Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200213 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7017200213.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcov: X. A. D., E.. XX. XX. XXXX W. X. D. D., E.. XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX E.Á. A. XXX, zastúpených advokátkou Mgr. Romanou Habiňákovou, AK so sídlom 040 01 Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 30. 01. 2017, č. 100179179/2017 a č. 100179302/2017, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. 01. 2017, č. 100179179/2017, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. 01. 2017, č. 100179302/2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 30. 01. 2017, č. 100179179/2017, žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok), zamietol odvolanie žalobcu v 1. rade a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 24. 10. 2016, č. 104164485/2016, ktorým mu bola na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o hazardných hrách) uložená pokuta vo výške 16 000,00 eur podľa § 56 ods. l citovaného zákona za porušenie ustanovenia § 3 ods. 3 tohto zákona. 2. Rozhodnutím zo dňa 30. 01. 2017, č. 100179302/2017, žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne v 2. rade a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 24. 10. 2016, č.. 104164146/2016, ktorým jej bola na základe § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o hazardných hrách) uložená pokuta vo výške 16 000,00 eur podľa § 56 ods. l citovaného zákona za porušenie ustanovenia § 3 ods. 3 tohto zákona. 3. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že orgán dozoru v rámci vyhľadávacej činnosti, zameranej na vyhľadávanie hazardných hier prevádzkovaných bez udelenej alebo vydanej licencie, v zmysle § 11 zákona o hazardných hrách, z verejne prístupných zdrojov, konkrétne z dennej tlače a z webových stránok internetu, zabezpečil informácie a podklady o realizácii projektu „Vyhraj nehnuteľnosti“, ktorý bol zverejnený a vyhlásený podľa § 850 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba Občiansky zákonník) ako verejný prísľub zo dňa 30. 04. 2016. O výsledku vyhľadávacej činnosti bola dňa 21. 06. 2016 vyhotovená zápisnica, z ktorej vyplýva zistenie, že uvedený projekt spĺňa podmienky ust. § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách, t. j. ide o prevádzkovanie hazardnej hry, na ktorú nebola udelená a ani daná licencia podľa tohto zákona. Dozorovanými subjektmi boli v zmysle § 12 písm. d) zákona o hazardných hrách vyhlasovatelia verejného prísľubu, organizátori projektu - žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí boli vyzvaní na poskytnutie súčinnosti v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie dozoru podľa ust. § 13 ods. 2 zákona o hazardných hrách výzvami zo dňa 06. 07. 2016. 4. Dňa 14. 07. 2016 bol vykonaný dozor nad dodržiavaním zákona o hazardných hrách, ktorého sa osobne zúčastnili účastníci konania a zabezpečená bola aj príslušná dokumentácia. Vykonaným dozorom bolo zistené, že žalobcovia porušili ust. § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, podľa ktorého prevádzkovanie hazardnej hry je možné iba na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ním ustanovených. Zistenia z vykonaného dozoru boli zhrnuté v Správach o výsledku dozoru, ktoré boli dňa 02. 08. 2016 doručené účastníkom konania, ktorým bolo umožnené písomne sa k uvedeným zisteniam v lehote 10 dní odo dňa doručenia vyjadriť (§ 13 ods. 1písm. c) zákona o hazardných hrách). Títo svoje právo využili a dňa 10. 08. 2016 správnemu orgánu doručili písomné vyjadrenia, odkazujúce na právnu úpravu inštitútu verejného prísľubu podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka. 5. Dňa 28. 09. 2016 bolo orgánom dozoru začaté podľa § 18 Správneho poriadku konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 56 ods. 1 zákona o hazardných hrách, o čom boli účastníci konania upovedomení osobitne listami, doručenými im dňa 28. 09. 2016, na ktoré ani do dňa vydania rozhodnutia nereagovali. 6. Dňa 24. 10. 2016 boli v predmetnej veci vo vzťahu ku každému z účastníkov správnym orgánom prvého stupňa vydané rozhodnutia tak, ako boli citované v bodoch 1 a 2 odôvodnenia rozsudku, ktorými im bola uložená pokuta každému po 16 000 eur, pričom títo proti nim podali odvolania zo dňa 09. 11. 2016. 7. Žalovaný reagujúc na námietky žalobcov uviedol, že pravidlo, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, resp. že všetko, čo nie je zakázané je dovolené v danom prípade uplatňovať nemožno, pretože právna úprava zákona o hazardných hrách jednoznačne a explicitne stanovuje podmienky, na základe ktorých sa subjekty musia správať tak, aby nedošlo k jeho porušeniu. Nemožno konštatovať, že skutkový stav, ktorý sa týka dozorovaných subjektov, nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, práve naopak, tento je podrobne upravený v zákone o hazardných hrách. Ak by na predmetný skutkový stav, ktorý sa vyznačoval svojou charakteristikou a znakmi ako hazardná hra, dozorované subjekty aplikovali akúkoľvek inú právnu normu, odlišnú od tejto špeciálnej úpravy, porušili by platný právny stav, vrátane tejto špeciálnej úpravy. Žalobcovia ako dozorované subjekty v predmetnom projekte, ktorý sa vyznačoval znakmi hazardnej hry, uplatňovali iba postup podľa všeobecnej právnej úpravy, Občianskeho zákonníka (§ 850 a nasledujúce), a žiadna iná právna úprava nebola z ich strany na predmetný skutkový stav aplikovaná. 8. K námietke, týkajúcej sa podmienky projektu, ktorou je záväzné vrátenie všetkých vkladov v prípade, ak celková suma všetkých vkladov nepresiahne sumu 400 000 eur, čo vylučuje aplikáciu zákona o hazardných hrách, žalovaný poukázal na to, že zakotviť možnosti vrátenia vkladu pri hazardných hrách v hernom pláne, ak nastane situácia v ňom predvídaná je povolené aj vychádzajúc zo znenia § 2 písm. c) cit. zákona, preto túto námietku nepovažoval za nedôvodnú. 9. K námietke, týkajúcej sa dôvodu, že zákon o hazardných hrách vylučuje získanie žrebovacích lístkov zdarma žalovaný s poukazom na ustanovenie § 2 citovaného zákona uviedol, že spôsoby účasti na hazardnej hre prevádzkovateľ stanovuje a určuje v pravidlách hry, teda zákon o hazardných hrách nezakazuje prevádzkovateľom poskytnúť hráčom žrebovacie lístky, resp. tikety v určitej hodnote zadarmo, poprípade uhradiť vklad za hráča. Tieto spôsoby účasti na hre slúžia podpore záujmu o predmetnú hazardnú hru, pričom bonusové lístky môžu mať aj niekoľkonásobnú hodnotu výšky žrebov, resp. tiketov. 10. K námietke, týkajúcej sa uloženia sankcie podľa § 54 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 56 odsek 1 zákona o hazardných hrách, a k postupu podľa § 54 odsek 6 citovaného zákona žalovaný citujúc ustanovenia § 54 ods. 6 až ods. 8, § 57 ods. 2 § 22 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 citovaného zákona uviedol, že na základe citovaných ustanovení zákona sankciu podľa § 54 odsek 6 zákona o hazardných hrách, t. j. „pozastavenie hazardnej hry“ je možné aplikovať výlučne na hazardnú hru prevádzkovanú na základe udelenej licencie, resp. prihlásenia k všeobecnej licencii. Povoľujúcim orgánom v tomto prípade by v zmysle § 10 ods. 2 písm. dňlos. 2 písm. d) bolo jedine Ministerstvo financií SR. Dozorované subjekty však z dôvodu, že zastávajú názor, že projekt nie je hazardnou hrou, o udelenie licencie nežiadali a ani takáto licencia im nebola udelená. V prípade, ak by k tejto skutočnosti došlo, orgán dozoru by nemal dôvod začať správne konanie vo veci udelenia pokút. V nadväznosti na uvedené uviedol, že ukladanie sankcii za prevádzkovanie hazardnej hry bez vydanej licencie je jednoznačne upravené v § 56 ods. l citovaného zákona, na základe ktorého orgán dozoru postupoval, pričom podľa § 54 ods. 9 tohto zákona orgán dozoru uložil pokutu v najnižšej výške, akú zákon umožňuje. Tento pri ukladaní sankcií správne vychádzal zo skutočnosti, kto bol v čase výkonu dozoru dozorovaným subjektom (§12 písm. d) s tým, že v prípade danej veci obidve fyzické osoby v čase dozoru spĺňali podmienky podľa uvedeného zákonného ustanovenia a boli im uložené sankcie v spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, t. j. vo výške 16 000 eur. 11. V nadväznosti na čl. 2 odsek 2 Ústavy SR žalovaný uviedol, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v prípade dozorovaných subjektov sa jedná o špeciálnu právnu úpravu, zakotvenú v zákone o hazardných hrách, čo znamená, že ak právny poriadok zakotvuje striktnú právnu úpravu určitých právnych vzťahov, v ktorých štátna moc dohliada nad zachovávaním tejto úpravy, organy verejnej moci, v konkrétnom prípade orgán dozoru je povinný konať a riadiť sa touto právnou úpravou, inak by porušoval zákon a následne by porušil aj princíp zákonnosti, zakotvený v ústave. Poukázal na to, že účelom zákona o hazardných hrách je vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovanaia hazardných hier a účasti na nich. 12. V závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že účastníci konania odo dňa zverejnenia verejného prísľubu zo dňa 30. 04. 016, t. j. projektu, prevádzkovali hazardnú hru, ktorej znaky sú definované v § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách ako hra, ktorá nie je hazardnou hrou podľa písmen a) až h), ale spĺňa podmienky, stanovené v ods. 1 zákona. Žalobcovia prevádzkujú hru, v ktorej hráč po zaplatení vkladu, môže získať výhru, ak splní herným plánom vopred určené podmienky, pričom výsledok hry závisí výlučne alebo prevažne od náhod alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry, aj napriek tomu, že svoje konanie subsumujú pod ustanovenia o verejnom prísľube vo všeobecnej právnej úprave (v Občianskom zákonníku). Svojim konaním teda porušili ust § 3 ods. 3 Zákona o hazardných hrách, podľa ktorého prevádzkovanie hazardnej hry je možné iba na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa zákona a za podmienok ustanovených zákonom. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že orgán dozoru postupoval v súlade so základnými pravidlami konania, uvedenými v § 3 Správneho poriadku, ako aj ustanoveniami zákona o hazardných hrách. 13. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 17. 03. 2017, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. 03. 2017 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali zrušenia napadnutých, v bodoch 1 a 2 odôvodnenia rozsudku špecifikovaných rozhodnutí žalovaného zo dňa 30. 01. 2017, alternatívne podľa § 198 ods. 1 písm. b) správneho súdneho poriadku navrhli, aby správny súd upustil od uloženia predmetnej sankcie, pretože účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Zastávajú názor, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom v predmetnej veci nie sú a neboli splnené predpoklady pre uloženie pokuty. 14. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že prevádzkovali hazardnú hru podľa zákona o hazardných hrách, pretože pri realizácii svojich práv, ktoré im právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje, ako aj vzhľadom na zásadu, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy) dali dňa 30. apríla 2016 v zmysle ust. § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka verejný prísľub, podľa ktorého sa zaviazali, že odovzdajú jednotlivé odmeny uvedené v článku 2 prvej časti Podmienok verejného prísľubu tým záujemcom, ktorí splnia podmienky uvedené a bližšie špecifikované v tomto verejnom prísľube, najmä si zakúpia aspoň 1 jeden zlosovací lístok, ktorý bude vhodený do osudia a zároveň bude tento zlosovací lístok vylosovaný z osudia za účasti vyhlasovateľov, notára a O.. Z. S. z Advokátskej kancelárie O.. L. G., so sídlom Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava počas verejného online zlosovania v zmysle nižšie uvedených podmienok, čím výhercovia získajú právny nárok na užívanie odmien a vznik vlastníckeho práva k odmenám uvedeným v článku 2 prvej časti Podmienok a zároveň sa zaviazali uhradiť týmto výhercom daň z výhry vo výške 19% z hodnoty odmeny a zdravotné poistenie vo výške 14% podľa článku 4 bod 4 druhej časti Podmienok verejného prísľubu. 15. Citujúc ustanovenia § 850 až § 852 OZ zdôraznili, že splnili všetky náležitosti verejného prísľubu: - verejné vyhlásenie prísľubu, - neadresný právny úkon (pre neurčitý počet záujemcov), - určitosť podmienok plnenia, - určitosť predmetu plnenia (toho, čo bude vyhlasovateľ plniť). 16. V zmysle Podmienok verejného prísľubu z 30. apríla 2016 bol tento zverejnený na úradnej tabuli obce Nižná Myšľa, ako aj na internetovej stránke www.vvhrajnehnutelnost.sk. Ako vyhlasovatelia verejného prísľubu sa obrátili na neurčitý okruh osôb, z ktorých každá mala za predpokladu splnenia podmienok uvedených vo verejnom prísľube, možnosť získať niektorú z odmien uvedených v bode 1 článku 2 prvej časti Podmienok, t. j. po splnení podmienok mal vzniknúť nárok na odmenu. Okruh týchto subjektov nebol v Podmienkach verejného prísľubu nijako obmedzený, to znamená, že splniť podmienky verejného prísľubu mohol každý, bez akýchkoľvek obmedzení, a teda nielen fyzické osoby ale aj právnické osoby a ich splnením mal vzniknúť nárok na sľúbené plnenie - odmenu. Verejný prísľub spĺňal predpoklad určitosti čo do predmetu plnenia, tak do stanovených podmienok, pričom určitosť podmienok plnenia je daná určitým a jednoznačným vymedzením podmienok verejného prísľubu, ktoré v ňom boli zadefinované. Žalobcovia konštatovali, že Občiansky zákonník nijako bližšie nevymedzuje, čo má byť obsahom Podmienok verejného prísľubu, rovnako ani ich obsah neobmedzuje, tento sa môže týkať akéhokoľvek konania, ktoré môže viesť k určitému výsledku. Jedinou zákonnou požiadavkou je ich určitosť, a síce poskytnutie plnenia osobe/osobám, ktorá splnia podmienky určené vo verejnom prísľube a budú vylosovaní z osudia v zmysle podmienok verejného prísľubu. 17. Určitosť predmetu plnenia, t. j. presné vymedzenie toho, čo bude vyhlasovateľ plniť tomu, kto bude po splnení podmienok vylosovaný z osudia, bola zrejmá priamo z Podmienok (čl. 3 druhej časti Podmienok), v ktorom bol presne stanovený spôsob získania odmeny - zakúpenie zlosovacieho lístka a následné online zlosovanie, na základe ktorého sa určia výhercovia jednotlivých odmien. Predmetom prísľubu bola odmena tomu, kto splní podmienky verejného prísľubu. Obsahovo môže odmena spočívať v peňažnom plnení, nepeňažnom alebo v plnení iného obsahu. Nárok na odmenu musí byť obmedzený iba na určitý okruh uchádzačov alebo len na jediného uchádzača. Podmienky zároveň presne stanovovali, čo bude vyhlasovateľ okrem odovzdania odmien výhercom ešte ďalej plniť - príprava a podpísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti a návrh na vklad do katastra nehnuteľností a úhrada nákladov, spojených s overením podpisov u notára, daň z výhry a zdravotné poistenie v zmysle článku 4 druhej časti Podmienok. Základným predpokladom poskytnutia plnenia vyhlasovateľom, ku ktorému sa v Podmienkach zaviazal, bolo splnenie Podmienok uvedených vo verejnom prísľube. 18. Zároveň poukázali na článok 2 druhej časti verejného prísľubu, ktorého pôvodné znenie bolo zmenené dodatkom č. 1 z 19. mája 2016, v zmysle ktorého malo platiť, že ak sa zlosovanie z akéhokoľvek dôvodu nepodarí zrealizovať (najmä ak peňažná hodnota vkladov nepresiahne výšku 400.000 eur podľa článku 1 bod 1 druhej časti Podmienok alebo ak nastane situácia, ktorú nepredvídajú podmienky verejného prísľubu, vyhlasovatelia sa zaviazali vrátiť každému záujemcovi 100% z hodnoty vkladu, čím garantovali vrátenie všetkých úhrad, ktoré uhradili záujemcovia s cieľom získania niektorej v Podmienkach vymedzených odmien, ak nastane situácia predvídaná Podmienkami. Uvedené podľa ich názoru vylučuje aplikáciu ustanovení zákona o hazardných hrách, nakoľko pri kupovaní žrebov podľa zákona o hazardných hrách k vráteniu kúpnej hodnoty žrebov nikdy nedochádza. 19. Vychádzajúc zo zákonnej definície hazardnej hry, za ktorú považovali správne orgány predmetný projekt, žalobcovia zastávajú názor, že získanie určitých lístkov zdarma je proces, ktorý by vylučoval zákon o hazardných hrách a preto aplikácia tohto zákona na uvedený verejný prísľub nie je možná. Podmienky verejného prísľubu obsahujú popísanie úkonu (činnosti), ktorú má záujemca o odmenu vykonať, pričom bez určitého a jednoznačného vymedzenia jednotlivých bodov týchto podmienok by nebolo možné presne vymedziť záväzok vvhlasovateľa a okamih vzniku nároku na odmenu záujemcov. O záujemcoch, ktorí získajú odmeny sa rozhodne v zmysle podmienok na základe verejného online zlosovania, z čoho je zrejmé, že výhercovia získajú odmeny náhodne tak, ako budú z osudia vylosovaní, čím bude zabezpečená objektivita prebiehajúceho zlosovania tak, aby nikto nemohol namietať jeho priebeh a spôsob získania odmeny, čo je garanciou dosiahnutia nezávislého výsledku. Rovnako podľa ich názoru predmetný verejný prísľub z 30. apríla 2016 spolu s podmienkami nemožno subsumovať ani pod jeden typ hazardnej hry, vymedzený v § 3 ods. 2 zákona o hazardných hrách, keďže vyhlasovateľ pri spracovaní verejného prísľubu vychádzal zo zákonnej definície verejného prísľubu v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný teda vec nesprávne právne posúdil. 20. Žalobcovia poukázali aj na to, že na základe novely zákona o hazardných hrách zákonom č. 386/2016 Z. z., ktorého novelizované ustanovenia § 54 až 56 upravujú rozsah sankcií za porušenie ustanovení zákona, osobitých predpisov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, pričom pri ukladaní sankcií orgány dozoru vychádzajú z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností a pri uložení výšky sankcie zohľadnia skutočnosť, že dozorovaný subjekt, resp. iné osoby vymedzené v príslušnom ustanovení do vydania rozhodnutia o sankcii sami zistili porušenie povinnosti a obnovili právny stav. Nové znenie § 55 vyplýva z aplikačnej praxe, na základe ktorej sa navrhla úprava pokút za priestupky, ktorých sa dopustí fyzická osoba, ktorá je dozorovaným subjektom podľa príslušných ustanovení zákona a zároveň novelizovaný § 56 postihuje sankciou (pokutou za správny delikt) len právnické osoby. Vychádzajúc z uvedeného konanie žalobcov resp. skutok, za ktorý im bola uložená sankcia za správnych delikt podľa § 56 ods. 1 bolo novelou zákona o hazardných hrách (racionálne) preklasifikované na priestupok, nakoľko ide o konanie fyzickej osoby. Oproti všetkým ostatným správnym deliktom má priestupok svoju legálnu definíciu (§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Žalobcovia majú za to, že nenaplnili subjektívnu stránku priestupku zavinenia ani v nedbanlivostnej forme, nakoľko nevedeli, že svojím konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom o hazardných hrách. Pri realizácii svojich práv, ktoré im právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje dali žalobcovia 30. apríla 2016 v zmysle ust. § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka verejný prísľub. Slobodne nakladali so svojím majetkom a nemohli vedieť, že týmto môže porušiť zákon o hazardných hrách, nakoľko nešlo o hazardnú hru. Žiadnym spôsobom sa z propagácie predmetného neobohatili, aj preto spoločenská nebezpečnosť ich konania ako materiálny znak pre uloženie sankcie za priestupok neexistuje. Sú presvedčení, že v danom prípade neboli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku. 21. Odkazujúc na prechodné a záverečné ustanovenia novely zákona o hazardných hrách, § 195 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku a podporne § 2 ods. 1 Trestného zákona majú za to, že v ich prípade, v súlade so všeobecne uznávanou zásadou zákazu retroaktivity, v zmysle ktorej je potrebné vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo uviedli, že pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta priaznivejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach na uvedené skutočnosti a argumentáciu žalobcov v tejto súvislosti žiadnym spôsobom nereagoval, preto je potrebné považovať ich za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 22. Nesúhlasili s posúdením predmetného projektu „Vyhraj nehnuteľnosť“ daňovým úradom ako prevádzky hazardnej hry. Obe konania sa navyše týkajú jednej nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ku ktorej malo byť prevedené vlastnícke právo na základe jedného projektu, jedným právnym úkonom, preto nevidia dôvod na duplicitu uloženej pokuty, t. j. jej uloženie každému zo žalobcov a uloženú pokutu každému vo výške 16 000 eur považujú za likvidačnú vzhľadom na ich osobné a majetkové pomery, ktoré v žalobe konkretizovali. 23. V písomnom vyjadrení zo dňa 24. 04. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktorých v celom rozsahu zotrval. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci a zopakoval svoju argumentáciu pokiaľ ide o právne posúdenie veci. 24. Reagujúc na žalobné námietky konštatoval, že v predmetnej veci orgán dozoru postupoval v zmysle svojich zákonných povinností, počas výkonu dozoru a následne počas správneho konania sa vysporiadal s tými porušeniami zákona, ktoré súviseli s právnou úpravou podľa zákona o hazardných hrách a postupoval aj v zmysle Správneho poriadku. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcov v súvislosti s uplatnením zásady, vyplývajúcej z čl. 2 odsek 3 Ústavy SR, pretože zákon o hazardných hrách jednoznačne a explicitne stanovuje podmienky, na základe ktorých sa subjekty zákona musia správať tak, aby nedošlo k jeho porušeniu, vzhľadom na ktorú skutočnosť nemožno konštatovať, že zabezpečený skutkový stav, ktorý sa týkal žalobcov, nie je predmetom žiadnej právnej úpravy. Zabezpečený skutkový stav je výslovne a podrobne upravený v Zákone o hazardných hrách a pokiaľ naň žalobcovia aplikovali inú právnu normu, odlišnú od konkrétnej špeciálnej úpravy, porušili platný právny stav, t. j. zákon o hazardných hrách. V právnom poriadku SR podľa ust. § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. platí, že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná, čo znamená, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Poukázal na to, že žalobcovia poskytovali hráčom žrebovacie lístky v určitej hodnote zadarmo, pričom spôsoby účasti na hre, ktorými sa zabezpečujú bonusové lístky, a ktoré v praxi slúžia podpore záujmu o predmetnú hazardnú hru, zákon o hazardných hrách nevylučuje a umožňuje, aby účastníci hry mohli získať aj žrebovacie lístky zdarma, t. j. ako bonus navyše. Na podporu uvedeného dal do pozornosti bonusy, ponúkané stávkovými kanceláriami FORTUNA SK, a. s., a NIKÉ, spol. s r. o. 25. K ďalšej námietke, týkajúcej sa retroakativity a aplikácie priaznivejšej právnej normy uviedol, že pri vydaní svojho rozhodnutia sa nemohol riadiť ustanoveniami právnej normy platnej až následne. Pokiaľ by orgán dozoru pri vydaní rozhodnutia postupoval inak ako určuje platná právna norma postupoval by nesprávne a ani odvolací orgán by nemohol v nasledovnom konaní potvrdiť správnosť postupu orgánu dozoru. Pokiaľ zákonná norma neurčuje vo svojich ustanoveniach povinnosť prihliadať pri vydaní rozhodnutí správnym orgánom tak, aby to bolo pre danú osobu výhodnejšie, nemôže podobu výhodnosti uplatňovať správny orgán svojvoľne. 26. Orgán dozoru bol v čase ukladania sankcií povinný vychádzať z platného právneho stavu, konkrétne aj podľa § 12 písm. d) zákona o hazardných hrách, podľa ktorého sa za dozorované subjekty považovali fyzické osoby a právnické osoby, ktoré bez licencie podľa zákona prevádzkovali hazardné hry. Na základe uvedeného bolo v danom prípade zistené, že žalobcovia ako fyzické osoby spĺňali podmienky podľa § 12 písm. d) a rovnako bolo zistené, že porušili § 3 odsek 3 zákona o hazardných hrách, na základe čoho došlo u každého žalobcu samostatne k uloženiu pokuty (§ 54 ods. 1) v najnižšej výške ako to stanovuje zákon (§ 56 ods. 1). Podstatnou skutočnosťou pri ukladaní sankcií bolo postihovanie protiprávneho konania obidvoch fyzických osôb, žalobcov, znamená to, že orgán dozoru postihoval v zmysle zákona subjekty, nie hazardnú hru. Preto orgán dozoru nemal v predmetnom čase inú zákonnú možnosť, ako postihnúť sankciou obidvoch žalobcov. 27. V replike zo dňa 29. 5. 2017 žalobcovia konštatovali, že žalovaný žiadnym novým spôsobom nereaguje na podstatu podanej žaloby, len opakuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o jeho argumentáciu v súvislosti s novelou zákona o hazardných hrách uviedli, že táto novela je účinná od 01. 01. 2017, t. j. bol účinná v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý sa ňou mal podľa ich názoru riadiť a v súlade s ňou aj rozhodnúť. 28. V duplike zo dňa 12. 06. 2017 žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení považujúc ho za dostačujúce. 29. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. 30. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 21. 06. 2016 bola Daňovým úradom v Košiciach vyhotovená zápisnica o vyhľadávacej činnosti, zameranej na prevádzkovanie hazardných hier bez udelenej individuálnej licencie, z obsahu ktorej vyplýva, že v zmysle § 11 zákona o hazardných hrách jeho zamestnanci oddelenia dozoru nad hazardnými hrami zabezpečili informácie o projekte - hre „Vyhraj nehnuteľnosť“, vyhlásenej a zverejnenej ako verejný prísľub podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých bola predmetná hra o rodinný dom a iné vecné ceny zverejňovaná v dennej tlači Nový čas, Korzár, Košice-dnes a na internetovej stránke http://vyhrajnehnuteľnost.sk od 16. 05. 2016, ktorej vyhlasovateľmi boli žalobcovia v 1. a 2. rade, pričom vychádzajúc z obsahu dokumentu uvedeného projektu tento projekt spĺňa podmienky stanovené v § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách, t. j. ide o hazardnú hru, na ktorú nebola udelená licencia. Na základe uvedeného boli žalobcovia ako dozorované subjekty v zmysle § 12 zákona o hazardných hrách výzvou zo dňa 06. 07. 2016 vyzvaní na súčinnosť v rámci výkonu dozoru. 31. Súčasťou administratívneho spisu je verejný prísľub žalobcov v 1. a 2. rade podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 30. 04. 2016 v znení jeho dodatkov č. 1 zo dňa 19. 05. 2016 a č. 2 zo dňa10. 10. 2016, ktorým sa zaviazali, že odovzdajú jednotlivé odmeny špecifikované v čl. 2 prvej časti Podmienok verejného prísľubu tým záujemcom, ktorí splnia podmienky uvedené a bližšie špecifikované v tomto verejnom prísľube, najmä si zakúpia aspoň 1 jeden zlosovací lístok, ktorý bude vhodený do osudia a zároveň bude tento zlosovací lístok vylosovaný z osudia za účasti vyhlasovateľov, notára a O.. Z. S. z Advokátskej kancelárie O.. L. G., so sídlom Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava počas verejného online zlosovania v zmysle nižšie uvedených podmienok, čím výhercovia získajú právny nárok na užívanie odmien a vznik vlastníckeho práva k odmenám uvedeným v článku 2 prvej časti Podmienok a zároveň sa zaviazali uhradiť týmto výhercom daň z výhry vo výške 19% z hodnoty odmeny a zdravotné poistenie vo výške 14% podľa článku 4 bod 4 druhej časti Podmienok verejného prísľubu. Z podmienok tohto verejného prísľubu, špecifikovaných v čl. 1 až 5 prvej časti (Základné a všeobecné ustanovenia), čl. 1 až 4 druhej časti (Pravidlá, lehoty a spôsob zlosovania) a čl. 1 a 2 tretej časti (Reklamačný poriadok) vyplývajú skutočnosti tak, ako boli premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i správnej žalobe. 32. V rámci výkonu predmetného dohľadu boli okrem uvedeného zadovážené aj ďalšie doklady, a to zmluva o zriadení a vedení osobného účtu a doplnkových službách, uzavretá medzi žalobcami v 1. rade ako majiteľom účtu a žalobkyňou v 2. rade ako disponentom a Poštovou bankou, a. s., Bratislava dňa 19. 04. 2016 s prílohami a výpisy z tohto účtu zo dňa 14. 07. 2016. 33. Dňa 01. 08. 2016 bola vypracovaná správa o výsledku dozoru, vykonaného dňa 14. 07. 2016 na Daňovom úrade v Košiciach, z obsahu ktorej vyplýva, že vychádzajúc z platného právneho stavu (pozitívneho i negatívneho vymedzenia hazardnej hry v zmysle § 3 zákona o hazardných hrách) a dokumentácie predloženej žalobcami, predmetný projekt „Vyhraj nehnuteľnosť“ napĺňa všetky znaky prevádzkovania hazardnej hry tak, ako je to špecifikované v IV. časti tejto správy (zaplatenie vkladu v projekte; možnosť výhry v projekte, za splnenia podmienok , určených herným plánom; závislosť výsledku od náhody alebo neznámeho výsledku určitej okolnosti, udalosti; projekt vo vzťahu k negatívnemu vymedzeniu hazardnej hry). Z uvedeného bol vyvodený záver, že žalobcovia ako dozorované subjekty prevádzkujú hazardnú hru, definovanú v § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách, čím porušili ustanovenie § 3 ods. 3 citovaného zákona, t. j. prevádzkovali hazardnú hru bez licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených zákonom. Správa bola prerokovaná s dozorovaným subjektom - žalobkyňou v 2. rade dňa 02. 08. 2016, ktorá sa zaviazala vyjadriť sa k nej v zákonnej lehote. 34. V písomných vyjadreniach k správe o výsledku dozoru zo dňa 10. 08. 2016 žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s posúdením predmetného projektu ako prevázkovanie hazardnej hry s poukazom na to, že verejný prísľub bol spracovaný podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka a obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle týchto zákonných ustanovení. Ich argumentácia korešponduje s argumentáciou obsiahnutou v správnej žalobe. 35. Dňa 28. 09. 2016 bolo obom žalobcom doručené upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 26. 09. 2016 s poučením o možnosti vyjadriť sa k predmetu tohto konania, k jeho podkladom, ako aj možnosti navrhnúť ich doplnenie v stanovenej lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobcovia toto svoje právo v určenej lehote nevyužili. 36. Dňa 24. 10. 2016 boli správnym orgánom prvého stupňa vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne vydané rozhodnutia o uložení pokuty tak, ako sú špecifikované v bodoch 1 a 2 odôvodnenia rozsudku. 37. O ich odvolaniach zo dňa 09. 11. 2016, ktorých dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej správnej žaloby rozhodol žalovaný rozhodnutiami, ktoré súd predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. 38. V priebehu súdneho konania predložili žalobcovia súdu ešte ako prílohy podaní zo dňa 20. 09. 2017, zo dňa 09. 01. 2018 a 13. 02. 2018 ďalšie listiny (č. l. 44-82, 85-90 a 97-99 súdneho spisu - komunikácia s Daňovým úradom Košice Finančným riaditeľstvom SR), z ktorých vyplýva, že títo dňa 13. 04. 2017 požiadali Daňový úrad Košice o všeobecnú licenciu č. MF 13691/2005- 62 podľa § 19 ods. 1 zákona o hazardných hrách, pod ktorú spadá ich projekt, za spoločnosť KAMA, s. r. o., ktorej sú konateľmi s tým, že po predložení potrebných dokumentov na základe opakovaných výziev daňového úradu im táto licencia vydaná nebola, lebo nesplnili zákonné podmienky, čím dokumentovali to, že na jednej strane boli postihnutí za prevádzkovanie hazardnej hry bez potrebnej licencie a na druhej strane, keď o ňu požiadali, táto im vydaná nebola, čím došlo zo strany daňového úradu k porušeniu § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Zároveň poukázali na to, že voči nim bolo v rovnakom čase , t. j. od júla 2016 do 28. 02. 2017 vedené trestné konanie podľa § 230 ods. 1 Trestného zákona, kde predmetná vec bola odstúpená Daňovému úradu v Košiciach. 39. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie zo dňa 28. 02. 2017 ČVS: F.-XXX/ X-K.-D.-XXXX, obsiahnutého na čl. 265 a nasl. pripojeného vyšetrovacieho spisu č. ČVS: F.-XXX/ X-K.-D.-XXXX vyplýva, že predmetná trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nepovolenej prevádzky lotérií a iných podobných hier podľa § 230 ods. 1 Trestného zákona bola postúpená Daňovému úradu Košice, lebo s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona výsledky vyšetrovania preukázali, že v danom prípade nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, ale môže sa jednať o priestupok resp. správny delikt podľa zákona o hazardných hrách. 40. Z oznámenia Daňového úradu Košice zo dňa 11. 08. 2017, predloženého žalobcami vyplýva, že daňovému úradu bolo dňa 13. 04. 2017 doručené oznámenie podľa § 19 ods. 1 zákona o hazardných hrách, v ktorom spoločnosť KAMA, s. r. o., v zmysle jeho doplnení zo dňa 09. 05. 2017, 02. 06. 2017, 28. 06. 2017 a 17. 07. 2017 oznámila zámer v období od 01. 09. 2017 do 01. 09. 2018 prevádzkovať žrebovú vecnú lotériu, na základe všeobecnej licencie č. MF/13691/2005-62 na prevádzkovanie žrebových lotérií a tombol. Po preskúmaní tohto oznámenia a jeho doplnení daňový úrad dospel k záveru, že toto je neúplné a vzhľadom na to, že k odstráneniu nedostatkov, t. j. k doplneniu oznámenia v rozsahu stanovenom zákonom nedošlo ani po doručení poslednej výzvy (12. 07. 2017), oznamovateľ nebude zapísaný do evidencie prevádzkovateľov hazardných hier podľa § 19 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Oznamovateľ v danom prípade s citovaným oznámením nesúhlasil a v tejto súvislosti žiadal toto opatrenie zrušiť a zápis vykonať. Z odpovede príslušného daňového úradu o dňa 27. 12. 2017 na jeho podanie zo dňa 04. 12. 2017 vyplýva, že k nevydaniu licencie došlo z formálnych dôvodov, keďže v danom prípade neboli odstránené nedostatky oznámenia pokiaľ ide o naplnenie pojmovej stránky príslušnej právnej úpravy. 41. Podľa § 850 Občianskeho zákonníka verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube. 42. Podľa § 851 Občianskeho zákonníka ak podmienky verejného prísľubu neurčujú inak, dostane odmenu ten, kto ich najskôr splní. 43. Podľa § 852 Občianskeho zákonníka ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne niekoľko osôb a z ich obsahu vyplýva, že odmenu má dostať len jedna osoba, rozdelí sa odmena medzi ne rovnakým dielom. 44. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 31. 12. 2016, účelom tohto zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. 45. Podľa § 2 písm. c) a d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie - herným plánom súbor pravidiel zahŕňajúcich pravidlá hazardnej hry, pravidlá a spôsob prijímania vkladov a ich výšku, pravidlá a spôsob vykonania stávky, ak podstatou hazardnej hry je aj určenie stávky, počet žrebov a cena jedného žrebu, ak sa budú vydávať, možnosti vrátenia vkladu, pravidlá, lehoty a spôsob vyplácania výhry, reklamačný poriadok a ďalšie náležitosti uvedené v tomto zákone; - reklamačným poriadkom súbor pravidiel určujúcich podmienky uplatnenia reklamácie vrátane spôsobu a lehoty na uplatnenie reklamácie a spôsobu a lehoty na jej vybavenie, pravidlami hazardnej hry podmienky účasti na hazardnej hre, spôsob určenia výsledku hazardnej hry, výhercov, výhry a jej výšky. 46. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky. Hazardnou hrou je aj hra, pri ktorej vklad do hry predstavuje rozdiel medzi cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie multimediálnych správ na geografické čísla 1ab) alebo na čísla účastníkov mobilnej siete vrátane ceny za volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením účasti v hre. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. 47. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia hazardnými hrami sú a) lotériové hry, b) hazardné hry v kasíne, c) stávkové hry, d) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, e) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, f) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu, g) kartové hry mimo kasína, h) charitatívne lotérie, i) hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písmen a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1. 48. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona, za podmienok ustanovených týmto zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce, na ktoré sa uplatňuje § 58m ods. 20 a pri hazardných hrách prevádzkovaných v herni možno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 len na území obce, na ktorom v týchto budovách jej umiestnenie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d); zostavenie, podanie alebo vybavenie petície1ac) podľa § 10 ods. 6 nie je dôvodom na neudelenie individuálnej licencie. Propagovať hazardnú hru, na ktorú bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, možno len v súlade s týmto zákonom, podmienkami prevádzkovania hazardnej hry ustanovenými týmto zákonom a určenými v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a so schváleným herným plánom, pričom propagovanie tejto hazardnej hry je dovolené, len ak je prevádzkovaná za podmienok podľa prvej vety. Prevádzkovať hazardnú hru a propagovať hazardnú hru, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, sa zakazuje. 49. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia za hazardné hry sa nepovažujú a) športové súťaže s cenami pre účastníkov, b) hry relaxačného alebo športového charakteru, aj keď na účasť na nich je potrebný vklad, ktorý sa účastníkovi takejto hry, ak prehrá, nevracia, c) zábavné hry o vecné ceny prostredníctvom hracieho zariadenia, ak vklad nepresahuje sumu na úrovni 50 eurocentov, d) hry prostredníctvom hracieho zariadenia, v ktorých výhrou je ďalšia hra na tom istom hracom zariadení, e) kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručnosti, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručnosti, f) žrebové vecné lotérie a tomboly, ak herná istina neprekročí sumu na úrovni 1 500 eur. 50. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia za hazardné hry sa nepovažujú ani propagačné súťaže, ktoré nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou a slúžia len na podporu predaja tovarov a služieb a pri ktorých nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu podľa tohto zákona. Propagačnými súťažami sa rozumejú súťaže, hry, ankety a iné akcie, pri ktorých účastníci určení náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia a preukázanie tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom výhier do propagačnej súťaže alebo účasť na propagačnej či reklamnej akcii, a to aj nepriamo prostredníctvom ďalšej osoby. Platby uskutočnené na účely získania plnení od organizátora propagačnej súťaže alebo poskytovateľa výhier do propagačnej súťaže sa nepovažujú za vklad podľa tohto zákona. 51. Podľa § 12 písm. d) citovaného dozorovanými subjektmi podľa tohto zákona sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré bez licencie podľa tohto zákona prevádzkujú hazardné hry. 52. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) citovaného zákona ak orgány dozoru v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona zistia, že dozorované subjekty porušili ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, podmienky prevádzkovania hazardných hier podľa udelenej alebo vydanej licencie, povinnosti podľa herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nesplnia povinnosti im uložené právoplatným rozhodnutím orgánu dozoru, uložia im pokutu. 53. Podľa ods. 9 citovaného zákonného ustanovenia pri ukladaní sankcií orgány dozoru vychádzajú z povahy, závažnosti, spôsobu, miery zavinenia, dĺžky trvania a následkov porušenia povinností, pričom zohľadnia, že osoba uvedená v odseku 3 a dozorovaný subjekt v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sami zistili porušenie povinnosti a obnovili právny stav. 54. Podľa § 56 ods. 1 citovaného zákona orgány dozoru uložia dozorovanému subjektu podľa § 12 písm. d) pokutu od 16 000 eur do 100 000 eur, ak prevádzkuje hazardnú hru bez licencie podľa tohto zákona. 55. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia § 54 ods. 9 až 12 sa vzťahujú na správne delikty rovnako. 56. Podľa § 57 ods. 1 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 57. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 58. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 59. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 60. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 61. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 62. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 63. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu vo veci konajúcich orgánov verejnej správy dospel k záveru, že vo veci konajúce orgány verejnej správy sa neriadili najmä naposledy citovanými ustanoveniami Správneho poriadku a preto nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné. 64. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. 65. Deliktom je také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. 66. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“, musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). 67. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe je potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 238/2009, uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 101/2011). 68. V preskúmavaných veciach výroky rozhodnutí správnych orgánov prvého stupňa uvedené požiadavky nespĺňajú, keďže správne delikty žalobcov v 1. a 2. rade, za ktoré im bola uložená sankcia sú vymedzené iba ako porušenie § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, bez popisu skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne ďalších pre nezameniteľnosť skutku potrebných skutočností. Keďže uvedený nedostatok nebol odstránený ani odvolacím správnym orgánom, sú rozhodnutia prvostupňového ako i druhostupňového správneho orgánu nezrozumiteľné, čo je dôvodom pre ich zrušenie. 69. V danom prípade správny orgán prvého stupňa samostatnými rozhodnutiami zo dňa 24. 10. 2016 uložil žalobcom v 1. a 2. rade ako dozorovaným subjektom v zmysle § 12 písm. d) zákona o hazardných hrách v znení, účinnom do 31. 12. 2016, na základe § 54 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 56 ods. 1 citovaného zákona za porušenie § 3 ods. 3 citovaného zákona pokutu vo výške každému 16 000 eur vychádzajúc zo skutočnosti, že počas vyhľadávacej činnosti bolo zistené, že žalobcovia realizovali projekt „Vyhraj nehnuteľnosť“, ktorý bol dňa 30. 04. 2016 vyhlásený a zverejnený podľa § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka ako verejný prísľub, ktorý podľa platného právneho stavu napĺňa znaky prevádzkovania hazardnej hry podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona, na základe čoho orgán dozoru vykonal v predmetnej veci dozor, výsledky ktorého boli premietnuté do správy o výsledku dozoru, doručenej dňa 02. 08. 2016 dozorovaným subjektom. Orgán dozoru považoval za preukázané, že predmetný projekt i napriek tomu, že je verejným prísľubom, má charakter hazardnej hry s tým, že ak niektoré inštitúty právneho poriadku zasahujú do striktnej úpravy regulujúcej hazardné hry, vzťahuje sa na ne táto právna úprava. Konštatoval, že ak sa právny úkon vyznačuje znakmi a podmienkami stanoveným v zákone o hazardných hrách, vzťahuje sa na tento úkon špeciálne zákon o hazardných hrách. V ďalšom sa správny orgán prvého stupňa zaoberal jednotlivými námietkami žalobcov, obsiahnutými v ich vyjadreniach, učinených v priebehu administratívneho konania, vyhodnotiac ich ako neopodstatnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí stotožnil s touto argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, ktorú zopakoval a reagujúc na námietky žalobcov obsiahnuté v podanom odvolaní, ktoré korešpondujú so žalobnými námietkami uviedol, že v prípade, že na predmetný skutkový stav, ktorý sa vyznačoval svojou charakteristikou a znakmi ako hazardná hra, aplikovali dozorované subjekty akúkoľvek inú právnu normu, odlišnú od tejto špeciálnej právnej úpravy, porušili platný právny stav vrátane zákona o hazardných hrách. Konštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade v projekte, ktorý sa vyznačoval znakmi hazardnej hry uplatňovali iba postup podľa všeobecnej právnej úpravy - Občianskeho zákonníka a žiadnu inú právnu úpravu neaplikovali. V nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR u dozorovaných subjektov sa podľa ich názoru jedná o špeciálnu právnu úpravu, t. j. ak právny poriadok zakotvuje striktnú právnu úpravu určitých právnych vzťahov zakotvenú v zákone o hazardných hrách, v ktorých štátna moc dohliada nad zachovávaním tejto úpravy, orgán dozoru je povinný konať a riadiť sa touto právnou úpravou. 70. Predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia tiež je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je preto jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie vecne preskúmať. 71. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade sa žalovaný ani správny orgán prvého stupňa dôsledne neriadili ani ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia v ňom stanovené nespĺňa. 72. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu súd konštatuje, že v danom prípade predmetný projekt žalobcov „Vyhraj nehnuteľnosť“ obsahuje všetky podstatné náležitosti verejného prísľubu v zmysle § 850 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, t. j. je jednostranným právnym úkonom žalobcov ako sľubujúcich, adresovaným verejne neurčitému počtu záujemcov, ktorý ich zaväzuje od jeho verejného vyhlásenia, pričom obsahom sľubovaného plnenia je záväzok žalobcov zaplatiť odmenu alebo poskytnúť iné plnenie (rodinný dom, osobné motorové vozidlo a dovolenka v určenej hodnote) a uvedené prislúcha buď jednej osobe, alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky ustanovené vo verejnom prísľube. Tieto podmienky nie sú ani rámcovo vymedzené zákonom, a preto závisia od vôle žalobcov vyhlásenej vo verejnom prísľube. 73. Zároveň však tento ich právny úkon - projekt, resp. verejný prísľub vykazuje aj znaky hazardnej hry v zmysle zákona o hazardných hrách tak, ako to konštatujú správne orgány. 74. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však jednoznačne nevyplýva, aké boli pre správne orgány rozlišovacie kritériá medzi verejným prísľubom a hazardnou hrou, ktoré ich viedli k záveru, že predmetnú vec je potrebné posudzovať práve podľa zákona o hazardných hrách, a nie podľa Občianskeho zákonníka, ako to namietali žalobcovia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nie je z neho zrejmé, na základe čoho dospeli k záveru, že Občiansky zákonník, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, je predpisom všeobecným a zákon o hazardných hrách vo vzťahu k nemu predpisom špeciálnym, podľa ktorého je potrebné postupovať a o akú právnu normu resp. jej ustanovenia opreli túto svoju úvahu, keď na predmetný skutkový stav sa priamo vzťahuje aj Občiansky zákonník (§ 850 a nasl.). Od jednoznačného ustálenia a klasifikácie predmetného právneho úkonu žalobcov správnymi orgánmi totiž závisí aj vyhodnotenie opodstatnenosti ďalších námietok žalobcov, napr. pokiaľ ide o použitie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku na správne trestanie, dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (nepriama retroaktivita, či ide o správny delikt, resp. boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, resp. či u žalobcov v 1. a 2. rade ide o súbeh, resp. spolupáchateľstvo, t. j. či im bolo možné uložiť sankciu individuálne a pod.), čím je rovnako potrebné sa zaoberať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na absenciu dostatočného odôvodnenia v uvedenom smere nebolo možné zo strany správneho súdu ani relevantným spôsobom preskúmať, či správne orgány vec správne právne posúdili. 75. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v § 107 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, napadnuté rozhodnutia žalovaného, keďže žalobcovia v správnej žalobe zrušenie aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa nenavrhli, podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia a vykonať komplexnú právnu analýzu, na základe ktorej bude možné klasifikovať predmetný právny úkon žalobcov ako prevádzkovanie hazardnej hry a tento svoj záver odôvodniť spôsobom, ktorý bude spĺňať kritériá stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, reagujúc na všetky žalobcami aj v priebehu súdneho konania vznesené námietky. Žalovaný je právnym názorom súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný. 76. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešným žalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 77. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (správnych žalobách v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).