Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201311 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: MEAT IMPORT s.r.o., Jantárová 30, 040 01 Košice, IČO: 44 833 555, právne zastúpeného JUDr. Petrom Beluščákom, advokátom, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia č. 1585966/2016 zo dňa 05.10.2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou z 12.12.2016, podanou rovnakého dňa do podateľne Krajského súdu v Košiciach sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1585966/2016 z 05.10.2016, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa vo veciach správy daní podľa zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konajúc podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v platnom znení rozhodol tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 103426639/2016 zo dňa 30.06.2016 tak, že žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 znížil zo sumy 199.246,54 Eur na sumu 186.011,47 Eur. Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice z 30.06.2016 zostali žalobou napadnutým rozhodnutím z 05.10.2016 nezmenené. 2. Prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 103426639/2016 z 30.06.2016 správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu MEAT IMPORT s.r.o. so sídlom v Košiciach, Jantárová č. 30 rozdiel dane v pôvodne určenej sume 199.246,54 Eur (následne zníženej preskúmavaným rozhodnutím žalovaného z 05.10.2016 na sumu 186.011,47 Eur) za zdaňovacie obdobie apríl 2012 na základe výsledkov daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty obsiahnutých v Protokole z daňovej kontroly č. 9810401/5/686604/2014/Mark ukončenej 26.02.2014 a obsahu vyrubovacieho konania začatého 27.02.2014 podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku. Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce vykonanou daňovou kontrolou preveroval u žalobcu dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. a právo na odpočítanie dane podľa § 49 až § 54 uvedeného zákona. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca nepriznal a neodviedol daň za dodanie mäsa (rôzneho druhu) v zdaňovacom období apríl 2012 v rozpore s § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a z tohto dôvodu zvýšil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody za dodanie mäsa v zdaňovacom období apríl 2012 o 13.626,51 Eur. Ďalej správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane v celkovej sume 185.619,96 Eur z dvoch faktúr od dodávateľa LaM - Stav, s.r.o., Pražská 4, Košice za sprostredkovanie dodávok v sume 55.619,96 Eur a zo štyroch faktúr od dodávateľa BRASS Slovakia s.r.o., ul. JRD 53, Trstené pri Hornáde (130.000,00 Eur za kovanie profilu D). Žalobcovi podľa záverov správcu dane nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o. z dôvodu, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť sprostredkovateľskej odmeny fakturovanej spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o., keď nepreukázal reálne sprostredkovanie touto spoločnosťou a zároveň nepreukázal, že tovar, ktorý fakturovala spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. táto spoločnosť aj skutočne dodala. 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia z 30.06.2016 v súvislosti s obsahom záverov uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku správca dane argumentoval nasledovne: „Samotné vyjadrenie a prehlásenie o tom, že sa nejaký zdaniteľný obchod uskutočnil, ešte nie je dostatočným dôkazom o reálnom dodaní tovaru alebo služby bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi. Zároveň samotná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je len tvrdením o takýchto udalostiach. Predloženie faktúry je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, táto faktúra však musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. V danom prípade daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období apríl 2012. Vo vyjadrení sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 6/12069714/2014 zo dňa 13. 08. 2014 daňový subjekt neuviedol žiadne nové tvrdenia, ani nepredložil nové dôkazy, ktoré neboli k dispozícií v priebehu daňovej kontroly. Na základe uvedených skutočností správca dane nemení výsledok daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a trvá na rozdiele v riadku 31 daňového priznania vo výške 199 246.54 EUR tak, ako je uvedené v protokole z daňovej kontroly č. 9810401/5/686604/20l4/Mark.“ 4. Žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 05.10.2016 poukázal na dôkazné zistenia a právne závery obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce z 30.06.2016, pričom k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane a k námietkam žalobcu uvedeným v riadnom opravnom prostriedku - odvolaní z 15.07.2016 argumentoval nasledovne: „Finančné riaditeľstvo SR k námietkam daňového subjektu ohľadne zdaniteľných obchodov s mäsom od dodávateľov HUNGARY - MEAT kft. a KWARTET SP. J. Jan Slabý uvádza, že prirodzený úbytok hmotnosti mäsa vytečením a odparením, nie je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť, nakoľko za všeobecne známu skutočnosť možno považovať určitú skutočnosť vtedy, ak je známa významnému počtu osôb na určitom území (Rozsudok NS SR spis. zn. 5 Obo/6/2008), čo je v tomto prípade vylúčené. Z dokladov predložených k daňovej kontrole daňovým subjektom vyplýva, že tovar nadobudnutý od dodávateľov daňového subjektu, bol následne dodaný odberateľom daňového subjektu s váhovým rozdielom. Tento váhový rozdiel daňový subjekt odôvodnil prirodzeným úbytkom, svoje tvrdenie však nijakým spôsobom nepreukázal, napriek tomu, že mu správca dane poskytol dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, daňový subjekt však toto svoje právo nevyužil. Daňový subjekt má povinnosť na podporu svojich tvrdení ponúknuť správcovi dane vykonanie dôkazov najmä o tých skutočnostiach, o ktorých má správca dane pochybnosti. Nie je to však len povinnosť, ale zároveň aj významné právo daňového subjektu, preukazovať svoje tvrdenia dôkazmi. Finančné riaditeľstvo SR hodnotí postup správcu dane ako správny a v súlade so zákonom a z uvedených dôvodov považuje námietku odvolávajúceho sa daňového subjektu za neopodstatnenú. Finančné riaditeľstvo SR k námietkam daňového subjektu ohľadne zdaniteľných obchodov s mäsom, dodaným dodávateľom KOVÁŘ plus s.r.o., uvádza, že v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku v rámci odvolacieho konania, na základe zistených skutočností, vyhovuje sčasti námietkam daňového subjektu a mení vyrubený rozdiel dane vo výroku rozhodnutia správcu dane č. 103426639/2016 zo sumy 199 246,54 eur na sumu 186 011,47 eura (v časti 2.2.1. písm. B, rozhodnutia č. 103426639/2016, sa znižuje vyčíslený rozdiel dane v sume 13 255,20 eura na sumu 20,16 eura). Finančné riaditeľstvo SR preverením spisového materiálu, v súvislosti s vyššie spomenutými zdaniteľnými obchodmi zistilo, že správca dane, v rámci svojho dokazovania, nesprávne vyhodnotil doklady, ktoré predložil daňový subjekt. Na základe údajov z Prehľadu pohybov na skladových kartách za obdobie 3-10/2012 a na základe predložených faktúr, Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že daňový subjekt nakúpil 21 040 kg kuracích pŕs solených od dodávateľa KOVÁŘ plus s.r.o. (faktúra č. 6/12/00461), z ktorých dodal odberateľovi JAGO s.r.o. 21 008,00 kg (faktúra č. 1020120086). Finančné riaditeľstvo SR, tak uznalo námietku daňového subjektu, že ohľadne faktúry č. 6/12/00461 sa jednalo o váhový rozdiel len 32 kg. Daňový subjekt však podľa zistení Finančného riaditeľstva SR nepriznal a neodviedol daň v zdaňovacom období apríl 2012 za dodanie tovaru - kuracie prsia - rezne 2 kg solené, v množstve 32 kg, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, čomu zodpovedá rozdiel dane vo výške 20,16 eura. Finančné riaditeľstvo SR, ohľadne námietok týkajúcich sa odpočítania dane uvádza, že podľa § 49 ods, 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani za dobromyseľnosti platiteľ. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Vzhľadom na to že ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z podanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Finančné riaditeľstvo SR k námietkam odvolávajúceho sa daňového subjektu, ktorý tvrdí, že preukázal reálnosť dodania fakturovaných tovarov a služieb od spoločností LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o. zistilo, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítame dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z faktúr a dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či majú reálny a pravdivý podklad. Odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pretože daňový subjekt nepreukázal opodstatnenosť sprostredkovateľskej odmeny fakturovanej spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o., keď nepreukázal reálne sprostredkovanie touto spoločnosťou a nepreukázal, že tovar fakturovaný spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o., táto spoločnosť skutočne dodala. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že samotná existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane, to sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa vyššie citovaných ustanovení § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane opodstatnene vyvodil záver, že daňový subjekt dostatočným spôsobom nepreukázal skutočnosti uvedené na faktúrach od spoločností LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o., čím neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal reálne uskutočnenie sprostredkovania, na základe ktorého mala byť fakturovaná sprostredkovateľská odmena a nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru. Záver správcu dane má oporu v zaobstaraných a vykonaných dôkazoch. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že daňový subjekt ako dôkaz reálneho dodania služby sprostredkovania spoločnosťou LaM- Stav, s.r.o. predložil iba faktúry, pokladničné doklady, sprostredkovateľskú zmluvu so spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o. a tvrdil, že sprostredkovanie spočívalo v oznámení údajov dodávateľov za účelom nákupu mäsa, na základe ktorých boli následne uzatvárané obchody s dodávateľmi, ale žiadne iné dôkazy preukazujúce reálne dodanie fakturovanej služby nepredložil. Daňový subjekt správcovi dane nepreukázal za čo konkrétne mal spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. vyplatiť sprostredkovateľskú odmenu, nepreukázal ako bol naplnený predmet zmluvy o sprostredkovaní, t.j. nepreukázal, v čom konkrétne spočívalo sprostredkovanie spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o., nepreukázal akým spôsobom spoločnosť LaM - Stav, s.r.o. dohodla dodávky mäsa od jednotlivých dodávateľov nepreukázal akým spôsobom spoločnosť LaM - Stav, s.r.o. splnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Daňový subjekt správcovi dane nepreukázal, že prijal službu sprostredkovania od spoločnosti LaM - Stav, s.r.o., čím nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt deklaroval uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov faktúrami od spoločnosti LaM - Stav, s.r.o., ktorých vierohodnosť a pravdivosť správca dane svojimi zisteniami spochybnil. Zo zistení a dôkazov správcu dane vyplynulo, že spoločnosť LaM - Stav, s.r.o. žiadnymi preveriteľnými dôkazmi nepreukázala skutočné naplnenie predmetu predloženej zmluvy o sprostredkovaní a tým nepreukázala ani opodstatnenosť fakturácie sprostredkovateľskej odmeny na základe zmluvy o sprostredkovaní. Jednotliví dodávatelia mäsa popreli, že by obchody realizovali prostredníctvom spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. Ako je vyššie uvedené, daňový subjekt nepreukázal správcovi dane, v čom konkrétne spočívala činnosť sprostredkovateľa a čo bolo jej konkrétnym a preveriteľným výstupom. Spornou zostáva aj obojstranná ekonomická výhodnosť, ktorú sa zmluvné strany predloženej Zmluvy o sprostredkovaní dohodli uplatňovať, nakoľko je nepochybné, že zo strany daňového subjektu sa jedná o značne ekonomicky nevýhodnú zmluvu. Z uvedených dôvodov sú námietky odvolávajúceho sa, ktoré sa tykajú preukázania reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov, neopodstatnené. Finančné riaditeľstvo SR k námietke odvolávajúceho sa, že tovar skutočne dodala spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. a následne bol tovar vyfakturovaný, zistilo, že daňový subjekt ako dôkaz reálneho dodania tovaru spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o. predložil faktúry, skladovú kartu a zmluvu o skladovaní, ale žiadne iné dôkazy preukazujúce reálne dodanie fakturovaného tovaru nepredložil. Daňový subjekt správcovi dane nijakým preveriteľným spôsobom nepreukázal kedy, kto, od koho, akým spôsobom prevzal tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o., nepreukázal komu bol tovar následne predaný. Z preverovaných faktúr nie je zrejmý ani druh dodaného tovaru, pretože je na nich uvedené iba profil D, bez uvedenia akýchkoľvek jednoznačných a nezameniteľných identifikačných znakov tovaru - žiadne parametre, rozmery a pod. Daňový subjekt správcovi dane nepreukázal, že prijal tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o., čím nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt deklaroval uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov faktúrami od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o., ktorých vierohodnosť a pravdivosť správca dane svojimi zisteniami spochybnil. Bývalý konateľ spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o., okrem rozporných, vyhýbavých a nejasných tvrdení, nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o reálnom dodaní fakturovaného tovaru. Daňový subjekt síce nebol povinný skúmať, či spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. bola výrobcom tovaru alebo len obchodníkom, ale takýmto postojom sa sám vystavil riziku, že nebol schopný preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Z uvedených dôvodov sú námietky odvolávajúceho sa, ktoré sa týkajú preukázania reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov neopodstatnené. Finančné riaditeľstvo SR nepovažuje za opodstatnené ani námietky týkajúce sa záverov správcu dane o odpočítaní dane z pridanej hodnoty, ktoré sú podľa názoru odvolávajúceho sa daňového subjektu všeobecné a nekonkrétne, bez poukazu na jednotlivé skutočnosti, ktorými mali byť naplnené. Daňový subjekt v odvolaní uviedol iba čiastočné závery správcu dane vytrhnuté z kontextu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že správca dane sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi daňového subjektu a vykonal dokazovanie, výsledky ktorého následne vyhodnotil a dospel k záveru o nepreukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o., preto námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu považuje za neopodstatnené. Skutočnosť, že daňový subjekt sa nestotožňuje so záverom správcu dane v danej veci, sama osebe nemôže viesť k záveru o bezvýznamnosti konštatovaní, ktoré sú bez výpovednej hodnoty. Správca dane jasným a zrozumiteľným spôsobom vyhodnotil a uviedol, prečo považoval zdaniteľné obchody deklarované preverovanými faktúrami za neuskutočnené a nárokované právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o. za nepreukázané, preto Finančné riaditeľstvo SR považuje aj tieto námietky odvolávajúceho sa, za neopodstatnené. V súvislosti s poukázaním odvolávajúceho sa na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében), Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že odvolávajúci sa iba poukázal na právny záver konkrétneho rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ale nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky daného rozsudku. V danom prípade správca dane daňovému subjektu MEAT IMPORT s.r.o. nezamietol právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o. z dôvodov uvedených v predmetnom rozsudku, ale z dôvodu, že daňový subjekt MEAT IMPORT s.r.o. nepreukázal, že prijal služby sprostredkovania od spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. a tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. Z uvedených dôvodov, Finančné riaditeľstvo SR považuje aj túto námietku odvolávajúceho sa daňového subjektu za neopodstatnenú. Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospelo k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítané dane v zmysle ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z faktúr od spoločností LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o., boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako aj Daňového poriadku.“ 5. Obsahom včas podanej žaloby z 12.12.2016 boli žalobné námietky žalobcu vytýkajúce žalovanému a správcovi dane postup a závery vzťahujúce sa na zdaňovacie obdobie apríl 2012 na dani z pridanej hodnoty u žalobcu, a to vo vzťahu ku všetkým žalobcom deklarovaným obchodom v predmetnom zdaňovacom období. 6. V súvislosti s neuznaním uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 od dodávateľa KWARTET SP, dodávateľa HUNGARY - MEAT Kft. a dodávateľa KOVÁŘ plus s.r.o. žalobca formuloval nasledovné žalobné námietky: „Správca dane pri kontrole zistil, že daňový subjekt nadobudol v mesiaci apríl 2012 od dodávateľa KWARTET SP. J. Jan Slabý hovädzie štvrťky v množstve 1771 kg, a to na základe predloženej dodávateľskej faktúry č. 149/20012, s dátumom dodania 2.4.2012, s celkovou sumou 5 490,10 EUR. Na základe prehľadu pohybov na skladových kartách za obdobie 3-10/2012 správca dane zistil, že tieto hovädzie štvrťky boli následne dodané odberateľovi Erik s.r.o. na základe odberateľskej faktúry č. 1020120072 dňa 3.4.2012, ale len v množstve 1455 Kg. Nakoľko správca dane zistil nesúlad vo váhe tovaru vyzval žalobcu na vysvetlenie rozdielu vo váhe medzi nákupom a následným predajom tovaru z dodávateľskej faktúry č. 149/2012. Žalobca uvedenú skutočnosť vysvetlil tým, že ide o prirodzený úbytok - odtečenie a vyparenie z dôvodu, že tovar bol naložený 56-48 hodín pred dodávkou u dodávateľa a tým došlo z dôvodu stlačenia k vytečeniu šťavy a k prirodzenému výparu, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 0,5-20 % v závislosti od druhu mäsa a dĺžky prepravy. Správca dane dané vysvetlenie neakceptoval z dôvodu, že žalobca svoje tvrdenia nijako nepreukázal, váhové rozdiely nezistil z iných faktúr, preprava bola zabezpečená dodávateľom pre odberateľa MEAT IMPORT s.r.o. v množstve 1771 kg a spoločnosť MEAT IMPORT s.r.o. nemá žiadne skladové priestory o nepreukázala predaj 516 kg hovädzích štvrtiek. Z uvedeného dôvodu správca dane zvýšil žalobcovi daňový základ a vyrubil rozdiel dane za predaj 316 kg hovädzích štvrtiek vo výške 185,28 EUR. Žalobca považuje vyššie uvedené závery správcu dane a žalovaného, ktorý sa so závermi správcu dane stotožnil za nesprávne. Žalobca nevie akým spôsobom by mal vedecky preukázať prirodzený úbytok vytečením a odparením, nakoľko ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorá vyplýva z fyzikálnych daností mäsa a jeho prepravy. Žalobca je toho názoru, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal ním tvrdené skutočnosti, resp. podal správcovi dane racionálne vysvetlenie pre úbytok váhy tovaru. Správca dane nevysvetlil na základe čoho mal preukázané, že tovar bol dodaný odberateľovi Erik s.r.o. v ním tvrdenom množstve a za ním tvrdenú cenu a nie v množstve uvedenom na faktúre č. 1020120072, čím správca dane neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti. Správca dane svojím postupom porušil § 5 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. nakoľko pri správe daní nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a pri hodnotení dôkazov nepostupoval zákonným spôsobom a neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní a na tomto základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca je toho názoru, že postupoval v plnom súlade s §§ 19 ods. 1, 69 ods. 1, 70, 71, a 78 ods. 8 zákona o DPH. Vyššie uvedené námietky uviedol žalobca aj v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 103426639/2016 zo dňa 30.6.2016. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí plne stotožnil so závermi Daňového úradu Košice a hodnotil jeho postup ako správny a v súlade so zákonom. Žalovaný neakceptoval vysvetlenie úbytku hmotnosti z dôvodu vyparenia a odtečenia, lebo nejde o všeobecne známu skutočnosť a žalobca túto skutočnosť počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal. Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k námietke žalobcu, že správca dane nevysvetlil na základe čoho mal preukázané, že tovar bol dodaný odberateľovi Erik s.r.o. v ním tvrdenom množstve a za ním tvrdenú cenu a nie v množstve uvedenom na faktúre č. 1020120072, čím správca dane neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že daňový subjekt má povinnosť na podporu svojich tvrdení ponúknuť správcovi dane vykonanie dôkazov o tých skutočnostiach, o ktorých má správca dane pochybnosť. Nakoľko tvrdenie, že tovar bol dodaný v inom množstve ako je uvedené na faktúre nastolil v konaní správca dane, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Poukaz na skutočnosť, že takýto tovar bol nadobudnutý na základe dodávateľskej faktúry č. 149/20012 v množstve 1771 kg a následne bol tovar rovnakého druhu predaný na základe odberateľskej faktúry č. 1020120072 dňa 5.4.2012, ale len v množstve 1455 kg je nepostačujúci na preukázanie záverov správcu dane. Správca dane znáša ohľadne ním tvrdených skutočností dôkazné bremeno, ktoré v tomto konaní neuniesol. Je neprípustné, aby správca dane presúval na daňový subjekt dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností, ktoré neboli v konaní preukázané žiadnym dôkazom. Správca dane pri kontrole zistil, že daňový subjekt nadobudol v mesiaci apríl 2012 od dodávateľa HUNGARY - MEAT Kft. čerstvé bravčové pliecko v množstve 7 263 kg a čerstvé bravčové polovičky bez hlavy v množstve 11 233,60 kg a to na základe predloženej dodávateľskej faktúry č. 2012/002565, s dátumom dodania 21.4.2012, s celkovou sumou 32 620,85 EUR. Na základe, prehľadu pohybov na skladových kartách za obdobie 3-10/2012 správca dane zistil, že tento tovar - bravčové polovice v množstve 11 099,40 kg a bravčové pliecko v množstve 7 199,10 kg boli následne dodané odberateľovi Erik s.r.o. na základe odberateľskej faktúry č. 1020120098 dňa 22.4.2012. Nakoľko správca dane zistil nesúlad vo váhe tovaru vyzval daňový subjekt na vysvetlenie rozdielu vo váhe medzi nákupom a následným predajom tovaru z dodávateľskej faktúry č. 2012/002565. Žalobca uvedenú skutočnosť vysvetlil tým, že ide o prirodzený úbytok - odtečenie a vyparenie z dôvodu, že tovar bol naložený 36-48 hodín pred dodávkou u dodávateľa a tým došlo k z dôvodu stlačenia k vytečeniu šťavy a k prirodzenému výparu, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 0,5-20 % v závislosti od druhu mäsa a dĺžky prepravy. Správca dane dané vysvetlenie neakceptoval z dôvodu, že daňový subjekt svoje tvrdenia nijako nepreukázal, daňový subjekt nemá skladové priestory, preprava bola zabezpečená dodávateľom pre odberateľa MEAT IMPORT s.r.o. v množstve 11 233,60 kg, bravčové polovičky a 7263 kg bravčové pliecko a daňový subjekt nepreukázal predaj 134,20 kg bravčové polovičky a 63,90 kg bravčové plece. Z uvedeného dôvodu správca dane zvýšil žalobcovi daňový základ a vyrubil rozdiel dane za predaj 134,20 kg bravčové polovičky a 63,90 kg bravčové pliecko vo celkovej výške 68,12 EUR. Žalobca považuje vyššie uvedené závery správcu dane a žalovaného, ktorý sa so závermi správcu dane stotožnil za nesprávne. Žalobca nevie akým spôsobom by mal vedecky preukázať prirodzený úbytok vytečením a odparením, nakoľko ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorá vyplýva z fyzikálnych daností masa a jeho prepravy. Žalobca je toho názoru, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal nim tvrdené skutočností, resp. podal správcovi dane racionálne vysvetlenie pre úbytok váhy tovaru. Správca dane nevysvetlil na základe čoho mal preukázané, že tovar bol dodaný odberateľovi Erik s.r.o. v ním tvrdenom množstve a nie v množstve uvedenom na faktúre č. 1020120098, čím správca dane neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti. Správca dane svojím postupom porušil § 3 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko pri správe daní nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a pri hodnotení dôkazov nepostupoval zákonným spôsobom a neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní a na tomto základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca je toho názoru, že postupoval v plnom súlade s §§ 19 ods. 1, 69 ods. 1, 70, 71, a 78 ods. 8 zákona o DPH. Vyššie uvedené námietky uviedol žalobca aj v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 10342663912016 zo dňa 30.6.2016. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí plne stotožnil so závermi Daňového úrodu Košice a hodnotil jeho postup ako správny a v súlade so zákonom. Žalovaný neakceptoval vysvetlenie úbytku hmotností z dôvodu vyparenia a odtečenia, lebo nejde o všeobecne známu skutočnosť a žalobca túto skutočnosť počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal. Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k námietke žalobcu, že správca dane nevysvetlil na základe čoho mal preukázané, že tovar bol dodaný odberateľovi Erik s.r.o. v ním tvrdenom množstve a za ním tvrdenú cenu a nie v množstve uvedenom na faktúre č. č. 1020120098, čím správca dane neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočností. Nakoľko tvrdenie, že tovar bol dodaný v inom množstve ako je uvedené na faktúre nastolil v konaní správca dane, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Poukaz na skutočnosť, že tovar bol nadobudnutý vo väčšom množstve a následne bol tovar rovnakého druhu predaný len v množstve menšom je nepostačujúci na preukázanie skutočností, že tovar bol predaný v rovnakom množstve ako bol nadobudnutý a predaný za rovnakú cenu ako iný tovar rovnakého druhu. Správca dane znáša ohľadne ním tvrdených skutočností dôkazné bremeno, ktoré v tomto konaní neuniesol. Je neprípustné, aby správca dane presúval na daňový subjekt dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností, ktoré neboli v konaní preukázané žiadnym dôkazom. Správca dane pri kontrole zistil, že daňový subjekt nadobudol v mesiaci apríl 2012 od dodávateľa KOVÁŘ plus s.r.o. kuracie prsia - rezne 2 kg solené v množstve 21 040 kg a kuracie prsia - rezne 2 kg v množstve 3 024 kg, celková hmotnosť 24 244 kg, a to na základe predloženej dodávateľskej faktúry č. 6/12/00461, s dátumom dodania 4.4.2012, s celkovou sumou 76 785,12 EUR. Na základe prehľadu pohybov na skladových kartách za obdobie 3-10/2012 správca dane zistil, že tieto kuracie prsia - rezne boli následne dodané odberateľovi Jago s.r.o. na základe odberateľskej faktúry č. 1020120071 dňa 4.4.2012, ale len v množstve 3 204 Kg. Predaj kuracie prsia v množstve 21 040 kg nebol zaznamenaný. Nakoľko správca dane zistil nesúlad vo váhe tovaru vyzval daňový subjekt na vysvetlenie rozdielu vo váhe medzi nákupom a následným predajom tovaru v množstve 21 040 kg. Daňový subjekt uvedenú skutočnosť vysvetlil tým, že k faktúre 6/12/00461 ide o rozdiel len 32 kg a ide o dve poškodené palety. Správca dane dané vysvetlenie neakceptoval z dôvodu, že daňový subjekt svoje tvrdenia nijako nepreukázal, daňový subjekt nemá skladové priestory, preprava bola zabezpečená dodávateľom pre odberateľa MEAT IMPORT s.r.o. v množstve 21 040 kg a daňový subjekt nepreukázal predaj 21 040 kg kuracie prsia - rezne 2 kg solené. Z uvedeného dôvodu správca dane zvýšil daňovému subjektu daňový základ a vyrubil rozdiel dane za predaj 21 040 kg kuracie prsia - rezne vo výške 13 255,20 EUR. Žalobca považuje vyššie uvedené závery správcu dane a žalovaného, ktorý sa so závermi správcu dane stotožnil, za nesprávne. Žalobca podal správcovi dane racionálne vysvetlenie pre úbytok 32 kg tovaru, keďže išlo o 2 poškodené palety. Žalobca uviedol, že tovar bol uskladnený v prevádzke odberateľa FEGAFROST s.r.o., čím sa vyjadril k otázke skladových priestorov. Správca dane tieto skutočnosti nikdy neoveroval a ani sa k nim v podrobnosti v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril. Správca dane nevysvetlil na základe čoho mal preukázané, že tovar bol dodaný odberateľovi Jago s.r.o. v ním tvrdenom množstve a za ním tvrdenú cenu a nie v množstve uvedenom na faktúre č. 1020120071, čím správca dane neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti. Správca dane svojím postupom porušil § 3 ods. i a ods. 3, § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko pri správe daní nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a pri hodnotení dôkazov nepostupoval zákonným spôsobom a neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní a na tomto základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Daňový subjekt je toho názoru, že postupoval v plnom súlade s §§ 19 ods. 1, 69, 70, 71, a 78 ods. 8 zákona o DPH. Vyššie uvedené námietky uviedol žalobca aj v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 103426639/2016 zo dňa 30.6.2016. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sčasti vyhovel námietkam žalobcu a znížil vyrubený rozdiel dane na sumu 20,16 eura za dodanie 32 kg mäsa. Žalovaný, ale neakceptoval vysvetlenie úbytku hmotnosti o 32 kg z dôvodu, že išlo o dve poškodené palety. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k tejto námietke žalobcu a vôbec sa nevysporiadal s vysvetlením pre úbytok váhy poskytnutým žalobcom. Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí nevyjadril ani k námietke žalobcu, že správca dane nevysvetlil na základe čoho mal preukázané, že tovar bol dodaný odberateľovi Jago s.r.o. v ním tvrdenom množstve a za ním tvrdenú cenu a nie v množstve uvedenom na faktúre č. 1020120071, čím správca dane neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti. Nakoľko tvrdenie, že tovar bol dodaný v inom množstve ako je uvedené na faktúre nastolil v konaní správca dane, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať, hlavne vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z vykonaných dôkazov tvrdenia správcu dane nedokazuje. Správca dane znáša ohľadne ním tvrdených skutočností dôkazné bremeno, ktoré v tomto konaní neuniesol.“ 7. Žalobné námietky týkajúce sa správcom dane neuznaných deklarovaných dodávok od dodávateľov LaM - Stav s.r.o., Pražská 4, Košice a BRASS Slovakia s.r.o.,ul. JRD 42, Trstené pri Hornáde žalobca uviedol nasledovné námietky: „Správca dane neuznal odpočítanie dane z nasledovných dokladov - dodávateľská faktúra č. 1020120006 zo dňa 30.4.2012 od dodávateľa LaM-Stav, s.r.o.. Pražská 4, Košice za nákup služieb - sprostredkovanie dodávok z Českej republiky na základe zmluvy o sprostredkovaní za dodávku 170 900,43 kg x 1,054 na celkovú sumu 216 154,86 EUR, základ dane 180 129,05 EUR, 20% DPH 36 025,81 EUR. - dodávateľská faktúra č. 1020120007 zo dňa 30.04.2012 od dodávateľa LaM - Stav, s.r.o.. Pražská 4, Košice za nákup služieb - sprostredkovanie dodávok z Poľska na základe zmluvy o sprostredkovaní za dodávku 93 376,60 kg x 1,0492, na celkovú sumu 117 564,90 EUR, základ dane 97 970,75 EUR, 20 % DPH 19 594,15 EUR Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že: - daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno o nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali nákup služby - samotné predloženie daňových dokladov nie je dôkazom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo, tak ako bolo deklarované, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad - daňový subjekt nepreukázal reálne skutočnosti nadobudnutia služieb o spoločnosti LaM - Stav s.r.o. - správca dane spochybnil celý obchod -spoločnosť LaM - Stav, s.r.o. nepreukázala účtovníctvo a evidenciu DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012 - spoločnosť LaM - Stav, s.r.o. nepreukázala priznanie a odvedenie dane do štátneho rozpočtu z predmetných faktúr - platby za služby prebiehali výlučne v hotovosti - písomné vyjadrenia T.. D. sú nepresné, účelové a zavádzajúce - počas výkonu daňovej kontroly bola spoločnosť LaM- Stav, s.r.o. zrušená a ex offo vymazaná - na deklarovanú obchodnú operáciu možno nahliadať len ako na simuláciu, pretože použité dokumenty a uskutočnené úkony v skutočnosti nespôsobili právne následky, len sa voči tretím stranám snažili vyvolať dojem, že takéto následky vyvolávajú - kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa LaM - Stav, s.r.o., z čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane. Žalobca považuje závery správcu dane za všeobecne a nekonkrétne, bez poukazu na jednotlivé skutočnosti, ktorými mali byť naplnené. Skutočnosti ako sídlo spoločnosti, podávanie daňových priznaní spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o. a jej výmaz z obchodného registra nemajú žiaden súvis s kontrolovaným zdaňovacím obdobím a samé o sebe nič nepreukazujú. Správca dane v tomto prípade uvádza iba konštatovania a nie je jasné aké závery z nich vyvodil, resp. čo tieto skutočnosti podľa správcu dane preukazujú vzhľadom na existenciu alebo neexistenciu deklarovaných obchodov. Uvedené konštatovania sú podľa žalobcu z hľadiska predmetu daňovej kontroly bezvýznamné a nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vzhľadom na deklarované obchody. Žalobca v rámci daňovej kontroly preukázal reálnosť dodania fakturovaných služieb od spoločností LaM - Stav s.r.o.. Správcovi dane bola predložená zmluva o sprostredkovaní na základe ktorej došlo k sprostredkovaniu a ktoré bolo následne vyfakturované a uhradené. Uhradenie faktúr žalobca preukázal predložením pokladničných dokladov. Zmluvná voľnosť žalobcu nemôže závisieť od vôle správcu dane a jeho vyhodnotenia. Žalobca slobodne uzavrel zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou LaM - Stav s.r.o., na základe tejto zmluvy bol žalobca schopný uzatvárať obchody s dodávateľmi, ktorých by iným spôsobom nespoznal. Podstata zmluvy spočívala v oznámení údajov dodávateľov za účelom nákupu mäsa žalobcom. Tieto informácie boli spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o. poskytnuté a na základe týchto informácií žalobca následne uzatváral obchody s dodávateľmi, ktorých mu spoločnosť LaM - Stav s.r.o. oznámila. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za správanie sa p. L. počas daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania. Spoločnosť LaM Stav s.r.o. vykonávala sprostredkovanie na základe zmluvy so žalobcom a nie na základe zmluvy s dodávateľmi. Žalobca obdŕžal na základe zmluvy o sprostredkovaní informácie, ktoré mu umožňovali uzatvárať obchody tak ako je to uvedené v zmluve o sprostredkovaní a za túto službu žalobca zaplatil províziu vo výške podľa zmluvy a to za každý obchod, ktorý bol uzatvorený v dôsledku činnosti sprostredkovateľa. Závery správcu dane, v ktorých hodnotí vyjadrenia T.. D. nie sú v rozhodnutí bližšie odôvodnené. Nie je uvedené v čom mala spočívať ich účelovosť a čim mali zavádzať. Prokurista žalobcu potvrdil sprostredkovanie spoločnosťou LaM - Stav s.r.o. Jednoznačne uviedol, že za služby poskytnuté spoločnosťou LaM-Stav s.r.o. platil na základe zmluvy a podľa odobratého množstva. Žalobca splnil všetky zákonné predpoklady na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Žalobca nesúhlasí so závermi správcu dane, že služby, ktoré mali byť dodané na základe vyššie uvedených faktúr mali byť iba fiktívne a nie reálne a prebehli iba v účtovnej rovine. Žalobca preukázal uzatvorenie zmluvy na predmetné služby jej predložením (Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 1.1.2011). Žalobca preukázal aj zaplatenie za služby poskytnuté na základe predloženej zmluvy a to predložením pokladničných dokladov. Žalobca preukázal aj reálne dodanie služieb nakoľko na základe činnosti sprostredkovateľa boli následne žalobcom uzatvorená obchody, ktoré boli predmetom zmluvy o sprostredkovaní. Žalobca je toho názoru, že v rámci dokazovania a hlavne pri vykonávaní a hodnotení dôkazov správcom dane došlo k porušeniu § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2 a 3 z. č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca je toho názoru, že splnil všetky zákonné náležitosti pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Vyššie uvedené námietky uviedol žalobca aj v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 103426639/2016 zo dňa 30.6.2016. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí plne stotožnil so závermi správcu dane a vyhodnotil námietky žalobcu ako neopodstatnené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal reálne dodanie fakturovanej služby, teda nepreukázal za čo mal spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. vyplatiť sprostredkovateľskú odmenu, nepreukázal akým spôsobom spoločnosť LaM Stav, s.r.o. dohodla dodávky mäsa od jednotlivých odberateľov a akým spôsobom spoločnosť LaM Stav, s.r.o. plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca je toho názoru, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázal reálnosť dodania služieb spoločnosťou LaM Stav, s.r.o., uviedol v čom konkrétne spočívalo plnenie zo strany spoločnosti LaM Stav, s.r.o. a ako došlo reálne k plneniu zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca aj závery žalovaného za nesprávne. Žalobca je toho názoru, že pri vykonávaní a hodnotení dôkazov správcom dane a žalovaným došlo k porušeniu § 3 ods. 1 a 3 a § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Daňový subjekt je toho názoru, že splnil všetky zákonné náležitosti pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Správca dane ďalej neuznal odpočítanie dane z nasledovných dokladov: - dodávateľská faktúra č. 120004001 zo dňa 6.4.2012 od dodávateľa BRASS Slovakia s.r.o., ul. JRD 42, 044 u Trstené pri Hornáde, za nákup profilu D v množstve 50 000 kusov na celkovú sumu 156 000 EUR, základ DPH 130 000 EUR, 20% DPH 26 000 EUR - dodávateľská faktúra č. 120004002 zo dňa 13.4.2012 od dodávateľa BRASS Slovakia s.r.o., ul. JRD 42, 04411 Trstené pri Hornáde, 20 nákup profilu D v množstve 100 000 kusov na celkovú sumu 312 000 EUR, základ DPH 260 000 EUR, 20% DPH 52 000 EUR - dodávateľská faktúra č. 120004004 zo dňa 19.4.2012 od dodávateľa BRASS Slovakia s.r.o., ul. JRD 42, 04411 Trstené pri Hornáde, za nákup profilu D v množstve 50 000 kusov na celkovú sumu 136 000 EUR, základ DPH 130 000 EUR, 20% DPH 26 000 EUR - dodávateľská faktúra č. 120004003 zo dňa 25.4.2012 od dodávateľa BRASS Slovakia s.r.o., ul. JRD 42, 044 11 Trstené pri Hornáde, za nákup profilu D v množstve 50 000 kusov na celkovú sumu 156 000 EUR, základ DPH 130 000 EUR, 20% DPH 26 000 EUR Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že: - daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali nákup tovaru - samotné predloženie daňových dokladov nie je dôkazom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo, tak ako bolo deklarované, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad - preprava tovaru a výdavky na prepravu tovaru neboli dostatočne preukázané, manipulácia s tovarom pri nákupe a predaji neboli dostatočne preukázané - správca dane spochybnil celý obchod - spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. nepreukázala účtovníctvo a evidenciu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 - spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. nepreukázala priznanie a odvedenie dane do štátneho rozpočtu z predmetných faktúr - úhrady za fakturovaný tovar neboli preukázané - daňový subjekt nepredložil iné dôkazy (okrem faktúr) o tom, že nadobudnutie tovaru deklarované na faktúrach sa uskutočnilo - spoločnosť MEAT IMPORT s.r.o. neprijala tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. - písomné vyjadrenia T.. D. sú nepresné, účelové a zavádzajúce -počas výhonu daňovej kontroly bola spoločnosť BRASS Slovakia s.r.o. zrušená a ex offo vymazaná - na deklarovanú obchodnú operáciu možno nahliadať len ako na simuláciu, pretože použité dokumenty a uskutočnené úkony v skutočnosti nespôsobili právne následky, len sa voči tretím stranám snažili vyvolať dojem, že takéto následky vyvolávajú - kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaného tovaru u dodávateľa BRASS Slovakia s.r.o. z titulu dodania tohto tovaru, z čoho následne vyplynulo neuznanie uplatnenia práva na odpočítanie dane.“ 8. Vyššie uvedené závery správcu dane považoval žalobca za nesprávne, všeobecné a nekonkrétne, bez poukazu na jednotlivé skutočnosti, ktorými mali byť naplnené. V tejto súvislosti namietal nepodstatnosť zistení správcu dane týkajúcich sa sídla spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o., náležitostí daňových priznaní a výmazu uvedenej spoločnosti z obchodného registra atď. Záverom žalobca argumentoval v žalobe nasledovne: „Žalobca je toho názoru, že pri vykonávaní a hodnotení dôkazov správcom dane došlo k porušeniu § 3 ods. 1 a § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z., v zmysle ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 zo dňa 21. júna 2012, v zmysle ktorého sa článok 167, článok 168 písm. a), článok 273 smernice 2006/112 sa majú vykladať tak, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočet z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňa podmienky, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet upravené v smernici 2006/112 boli splnené. Žalobca opätovne uvádza, že nesúhlasí so záverom správcu dane, že tovar nebol reálne preukázaný a nebol reálne nadobudnutý žalobcom. Žalobca preukázal reálnu existenciu predmetného tovaru a uvedenú skutočnosť si mal možnosť overiť aj správca dane na mieste v sklade. V danom prípade nejde iba o predloženie daňových dokladov ako to tvrdí správca dane, ale došlo k reálnemu plneniu, ktoré žalobca preukázal a správca dane overil. Správca dane sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca preukázal reálnu existenciu tovaru, ktorý nadobudol od dodávateľa na základe predložených dokladov. Vyššie uvedené námietky uviedol žalobca aj v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 103426639/2016 zo dňa 30.6.2016. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí úplne stotožnil so závermi správcu dane a vyhodnotil námietky žalobcu ako neopodstatnené. Žalovaný konštatuje, že žalobca ako dôkaz reálneho dodania tovaru od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. predložil faktúry, skladovú kartu a zmluvu o skladovaní, ale žiadne iné dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru nepredložil. Uvedený záver nezodpovedá skutočnosti. Existenciu tovaru a jeho nadobudnutie žalovaný preukázal tým, že uviedol konkrétne miesto kde sa tovar nachádza a to v sklade na Teslovej 2 v Košiciach, a to na základe zmluvy o skladovaní zo dňa 1.4.2012, ktorá bola taktiež predložená. Uvedená skutočnosť bola preverená správcom dane na mieste v tomto sklade. To, že správca dane nemohol vzhľadom na pevné balenie paliet zistiť skutočný počet kovaní nie je chybou žalobcu. Ak mal správca dane pochybnosti o skutočnom množstve kovaní mal žiadať o ich rozbalenie a na základe toho následne spočítať počet kovaní na paletách. To, že správca dane o rozbalenie paliet nežiadal nemôže byť kladené za vinu žalobcovi, ktorý správcovi dane poskytol možnosť overiť skutočný počet kovaní na mieste, ale túto dostatočne nevyužil. K tejto námietke žalobcu sa žalovaný vôbec nevyjadril. Žalovaný ďalej uvádza, že z predmetných faktúr nie je známy ani druh dodaného tovaru, pretože je na nich uvedené iba kovanie profil D, bez uvedenia akýchkoľvek jednoznačných a nezameniteľných znakov tovaru. Čo sa týka uvedeného záveru, tak žalobca poukazuje na to, že druh tovaru bol jednoznačne určený a to ako kovanie profil D. Správca dane nevysvetlil, aký iný tovar mohol žalobca zameniť s týmto tovarom a to vzhľadom na skutočnosť, že uviedol konkrétne miesto kde sa tovar nachádzal a poskytol možnosť správcovi dane tento tovar ohliadnuť. Čo sa týka poukázania žalobcu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 zo dňa 21. júna 2012, tak žalovaný konštatuje, že skutkový stav danej transakcie má prvky daného rozsudku. Ďalej uvádza, že v donom prípade správca dane z dôvodov uvedených v danom rozsudku, ale z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že prijal služby sprostredkovania od spoločnosti LaM Stav, s.r.o. a tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o.. Žalobca je opačného názoru, a to že závery uvedené v citovanom rozhodnutí sú aplikovateľné na dané obchody. Žalovaný a správca dane svojím postupom porušili § 3 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a 3 zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko pri správe daní nedbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov nepostupoval zákonným spôsobom a neprihliadli na skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri správe daní a na tomto základe dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný a správca dane nesprávne posúdili splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 563/2009 Z. z., o preto nezákonne nepriznali žalobcovi právo no odpočítanie dane z faktúr od spoločností LaM Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o.. Žalovaný navyše nepostupoval v súlade s § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. nakoľko nepreskúmal rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, lebo sa nevyjadril k zásadným námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj Daňového úradu Košice podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu správcom dane a žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správca dane a žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“ 9. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, z dôvodu, že napadnutými rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na jeho zákonných právach a právom chránených záujmoch. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 23.01.2017 zhrnul obsah a závery daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2012 na dani z pridanej hodnoty. Odôvodňujúc zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia správcu dane znížením sumy vyrubeného rozdielu dane zo sumy 199 246,54 Eur na sumu 186 011,47 Eur žalovaný uviedol, že svojim rozhodnutím vyhovel jednej z námietok žalobcu týkajúcej sa dodania mäsa zo sumy (13 626,51 Eur na sumu 391,470 Eur). Zároveň zdôraznil, že podstatná časť, t.j. suma 185 619,96 Eur zo sumy 186 011,47 Eur predstavujúcej dovyrub dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2012 sa týka neuznania odpočítania dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. (sprostredkovanie obchodov s mäsom) a BRASS Slovakia s.r.o. (nákup kovania profilu D). 11. Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení z 23.01.2017 podrobne argumentoval k obsahu vznesených žalobných námietok nasledovne: „Žalovaný k námietkam žalobcu uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že správca dane neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti ohľadne dodávok mäsa uvádza, že správca dane svoje závery vyvodil z predložených faktúr a údajov z Prehľadu pohybov na skladových kartách za obdobie 3-10/2012. Nakoľko pri iných položkách neboli zistené váhové rozdiely, správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zisťoval príčinu týchto rozdielov. Žalobca vysvetlil váhové rozdiely tvrdením, že sa jednalo o prirodzený úbytok - odtečenie a vyparenie, ktorý sa údajne pohybuje v rozmedzí 0,5 až 20 %, v závislosti od druhu mäsa a dĺžky jeho prepravy. Žalobca však tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Na predmetné zistenia žalobca nepoukázal ani vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole č. 9810401/5/686604/2014/Mark zo dňa 20.02.2014. Žalovaný je toho názoru, že dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení zaťažuje v danom prípade žalobcu, ktorému bol zo strany správcu dane poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázal reálnosť dodania služieb spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o. a že si splnil všetky zákonné náležitosti pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných, faktúr uvádza, že žalobca uvedené tvrdenie nepodložil žiadnym preveriteľným dôkazom. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že správca dane preveril tvrdenia žalobcu, vyhodnotil tvrdenia dodávateľov mäsa, ktorí popreli, že by obchody realizovali prostredníctvom spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. a logicky a opodstatnene dospel k záveru, že nebolo preukázané skutočné naplnenie predmetu zmluvy o sprostredkovaní - v čom konkrétne spočívala činnosť sprostredkovateľa a čo bolo jej konkrétnym a preveriteľným výstupom - teda nebola preukázaná opodstatnenosť fakturácie sprostredkovateľskej odmeny. Na priame otázky správcu dane ohľadne toho v čom spočívala podstata sprostredkovania nákupu mäsa v Českej republike a Poľsku, sa žalobca v písomnej odpovedi vyjadril všeobecne a nekonkrétne. Neodstrániteľné pochybnosti vzbudzuje v tomto prípade hlavne otázka ekonomickej výhodnosti spolupráce, pri sprostredkovaní spoločnosťou LaM Stav, s.r.o. pre žalobcu, ktorý mal podľa pokladničných dokladov za obdobie máj - júl 2012 zaplatiť za deklarované sprostredkovanie sumu 333 719,76 eura. Na zásade obojstrannej ekonomickej výhodnosti spolupráce sa žalobca ako záujemca a spoločnosť LaM - Stav, s.r.o. ako sprostredkovateľ dohodli aj v zmluve o sprostredkovaní. Správca dane sa opakovane pokúšal predvolať na výsluch ako svedka pani S. L., ktorá bola v období od 11.02.2011 do 26.04.2013 konateľkou spoločnosti LaM - Stav, s.r.o., no neúspešne. Pani L.Á. síce predvolania preberala, ale nedostavila sa ani na jeden výsluch. Na každé predvolanie reagovala len ospravedlnením zo zdravotných dôvodov. Na preukázanie svojich tvrdení mohol žalobca účasť tohto svedka, ktorého výsluch navrhol vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, zabezpečiť aj sám, túto možnosť sám iniciatívne nevyužil. Dôkaz: č. 13. - Faktúra od LaM - Stav, s.r.o. č. 1020120006, č. 14. - Faktúra od LaM - Stav, s.r.o. č. 1020120007, č. 22. - Výdavkový pokladničný doklad č. V V-0025, č. 23. - Výdavkový pokladničný doklad č. V V-0026 č. 24. - Výdavkový pokladničný doklad č. V V-0027 č. 25. - Výdavkový pokladničný doklad č. V V-0085 č. 26. - Výdavkový pokladničný doklad č. V V-0091 č. 27. - Výdavkový pokladničný doklad č. V V-0098 č. 28. - Výdavkový pokladničný doklad č. V V-0105 č. 31. - Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2012 č. 71. - MVI odpoveď č. 51865/13/Lam s prílohami č. 72. - MVI odpoveď č. 51866/13/Lam s prílohami č. 73. - MVI odpoveď č. 51863/13/Lam s prílohami č. 74. - MVI odpoveď č. 51862 s prílohami č. 75. - MVI odpoveď č. 51858/13/Lam s prílohami č. 76. - MVI odpoveď č. 51860/13/Lam s prílohami č. 77. - MVI odpoveď č. 51856/13/Lam s prílohami č. 78. - MVI odpoveď č. 51852/13/Lam s prílohami č. 79. - MVI odpoveď č. 58849/13/PETP s prílohami č. 80. - MVl odpoveď č. 63037/2013/Fek s prílohami Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že preukázal existenciu tovaru predložením zmluvy o skladovaní a umožnením preverenia existencie tohto tovaru správcovi dane pri miestnom zisťovaní v sklade na Teslovej 2 v Košiciach uvádza, že skutočnosť, že správca dane videl v sklade nejaké kovanie, ešte neznamená, že sa jednalo o kovanie fakturované a údajne dodané spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal kde, kedy, kto, od koho, akým spôsobom prevzal tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. Bývalý konateľ spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. p. L. Š., ako svedok uviedol, že spoločnosť BRASS Slovakia skladovala nakúpený tovar v sklade v Košiciach na ulici Teslova. Splnomocnená zástupkyňa uviedla, že tovar sa nachádza na sklade a následne uviedla, že bol predaný, ale nebolo preukázané komu. Z preverovaných faktúr nie je zrejmý ani druh dodaného tovaru, pretože je na nich uvedené iba kovanie profil D, bez uvedenia akýchkoľvek jednoznačných a nezameniteľných identifikačných znakov tovaru - žiadne parametre, rozmery a pod. Tieto skutočnosti podporujú závery správcu dane, že zo strany žalobcu nedošlo k reálnemu nadobudnutiu predmetného tovaru, ale len k fiktívnej obchodnej transakcii s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Dôkaz: č. 15. - Faktúra od BRASS Slovakia s.r.o. č. 120004001 č. 16. - Faktúra od BRASS Slovakia s.r.o. č. 120004002 č. 17. - Faktúra od BRASS Slovakia s.r.o. č. 120004004 č. 18. - Faktúra od BRASS Slovakia s.r.o. č. 120004005 č. 32. - Zmluva o skladovaní zo dňa 01.04.2012 s dodatkami č. 30. - Skladová karta číslo 2012/01 č. 50. - Úradný záznam č. 9810401/5/976277/2013/Mark zo dňa 13.03.2013 s prílohami č. 84. - Odpoveď na dožiadanie č. 9810301/5/4424639/13 zo dňa 30.09.2013 s prílohami Žalobca zastáva názor, že závery uvedené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 Mahagében Kft a Péter Dávid z 21.06.2012 sú aplikovateľné na jeho situáciu. Žalovaný k uvedenému uvádza, že v prípade Péter Dávid Súdny dvor Európskej únie vychádzal z predpokladu, že uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry a že táto faktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112, takže v nej upravené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet boli splnené. Navyše v prípade Péter Dávid daňové kontroly nespochybnili, že práce boli skutočne vykonané, ani že boli vykonané pracovníkmi, ktorí sú uvedení v prezenčných listinách, napriek tomu nemožno dôveryhodným spôsobom zistiť, ktorý z podnikateľov vykonal práce, ani ktorá spoločnosť zamestnávala uvedených pracovníkov. V našom prípade správca dane dokazovaním dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované sprostredkovanie nebolo reálne uskutočnené spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o. a deklarované kovania neboli reálne dodané dodávateľom BRASS Slovakia s.r.o., ktorý je uvedený na preverovaných faktúrach. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané reálne dodanie tovarov a služieb uvedených na predložených faktúrach žalobcovi podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a teda nebolo možné ani uplatniť odpočítanie dane na základe ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Žalovaný preto v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade správca dane žalobcovi nezamietol právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločností LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o. z dôvodov uvedených v predmetnom rozsudku, ale z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že prijal služby sprostredkovania od spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. a tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. Všeobecné tvrdenia žalobcu nepostačujú na preukázanie reálnosti zdaniteľných obchodov. Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálno-právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary a služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide napr. o práce, pre daňové účely je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou (Rozsudok NS SR č. k. 1 Sž-o-KS 262/2004). Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Z dikcie ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva základná podmienka, za akej si môže daňový subjekt odpočítať daň z pridanej hodnoty, a to, aby išlo o tovar a službu, ktorú mu naozaj dodal konkrétny platiteľ dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného obchoduje základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane a v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona číslo 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt - žalobca musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ust. § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či spoločnosť LaM - Stav, s.r.o. dodala fakturovanú službu sprostredkovania, či tovar fakturovaný spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o. bol touto spoločnosťou skutočne dodaný, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane upovedomil žalobcu o všetkých zistených skutočnostiach počas daňovej kontroly a poskytol mu dostatok priestoru a príležitostí na predloženie takých dôkazov, ktoré by boli schopné preukázať dodanie tovaru a služby tak, ako je to uvedené na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň. Žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane , ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto námietky považuje za neopodstatnené. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že Krajský súd Košice rozhodoval v obdobnej veci, týkajúcej sa sprostredkovania obchodov s mäsom spoločnosťou LaM - Stav, s.r.o. pre žalobcu a predaja kovaní žalobcovi od spoločnosti BRASS Slovakia, s.r.o., kde Krajský súd Košice dňa 21.01.2015 vydal rozsudok sp.zn. 7S/92/2014-42.“ 12. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.), v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správcu dane a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 13. Súd po obdŕžaní vyjadrenia žalovaného z 23.01.2017, v ktorom žalovaný poukázal na obsah a závery súdneho preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 7S/92/2014 zistil, že pokiaľ ide o predmet administratívneho konania vedeného správcom dane v právnej veci žalobcu týkajúci sa zdaňovacieho obdobia apríl 2012, skutkové zistenia a z nich vyplývajúce právne hodnotenia daňových orgánov a správneho súdu sú identické s obsahom súdneho preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 7S/92/2014 (žalobcom deklarované obchody so spoločnosťami BRASS Slovakia s.r.o. a LaM - Stav, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach apríl 2012 a jún 2012). 14. V rozsudku č.k. 7S/92/2014 - 42 z 21.01.2015 Krajský súd v Košiciach k preskúmavanej právnej problematike argumentoval nasledovne: „Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu, aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomností uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Úlohou súdu je teda skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Účelom dokazovania v daňovom konaní, je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správu daní. Na tomto základe a v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, vedie správca dane dokazovanie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte. Podľa zákona platí, že správca dane predovšetkým preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku).“ 15. K žalobným námietkam týkajúcim sa neuznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr vyhotovených spoločnosťami LaM - Stav, s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 7S/92/2014-42 z 21.01.2015 argumentoval nasledovne: „Pokiaľ ide o neuznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľom LaM - Stav s.r.o. vo výške 113 000 eur, tieto boli vystavené na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 01.01.2012 medzi sprostredkovateľom LaM - Stav s.r.o. a záujemcom MEAT IMPORT s.r.o. (žalobcom), v zmysle ktorej bol sprostredkovateľ zaviazaný na vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť a zrealizovať obchodný prípad. Z formulárov „SCAC 2004“ výmena informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že jednotliví dodávatelia z členských štátov Európskej únie, od ktorých žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru, nepoznajú spoločnosť LaM - Stav s.r.o. a obchody s mäsom nerealizovali prostredníctvom tejto spoločnosti. Taktiež zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.06.2013, predmetom ktorého bolo vypočutie svedka S. L., konateľky spoločnosti LaM - Stav s.r.o. v období od 11.02.2011 do 26.04.2013 vyplýva, že nevedela definovať aké konkrétne činnosti vyvíjala, aby obchody s mäsom boli zrealizované a ako sa na dodávateľské spoločnosti nakontaktovala, pričom odpovedala len všeobecne. Doklady, ktoré predložila S. L. (zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 01.01.2012, vyúčtovania k 30.06.2012 a príjmové doklady) považoval prvostupňový správny orgán za písomnosti vyhotovené bez reálneho podkladu a nepovažoval ich za také dôkazy, ktorými by bolo dostatočne preukázané, že služba bola dodaná spoločnosťou LaM - Stav s.r.o., ktorá je uvedená na faktúrach. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.12.2013, predmetom ktorého bolo vypočutie svedka I.. Š. Q., prokuristu žalobcu, ktorý mal zabezpečovať obchody s mäsom vyplýva, že nevedel uviesť v čom spočíva ekonomická výhodnosť spolupráce pri sprostredkovaní so spoločnosťou LaM - Stav s.r.o.. Sprostredkovanie dodávok podľa jeho tvrdenia spočívalo v tom, že od pani L. dostal kontakty na dodávateľov, pričom on nemal vedomosť o tom, či jednala s dodávateľmi, ale on jednal na základe jej referencií. K dôkazom získaným a vyhodnoteným prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným súd uvádza, že samotná skutočnosť, že spoločnosť LaM - Stav s.r.o. vystavila faktúry pre žalobcu, ešte nepreukazuje, že táto spoločnosť dodala služby, a že jej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Žalobcom predovšetkým nebolo preukázané ako bol naplnený predmet zmluvy o sprostredkovaní, v čom spočívalo sprostredkovanie, akým spôsobom boli dohodnuté dodávky mäsa, akým spoločnosť LaM - Stav s.r.o. splnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o sprostredkovaní a taktiež, že žalobca prijal službu sprostredkovania od spoločnosti LaM - Stav s.r.o.. Predložené faktúry, zmluva o sprostredkovaní, pokladničné doklady a výpovede svedkov, nie sú takými dôkazmi, ktoré by preukázali, že služba sprostredkovania bola spoločnosťou LaM - Stav s.r.o. dodaná. Tvrdenia bývalej konateľky spoločnosti LaM - Stav s.r.o. a zástupcu žalobcu, boli všeobecné a nekonkrétne vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom a nebolo preukázané, že by skutočne došlo k sprostredkovaniu. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa neuznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 80 000 eur z faktúr vystavených dodávateľom BRASS Slovakia s.r.o., súd uvádza nasledovné. Z dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa, ktorým preveroval uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nie len u žalobcu, ale aj u jeho splnomocnenej zástupkyni T.. J. D., u prokuristu žalobcu I.. Š. Q., u bývalého konateľa spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. L. Š., u splnomocneného zástupcu spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. L. P., nebolo preukázané, kedy žalobca, od koho a akým spôsobom prevzal tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. a nebolo preukázané, komu bol následne tovar predaný. Taktiež ani z faktúr nie je zrejmé o aký tovar išlo, uvedené je len kovanie profil E, resp. D, bez parametrov, rozmerov a pod.. Žalobca k predmetným faktúram nepredložil žiadne dodacie listy, žiadnu bližšiu špecifikáciu fakturovaného tovaru, nepredložil žiadne doklady o pôvode a existencii tovaru. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02.07.2013, predmetom ktorého bolo vypočutie svedka L. Š., bývalého konateľa spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. vyplýva, že predmetom činnosti spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. v zdaňovacom období jún 2012 bolo obchodovanie, avšak nevedel konkrétne uviesť s čím. Odvolával sa na J. W., ktorá mala viesť účtovníctvo spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. a uzatvárať obchody, aj keď nemala žiadne splnomocnenie. Zo zistení, ktoré vykonal správny orgán prvého stupňa vyplynulo, že J. W. zomrela dňa 05.11.2012, nebola zapísaná v živnostenskom registri, pričom podľa údajov v registri daňovej správy J. W. priznala len príjmy zo závislej činnosti a za rok 2012 nepodala daňové priznanie. J. W. bola prokuristkou spoločnosti FARINA, s.r.o., Košice, pričom uvedená spoločnosť na výzvu prvostupňového správneho orgánu na zapožičanie účtovných dokladov spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o., uviedla, že spoločnosť FARINA, s.r.o. nikdy nespolupracovala so spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o., preto nemôže predložiť žiadne doklady o tejto spoločnosti. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.12.2013, predmetom ktorého bolo vypočutie I.. Š. Q., prokuristu žalobcu vyplýva, že s konateľom spoločnosti žalobcu D. P. je v telefonickom kontakte, pričom nevedel uviesť ako konateľ spoločnosti zabezpečoval obchod s kovaniami. Prvostupňový správny orgán v spolupráci s maďarskou daňovou správou zistil, že D. P. je osobou, ktorá nie je v databáze a adresa tejto osoby je neznáma, pričom ani prokuristovi žalobcu I.. Š. Q., ktorý mal zabezpečiť účasť konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní, sa mu nepodarilo skontaktovať s konateľom žalobcu. Z dôkazov vykonaných prvostupňovým správnym orgánom možno vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal pôvod tovaru, miesto jeho skutočného dodania, prepravu tovaru, nepreukázal, že deklarovaný prijatý tovar použil na dodávku tovaru konkrétnemu odberateľovi. Vystavené faktúry spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o. nie sú dôkazom toho, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako boli deklarované. Prijatie faktúr od dodávateľa s formálne splnenými náležitosťami podľa ustanovenia § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z takýchto faktúr. Taktiež nemožno akceptovať námietku žalobcu, že tovar bol reálne dodaný a následne fakturovaný a nachádzal sa v sklade na Teslovej 2 v Košiciach. Žalobcom tvrdená skutočnosť bola preverená správcom dane na miestnom zisťovaní dňa 13.03.2013, pričom pri uvedenom miestnom zisťovaní bolo prvostupňovým správnym orgánom zistené, že v sklade sa nachádzalo 5 paliet s balíčkami rozmeru cca 10 x 15 cm, pričom na jednom balíčku bol uvedený počet 200 ks. Palety boli obalené fóliou a vzhľadom na pevné obalenie paliet nebolo možné prvostupňovým správnym orgánom zistiť skutočný počet kovaní uložených na paletách, a teda nebolo možné ani posúdiť koľko kovania a akého druhu sa na paletách nachádza, pretože názov tovaru, ani profil konania na paletách a ani na balíčkoch uvedené neboli. Z uvedeného dôvodu správnym orgánom prvého stupňa nebolo možno identifikovať, že sa jedná o tovar dodaný spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o. na základe vystavených faktúr. Pokiaľ žalobca v závere podanej žaloby namietal, že konštatovanie žalovaného, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav jeho transakcie nezodpovedá skutkovému stavu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/2011 a C-142/2011 zo dňa 21. júna 2012 a zastáva názor, že závery uvedené v citovanom rozhodnutí sú aplikovateľné na jeho situáciu, k tomu súd uvádza, že citované rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie nemožno aplikovať na vec, ktorá je predmetom tohto preskúmavacieho konania, nakoľko v danom prípade prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný rozsiahlym dokazovaním dospeli k záveru, že deklarované sprostredkovanie nebolo reálne uskutočnené spoločnou LaM - Stav s.r.o. a deklarované kovania neboli reálne dodané dodávateľom BRASS Slovakia s.r.o., ktorý je uvedený v preverovaných faktúrach. Vykonaným dokazovaním správneho orgánu prvého stupňa nebolo preukázané reálne dodanie tovaru a služieb uvedených na predložených faktúrach žalobcovi podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., a teda nebolo možné ani uplatniť odpočítanie dane na základe ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z., pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v danom prípade prvostupňový správny orgán nezamietol právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti LaM - Stav s.r.o. a BRASS Slovakia s.r.o. z dôvodov uvedených v citovanom rozhodnutí, ale z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že prijal služby sprostredkovania od spoločnosti LaM - Stav, s.r.o. a tovar od spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o.. Na základe obsahu administratívnych spisov správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ako aj obsahu dôvodov napadaného rozhodnutia, súd v danom prípade nevidí porušenie zákona a vyhodnotenie vykonaných dôkazov tak správnym orgánom prvého stupňa, ako aj žalovaným, a to každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti považuje za správne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov podľa § 24 ods. 1, 2, ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v napadaných rozhodnutiach uviedli, ktoré výpovede boli všeobecné a nekonkrétne, a z ktorých nebolo preukázané, že došlo k deklarovaným plneniam, ktoré výpovede svedkov vzbudzujú pochybnosť, a to i vo vzťahu k iným zisteniam a faktom. Súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa.“ 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/92/2014 - 42 z 21.01.2015 v rozsudku č.k. 6Sžf/32/2015, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21.01.2015 uviedol nasledovnú skutkovú a právnu argumentáciu: „Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov Podľa § 9 ods. 4 daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Podľa § 9 ods. 5 daňového poriadku odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane. Podľa § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela. Podľa § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Podľa § 574 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Podľa § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov žalobcu skonštatoval, že vo vzťahu k splneniu procesných a hmotnoprávnych podmienok na určenie kontrolovanej dane ako i vo vzťahu k posúdeniu miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, čo do preukázania reálneho základu ním deklarovaných zdaniteľných plnení, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Žalobcom napádané nedoručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly a nedoručenie výzvy na jeho prerokovanie so žalobcom tvrdeným následkom neukončenia daňovej kontroly, nemožno posudzovať len s použitím čisto formálneho výkladu ustanovenia § 46 ods. 8 a ods. 9 písm. a) daňového poriadku. Predovšetkým je potrebné vychádzať z úpravy inštitútu zastupovania daňového subjektu v konaní pred daňovými orgánmi, upraveného v ustanovení § 9 daňového poriadku pre tento účel ako lex specialis. Ustanovenie § 9 ods. 5 citovaného zákona explicitne upravuje určenie momentu účinnosti odvolania plnej moci daňovým subjektom, a to odo dňa jeho doručenia správcovi dane. Uvedená právna úprava korešponduje i so zásadami, na ktorých je postavená všeobecná právna úprava zastúpenia na základe plnomocenstva (§ 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu k právnym účinkom konania splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktorá dňa 11.10.2013 prevzala poštovou prepravou doručovaný predmetný protokol a výzvu na vyjadrenie sa k jeho obsahu, sa subsidiárne použijú ustanovenia § 33b ods. 5 Občianskeho zákonníka, všeobecne upravujúceho zastúpenie na základe plnomocenstva. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu prevzala predmetnú zásielku v rovnaký deň, ako bola žalobcom doručená výpoveď jej plnomocenstva na zastupovanie, taktiež vypovedaná v rovnaký deň (11.10.2013). Avšak žalobca nepreukázal, že splnomocnená zástupkyňa v čase prevzatia doručovanej zásielky určenej do vlastných rúk, mala vedomosť o tom, že jej plná moc na zastupovanie zo strany žalobcu bola vypovedaná, a teda nie je zrejmé, že sa dopustila svojím konaním excesu. Vzhľadom k tomu, že vzájomné vzťahy medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, poskytujúcim právne služby a zastupovanie splnomocniteľa pred štátnymi orgánmi a súdmi, sa spravujú mandátnou zmluvou o poskytovaní právnej pomoci, je v tomto prípade možné konštatovať, že následné právne kroky žalobcu, predovšetkým vyjadrenie k protokolu na základe výzvy správcu dane a následné nenamietanie skutočnosti nedoručenia protokolu v tomto vyjadrení, nasvedčujú tomu, že splnomocnená zástupkyňa po prevzatí doručovanej zásielky a nadobudnutí vedomosti o vypovedaní jej plnej moci zo strany žalobcu (§ 574 ods. 2 Obchodného zákonníka), postupovala v súlade s ustanovením § 574 ods. 3 Obchodného zákonníka. To znamená, že od momentu účinnosti výpovede plnej moci nepokračovala v činnosti, na ktorú sa výpoveď plnomocenstva vzťahovala a žalobcu odovzdaním doručenej zásielky upozornila na povinnosti vyplývajúce z jej obsahu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámil žalobcovi priebežné výsledky skutkových zistení a pochybnosti správcu dane o pravdivosti žalobcom predložených daňových dokladov, pričom ho v zmysle citovaného ustanovenia vyzval na odstránenie týchto pochybností a doplnenie dôkazov na podporu jeho tvrdení. Žalobca do zápisnice z tohto úkonu vyjadril nesúhlas s prezentovanými skutkovými zisteniami a predbežnými závermi správcu dane. V tomto kontexte sa javí úkon vypovedania plnej moci v deň nasledujúci po neúspešnom doručení protokolu a výzvy (10.10.2013) ako účelové taktizovanie zo strany žalobcu. Vzhľadom k tomu, že k doručeniu protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie a k vypovedaniu plnej moci a jej doručeniu správcovi dane došlo v rovnaký deň, pričom z následných úkonov žalobcu vyplynulo, že jeho zástupkyňa vykonala neodkladné opatrenia na zabránenie škody spočívajúcej v zameškaní práva na vyjadrenie sa k protokolu o výsledku kontroly, možno konštatovať, že predmetná daňová kontrola sa skončila riadne podľa § 9 písm. a) daňového poriadku, doručením protokolu žalobcovi. Taktiež nemožno prisvedčiť námietke napádajúcej absenciu dátumu doručenia protokolu žalobcovi v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, pretože v zmysle § 63 daňového poriadku tento údaj nie je podstatnou náležitosťou rozhodnutia a správca dane sa s touto právnou otázkou nemal dôvod zaoberať, keďže žalobca nedoručenie mu protokolu vo vyjadrení k protokolu, ani pred vydaním samotného rozhodnutia prvého stupňa, nenamietal. Naproti tomu, žalovaný sa s námietkou napádajúcou nedoručenie protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k jeho obsahu v napadnutom rozhodnutí zaoberal, keďže to už v odvolaní žalobca namietal. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené procesné okolnosti a skutočnosť, že žalobca nebol žiadnym postupom správcu dane pred vydaním rozhodnutia prvého stupňa nijako ukrátený na právach, naopak, svoje právo na vyjadrenie sa k zisteniam vyplývajúcim z protokolu využil, nepovažoval za racionálne a hospodárne zrušiť napádané rozhodnutia a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov tvrdených žalobcom. Odhliadnuc od toho, že postup predchádzajúci vydaniu rozhodnutia bol zákonný a práva žalobcu neboli porušené, možno konštatovať, že vzhľadom na skutkové zistenia, zopakovanie procesného postupu by nemohlo privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu v časti určenia kontrolovanej dane. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ Vo vzťahu k námietkam, napádajúcim nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení, odvolací súd uvádza, že spochybnenie reálneho základu žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení vzišlo z komplexného vyhodnotenia získaných dôkazov v súlade so zásadou hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. V súvislosti s preverením deklarovanej dodávky kovaní od obchodnej spoločnosti BRASS Slovakia s.r.o. odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na uznanie odpočtu DPH na základe vykonaného dokazovania správne bral do úvahy skutočnosti, že v rámci daňovej kontroly ani daňového konania neboli preukázané: · pôvod tovaru, · preprava tovaru, · miesto jeho skutočného dodania, · dodanie tovaru, keďže neboli predložené dodacie listy, pričom ani dodávateľ žalobcu jednoznačne a bez pochybností, dodanie predmetného tovaru nepotvrdil, · použitie prijatého tovaru na dodávku tovaru konkrétnemu odberateľovi, resp. jeho použitie na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcu. Vyššie uvedené nezrovnalosti dotvárajú i nedostatky v daňových dokladoch, pretože ani z predmetných faktúr nie je zrejmé, o aký tovar išlo, keďže na nich je uvedené len kovanie profil E, resp. D, bez parametrov, rozmerov a bližšej špecifikácie. Uvedené nedostatky boli i dôvodom nemožnosti preverenia fyzickej existencie predmetného tovaru v skladových priestoroch uvádzaných žalobcom, pretože ani pred správcom dane ho nebolo možné identifikovať z dôvodu neoznačenia balíkov (názov tovaru, ani profil konania na paletách, ani na balíčkoch uvedené neboli), v ktorých sa mal predmetný tovar nachádzať. Vzhľadom k tomu, že v sklade sa nachádzalo 5 paliet s balíčkami rozmeru cca 10 x 15 cm, s uvedením počet 200 ks na jednom balíčku, ani počet dodaných kovaní by sa nezhodoval, keďže žalobca nepreukázal ďalšie nakladanie so zvyškom dodaného tovaru. V tomto ohľade nie je namieste námietka žalobcu, poukazujúca na nečinnosť správcu dane v priebehu obhliadky skladových priestorov, pretože splnomocnená zástupkyňa žalobcu bola pri uvedenom úkone prítomná a vyhodnotiac nedostatočnú výpovednú hodnotu predmetu skladovania, otvorenie balíkov za účelom overenia existencie a množstva predmetného tovaru nezabezpečila. Preukazovanie daňovými dokladmi deklarovaných skutočností je povinnosťou daňového subjektu (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že sporné v danom prípade bolo predovšetkým dodanie deklarovaných kovaní práve obchodnou spoločnosťou BRASS Slovakia s.r.o., čo sa vykonaným dokazovaním jednoznačne nepotvrdilo. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 citovaného zákona). Odvolací súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Obsahom zmluvného záväzku medzi zmluvnými stranami zmluvy o sprostredkovaní, bola povinnosť sprostredkovateľa, obchodnej spoločnosti LaM - Stav s.r.o. na vyvíjanie činnosti smerujúcej k tomu, aby žalobca ako záujemca mal príležitosť uzavrieť a zrealizovať obchodný prípad. V článku II bode 5 si zmluvné strany predmet zmluvy o sprostredkovaní upravili tak, že pod sprostredkovaním sa rozumie zaobstaranie príležitosti pre záujemcu tým, že mu budú zo strany sprostredkovateľa oznámené identifikačné údaje o obchodnom partnerovi a pokiaľ možno aj jeho základné obchodné podmienky či požiadavky. Avšak vykonané dokazovanie a preverovanie uskutočnenia predmetnej služby, spochybnili jej reálne dodanie, a teda opodstatnenosť DPH počítanej z pridanej ekonomickej hodnoty poskytovanej služby. Nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu, spočívajúcemu v popieraní významu skutočnosti, že dodávatelia mäsa žalobcu nemali vedomosť o uzavretí obchodov so žalobcom na základe sprostredkovania, resp. že nepoznali obchodnú spoločnosť LaM - Stav s.r.o., ani v jej mene konajúcu pani S. L.. V danej veci uvedené skutočnosti, spolu s absenciou akýchkoľvek dôkazov realizácie samotného sprostredkovania, majú vplyv na celkové vyhodnotenie reálneho základu deklarovanej zdaniteľnej služby. Predovšetkým je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že ani žalobca a ani dodávateľ spornej služby nepreukázali, či žalobca vôbec získal, resp. akým spôsobom do svojej dispozície obdŕžal od sprostredkovateľa relevantné informácie o dodávateľoch mäsa. Vzhľadom na podstatu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o sprostredkovaní je zrejmé, že nárok na províziu sprostredkovateľovi nevznikne v prípade jeho nečinnosti, t. j. v prípade, ak záujemca (v danom prípade žalobca) zmluvu s treťou osobou uzavrel bez pričinenia sprostredkovateľa. Práve predmet deklarovaného zdaniteľného plnenia, a síce sprostredkovateľská činnosť realizovaná LaM - Stav s.r.o. a odovzdanie výsledkov tejto činnosti, počnúc od jednania s dodávateľmi žalobcu až po odovzdanie potrebných informácií samotnému žalobcovi, sa v rámci daňového preverenia nepodarilo bez pochybností preukázať. V tomto ohľade dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že tento v preskúmavanej veci v rozsahu žalobných dôvodov postupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené.“ 17. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právnej obsahovej stránky administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmaných v právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 7S/92/2014. Preto v plnom rozsahu poukazuje na rozsiahlu argumentáciu správnych súdov oboch stupňov v danej právnej veci, plne sa s ňou stotožňujúc, viazaný zároveň právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri preskúmaní právnej problematiky identickej s obsahom preskúmavanej právnej veci. 18. Pokiaľ ide o neuznanie zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom za zdaňovacie obdobie apríl 2012 na dani z pridanej hodnoty týkajúcej sa dodania mäsa od dodávateľov KWARTET SP, HUNGARY - MEAT Kft. a KOVÁŘ plus s.r.o. súd sa plne stotožnil s obsahom dôkazných zistení a právnych záverov čiastočne korigovaných žalovaným vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane z 30.06.2016 v tom, že žalobca ani v tomto rozsahu neuniesol dôkazné bremeno (v časti plnení neuznaných žalovaným druhostupňovým správnym orgánom), pričom z dikcie § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku a z ustálenej judikatúry správnych súdov v Slovenskej republike, vzťahujúcich sa na rozloženie dôkazného bremena jednoznačne vyplýva dôkazná povinnosť daňového subjektu preukázať v konaní pred správcom dane vlastné tvrdenia, t.j. deklarované obchody. Ako to vyplýva z rozsiahlych odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, žalobca ani v tomto rozsahu neuniesol svoje dôkazné bremeno. Súd nezistil rozpor v obsahu predmetných záverov s obsahom listín obsiahnutých v administratívnom spise správnych orgánov oboch stupňov. 19. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd procesným postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP (náhrada trov konania tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania). 21. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).