Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/140/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209217954 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7209217954.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov senátu JUDr. Andrey Mazákovej a JUDr. Juraja Tymka v občianskoprávnej veci žalobcu: E.. F. D., S.. X.X.XXXX, M. W. Z., F. X, proti žalovanému: Správcovské bytové družstvo IV Košice, so sídlom v Košiciach, Levočská 3, IČO: 00 216 666, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4, o 143,93 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26. apríla 2012 č. k. 29 C 31/2010 - 97 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúceho zo súdneho poplatku v sume 9,90 €, ktorú žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Predmetom konania na základe žaloby žalobcu zo 14.8.2009 bolo zaplatenie 143,93 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.7.2009 do zaplatenia titulom preplatku vyplývajúceho z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalobcu za rok 2008, náhrada sumy 25 € za právnu pomoc, 4 € titulom režijných nákladov a náhrada súdneho poplatku. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví konanie o 115,71 € zastavil (výrok I.) pre čiastočné späťvzatie žaloby (§96 ods. 1 OSP), ku ktorému došlo pre správanie žalovaného, pretože tento po podaní žaloby žalovaný nárok v danom rozsahu uspokojil zaslaním sumy 115,71 € v prospech žalobcu. Vo zvyšku (o 28,22 € s príslušenstvom) žalobu zamietol (výrok II.), a to tak pre zánik pohľadávky v tomto rozsahu započítaním (§580 Obč. zák.), ako aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalobcovi ako vlastníkovi bytu č. 26 (v bytovom dome na F. Y. Č.. X W. Z.), správu ktorého na základe zmluvy z 5.12.2005 o výkone správy (ďalej len „zmluva“) vykonáva žalovaný (z poverenia vlastníkov bytov oprávnený v ich mene, na ich účet a pre nich zabezpečovať správu, údržbu a opravy spoločných častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva bytového domu), za obdobie od 1.1.2008 do 31.8.2008 na nákladoch za služby spojené s užívaním bytu vznikol preplatok celkovo v sume 4 336 Sk, t. j. 143,93 € (vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za uvedené obdobie; ďalej len „vyúčtovanie“). Vychádzajúc z danej zmluvy zistil, že vlastníci bytov boli povinní na účet domu mesačne, vopred vždy do 25. dňa mesiaca, poukazovať nimi schválené preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu, preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a na účet správcu platiť príspevok za výkon správy, pričom prípadný preplatok z vyúčtovania služieb správca bol povinný žalobcovi vrátiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania. V danom prípade k doručeniu vyúčtovania žalobcovi došlo 28.5.2009 (podpisová listina), preto tento bol povinný preplatok vydať žalobcovi do 12.6.2009. Zistil tiež, že s účinnosťou od 1.4.2009 došlo k zvýšeniu mesačných zálohových platieb žalobcu na sumu 69,66 €, pričom žalobca v marci 2009 na tento účel zaplatil 62,56 € (o 7,10 € menej, než mal), v apríli až júli zaplatil 4 x 64,38 € (o 4 x 5,28 € menej, než mal). Z toho vyvodil, že za uvedené obdobie vznikol nedoplatok v neprospech žalobcu v celkovej sume 28,22 €. Poukazom na ustanovenie §10 ods. 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a na zmluvu ustálil, že splatnosť mesačnej úhrady za apríl 2009 nastala dňom 25.3.2009, za máj 2009 dňom 25.4.2009, za jún 2009 dňom 25.5.2009 a za júl 2009 dňom 25.6.2009. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný voči žalobcovi v rozsahu 28,22 € urobil prejav smerujúci k započítaniu (list z 11.8.2009), posudzoval, či a v akom rozsahu došlo k zániku týchto vzájomných pohľadávok účastníkov konania (§580 Obč. zák.). S nesúhlasom žalobcu so zvýšením mesačného zálohového predpisu s účinnosťou od 1.4.2009 sa vysporiadal poukazom na konanie na danom súde vedenom pod sp. zn. 43 C 61/2009, v ktorom rozsudkom konajúceho súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 1 Co 319/2010 bola právoplatne zamietnutá žaloba o zrušenie zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov, na ktorej došlo k podľa odvolateľa spornému zvýšeniu zálohových platieb. Konštatoval potom, že žalobca je veriteľom splatnej peňažnej pohľadávky z vyúčtovania v sume 143,93 € voči žalovanému a súčasne je aj dlžníkom splatnej peňažnej pohľadávky žalovaného titulom nedoplatkov na mesačných zálohových platbách za obdobie od apríla 2009 do augusta 2009 (splatných mesačne v apríli, máji, júni a júli 2009) celkovo v sume 28,22 €, že obe pohľadávky sú spôsobilé na započítanie, t. j. ich započítanie nie je vylúčené zo zákona ani dohodou účastníkov, pričom žalovaný voči žalobcovi urobil úkon (list z 11.8.2009), z ktorého je zrejmé, že proti pohľadávke žalobcu z vyúčtovania v sume 143,93 € započítava svoju pohľadávku voči žalobcovi z dovtedy splatných nedoplatkov na mesačných zálohových platbách, t. j. za obdobie apríl až august 2009 v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, t. j. v sume 28,22 €. Právne preto uzavrel, že ide o platné a účinné započítanie vzájomných pohľadávok, v dôsledku ktorého dňom 13.8.2009 (dátum doručenia započítacieho prejavu žalobcovi) v rozsahu 28,22 € zanikla pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Popri takomto závere zároveň sa zaoberal aj námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj zo zmluvy konštatoval, že hoci správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na ním zriadenom, od svojho účtu oddelenom účte domu v banke a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov o výkone správy, majiteľom tohto účtu domu, na ktorý vlastníci bytov platia tak preddavky na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, nie však správca. Právne preto uzavrel, že pokiaľ v rozsahu preplatkov z vyúčtovania (143,93 €) aj došlo k obohateniu sa na úkor žalobcu, nejde o obohatenie žalovaného ako správcu, keďže mesačné zálohové platby žalobca nepoukazoval na účet správcu. Náhradu sumy 25 € uplatnenej titulom výdavkov zaplatených advokátke za konzultáciu a za spísanie konceptu žaloby a sumy 4 € uplatnenej titulom nákladov na administratívne práce žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že ich vynaloženie nepreukázal. Konštatoval úspech žalovaného vo veci, preto rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením §142 ods. 1 OSP a žalovanému priznal náhradu trov pozostávajúcu zo súdneho poplatku 16,50 € a z trov právneho zastúpenia 82,65 € v zmysle ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. platnej v čase vykonávania jednotlivých úkonov právnej služby. Proti tomuto rozsudku žalobca (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie (odvolací návrh vyjadruje slovami: „rozsudok zrušiť a potvrdiť platobný rozkaz vydaný v tejto veci“). S odôvodnením, že súd prvého stupňa zo zápisnice z členskej schôdze vlastníkov a užívateľov družstevných bytov konanej dňa 5.2.2009 mal zistiť, že navýšenie platieb s účinnosťou od 1.4.2009 sa týkalo režijných nákladov správcu, ktoré tento použil vo vlastný prospech, namieta nesprávny právny názor súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Okrem toho namieta aj to, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodná otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní nikdy nebola prejednávaná, pričom po odôvodnení rozsudku k tejto sa už nemohol vyjadriť. Proti započítaniu sa bráni tvrdením, že k platnému navýšeniu platieb mohlo dôjsť len na základe takej zápisnice, ktorá by mala charakter právneho úkonu a bola by v súlade s ustanoveniami §14, ale najmä s §7 ods. 2, veta druhá, ods. 8 a §10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., pričom takáto zápisnica vyhotovená nikdy nebola, čo podľa odvolateľa mal potvrdiť aj odvolací súd v konaní sp. zn. 1 Co 319/2010. So zreteľom na skutočnosť, že žalovaný správca zároveň je aj vlastníkom 2 bytov z celkového počtu 24 v danom bytovom dome, vytýka súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože minimálne v rozsahu, v ktorom žalovaný je vlastníkom daných bytov, je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v rozsahu, v akom ide o preddavky do fondu opráv a údržby. Odvolateľ ďalej namieta aj nesprávne označenie žalovaného neplatným obchodným menom. Za vecne nesprávne a čiastočne aj nepreskúmateľné považuje aj rozhodnutie o trovách konania výlučne podľa §142 ods. 1 OSP, pretože v rozsahu, v ktorom došlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby pre správanie žalovaného, mal o nich rozhodnúť podľa §146 OSP a povinnosťou ich úhrady zaviazať žalovaného. Žalovaný nevyužil svoje právo a k odvolaniu sa nevyjadril. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP) v rozsahu vyplývajúcom z §212 ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok okrem výroku, ktorým bolo konanie sčasti zastavené, pretože odvolanie proti tomuto nesmerovalo, tento výrok v zmysle §206 OSP nadobudol právoplatnosť a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol len zamietavý výrok rozsudku a závislý výrok o trovách konania. Odvolací súd takto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené len pokiaľ toto smeruje proti výroku o trovách konania. Rozsudok vo výroku vo veci samej je vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 2 OSP s tým, že jeho rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. novembra 2013 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 227 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 21. novembra 2013 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu (§156 ods. 1 a 3 za použitia §211 ods. 2 OSP). So zreteľom na skutočnosť, že v priebehu konania s účinnosťou od 23.7.2010 u žalovaného subjektu došlo k zmene obchodného mena zo „Stavebné bytové družstvo IV, Košice“ na „Správcovské bytové družstvo IV Košice“, nedostatok nesprávneho označenia žalovaného neplatným obchodným menom v napadnutom rozsudku odvolací súd vo svojom rozsudku napravil správnym označením žalovaného subjektu v zmysle aktuálneho výpisu z obchodného registra. Odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§205 ods. 2 písm. d) OSP], že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§205 ods. 2 písm. f) OSP] a že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§205 ods. 2 písm. c) OSP]. Hoci súd prvého stupňa skutočne nesprávne sa vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore, so zreteľom na skutočnosť, že tento jeho nesprávny právny záver nebol jediným a výlučným dôvodom, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, nesprávne posúdenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v súdenej veci nemôže byť dôvodom na zrušenie ani zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej. Súd prvého stupňa žalobu totiž zamietol nielen pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ale aj pre zánik žalovanej pohľadávky v rozsahu 28,22 € v dôsledku platného a účinného jednostranného započítania splatných vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného v zmysle §580 Obč. zák. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v súdenej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §132 OSP, t. j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, že pohľadávka žalobcu v rozsahu 28,22 € zanikla započítaním, hoci nesprávne určil okamih stretu vzájomných pohľadávok účastníkov konania. Nejde však o nedostatok, ktorý by mal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa §219 ods. 2 OSP stotožňujúc sa so správnymi, výstižnými, presvedčivými a zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom zánik žalovanej pohľadávky sa odôvodňuje započítaním (§580 Obč. zák.). S prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné: So zreteľom na znenie ustanovenia §8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. (ďalej len „zákon“) možno len súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že prostriedky získané z mesačných úhrad za plnenia a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „vlastníci“) uhrádzané na účet domu v banke sú majetkom samotných vlastníkov. Vychádzajúc z obsahu spisu je nesporné, že žalobou uplatnená pohľadávka vyplynula z vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, vykonanie ktorého, vrátane sledovania úhrad za plnenia a úhrad preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov a vymáhania prípadne vzniknutých nedoplatkov v zmysle §8a ods. 2 a §8b ods. 2 zákona patrí medzi povinnosti správcu. Vychádzajúc z tohto faktu je nesporné, že žalobou uplatnená pohľadávka vzniknutá z uvedeného vyúčtovania bezprostredne súvisí s činnosťou spojenou so správou domu, pričom v zmysle §8 ods. 3 zákona, a contrario majetok vlastníkov na účte domu správca smie použiť na krytie alebo úhradu takýchto záväzkov, je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte domu i vykonávať k nemu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Keďže ustanovenie §8b ods. 1 zákona správcu pri správe domu oprávňuje aj konať pred súdom za vlastníkov, žalovaný ako správca nesporne je pasívne vecne legitimovaný aj v predmetnom spore. Ohľadom posúdenia danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore úlohou súdu na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení je posúdiť, či žalobcom označený žalovaný skutočne je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. So zreteľom na skutočnosť, že odvolací súd otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v súdenej veci na rozdiel od súdu prvého stupňa posúdil v prospech odvolateľa, a to v rozsahu celej žalobou uplatnenej pohľadávky, stáva sa bezpredmetnou jeho námietka o nemožnosti vyjadriť sa k danej otázke a z rovnako i odvolacia námietka ustanovená v §205 ods. 2 písm. c) OSP. Z obrany odvolateľa je zrejmé, že nenamieta proti samotnému započítaniu, namieta proti výške pohľadávky žalovaného argumentujúc tým, že k navýšeniu zálohových platieb s účinnosťou od 1.4.2009 nedošlo v súlade so zákonom. Vzhľadom na argumentáciu odvolateľa je zrejmé, že z jeho strany došlo k nepochopeniu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 1 Co 319/2010. V zmysle ustanovenia §14 ods. 4 zákona, prehlasovaný vlastník má právo do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Žalobca ako prehlasovaný vlastník v zákonom stanovenej lehote sa síce obrátil na súd, svoje právo však neuplatnil riadne, pretože nesprávne žaloval o zrušenie zápisnice (nie o neplatnosť rozhodnutia vlastníkov), a preto toto jeho právo zaniklo. V dôsledku toho už nemôže úspešne namietať platnosť rozhodnutia (uznesenia) prijatého na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 5.2.2009, ktorým bolo rozhodnuté aj o zvýšení režijných nákladov samosprávy a zvýšení príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v predmetnom bytovom dome s účinnosťou od 1.4.2009 (bod 7 zápisnice). Žalobca ako prehlasovaný vlastník, ktorý sa riadne nedomáhal svojej ochrany na súde žalobou, ktorú pripúšťa ustanovenie §14 ods. 4 zákona, s účinnosťou od 1.4.2009 preto je povinný rešpektovať zvýšený zálohový predpis. Keďže v zmysle zvýšeného zálohového predpisu s účinnosťou od 1.4.2009 za 5 mesiacov (od marca do júla vrátane) žalobca mal dať celkovo 320,08 € (5 x 69,66), pričom dal len 348,30 € (1 x 62,56 a 4 x 64,38), vznikol mu nedoplatok v sume 28,22 €. Tento nedoplatok žalobcu žalovaný jednostranne, preukázane platne a účinne si započítal s preplatkom žalobcu vyplývajúcim z vyúčtovania, pričom išlo o vzájomné pohľadávky účastníkov konania voči sebe navzájom (viď právny rozbor o pasívnej vecnej legitimácii správcu v tomto spore vyššie), ktoré v rozsahu 28,22 € sa kryli. Ich zánik nastal okamihom, keď sa stali splatnými (k 12.6.2009, kedy najneskôr nastala splatnosť preplatku z vyúčtovania v rozsahu 1 x 7,10 € a 3 x 5,28 €, t. j. v rozsahu 22,94 € a k 25.6.2009, kedy nastala splatnosť mesačných úhrad za júl 2009 v rozsahu zvyšných 5,28 €). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku o veci samej ako vecne správny potvrdil (§219 OSP). K späťvzatiu nesporne dôvodne podanej žaloby v rozsahu 115,71 € došlo pre správanie žalovaného, ktorý po podaní žaloby žalobcovi dobrovoľne zaplatil 115,71 €. V rozsahu, v ktorom konanie bolo zastavené, preto bolo namieste o trovách konania rozhodnúť podľa §146 ods. 2, veta druhá OSP, pričom neúspech žalobcu vo veci bol len v rozsahu 28,22 €. Keďže celková výška žalobou uplatnenej pohľadávky bola 143,93 €, úspech žalobcu vo veci je 80 % (115,71 € zo 143,93 €), pričom jeho neúspech je zvyšných 20 %. Pomerný úspech žalobu vo veci preto je 60 % (80 - 20). V zmysle §142 ods. 2 OSP preto žalobcovi prislúcha pomerná náhrada jeho trov v rozsahu 60 %. Trovy žalobcu pozostávajú zo súdneho poplatku zo žaloby v sume 16,50 €, z čoho 60 % je 9,90 €. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa zmenil tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože tomuto trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli (§224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 OSP). V zmysle toho istého zákonného ustanovenia v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nie je možné priznať. Výsledok hlasovania senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.