané skutočnosti zohľadňuje pri rozhodovaní o výške pokuty v správnom konaní. Žalovaný správny orgán je toho názoru, že jednotlivé ustanovenia zákona o diaľničnej známke sú zrozumiteľné, určité a jednoznačne plniace si účel sledovaný zákonom. Jedná sa o kogentné právne normy, ktoré vylučujú, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla v nich uvedeného. 20. Žalobca v replike zo dňa 15.10.2020 uviedol, že nesúhlasí s právnymi názormi žalovaného prezentovaného v jeho vyjadrení zo dňa 11.09.2020, tieto považuje za nesprávne, nemajúce oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. S poukazom na argument žalovaného, že jedným z hlavných indikátorov motorového vozidla je evidenčné číslo a nie jeho VIN číslo, žalobca len na okraj uvádza, že zatiaľ, čo evidenčné číslo motorového vozidla je vo všeobecnosti zmeniteľné (napr. pri zmene registrácie vozidla z okresu do okresu), čo sa týka čísla VIN, toto sa ku konkrétnemu motorovému vozidlu viaže počas celej doby jeho existencie, a teda je bezpochyby trvácnejším a jednoznačnejším identifikátorom motorového vozidla. 21. Čo sa týka poukazu žalovaného na právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 8S/6/2019 zo dňa 16.04.2020, žalobca konštatoval, že žalovaný odcitoval časť rozhodnutia, z ktorej časti právny názor Krajského súdu v Košiciach nie je možné vyzistiť. Časť vyššie uvedeného rozhodnutia, na ktorú žalovaný poukazuje, je len citáciou všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky. Pričom žalobcovi nie je známe, na základe akého oprávnenia môže žalovaný správny orgán ukladať sankcie za prípadné porušenie právnych vzťahov vzniknutých medzi žalobcom a správcom výberu úhrady diaľničnej známky (súkromnou obchodnou spoločnosťou), ktorý vzťah je podľa názoru žalobcu vzťahom súkromnoprávnym, do ktorého žalovaný právomoc zasahovať nemá. Podľa názoru žalobcu je teda poukaz žalovaného na VOP správcu výberu úhrady diaľničnej známky absolútne neopodstatnený, a to najmä z dôvodu, že vyššie uvedené VOP nepredstavujú vo sfére verejného práva predpis, ktorý by bol pre žalobcu akýmkoľvek spôsobom záväzný, rovnako ako pre žalovaného nepredstavujú predpis, na základe ktorého by bol oprávnený žalobcu sankcionovať. Rovnako irelevantný je podľa názoru žalobcu aj poukaz žalovaného na ust. § 5 ods. 4 zák. č. 488/2013 Z. z., podľa ktorého (v znení platnom do 30.06.2019): Služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca uviedol, že mu nie je známe, aký druh výkladu právnych predpisov používa žalovaný, keď z pomerne jasného a zrozumiteľného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. dospel k záveru, že je oprávnený sankcionovať žalobcu (a množstvo iných prevádzkovateľov motorových vozidiel) za to, že po zmene trvalého bydliska nevykonal zmenu v údajoch v systéme súkromného prevádzkovateľa správy výberu úhrady diaľničnej známky. A to všetko navyše na základe súkromnoprávneho vzťahu žalobcu so správcom výberu úhrady diaľničnej známky. Žalovaný taktiež vo svojom vyjadrení uviedol, že už len samotná skutočnosť, že určité ľudské správanie je zákonom formálne vyhlásené za správny delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. S poukazom na uvedené však žalobca opätovne uviedol, že jeho konanie, za ktoré mu žalovaný uložil sankciu, nie je žiadnym právnym predpisom (nie to ešte so silou zákona) výslovne označené za správny delikt. A rovnako tak si žalobca nevie predstaviť, akú spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť má jeho konanie, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca za diaľničnú známku riadne zaplatil, čo znamená, že bol oprávnený vyhradené úseky ciest aj používať. 22. Žalovaný v duplike zo dňa 10.2.2021 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. 23. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.02.2021 poukázal na ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení platnom a účinnom od 21.07.2020. III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 24. Krajský súd v Košiciach, v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a oboznámení sa s úplnými administratívnymi spismi konajúcich správnych orgánov, vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 SSP (za splnenia aj ostatných zákonom stanovených procesných podmienok) rozsudok, ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 25. V súlade s ustanovením § 107 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na procesnoprávny postup upravený v § 182 ods. 1 písm. g) SSP, § 105 ods. 2 písm. a) SSP správny súd rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 06.04.2021). 26. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 27. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 28. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 29. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré v rámci správneho trestania viedli k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi vo výške 150,- Eur za správny delikt spočívajúci na tom skutkovom základe, že motorovým vozidlom EČ: M. XXXLT dňa 09.09.2018 užíval vymedzený úsek cesty bez úhrady diaľničnej známky. 30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 32. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 33. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 34. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení neskorších predpisov, prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. 36. Podľa § 5 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: a/ krajina registrácie vozidla, b/ evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2, c/ typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, d/ platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti. 37. Podľa § 5 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, diaľničnú známku možno uhradiť a) na miestach určených na úhradu v hotovosti, platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, b) prostredníctvom internetového portálu platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky, c) ďalšími spôsobmi, ktoré určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. 38. Podľa § 5 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. 39. Podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. 40. Podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke, za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur. 41. Podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej podľa § 9 ods. 10 spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur. 42. Podľa § 16 zákona o diaľničnej známke, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 44. Podľa čl. V. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť a.s. so sídlom v Bratislave, za správnosť údajov poskytnutých podľa bodu 2/ a 3/ tohto článku (body týkajúce sa povinností zákazníka poskytovať údaje poskytovateľovi služby) je zodpovedný výlučne zákazník. V prípade ak je poskytnutý údaj chybný, alebo neúplný, je zákazník povinný poskytovateľovi služby oznámiť opravu, doplnenie, alebo zmenu takého údaju, a to bezodkladne po zistení tejto skutočnosti, najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov poskytovateľovi služby. 45. Podľa čl. VI. ods. 1 až 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky - Zmena údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky: 1/ Diaľničná známka je medzi vozidlami alebo prípojnými vozidlami neprenosná. 2/ Žiadosť o zmenu v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom Internetového portálu a prostredníctvom vybraných Obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na Internetovom portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/ prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť Diaľničnej známky). 3/ Za účelom zmeny vozidla/prípojného vozidla je Zákazník povinný predložiť, v prípade Internetového portálu predložiť elektronicky, príslušné Potvrdenie a relevantný doklad preukazujúci dôvod na realizáciu požadovanej zmeny. Konkrétne doklady, prostredníctvom ktorých je možné preukázať dôvod na realizáciu vyššie požadovanej zmeny, sú uverejnené na Internetovom portáli. 4/ Poskytovateľ služby, na základe realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady Diaľničných známok, vystaví Zákazníkovi Potvrdenie o zmene údajov. 46. Správny súd uvádza, že po vyhodnotení skutkového stavu veci (ktorý nebol sporným) a následnej aplikácii vyššie označených zákonných ustanovení dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie síce formálne napĺňa skutkovú podstatu administratívnymi orgánmi špecifikovaného správneho deliktu, pri posudzovaní danej veci nebol dôsledne zohľadnený tzv. materiálny znak správneho deliktu (tzn. či ide o také konanie žalobcu, ktoré je spoločensky neprijateľné a to vzhľadom na okolnosti prípadu), a s týmto sa v správnom konaní a ani v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia administratívne orgány dôsledne nevysporiadali. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru súdu tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok ich nezákonnosť. 47. Vzhľadom na podstatu argumentácie žalovaného prezentovanej v preskúmavanom rozhodnutí je potrebné zdôrazniť, že správne súdy vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovili názor, že čisto formálne poňatie administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické, z hľadiska zásady právnej istoty, pretože takýto prístup by mohol viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku aj k nespravodlivému postihu. Skúmanie materiálneho znaku deliktu je preto kľúčové v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj k znižovaniu autority správnych orgánov. Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa názoru súdu vhodnejšie riešiť cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením pokuty. Argumentácia žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa v naznačenom smere v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje. 48. V zmysle vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa pri formálnom posudzovaní skutkového stavu veci nebrali do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto smere sa žalovaný nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobcu, ktorý namietal, že za predmetné vozidlo uhradil diaľničnú známku a totožnosť daného vozidla je definovaná jeho VIN číslom. U vozidla počas platnosti diaľničnej známky došlo iba k zmene evidenčného čísla v súvislosti s preregistráciou do iného okresu, teda za vozidlo aj v čase kontroly bola preukázateľne uhradená diaľničná známka. Zákon o diaľničnej známke pritom postihuje nesplnenie úhrady diaľničnej známky, čo však nie je tento prípad, pretože žalobca za predmetné vozidlo v čase kontroly diaľničnú známku mal uhradenú. Jeho pochybenie spočívalo iba v tom, že v systéme správcu výberu úhrady diaľničnej známky (t. j. v evidenčnom systéme NDS, a.s.), podľa všeobecných obchodných podmienok tejto spoločnosti nevykonal zmenu registrácie diaľničnej známky. V tomto prípade došlo k situácii, keď správca výberu úhrady diaľničnej známky mal úhradu zaplatenú, no pri kontrole ním prevádzkovaný systém vykazoval k predmetnému vozidlu nezaplatenie úhrady, čo administratívny orgán vyhodnotil ako naplnenie všetkých formálnych znakov správneho deliktu nezaplatenia úhrady diaľničnej známky. Podľa názoru súdu však objektívna stránka tohto správneho deliktu (podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke) je založená na porušení povinnosti zaplatiť úhradu za užívanie vymedzeného úseku ciest a nie na opomenutí ohlásenia zmeny údajov v systéme správcu výberu úhrady diaľničných známok. Takéto opomenutie žalobcu preto nemôže mať za následok jeho deliktuálnu zodpovednosť. 49. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach, ktoré označil v podanej žalobe žalobca, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok pod sp. zn. 3Asan/34/2019 zo dňa 25.03.2020), prípadne aj na Rozhodnutie ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 122/2020 zo dňa 19.08.2020, kde predmetom posúdenia boli veci založené na riešení rovnakého právneho problému ako v tejto veci. 50. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.). 51. Z uvedených podstatných dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie ( § 191 ods. 4 SSP). Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude dostatočným spôsobom sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobcu v súlade s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí, ktorý je pre orgán verejnej správy v ďalšom konaní záväzný (§ 191 ods. 6 SSP). 52. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho plného úspechu vo veci. O výške účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom procesným postupom podľa § 175 ods. 2 SSP. 53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).