Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/50/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200519 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200519.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu: M. D., X. XX, G., práv. zast.: JUDr. Emil Župík, advokát, Pražská 4, Košice proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, za účasti do konania pribratých účastníkov: 1. V. O., F. X, G., 2. I. O., F. X, G., v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07.04.2015 č. OU-KE- OVBP2-2015/013569 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto zo dňa 18.12.2014 č. V.XX-XX/I/SUT, ktorým tento rozhodol o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom, S. XX - H. XX, G.“ na pozemkoch parc. č. XXX, XXX, registra „Y.“, v kat. území Z. O. pre žalobcu V. O. a I. O., obaja bytom F. X, G., ktorá stavba má byť umiestnená na hranici susedných pozemkov žalobcu č. XXX a XXX a žalovaného č. XXX a XXX. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že „stavebný úrad postupoval v konaní vedúcom k vydaniu napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, jeho vykonávacích predpisov a Správneho poriadku. V tomto prípade boli dodržané všetky základné pravidlá správneho konania. Stavebný úrad súčinil s účastníkmi konania tak, ako to vyplýva z dikcie ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedené jednoznačne vyplýva z obsahu predloženého spisového materiálu. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že navrhovatelia, dňa 23.04.2014, podali stavebnému úradu návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby a svoj návrh dopĺňali, na základe výziev stavebného úradu v rozhodnutiach o prerušení konania zo dňa 02.05.2014 a 23.05.2014, pričom na žiadosť navrhovateľov zo dňa 11.06.2014 im bola predĺžená lehota na doplnenie návrhu. V konečnom dôsledku, boli navrhovateľmi predložené doklady podľa ust. § 35 ods. l v spojení s ust. § 3 vyhl. č. 453/2000 Z.z., podľa druhu navrhovanej stavby a miesta jej navrhovaného umiestnenia. Stavebný úrad, listom zo dňa 25.08.2014, oznámil začatie územného konania podľa ust. § 36 stavebného zákona a súčasne nariadil ústne pojednávanie, spojené s miestnym zisťovaním, na deň 23.09.2014. Pred ústnym pojednávaním, dňa 10.09.2014, bol do obsahu s vecou súvisiaceho spisového materiálu nahliadnuť odvolateľ, ako účastník konania, spolu so svojím zástupcom, ako to vyplýva zo spísanej zápisnice, založenej v obsahu predloženého spisového materiálu. V deň ústneho pojednávania, dňa 23.09.2014, odvolateľ predložil písomné námietky. Dňa 23.09.2014 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci, z ktorého bola spísaná zápisnica. Odvolateľ sa konania zúčastnil osobne, aj so svojím zástupcom. Námietky boli vznesené na konaní aj zo strany účastníka konania, A.F.. L.. O., Y... Ako vyplýva zo záveru obsahu zápisnice, navrhovatelia bol vyzvaní, aby v tam určenej lehote doplnili návrh tam požadovaným spôsobom, a to aj vzhľadom na obsah vznesených námietok. Následne, rozhodnutím zo dňa 29.09.2014, bolo konanie prerušené a v súlade so záverom ústneho pojednávania zo dňa 23.09.2014, boli navrhovatelia vyzvaní, aby predložili tam uvedené doklady, o.i. posúdenie navrhovanej stavby z hľadiska požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie s ohľadom na okolité nehnuteľnosti. Navrhovatelia dňa 29.10.2014 doplnili návrh požadovaným spôsobom. Stavebný úrad oznámil, listom zo dňa 04.11.2014, v súvislosti s doplnením návrhu, pokračovanie územného konania a dal možnosť nahliadnuť účastníkom konania do obsahu doplnených dokladov, t.j. do obsahu s vecou súvisiaceho spisového materiálu, pričom určil na to tam uvedenú lehotu. V uvedenej lehote nahliadol do obsahu spisového materiálu, dňa 14.11.2014, účastník konania A.. L.. O., Y.., ktorý, podľa obsahu spísanej zápisnice, nemal k veci pripomienky. Dňa 19.11.2014 nahliadol do obsahu s vecou súvisiaceho spisového materiálu, vzhľadom na doplnenie návrhu spôsobom požadovaným v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 29.09.2014, odvolateľ spolu so svojím zástupcom. Ako vyplýva zo spísanej zápisnice aj jej prílohy, odvolateľ trval na svojich námietkach, ktoré vzniesol písomne v deň ústneho pojednávania vo veci dňa 23.09.2014. Dňa 26.11.2014 doručil odvolateľ podanie s názvom „Vyjadrenie k pokračovaniu územného konania - žiadosť o vykonanie miestnej ohliadky“. Stavebný úrad dňa 27.11.2014 ohliadku vykonal za účasti odvolateľa, z obsahu spísanej zápisnice vyplýva, že odvolateľ naďalej trvá na svojich námietkach. Tunajší úrad považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, vzhľadom na dikciu ust. § 36 ods. l, prvá a druhá veta stavebného zákona, že v prípade „žiadosti o vykonanie miestnej ohliadky“, stavebný úrad súčinil s odvolateľom aj napriek tomu, že po doplnení návrhu navrhovateľmi dňa 29.10.2014, odvolateľ v súvislosti s týmto doplnením návrhu neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli obsahovo odlišné od námietok, ktoré vzniesol v zákonom stanovenej lehote - t.j. do dňa ústneho pojednávania vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.10.2014 a ktoré by mali konkrétny súvis s obsahom dokladov, ktoré navrhovatelia predložili stavebnému úradu na základe obsahu rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 29.09.2014. Stavebný úrad, po vykonanom územnom konaní, vydal dňa 18.12.2014 napadnuté rozhodnutie, ktorým umiestnil navrhovanú stavbu tak, ako to je uvedené v jeho výrokovej časti. Rozhodol aj o námietkach odvolateľa a ďalšieho účastníka konania (A.. L.. O., Y..), a to tak, že im nevyhovel. Stavebný úrad kvalifikovane odôvodnil, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, prečo nebolo predmetným námietkam vyhovené (str. 4 až 6 napadnutého rozhodnutia). V územnom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili stavebnému úradu, aby vydal napadnuté rozhodnutie, t.j. nebolo preukázané, že nie je možné vyhovieť návrhu navrhovateľov, preto stavebný úrad rozhodol tak, že tomuto návrhu vyhovel a navrhovanú stavbu umiestnil. Stavebný úrad vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia stanovil pre umiestnenie stavby a jej projektovú prípravu podmienky, ktoré vychádzajú aj zo stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov, ktoré chránia v konaní verejný záujem. Je potrebné si uvedomiť, že územné konanie o umiestnení stavby je návrhové konanie a keď navrhovateľ splní všetky zákonom stanovené podmienky, stavebný úrad musí návrhu vyhovieť a stavbu umiestniť. Tunajší úrad považuje za potrebné uviesť aj to, že v návrhovom konaní, akým je aj územné konanie o umiestnení stavby, stavebný úrad koná vždy na základe návrhu navrhovateľa. Nie je možné, aby stavebný úrad nútil navrhovateľa, aby upravil svoj návrh len preto, že to požaduje iný účastník konania. V tomto prípade išlo o umiestnenie stavby, ktorá bola navrhnutá v súlade s platným Územným plánom HSA Košice, ktorý predmetné územie definuje, ako obytné plochy malopodlažnej zástavby s funkciou plochy mestského a nadmestského vybavenia. Toto územie sa nachádza v hustej zástavbe, v Mestskej pamiatkovej rezervácii. Žiadny právny predpis neupravuje preslnenie, resp. zatienenie dvora (záhrady) okolitou zástavbou. Odvolateľovi umiestnením navrhovanej stavby nebude znemožnené užívanie jeho susedných nehnuteľností na účel, na ktorý sú určené. Navrhovaná stavba sa umiestňuje na pozemkoch, ktoré boli zastavané stavbou, ktorá bola odstránená na základe povolenia stavebného úradu. Umiestnenie stavby bolo navrhnuté v súlade s ust. § 6 ods. l a 2 vyhl. č. 532/2012 Z.z. (správne ma byť vyhl. č. 532/2002 Z.z., čo sa považuje za zrejmý omyl pri písaní). K návrhu boli o.i. doložené kladné stanoviská orgánov starostlivosti o životné prostredie, kladné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice, zo dňa 30.08.2013, bez ktorého by navrhovaná stavba nemohla byť umiestnená práve preto, že sa predmetné územie nachádza v Mestskej pamiatkovej rezervácii. V neposlednom rade, umiestnenie stavby bolo preverené z hľadiska požiarneho, a to vrátane odstupových vzdialeností stavby - súčasťou dokumentácie pre územné rozhodnutie bola časť „Požiarna bezpečnosť stavby“, vypracovaná špecialistom požiarnej ochrany. Navrhovateľom predložené odborné svetelno - technické posúdenie vplyvu stavby na susedné nehnuteľnosti - polyfunkčný dom a rodinný dom, nepreukázalo nemožnosť umiestnenia navrhovanej stavby. Dané územie je územím, kde sú stiesnené podmienky výstavby, vzhľadom na „tvar“ pozemkov a existujúcu zástavbu práve preto, že sa toto územie nachádza v Mestskej pamiatkovej rezervácii, kde musia byť zachované pravidlá, ktoré vo verejnom záujme chráni Krajský pamiatkový úrad Košice, tak v prípade nových stavieb, ako aj zmien stavieb existujúcich. S týmto úzko súvisí aj predpoklad možnej aplikácie ust. § 135 stavebného zákona, ktorá prichádza do úvahy v súvislosti s vykonateľnosťou stavebného povolenia na stavbu, vydaného v následnom stavebnom konaní. Súčasťou platného Územného plánu HSA Košice je aj Koncepcia ochrany pamiatkovej rezervácie, spracovaná podľa zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v platnom znení, z ktorej obsahu vychádzal Krajský pamiatkový úrad Košice, pri posudzovaní návrhu na umiestnenie stavby. Čo je predmetom územného konania o umiestnení stavby, vyplýva z ust. § 39a stavebného zákona, podľa ktorého, o.i., rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie stavby. Z uvedeného vyplýva, že samotným umiestnením stavby ešte nemôžu byť dotknuté nejaké subjektívne práva účastníkov konania, keďže táto ešte nie je „konkrétna“, sú stanovené len podmienky, aké parametre môže mať (odstupové, priestorové a výškové). V neposlednom rade, na základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte realizovať stavbu, keďže realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia. V územnom konaní o umiestnení stavby nie je možné, aby stavebný úrad preskúmaval to, čo je predmetom až následného, stavebného konania. Na základe takto rozvedeného skutkového a právneho stavu v odvolacom konaní preskúmavanej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. K dôvodom odvolania, okrem už uvedeného, tunajší úrad považuje za potrebné uviesť, že v územnom konaní si účastník konania môže chrániť len svoje subjektívne práva, z dôvodu existencie ktorých bol stavebným úradom pojatý do okruhu účastníkov konania. Pohoda bývania ako taká, nie je definovaná v stavebnom zákone, je možné vychádzať len z toho, ako upravuje odstupy od stavieb ust. § 6 ods. l vyhl. č. 532/2002 Z.z. Navrhovaná stavba, bola umiestnená v súlade s ust. § 6 ods. l a 2 cit. vyhl., o čom jednoznačne svedčí obsah dokumentácie pre územné rozhodnutie, ako aj obsah vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov, ktoré predložili navrhovatelia k návrhu. Dotknuté orgány chránia v územných konaniach, ako aj v ďalších konaniach podľa stavebného zákona, verejný záujem. Umiestnenie stavby nebude brániť odvolateľovi v užívaní jeho susedných nehnuteľností na účel, na ktoré sú určené. Nie je možné, aby boli upreté práva navrhovateľom užívať svoje susedné nehnuteľnosti spôsobom, ktorý je možný na základe zákona. Navrhovatelia splnili všetky podmienky, ktoré stanovuje stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy (vyhl. č. 453/2000 Z.z. a vyhl. č. 532/2002 Z.z.), aby stavebný úrad vyhovel ich návrhu na umiestnenie predmetnej stavby. Útvar hlavného architekta, ktorý je súčasťou organizačnej štruktúry Mesta Košice, nie je dotknutým orgánom v konaniach podľa stavebného zákona. Dotknuté orgány pre účely stavebného zákona upravuje ust. § 140a stavebného zákona. Stavebný úrad sa v konaniach podľa stavebného zákona riadi príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, jeho vykonávacích predpisov a Správnym poriadkom. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôvody, uvedené v odvolaní nemohli byť dôvodmi pre zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia a ani pre vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 08.04.2015. Včas podanou žalobou, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.04.2015, doplnenou na výzvu súdu doplnkom žaloby z 27.05.2015, podaným osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.05.2015, sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného. V doplnku žaloby z 27.05.2015 žalobca v súlade s ust. § 250h ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p. obmedzil svoju žalobu na časť, v ktorej sa povoľuje stavebníkom postaviť stavbu bez odstupu, t.j. na hranici záhrady žalobcu, parc. č. XXX. Teda žalobca nenamietal, že povoľovaná stavba bude na hranici parc. č. XXX, na ktorej stojí jeho rodinný dom a obvodový múr novej stavby sa bude opierať o obvodový múr jeho rodinného domu, ako je to u radových domov a v historickej časti mesta bežné. V dôvodoch svojej žaloby uviedol cit.: „Napadám to preto, že povoľovaná stavba (ktorá je dlhšia, ako môj dom) bude stať aj na hranici mojej parcely č. XXX, kde je moja záhrada, priestor na oddych. Lebo obvodový múr povoľovanej stavby v tejto časti je podľa projektu vysoký vyše 7 metrov, neexistuje odstup potrebný ako pracovný pás pri výstavbe a neexistuje iný prístup k stavbe z mojej strany ako cez môj dom, z čoho vyplýva, že - budem trvalo obťažovaný a obmedzovaný vo výkone svojich vlastníckych práv (v užívaní záhrady ako miesta oddychu a domu na bývanie) tým, že počas výstavby vznikne nutnosť prechodu robotníkov a prenosu mechanizmov a materiálu cez môj dom a pohybu robotníkov pri práci vo výške nad mojím pozemkom, čo je ohrozenie bezpečnosti mojej rodiny a po ukončení výstavby vznikne taká istá potreba obmedzovať ma na účely údržby múru stavby, - vznikne na mojom pozemku (záhrade na posedenie) s orientáciou na sever - juh v popoludňajších hodinách trvalý tieň, čo je narušenie pohody bývania a práva na preslnenie. Oba úrady tieto moje námietky zamietli s arogantným odôvodnením, že existujú zákonné možnosti, ako ma donútiť k súčinnosti, resp. obmedziť moje práva počas, či po výstavbe podľa § 135 ods. 1 staveb. zákona. A pokiaľ ide o pohodu bývania zastávajú názor, že pohoda i preslnenie sa týka domu, nie záhrady. Tvrdím, že nie je nutné používať zákonom dané výnimočné opatrenia na obmedzenie ústavných práv (vlastnícke práva) podľa § 135 ods. 1 cit. zákona, keď je možné tomu predísť tým, že stavebný úrad v rozhodnutí uloží stavebníkovi dodržať odstup 2 metre od hranice mojej parcely č. XXX - záhrady. To sú dôvody, prečo v žalobe navrhujem, aby súd toto rozhodnutie, a prípadne aj rozhodnutie 1. stupňa, zrušil s právnym názorom, že rozhodnutie musí rešpektovať odstupy stavieb tak, aby odstup od hranice môjho pozemku - parc. č. XXX, bol 2 metre. d) Konkrétne porušené ustanovenia. Podľa § 4 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z. „Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.“ Tieto požiadavky na umiestnenie stavby rozhodnutia porušujú, lebo stavba bude zaťažovať okolie nad prípustnú mieru tým, že ma bude obmedzovať v nerušenom výkone vlastníckych práva počas výstavby i počas údržby a narúšať pohodu bývania trvalým tienením. Lebo pohoda bývania netýka sa len pohody v izbách, ako tvrdia oba orgány, ale aj pohody na priľahlých priestoroch patriacich do obydlia, kde človek tiež býva, lebo tam trávi voľný čas, a to je aj dvor či záhrada. Trvalý tieň na dvore (záhrade) v popoludňajších hodinách, t.j. po práci, znemožňuje relax, posedenie, slnenie, pestovanie kvetov a rastlín. Vychádzajúc z čl. 20 od. 1 Ústavy SR je moje vlastnícke právo rovnocenné s právom stavebníkov. Podľa čl. 20 ods. 4 je vlastnícke právo nedotknuteľné a možno ho obmedziť iba výnimočne, a to ak ide o verejný záujem, stanovuje to zákon a je to za náhradu. V danom prípade nie je daný ani jeden dôvod na obmedzenie môjho vlastníckeho práva, resp. niet dôvod, aby stavebné úrady vyvolali rozhodnutiami takú situáciu, že ma bude potrebné obmedziť podľa § 135 ods. 1 staveb. zákona. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z.: „(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.“ Tieto ust. by boli povolením stavby na hranici mojej parcely č. XXX (záhrada) porušené, lebo by došlo k porušeniu požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie na mojej záhrady, ktorému sa dá zabrániť. Ale najdôležitejšie je, že stavba nemá zákonom požadovaný odstup od môjho pozemku (záhrady) nutný na výstavbu a údržbu. Ďalej z ods. 2 vyplýva, že umiestnenie stavby na hranici pozemku je výnimočným prípadom, (viď slová „...len ak...“), takým prípadom je to, že časť povoľovanej stavby bude stáť na hranici môjho pozemku, parc. č. XXX, t.j. tam, kde stojí moja stavba. Ale umiestnenie časti stavby na hranici pozemku, parc. č. XXX (záhrada) už nie je odôvodnenou výnimkou, lebo obmedzuje trvalo moje vlastnícke právo počas výstavby i počas údržby a znižuje kvalitu pohody bývania tienením. A niet ani dôvod riešiť to tak, okrem asi finančných záujmov stavebníkov. Inak unikátnym tvrdením z prvostup. rozhodnutia, že oni nemôžu prikázať vlastníkovi ako má stavať. Na inom mieste však sa vytasili s tým, že mňa teda donútia trpieť výstavbu podľa § 135 ods. 1 staveb. zákona. e) Zasielam obe rozhodnutia správnych orgánov i doklad o doručení druhého rozhodnutia.“ K žalobe žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 01.07.2015, pričom k obsahu žaloby a k jej doplnku uviedol cit.: „Obsah žaloby je v prípade identický s obsahom odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu. Tunajší úrad má za to, že vo veci odvolania rozhodol správne, pričom sa vyjadril k obsahu odvolania v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia na str. 4 - 5. Umiestňovaná stavba sa nachádza v území Mestskej pamiatkovej rezervácie, kde sú stanovené pre umiestňovanie stavieb podmienky, ktoré z hľadiska verejného záujmu určuje Krajský pamiatkový úrad Košice. Pôvodné stavby v tomto území boli odstránené na základe povolenia stavebného úradu - rozhodnutím č. V.-XX/I/BUN zo dňa 04.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2011, pričom titulom na odstránenie pôvodných stavieb v Mestskej pamiatkovej rezervácii bol ich nevyhovujúci stavebnotechnický stav - stavby nevyhovovali z hľadiska mechanickej odolnosti a stability a bezpečnosti stavby pri užívaní. K žiadosti o povolenie odstránenia predmetných stavieb sa vyjadroval aj Krajský pamiatkový úrad Košice. V čase povoľovania odstránenia stavieb bolo avizované aj nové využitie pozemkov - „novostavba“. Doklady týkajúce sa odstránenia pôvodných stavieb sú súčasťou prvostupňového spisového materiálu. V tomto prípade stavebný úrad vychádzal z tej skutočnosti, v akom území je novostavba navrhovaná. Verejný záujem pritom z hľadiska pomerov v území chránil práve Krajský pamiatkový úrad Košice, ktorý vychádzal zo Zásad ochrany pamiatkovej rezervácie, spracovaných podľa ust. § 29 ods. 2 a 3 zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v platnom znení. Každý účastník konania, teda aj žalobca si v konaní, vedenom stavebným úradom môže chrániť len svoje subjektívne práva, nie verejný záujem. Žiadny právny predpis sa nezaoberá preslnením resp. zatienením dvora (záhrady) okolitou zástavbou. Žalobcovi nebude znemožnené užívať susedné nehnuteľnosti na účel, na ktorý sú určené. Záhrada žalobcu má tak, či tak stiesnené pomery, v najširšej časti má šírku cca 6 m, nachádza sa v hustej zástavbe a tento stav nie je zhoršený umiestnením predmetnej stavby, ako to vyplýva z dokumentácie pre územné rozhodnutie. Stavba, ako taká a jej konštrukčné detaily riešenia sú predmetom ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie - t.j. projektu pre stavebné povolenie. V tomto prípade stavebník využil svoje právo na stavbu v tomto území, ktoré je súčasťou jeho práva užívať pozemok - pozemky na účel, na ktorý sú určené na základe platnej územnoplánovacej dokumentácie. Stavebný úrad námietkam žalobcu, uplatneným v rozhodnom čase v priebehu územného konania nevyhovel a kvalifikovane sa s nimi vysporiadal v odôvodnení územného rozhodnutia o umiestnení stavby (str. 3 až 6 rozhodnutia). Žalobca je podľa LV č. XXXX, k.ú. Z. O., vlastníkom parc. č. XXX a XXX, pričom na parc. č. XXX sa nachádza rodinný dom, a parc. č. XXX je vedená ako záhrada. Vychádzajúc zo situácie umiestňovanej stavby - výkres č. 01c, ktorý je súčasťou prvostupňového rozhodnutia a z kópie z katastrálnej mapy, umiestnením stavby nebude znemožnené užívanie nehnuteľnosti žalobcu na účel, na ktorý sú určené, preto požiadavka žalobcu, aby bola dodržaná odstupová vzdialenosť umiestňovanej stavby 2 m od jeho parc. č. XXX, nie je legitímna. Umiestnenie stavby bolo navrhnuté v súlade s ust. § 6 ods. 1 a 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z. V neposlednom rade, samotným umiestnením stavby ešte nemôžu byť dotknuté subjektívne práva účastníkov konania, keďže stavbu je možné realizovať až na základe právoplatného stavebného povolenia. Rozhodnutie o umiestnení stavby určuje podmienky jej umiestnenia a podmienky na spracovanie projektovej dokumentácie stavby.“ Preto navrhol žalobu zamietnuť. K vyjadreniu žalovaného zaujal bez výzvy súdu žalobca svoje stanovisko, doručené Krajskému súdu v Košiciach 07.08.2015, v ktorom podstate argumentoval zhodne ako v doplnku žaloby zo dňa 27.05.2015. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, resp. doplnku žaloby a po vypočutí účastníkov konania a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Predmetom preskúmacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol s konečnou platnosťou o umiestnení vyššie označenej stavby stavebníkov, manželov O.. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 10.12.2015 uviedol cit.: „Poukazujem na 2 konkrétne porušenia, ustanovenie, ktoré súd pred chvíľou aj uviedol, § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky. V prvom, § 4, poukazujem na to, tam sa stanovuje, že umiestnenie stavby nesmie byť zaťažením pre okolie nad prípustnú mieru a medzi ním hovoria na zachovanie pohody bývania. K bývaniu patrí aj preslnenie. Postavením stavby na hranici záhrady žalobcu dochádza k tomu, že tam vznikne trvalý tieň na dvore, teda na jeho záhrade. Ďalej postavením stavby bol porušený aj § 6 ods. 1 a 2, ktorý hovorí, že odstupy musia umožňovať aj údržbu stavby a iba výnimočne možno dovoliť, aby to bolo na hranici pozemku takáto budova. Správny orgán sa vyjadril k nášmu odvolaniu i p. O., ako dotknutá osoba, a oni v podstate odôvodnili postoj tým, že tu nemôžeme dodržiavať ustanovenia stavebného poriadku, pretože tu platí špeciálna norma - zákon o ochrane pamiatkového fondu, ktorý má prednosť pred stavebným poriadkom, a preto je v poriadku, že to tam bude takto postavené. Pán O. odcitoval § 29 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu, ktorý hovorí, že požiadavky ochrany pamiatkovej rezervácie musia byť na zachovanie, údržbu historického pôvodu a parcelácie, a materiálovej a objektovej stavby, výškového a priestorového usporiadania objektu. Teda, že jeho projekt - jeho nová stavba zodpovedá týmto požiadavkám ochrany pamiatkového fondu. Tak sa vyjadrím k týmto dvom otázkam. Historický pôdorys hovorí, že zachoval. Plánovaná stavba nemá ani z ďaleka taký istý pôdorys ako stavba zbúraná, takže nedôjde k zachovaniu historického pôvodu. Ja priložím 1 náčrt pôvodného pôdorysu, kde je budova v tvare písmena U, na novom pôdoryse je podstatne iná zastavanosť plus peší prechod, ako sa tu rešpektuje na priestorové usporiadanie a na zachovanie historického pôdorysu. Predkladám súdu prílohu č. 1 a prílohu č. 2. Ďalej p. O. hovoril, že on vyhovel aj požiadavkám ochrany pamiatkového fondu na zachovanie materiálovej a objektovej stavby, výškového a priestorového usporiadania objektov a tu je situácia ešte horšia ako v 1. prípade, pokiaľ ide o historický pôdorys. Taktiež môžem dokumentovať na historických fotografiách pôvodnej budovy p. O. - príloha č. 2a, ktorú zbúral a ktorú ako tvrdil, že rešpektuje historické usporiadanie. Pôvodne išlo o prízemnú budovu s pôjd dom, taký klasický. Výška celkovej tejto budovy z S. ulice bola 4 až 5 m, podľa projektu stavebník postaví budovy o dvoch podlažiach, k tomu obývateľné podkrovie a výška tejto budovy bude vyše 10 m. Kladiem si otázku, či toto je rešpektovanie historického výškového usporiadania, ako vyžaduje ochrana pamiatok. Inač nemá žalobca nič proti výške budovy z S. ulice. Žalobca namieta, že je to na hranici, kde mu bude tieniť. Spomínam to preto, že stavebník nám dal lekcie z ochrany pamiatok a toto mi máme rešpektovať a on toto nerešpektuje. Tiež chcem predložiť fotografie, kde je pohľad zo záhrady domu žalobcu v začiatkoch rekonštrukcie a vľavo je múr neskôr zbúranej budovy stavebníka vedľa jeho záhrady. Ako je vidieť, tento múr mal výšku 4 až 5 m a tento nový múr, ktorý má byť 7 m, teda 2 m vyšší. Ešte chcem uviesť, lebo p. O. sa pokúsil očierniť žalobcu, že je špekulant, že chce od neho peniaze, tak svojho času mu žalobca povedal, že pokiaľ mu znehodnotí záhradu, za dvojnásobok znaleckej ceny. Tak mu žalobca predložil znalecký posudok, za ktorý kúpil celý pozemok a záhradu a znalecká cena tejto záhrady bola určená vo výške 46.073,- eur. Pán O. odstúpil od dvojnásobku, chcel zaplatiť len 50.000,- eur. Pretože medzitým došlo k hodnoteniu záhrady ako vyzerala predtým a teraz. Z uvedeného vyvodzujeme, že nie požiadavky ochrany pamiatok vyžadovali nulový odstup novej stavby od hranice záhrady žalobcu, ale individuálny záujem stavebníka. Preto trváme na žalobe a navrhujeme, aby žalované rozhodnutie druhého stupňa, prípadne aj prvého stupňa, a vyjadril právny názor, že minimálny odstup žalobcu od susedného pozemku p. O. môže byť min. 2 m. Odstup novej stavby od hranice záhrady žalobcu môže byť 2 m. Uplatňujeme si náhradu trov konania.“ Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom vyjadrení z 30.06.2015 a dodala cit.: „Chcem podotknúť, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom a nie o analýzu susedských vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Predovšetkým tu ide o územné rozhodnutie, nie o stavebné povolenie. To znamená, v územnom rozhodnutí sa len stanovujú podmienky pre umiestnenie stavby a pre prípravu projektovej dokumentácie, čiže v čase územného konania nie je ešte schválený projekt pre stavebné konanie, čo je pochopiteľné, to znamená, nie je možné ani vedieť hmotu tohto objektu, objektovú skladbu. V tomto prípade, v žiadnom prípade nejde o repliku pôvodnej stavby, ktorá musela byť zbúraná, čo muselo byť predmetom iného konania z hľadiska stavebnotechnického stavu. Čo sa týka Krajského pamiatkového úradu, Krajský pamiatkový úrad sa vyjadroval práve preto, že ide o územie pamiatkovej rezervácie, dokonca táto stavba by mala byť aj zahrnutá. Ide len o Mestskú pamiatkovú rezerváciu, to znamená, že tam má čo povedať Krajský pamiatkový úrad, ktorý stanoví podmienky pre umiestnenie stavby a samozrejme, že následne, keď navrhovateľ územného konania, resp. vydanie územného rozhodnutia, bude mať povolenie a požiada o stavebné povolenie, tam sa môže konať o tom, o konkrétnej hmote objektu. Čo sa týka územného rozhodnutia umiestnenia stavby majú za to, že umiestnením stavby nemôžu byť v žiadnom prípade dotknuté nejaké subjektívne práva žalobcu, a to práve preto, že na základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné stavbu realizovať, je možné pre túto stavbu vyhotoviť projektovú dokumentáciu a požiadať o stavebné povolenie. Konkrétne sa stavba môže realizovať až na základe právoplatného stavebného povolenia. To znamená, že riešenie týchto vecí, ktoré sa snažil riešiť žalobca ani nepatrí do predmetu územného konania. Čo sa týka odstupových vzdialeností, vychádzalo sa práve z toho, že ide o Mestskú pamiatkovú rezerváciu a zohrali tam úlohu podmienky Krajského pamiatkového úradu, ktoré musel stavebný úrad rešpektovať rovnako ako musí rešpektovať navrhovateľ, teda budúci stavebník. Vychádzalo sa z toho, o aký charakter stavby pôjde, teda je navrhované, to znamená polyfunkčný objekt a na tento polyfunkčný objekt sa vzťahujú príslušné ustanovenia vyhlášky o všeobecných technických požiadavkách na výstavu, kde sa postupovalo podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky. Teda boli preverené možnosti preverenia stavby z týchto hľadísk, kde sa požiarnik, ktorý je oprávnenou osobou a odbornou osobou, zaoberal týmito stopovými vzdialenosťami. Ďalej v neposlednom rade je potrebné uviesť, že právny predpis, ktorý musel zohľadňovať stavebný úrad, pokiaľ ide o tienenie, tienenie záhrady neexistuje, pretože sa postupuje vzhľadom na vedľajšie stavby a nie na pozemky ako také, ktoré stavbu na sebe nemajú, teda nie sú zastavané. To je všetko, čo by sme chceli k veci uviesť a opätovne, že s týmito vecami sa vysporiadal kvalifikovaný stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí a my sme sa s tým stotožnili a takisto sa vysporiadali s námietkami a pripomienkami vznesenými v odvolacom konaní. To je všetko.“ Do konania pribratý účastník V. O. uviedol, že sa stotožňuje s právoplatným rozhodnutím žalovaného a dodal cit.: „Chcem podotknúť len to, mimo toho, čo tu nebolo povedané, že žalobca tam nebýva, ale tam podniká, to znamená nevie sa, či to je nebytová budova, alebo či je to bytový dom, pretože keď je to bytový dom, tak je to načierno postavená nadstavba, kde žalobca porušil zákon a tu sa dožaduje zákonnosti. Teraz to, že tam podniká, porušil takisto stavebný zákon. Ja len chcem podotknúť § 32 ods. 12 zákona je okrem iného, stavebné konania, konanie o zmene užívaním stavby, je jedno z konaní stavebných, nebudem ich všetky citovať, ktoré podliehajú Krajskému pamiatkovému úradu, a teda jeho záväznému stanovisku, a teda jedine na základe tohto záväzného stanoviska môže rozhodnúť stavebný úrad, teda jedine takto môže rozhodnúť. Žiadam súd, aby súd túto žalobu zamietol, pretože nemá žiadne opodstatnenie. Nech si žalobca, keďže má právneho zástupcu sadne, v kľude preštuduje, že úplne na samom vrchu je Krajský pamiatkový úrad, kde ja som musel poslúchať každý jeden krok na tom rozsiahlom pozemku, čo môžem urobiť a čo nemôžem urobiť, že som musel vykonať geologické práce a zaplatiť ich, pretože tam sú pamiatkové historické hodnoty na tomto pozemku a žalobca si jednoducho z môjho pozemku, keď bolo zbúrané, vystaval prístavbu, nadstavbu, neviem, o čo mu ide. Ešte takto, čo sa týka tej medze dvojmetrovej, nech si žalobca nemyslí, že ja by som mu odstúpil 2 m, aby sa jeho záhrada rozšírila o 2 m. Pretože bežne robia panelové domy, kde ľudia bývajú a prevádzkuje sa renovácia, zatepľovanie, takže ja na jeho pozemok absolútne nevstúpim. Akože padne nejaký kúsok z polystyrénu, príde vietor odfúkne ho. Ja nemusím vstúpiť na jeho pozemok. Pretože každá stavba sa muruje z vnútra, príde sa hore, na strechu sa upevní montážna lávka a tak sa spustí nad 10 cm od zeme a všetko sa dá urobiť z môjho pozemku. Môj pozemok má 15 m šírku, to znamená, bol osobne s návesom kamiónu na mojom pozemku, prišiel, doniesol materiál aj odišiel. Takže ja nemám problém. On zase špekuluje to, aby som mu rozšíril záhradu o 2 m, ale tu podotýkam, že tak, ako ma oslovil, mohli sme sa dohodnúť, keď narušil prvý stupeň územného konania. Ja mám záujem to odkúpiť, ale za normálnu cenu a nie za jeho vymysli. To je asi všetko.“ I. O. vzhľadom na skutočnosť, že všetko vybavoval jej manžel, pretože má k tomu lepšie technické predpoklady uviedla cit.: „Myslím si, že férovo dodržal všetky zákony, ktoré sú v tomto štáte dané. To je všetko. Pripájam sa k výpovedi môjho manžela.“ Úlohou súdu v predmetnom preskúmavacom konaní bolo posúdiť, či tvrdenia žalobcu o ujme na jeho právach umiestnením predmetnej stavby na hranici jeho pozemku č. XXX záhrady a pozemku stavebníkov č. XXX a XXX, registra „Y.“, ležiacich v kat. území Z. O. bolo porušené jeho právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., § 6 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa ust. § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa ods. 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v ods. 2, návrh zamietne. Podľa ust. § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa ods. 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (§ 135 ods. 2 stavebného zákona). Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice. Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov (§ 140a ods. 1 až 4 stavebného zákona). Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania. (§ 140b ods. 1 až 7 stavebného zákona). Podľa ust. § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívanej osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“), umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia (§ 6 ods. 1 citovanej vyhlášky). Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel (§ 6 ods. 2 citovanej vyhlášky). Súd k žalobcom tvrdenému obmedzeniu vlastníckeho práva uvádza, že v preskúmavanom prípade nemôže byť nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu nad nevyhnutnú mieru, pretože ako to vyplýva z ust. § 135 ods. 1 a 2, opatrenia na susednom pozemku zákon umožňuje tak, ako na to správne v žalovanom rozhodnutí poukázal žalovaný. K podstatnej námietke žalobcu o tvrdenom porušení ust. § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky za dodržania požiadaviek uvedených v § 6 ods. 1 vyhlášky súd uvádza, že je možné stavbu umiestniť aj na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. S namietaným porušením ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky sa stavebný úrad podľa názoru súdu dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí, keďže túto námietku žalobca v podaných námietkach proti umiestneniu stavby taktiež namietal, a to na strane 5 v 1. odseku rozhodnutia stavebného úradu, s ktorými argumentmi rozhodnutia vrátane argumentmi žalovaného rozhodnutia na str. 4 - 5 sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Podľa právneho názoru súdu kladné záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 30.08.2013 vzhľadom na skutočnosť, že stavba sa umiestňuje v Mestskej pamiatkovej rezervácii Košice bolo právne najvýznamnejšie a stavebný úrad bol týmto záväzným stanoviskom viazaný, podobne bol viazaný aj inými záväznými stanoviskami dotknutých orgánov, ktorých dotknutých orgánov požiadavky boli povinní splniť aj stavebníci. K namietanému porušeniu ust. § 4 ods. 2 vyhlášky súd nad rámec medzí žaloby (doplnku žaloby) uvádza zhodne s právnym názorom stavebného úradu, že stavebný zákon ani vyhláška neurčuje podmienky na zatienenie pozemku - záhrady. Ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu, napriek tomu žalovaný námietke žalobcu k umiestneniu stavby vyhovel a uložil stavebníkovi doplniť dokumentáciu o stavebnotechnické posúdenie stavby na okolité stavby z hľadiska požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Zo svetlotechnického posudku vypracovaného W.. L.. O. U. , A.. zo dňa 27.10.2014 vyplýva, že tienenie dotknutej obytnej miestnosti rodinného domu na ulici S., na pozemku parc. č. XXX predmetnou stavbou nebudú nijak ovplyvnené proti pôvodnému stavu a preslnenie bude dostatočné v zmysle STN 73 4301. Žalobca uvedený svetlotechnický posudok nijak nespochybňoval. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že stavebný úrad postupoval v zmysle ustanovení § 140a a najmä ust. § 140b stavebného zákona. Vyžiadal si záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré v rozhodnutí o umiestnení stavby zo dňa 18.12.2014 č. V.-XX/I/SUT aj zohľadnil (str. 3 až 5 prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby). Stavebný úrad postupoval v zmysle ustanovení § 37 stavebného zákona a určil stavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom, určil podmienky na umiestnenie stavby, najmä posúdil návrh z hľadiska zaťaženia okolia nad prípustnú mieru, pohody bývania žalobcu a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúmal návrh a jeho súlad s územným plánom mesta, posúdil, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby, či vyhovuje predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, pričom zabezpečil potrebné stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súhlas a najmä dostatočne posúdil vyjadrenia žalobcu a jeho námietky, pričom neprihliadol na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a so všetkými námietkami žalobcu sa jednotlivo a zákonným spôsobom vyporiadal. Postup správneho orgánu prvého stupňa bol v súlade so stavebným zákonom (§ 37, § 39a, § 140 až 140b) a samotná skutočnosť, že sa žalobca s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a s rozhodnutím žalovaného nestotožňuje, nepredstavuje dôvod ich nezákonnosti. Rozhodnutie žalovaného bolo podľa názoru súdu vydané v súlade so zákonom vrátane súladu s vyhláškou č. 532/2002 Z.z., jej ustanovením § 4 ods. 2 a jej ustanovením § 6 ods. 1 a 2, v ktorých častiach žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného namietal. Súd pre úplnosť dodáva, že v preskúmavanom prípade bol rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania žalovaného v zmysle ust. § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p., pričom správny súd preberá od správneho orgánu nielen vykonané dôkazy o skutkovom stave, ale aj právne hodnotenie. Iným hodnotením ako ktoré vykonal žalovaný by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práv dolného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu (§ 34 Správneho poriadku). Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutie o umiestnenie stavby je podkladom pre vydanie stavebného povolenia, na základe ktorého sa bude stavba v budúcnosti realizovať. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutie o umiestnení stavby (územné rozhodnutie) nie je spôsobilé nijakým spôsobom zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov účastníka územného konania, čo vyplýva z ust. § 39a stavebného zákona, ako na to správne poukazuje aj žalovaný v závere svojho rozhodnutia (napr. judikát z 27.11.2014 č. 5Sžp 28/2013). Preto súd z vyššie uvedených dôvodov po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a najmä v doplnku žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby a jej doplnku bolo vydané v súlade so zákonom, preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 250k ods. 1 nepriznal. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.