Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/33/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200781 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200781.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovu v právnej veci navrhovateľa: E. L. U. X. F. S., bytom U.. H.. Š.S. XX, R. X. Y., zastúpený advokátom: Mgr. Juraj Berčo, Advokátska kancelária so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o n á r o k u na úrazovú rentu, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28. apríla 2015 č. 14239-7/2015-BA. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. od 01. januára 2014 v sume 42,00 Eur mesačne a v zmysle § 293b, § 293a, z ods. 4 a § 80 ods. 7, ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. každoročne od 01. júla 2005 zvýšila úrazovú rentu o príslušnú valorizáciu až na sumu 72,60 Eur mesačne od 01.01.2015. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že jej boli zo Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov doručené podklady k vyplácaniu transformovanej úrazovej renty poškodenému (E. L.) od 01. januára 2004 a to rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 27.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 4CoPr/2/2014-383 zo dňa 15.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.11.2014. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku sa od 01. januára 2004 má vyplácať vo forme úrazovej renty a to v sume, ktorá patrila k 31. decembru 2003 podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003, t. j. podľa § 201 v nadväznosti na § 251 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V zmysle § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006 (§ 272 ods. 5) sa po tomto dní rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ak nárok na jej výplatu trval aj po 31. decembri 2003 sa považuje od 01. januára 2004 za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrila k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 rovnako. Suma náhrady za stratu na zárobku poškodenému E. L. bola určená ako rozdiel medzi pravdepodobným priemerným zárobkom pred vznikom škody a čiastočným invalidným dôchodkom v sume 3.810,- Sk, pričom sa zohľadnil aj pravdepodobný zárobok, t. j. zárobok, ktorý by poškodený dosiahol v odporúčanom pracovnom zaradení, ktorý bol určený z minimálnej mzdy podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v sume 4.560,- Sk (75 % zo 6.080,- Sk). Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na nové konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Žiadal, aby súd uložil odporkyni, že pri určovaní priemerného zárobku rozhodujúceho pre výpočet úrazovej renty vychádzala zo zárobku poškodeného preukázaného v konaní pred Okresným súdom v Prešove sp. zn. 20C/64/2003 s tým, že si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania z každej splátky úrazovej renty, na ktorú mu vznikol nárok od 23.01.2003 až do zaplatenia. Uviedol, že pracovný úraz sa stal 24.01.2002 a pracovná neschopnosť navrhovateľa trvala do 22.01.2003. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku sa má vyplácať od 01.01. 2004 vo forme úrazovej renty a to v sume, ktorá patrila k 31.12.2003, t. j. podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2003, t. j. podľa § 201 v nadväznosti na § 251 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia sa náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pracovná neschopnosť navrhovateľa skončila 22.01.2003 a od 23.01.2003 má teda nárok na úrazovú rentu. Štvrťrok, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok je obdobie január, február a marec 2003. Rozhodujúcim obdobím je teda október, november, december 2002, keďže bol dočasne práceneschopný, neodpracoval 22 dní, ani 170 hodín, od začiatku rozhodujúceho obdobia nedosiahol mzdu, odporkyňa mala vychádzať zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Nie je na mieste použitie právneho predpisu č. 1/1992 Zb. o mzde, keďže tento právny predpis stratil svoju účinnosť dňa 01.04.2002, teda bol použitý neúčinný predpis. Určenie pravdepodobného zárobku z troch mzdových listov iných zamestnancov, ktoré predložil zamestnávateľ je zrejme nesprávne. Priemerný mesačný zárobok sa mal určiť zo mzdy, ktorú by poškodený zrejme dosiahol. V situácii, ak v rozhodujúcom období zamestnanec nepracoval vôbec, sa pri výpočte pravdepodobného zárobku vychádza zo mzdy, ktorú by bol zamestnanec dosiahol, keby bol pracoval. Teda pravdepodobný zárobok sa mal určiť podľa mzdy za obdobie pred pracovným úrazom, teda pred vznikom dočasnej práceneschopnosti. Ku dňu vzniku nároku na úrazovú rentu, t. j. 23.01.2003 navrhovateľ stále bol ešte v pracovnom pomere, lebo tento zanikol až 30.01.2003. Mesačný zárobok navrhovateľa pred vznikom pracovného úrazu bol jasne preukázaný v konaní Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 20C/64/2003, ktorého predmetom bola náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti navrhovateľa a jeho vtedajší zamestnávateľ H.-L., spol. s r.o. J. bol zaviazaný mu zaplatiť 27.223,13 Eur, spolu s úrokom z omeškania. V tomto konaní mal súd za preukázané znaleckým posudkom č. XX/XXXX podaným Ing. F.X. F., že priemerný hrubý mesačný zárobok navrhovateľa v poslednom štvrťroku 2001 bol 2.604,39 Eur. Z tohto priemerného mesačného zárobku odporkyňa mala vychádzať aj pri stanovení úrazovej renty. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako správne potvrdiť. K námietke navrhovateľa o nesprávnom použití zákona č. 1/1992 Zb. z dôvodu, že tento stratil účinnosť 01.04.2002 uviedla, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz 24.01.2002 teda v čase, keď uvedený právny predpis bol účinný a jeho použitie bolo správne. K námietke týkajúcej sa určenia pravdepodobného zárobku za účelom určenia sumy úrazovej renty, resp. transformovanej úrazovej renty uviedla, že suma náhrady za stratu na zárobku bola určená ako rozdiel medzi pravdepodobným priemerným zárobkom pred vznikom škody a čiastočným invalidným dôchodkom v sume 3.810,- Sk, pričom sa zohľadnil aj pravdepodobný zárobok, t. j. zárobok, ktorý by bol navrhovateľ dosiahol v odporúčanom pracovnom zaradení, ktorý bol určený z minimálnej mzdy v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 90/1996 Zb. v sume 4.560,- Sk, t. j. 75 % zo sumy 6.080,- Sk. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/279/2005 z 27.11.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4CoPr/2/2014-383 z 15.10.2014, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti navrhovateľa, t. j. za obdobie od 24.01.2002 do 31.12.2003. Náhrada za stratu na zárobku v zmysle § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa od 01. januára 2004 má vyplácať vo forme úrazovej renty a to v sume, ktorá patrila poškodenému - navrhovateľovi k 31. decembru 2003 podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2003, t. j. podľa § 201 ods. 1 v nadväznosti na § 251 ods. 3 Zákonníka práce. Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/64/2003 je v tejto veci nepoužiteľný, pretože týmto rozsudkom bola uložená povinnosť zodpovednému zamestnávateľovi navrhovateľa uhradiť mu náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a nie po skončení pracovnej neschopnosti. Takisto je nepoužiteľné pre toto konanie rozhodnutie vo veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sd/62/2014, ktorým sa rozhodovalo o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie odporkyne o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu od 01.01.2004, t. j. po transformácii náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz 24.01.2012 a pracovná neschopnosť u neho trvala do 22.01.2013, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C/64/2003-373 z 18.12.2009 bola navrhovateľovi priznaná náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 27.223,13 Eur s úrokom z omeškania, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28C/279/2005-338 z 27.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4CoPr/2/2014-383 z 15.10.2014 bola navrhovateľovi priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, t. j. od 24.01.2003 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k 9Sd/62/2014-58 zo dňa 20.02.2015 sa preskúmavalo rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa. Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od 01. januára 2004 za úrazovú rentu a to v sume v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. Ako už bolo uvedené, pracovný úraz navrhovateľovi sa stal 24.01.2002 a jeho práceneschopnosť trvala do 22.01.2003 s tým, že k zániku pracovného pomeru došlo 30.01.2003. Navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 28C/279/2005-338 z 27.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4CoPr/2/2014-383 z 15.10.2014 bola priznaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, t. j. od 24.01.2003. Uvedenými rozsudkami teda bola stanovená náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti navrhovateľa od 24.01.2003, a preto táto v súlade s citovaným ustanovením § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa považuje od 01. januára 2004 za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Z uvedeného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti sa od 01. januára 2004 transformovala na úrazovú rentu a to v takej sume, aká patrila do 31. decembra 2003. Teda v danom prípade sociálna poisťovňa bola oprávnená iba vyplácať náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v takej sume, aká bola vyplácaná k 31.12.2003 navrhovateľovi, ktorá sa od 01.01.2004 transformovala na úrazovú rentu a nebolo jej povinnosťou opätovne určovať náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd námietky navrhovateľa ohľadne určenia priemerného zárobku navrhovateľa, resp. pravdepodobného zárobku navrhovateľa sú neopodstatnené. Výpočet náhrady za stratu na zárobku mohol navrhovateľ namietať v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov vo veci sp. zn. 28C/279/2005. Totiž po transformovaní náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti na úrazovú rentu od 01.01.2004 už nebolo povinnosťou sociálnej poisťovne, ktorá túto rentu mala vyplácať, nanovo vypočítavať výšku úrazovej renty. Tak, ako už bolo uvedené a vyplýva to aj z ustanovenia § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., bolo jej povinnosťou ju vyplácať v takej sume, v akej patrila a bola vyplácaná k 31.12.2003 s tým, že na zvyšovanie úrazovej renty mala postupovať v súlade s § 82 uvedeného zákona. Súd sa stotožňuje s tvrdením odporkyne, že pre toto konanie je právne bezvýznamné rozhodnutie vo veci Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 20C/64/2003, ktorým sa rozhodovalo o náhrade za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a takisto rozhodnutie vo veci Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sd/62/2014, lebo v tomto konaní sa preskúmavalo rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku. Tieto rozhodnutia nemajú žiadny súvis s preskúmavaným rozhodnutím, nakoľko pojednávajú o úplne iných nárokoch ako je nárok preskúmavaného rozhodnutia. Nie je opodstatnená námietka navrhovateľa o nesprávnom použití zákona č. 1/1992 Zb., ktorý stratil účinnosť 01.04.2002, pretože k pracovnému úrazu došlo za účinnosti tohto zákona. Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že odporkyňa v konaní postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a to s ustanovením § 272 ods. 3 uvedeného zákona, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.