Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/201/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513219898 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513219898.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: U. F. F. I. F. J., A. U. út XX., XXXX A., F., IČ.: XX-XX- XXXXXX, zast. P.. P. Z., advokátom, G. 5, A., proti žalovanej: V. A., X. 4, G., IČO: XXXXXXXX, zast. P.. P. A., advokátom, F. XX, A., o zaplatenie 46.940,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17Cb/10/2014 - 76 zo dňa 7.8.2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyslovil, že nie je medzinárodne príslušný a konanie zastavil; vrátil žalobcovi súdny poplatok 2.787,84 eur do rúk jeho právneho zástupcu prostredníctvom príslušného daňového úradu a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že v prejednávanej obchodno-právnej veci sa žalobca - obchodná spoločnosť so sídlom v Maďarskej republike domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 46.940,59 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Konštatoval, že žalovaná dňa 5.8.2014 doručila súdu originál Dohody o usporiadaní dlžoby zo dňa 12.1.2012 spolu s úradným prekladom, z obsahu ktorej súd zistil, že v čl. II. bod 3 si strany dohodli, „že zmluvné strany ohľadne hocakého právneho sporu, v závislosti s kompetenciou určujú výlučnú právomoc pre U. V. B. (F. súd F. U.), alebo U.-F.-Q. F. B. (Župný súd I. U.-F.-Q.).“ V bode 4 tohto článku si dohodli, „že ohľadne tejto zmluvy, ako aj ohľadne právneho vzťahu zmluvných strán smerodajné sú výlučne maďarské právne predpisy.“ Citujúc ust. § 103, § 104 ods. 1 O.s.p., súd v prvom rade skúmal v zmysle Nariadenia B. I (Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000), či je daná právomoc súdov Slovenskej republiky o veci konať a skonštatoval, že medzinárodný prvok v danom spore je daný sídlom žalobcu v Maďarskej republike a svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom v SR; z rovnakého dôvodu je splnená tiež podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, kedy má byť Brusel I aplikovaný v uvedených členských štátoch EU, v ktorých ich možno aplikovať (od 1.7.2007 je možné aplikovať ho už aj v Dánsku); splnená je napokon aj podmienka časového pôsobenia nariadenia, nakoľko spor vznikol po tom, ako nariadenie vstúpilo u oboch štátov (SR i MR) do platnosti dňom, kedy sa obe krajiny stali členmi EÚ; splnená bola aj podmienka vecnej pôsobnosti, pretože ide o spor z obchodnej zmluvy, ktorá je typickým obchodným kontraktom. S poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že v prejednávanej veci niet sporu o tom, že sa jedná o právnu vec s medzinárodným prvkom, keďže žalobca je maďarská obchodná spoločnosť a vzájomný právny vzťah bol založený kúpnou zmluvou o kúpe tovaru. Poukazujúc na čl. (14) preambuly cit. Nariadenia, v zmysle ktorého, okrem zmlúv poistných, spotrebiteľských či pracovných, v ktorých je voľnosť účastníkov zmluvy dojednať si právomoc súdov obmedzená, sa zmluvná voľnosť účastníkov musí rešpektovať, s výnimkou kritérií výlučnej právomoci upravených týmto nariadením. Ďalej poukázal na čl. 5 cit. Nariadenia (osobitná právomoc), podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby a pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať; pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Podľa Článku 23 bod 1 písm. a), ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná alebo písomne potvrdená. Vychádzajúc zo zistenia, že písomnou dohodou zo dňa 12.1.2012 si účastníci ohľadom riešenia sporov vzniknutých z ich obchodného vzťahu ustanovili, že sa budú riešiť výlučne na U. városi B. (Mestský súd F. U.), alebo U.-F.-Q. F. B. (Župný súd I. U.-F.-Q.), založili tým právomoc súdov Maďarskej republiky a to tak pre konanie prvej ako aj druhej inštancie. Dohodou, uvedenou v bode 4 tohto článku dohody zároveň určili tiež rozhodné právo (hmotné) pre riešenie ich sporov, keď si dohodli, že ohľadne tejto zmluvy, ako aj ohľadne právneho vzťahu zmluvných strán smerodajné sú výlučne maďarské právne predpisy. Prvostupňový súd zastával názor, a to vychádzajúc zo znenia článku 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2000, že dohodou zo dňa 12.1.2012 bola založená výlučná právomoc súdov Maďarskej republiky, preto súd vyslovil svoju medzinárodnú nepríslušnosť a v súlade s ust. § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil, pričom zdôraznil, že táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť podania žaloby na súde v Maďarskej republike. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku žalobcovi odôvodnil prvostupňový súd ust. § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., keď uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa pri posúdení svojej právomoci vychádzal z úradného prekladu predloženého žalobcom, označeného v slovenskom jazyku ako „Dohoda o usporiadaní dlžoby“ zo dňa 12.1.2012, ktorý bol vyhotovený prekladateľkou Mgr. P. F.. V preklade žalovanej v čl. II. ods. 3 a 4 Dohody o usporiadaní dlžoby zo dňa 12.1.2012 sú uvedené nasledujúce ustanovenia, na ktoré sa odvoláva aj súd prvého stupňa, a to ods. 3, podľa ktorého „Zmluvné strany ohľadne hocakého právneho sporu, v závislosti s kompetenciou určujú výlučnú právomoc pre U. V. B. (Mestský súd Mesta U.), alebo U.-F.- Q. F. B. (Župný súd Župy U.-F.-Q.)“ a v ods. 4 je uvedené, že „Ohľadne tejto zmluvy, ako aj ohľadne právneho vzťahu zmluvných strán smerodajné sú výlučne maďarské právne predpisy.“ Uviedol, že žalobca si rovnako nechal vypracovať úradný preklad dokumentov v slovenskom jazyku označovaných ako Dohoda o vysporiadaní dlhu, ktorý úradný preklad bol vyhotovený prekladateľkou JUDr. I. F. dňa 13.9.2014. Zastával názor, že ust. čl. II. ods. 3 a 4 Dohody o urovnaní dlhu zo dňa 12.1.2012 sú preložené odlišne, keď podľa tohto ustanovenia vyplýva, že „Pre prípad akéhokoľvek právneho sporu vyplývajúceho z tejto zmluvy si strany v závislosti od právomoci vyhradzujú výlučnú príslušnosť Mestského súdu v U. (U. V. B.) respektíve župného súdu (U.-F.-Q.n F. B.)“ a podľa ods. 4 „Pre túto zmluvu, ako aj pre celkový právny vzťah medzi stranami, bude smerodajné výlučne maďarské právo.“ Zastával názor, že práve rozpor medzi prekladom žalovanej a prekladom žalobcu je významný a je spôsobilý vyvolať zásadné rozdiely v následnom posúdení právomoci a príslušnosti súdu. Mal za to, že z prekladu žalobcu je totiž zrejmé, že podľa bodu 3 Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 je právomoc uvedeného maďarského súdu daná v prípade, ak daný súdny spor bude vyplývať výlučne z Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012. V tomto konaní však súdny spor vyplýva z porušenia povinnosti žalovanej v rámci obchodno-právneho vzťahu (teda kúpnej zmluvy) ako celku a nie z predmetnej Dohody o vysporiadaní dlhu. Uviedol, že v tejto súvislosti je nevyhnutné správne posúdiť aj prejav vôle, ktorý smeroval k uzavretiu Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 a to najmä z hľadiska jeho obsahu a určením, čo ním chceli zmluvné strany dosiahnuť. Úmysel účastníkov Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 je potrebné vykladať tak, že účastníci chceli odlišne upraviť otázku právomoci a príslušnosti súdu od rozhodného práva. Zatiaľ čo v bode 3 dohody zo dňa 12.1.2012 je právomoc a príslušnosť maďarského súdu založená len pre prípadný spor vyplývajúci výlučne z Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012, v bode 4, na rozdiel od toho, sa hovorí o maďarskom hmotnom práve ako o rozhodnom práve pre celý právny vzťah - teda nielen právny vzťah založený Dohodou o vysporiadaní dlhu, ale celý právny vzťah založený kúpnou zmluvou. Z uvedeného vyvodil, že ak by chceli účastníci Dohody o vysporiadaní dlhu založiť právomoc a príslušnosť maďarského súdu nielen ohľadne sporu vyplývajúceho z Dohody o vysporiadaní dlhu, ale ohľadne celého obchodno-právneho vzťahu, teda kúpnej zmluvy, uviedli by to aj v samotnej Dohode o vysporiadaní. Prejav vôle žalobcu ohľadne určenia právomoci a príslušnosti súdu a význam, ktorý mu žalobca prikladá, je zrejmý aj v tom, že žalobca mal o existencii Dohody o vysporiadaní dlhu vedomosť už pred podaním návrhu na začatie konania, avšak aj v zmysle vyššie uvedených dôvodov zvolil si Okresný súd Košice - okolie ako súd, ktorý má právomoc rozhodovať o celom právnom vzťahu, nie o Dohode a vysporiadaní. Zastával názor, že Dohodou o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 nedošlo k novácií záväzku ale len k odloženiu jeho splatnosti, následkom čoho pôvodný (celý) záväzok ako taký trvá naďalej. V tomto prípade sa teda nejedná o dohodu o urovnaní s účinkami podľa slovenského právneho poriadku, hoci názvy sú podobné, obsahovo si tieto inštitúty nemožno zamieňať. Tento prejav vôle žalobcu jednoznačne smeroval len k umožneniu platenia dlhu v splátkach. Z uvedeného vyvodil, že strany Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012 chceli dosiahnuť to, aby založili právomoc vyššie špecifikovaného maďarského súdu len pre spory vyplývajúce výlučne z predmetnej Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012, ale nie celého právneho vzťahu - kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli. Ďalej uviedol, že predmetom tohto súdneho konania však nie je spor vyplývajúci z Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012, ale nezaplatenie určenej sumy vyplývajúcej z obchodno-právneho vzťahu ako celku - kúpnej zmluvy, ktorá však nie je predmetnou Dohodou o vysporiadaní dlhu dotknutá, a teda určenie právomoci a príslušnosti maďarského súdu podľa Dohody o vysporiadaní dlhu neprichádza do úvahy. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa síce správne aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, avšak nesprávne právne posúdil vec a túto subsumoval pod čl. 23 Nariadenia. Mal za to, že daný spor je potrebné posudzovať podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia, podľa ktorého je založená právomoc slovenského súdu rozhodovať tento spor a v zmysle ktorého vyplýva, že „Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalobcom žiadala, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a priznal jej trovy odvolacieho konania. Zastávala názor, že žalobcom podané odvolanie je účelové, ktoré nemá oporu v zákone. Účelovosť podaného odvolania videla v tom, že právny zástupca žalobcu od počiatku ignoruje uzavretú dohodu medzi účastníkmi zo dňa 12.1.2012, ktorá zásadným spôsobom modifikuje jej dlh voči žalobcovi a to v zmysle čl. I bod I dohody tak, že dlh špecifikovaný na poslednej strane dohody zaplatí v sume 46.940,59 eur v mesačných splátkach vo výške 5.000,00 eur do posledného dňa toho ktorého mesiaca od 1.2.2012, najneskôr do 31.12.2012. Ignoráciu predmetnej dohody vykonal právny zástupca žalobcu účelovo preto, lebo z obsahu dohody by bolo zrejmé, že miestne príslušný súd podľa dohody účastníkov je v Maďarskej republike. Samotný žalobca však rešpektoval dohody, keď návrh na platobný rozkaz bol podaný na súd až 15.11.2013. Účastníci tým, že modifikovali splatnosť jednotlivých faktúr v dohode a určili miestne príslušným súdom iný súd ako súd žalovanej, len využili svoje vzájomné právo na dohodu v zmysle zákona. Ako vyplýva zo znenia samotnej dohody, účastníci zmenili dohodou právny stav trvania dlhu, ktorý ako vyplýva zo špecifikácie splatnosti jednotlivých faktúr, nastal a po márnom uplynutí splatnosti jednotlivých faktúr, teda neskorším právnym úkonom účastníci zmenili pôvodný stav dlhu, čo zákon jednoznačne pripúšťa. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na dôvody napadnutého uznesenia poukazuje. Súd prvého stupňa na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu. Na doplnenie dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné: Žalobca opiera svoje odvolanie o tvrdenie, že práve rozpor medzi prekladom žalovanej a prekladom žalobcu (ohľadne Dohody o usporiadaní dlžoby zo dňa 12.1.2012) je významným a je spôsobilý vyvolať zásadné rozdiely v posúdení právomoci a príslušnosti súdu, keď zároveň tvrdí, že z prekladu navrhovateľa podľa bodu 3 dohody zo dňa 12.1.2012 je právomoc maďarského súdu daná v prípade, ak daný súdny spor bude vyplývať výlučne z Dohody o vysporiadaní dlhu zo dňa 12.1.2012, pričom v prejednávanej veci súdny spor vyplýva z porušenia povinnosti žalovanej v rámci obchodno-právneho vzťahu (teda kúpnej zmluvy) ako celku a nie z predmetnej Dohody o vysporiadaní dlhu, a preto odvolací dôvod zakladá na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazoch k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná ako aj ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa § 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZPMSaP“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Týmto právne záväzným aktom je Nariadenie, ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, keďže Slovenská republika a Maďarsko sú členskými štátmi Európskej únie, a preto je ho potrebné aplikovať prednostne podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I), nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci (predmet úpravy). Z vecnej pôsobnosti nariadenia sú vyňaté konkrétne statusové veci, rozhodcovské konanie, sociálne zabezpečenie, konkurzy a podobné konania ako aj niektoré majetkové veci súvisiace s rodinnoprávnymi vzťahmi. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť a) písomná alebo písomne potvrdená. Možnosť sporových strán uzavrieť výslovnú dohodu zakladajúcu právomoc konkrétneho súdu nahrádza všetky ostatné pravidlá o určovaní právomoci s výnimkou čl. 22 a 24 nariadenia. Ak je dohoda platná a nie je v nej ustanovené inak, ňou založená právomoc je právomocou výlučnou a má prednosť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci sa jedná o právnu vec s medzinárodným prvkom, keďže žalobca je maďarská obchodná spoločnosť a vzájomný právny vzťah je založený kúpnou zmluvou o kúpe tovaru ako aj, že písomnou dohodou zo dňa 12.1.2012 si účastníci ohľadom riešenia sporov vzniknutých z ich obchodného vzťahu ustanovili, že sa budú riešiť výlučne na U. V. B. (Mestský súd Mesta U.) alebo U.-F.-Q. F. B. (Župný súd I. U.-F.-Q.), čím založili právomoc súdov Maďarskej republiky (bod 3 uvedenej dohody) a zároveň dohodou uvedenou v bode 4 tohto článku určili tiež rozhodné právo pre riešenie ich sporov, keď si dohodli, že ohľadne tejto zmluvy, ako aj ohľadne právneho vzťahu zmluvných strán sú smerodajné výlučne maďarské právne predpisy. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo znenia čl. 23 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2000 bolo teda dohodou zo dňa 12.1.2012 založená výlučná právomoc súdov Maďarskej republiky, a preto správne rozhodol súd prvého stupňa pokiaľ konanie vo veci zastavil (§ 103, § 104 ods. 1 O.s.p.). V nadväznosti na to správne a v súlade s platnou právnou úpravou rozhodol aj o vrátení súdneho poplatku, vrátane trov konania. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odvolateľa, že žalobcom predložený preklad Dohody zo dňa 12.1.2012 a preklad predložený žalovanou, sú rozdielne, obsahovo sú totožné a zároveň dodáva, že Dohoda o vysporiadaní dlhu sa týka obchodnoprávneho vzťahu (kúpnej zmluvy), čo je nesporné, keďže žalobca netvrdí a ani nepreukazuje, že by existoval ešte nejaký iný obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania. Taktiež sa odvolací súd nestotožňuje s tvrdením odvolateľa a to vychádzajúc z obsahu tejto dohody, ktorá vyplýva z obchodnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania (z kúpnej zmluvy), že by účastníci chceli odlišne upraviť otázku právomoci (opak nie je preukázaný) a príslušnosti súdu od rozhodného práva. Práve uvedenou dohodou si účastníci ohľadom riešenia sporov vzniknutých z ich obchodného vzťahu ustanovili, že sa budú riešiť výlučne na súdoch Maďarskej republiky, čím založili právomoc súdov Maďarskej republiky. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca, ako odvolateľ, nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaný, aj keď bol v konaní úspešný trovy právneho zastúpenia v súlade s platnou právnou úpravou nevyčíslil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.